Vec C-195/06

Kommunikationsbehörde Austria (KommAustria)

proti

Österreichischer Rundfunk (ORF)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundeskommunikationssenat)

„Slobodné poskytovanie služieb — Činnosti televízneho vysielania — Smernice 89/552/EHS a 97/36/ES — Pojmy ‚teleshopping‘ a ‚televízna reklama‘ — Hra o cenu“

Návrhy prednesené 24. mája 2007 – generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer   I - 8820

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. októbra 2007   I - 8842

Abstrakt rozsudku

1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 234 ES – Pojem

   (Článok 234 ES)

2. Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552 – Pojem „teleshopping“

   [Smernica Rady 89/552, článok 1 písm. f)]

3. Slobodné poskytovanie služieb – Činnosti televízneho vysielania – Smernica 89/552 – Pojem „televízna reklama“

   [Smernica Rady 89/552, článok 1 písm. c)]

1.  Keďže Bundeskommunikationssenat spĺňa kritériá týkajúce sa zriadenia zákonom, trvalého charakteru a zákonom danej právomoci, kontradiktórnej povahy konania a uplatňovania právnych predpisov, treba ho považovať za súdny orgán v zmysle článku 234 ES.

   (pozri body 20, 22)

2.  Článok 1 smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36, sa má vykladať v tom zmysle, že na reláciu alebo časť relácie, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa priamou voľbou audiotextových čísiel, t. j. za odplatu, na hre o cenu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré tento článok písm. f) priznáva pojmu teleshopping, ak táto relácia alebo jej časť predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom.

   Takú hru však možno považovať za „teleshopping“ v zmysle uvedenej smernice iba vtedy, ak predstavuje skutočnú samostatnú hospodársku činnosť spočívajúcu v poskytovaní služieb a neobmedzuje sa iba na jednoduchú ponuku rozptýlenia v rámci relácie.

   (pozri body 37, 47 a výrok)

3.  Článok 1 smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou 97/36, sa má vykladať v tom zmysle, že na reláciu alebo časť relácie, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa priamou voľbou audiotextových čísiel, t. j. za odplatu, na hre o cenu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré tento článok písm. c) priznáva pojmu televízna reklama, ak z dôvodu cieľa a obsahu tejto hry, ako aj podmienok prezentácie výhier táto hra predstavuje oznam nabádajúci divákov zaobstarať si tovary a služby ponúkané ako výhry alebo nepriamo propagujúci v podobe vlastnej propagácie výhody programov dotknutého prevádzkovateľa.

   (pozri bod 47 a výrok)