Vec C-97/06

Navicon SA

proti

Administración del Estado

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal Superior de Justicia de Madrid)

„Šiesta smernica o DPH — Oslobodenia od dane — Článok 15 ods. 5 — Pojem ‚nájom námorných lodí‘ — Zlučiteľnosť vnútroštátneho zákona, ktorý umožňuje oslobodiť od dane len celkový nájom“

Návrhy prednesené 29. marca 2007 – generálny advokát J. Mazák   I - 8758

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. októbra 2007   I - 8767

Abstrakt rozsudku

1. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

   (Smernica Rady 77/388, článok 15 ods. 5)

2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

   (Smernica Rady 77/388, článok 15 ods. 5 a 13)

1.  Článok 15 ods. 5 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou 92/111, ktorý stanovuje oslobodenie od dane nájmu lodí určených na plavbu na šírom mori, sa má vykladať v tom zmysle, že sa týka tak celkového, ako aj čiastočného nájmu priestoru týchto lodí. Preto uvedenému ustanoveniu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty len v prípade celkového nájmu uvedených lodí.

   V rámci medzinárodného obchodu oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o činnosti pri vývoze zo Spoločenstva, podobné plnenia a medzinárodnú dopravu, stanovené v článku 15 šiestej smernice, má totiž za cieľ rešpektovať zásadu zdanenia dotknutých tovarov alebo služieb na mieste ich určenia. Každá činnosť pri vývoze, ako aj každé plnenie podobné tejto činnosti preto musí byť oslobodené od uvedenej dane, aby sa zabezpečilo, že predmetná činnosť bude zdanená výlučne na mieste spotreby dotknutých výrobkov.

   Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na celkový nájom, podriaďuje jeho priznanie veľkosti lode používanej na nájom, pričom rovnaký objem nákladu môže byť zdanený alebo oslobodený od dane podľa toho, či zaberá celý nákladný priestor tejto lode, alebo len jeho časť. Treba však konštatovať, že uvedená okolnosť zbavuje oslobodenie nájmu podľa článku 15 ods. 5 šiestej smernice potrebného účinku.

   Za týchto podmienok, hoci je pravdou, že ustanovenia týkajúce sa oslobodenia podľa článku 15 ods. 5 šiestej smernice je potrebné vykladať doslovne, príliš úzky výklad pojmu nájom by bol v rozpore tak so znením, ako aj s cieľom tohto ustanovenia.

   (pozri body 29, 31 – 33, bod 1 výroku)

2.  Zmluva o nájme v zmysle článku 15 ods. 5 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou 92/111, sa odlišuje od zmluvy o preprave tovaru tým, že predpokladá poskytnutie zo strany jednej osoby, prenajímateľa, lode alebo jej časti inej osobe, nájomcovi, kým v rámci zmluvy o preprave tovaru v zmysle článku 15 ods. 13 šiestej smernice sa záväzok prepravcu voči svojmu klientovi týka výlučne prepravy uvedeného tovaru. Je úlohou vnútroštátneho súdu zohľadniť relevantné okolnosti nájmu na účely zistenia charakteristických znakov, ktoré mu umožnia posúdiť, či táto činnosť má byť kvalifikovaná ako nájom, alebo poskytovanie služieb prepravy tovaru. Uvedený súd musí brať do úvahy najmä ustanovenia zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami, ako aj osobitnú povahu a obsah poskytnutej služby, aby mohol stanoviť, či táto zmluva spĺňa podmienky zmluvy o nájme v zmysle článku 15 ods. 5 šiestej smernice. Okrem toho takéto posúdenie právnej povahy dotknutej zmluvy je zjavne nevyhnutné na zabezpečenie správneho a jednoznačného uplatnenia výnimiek stanovených šiestou smernicou a zabránenie akémukoľvek možnému podvodu, daňovému úniku a zneužitiam pri uplatňovaní tejto smernice.

   (pozri body 37 – 40, bod 2 výroku)