Spojené veci C-5/06 a C-23/06 až C-36/06

Zuckerfabrik Jülich AG, pôvodne Jülich AG

proti

Hauptzollamt Aachen

a

Saint Louis Sucre SNC a i.

proti

Directeur général des douanes et droits indirects

a

Receveur principal des douanes et droits indirects de Gennevilliers

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Finanzgericht Düsseldorf a tribunal de grande instance de Nanterre)

„Cukor — Produkčné odvody — Pravidlá pre uplatňovanie systému kvót — Stanovenie exportovateľného zostatku — Stanovenie priemernej straty“

Návrhy prednesené 14. júna 2007 — generálna advokátka E. Sharpston   I - 3234

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 8. mája 2008   I - 3264

Abstrakt rozsudku

1. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Cukor

   [Nariadenie Rady č. 1260/2001, článok 15 ods. 1 písm. b) a c)]

2. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Cukor

   [Nariadenie Rady č. 1260/2001, článok 15 ods. 1 písm. d); nariadenia Komisie č. 1837/2002, č. 1762/2003 a č. 1775/2004]

1.  Podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1260/2001 o spoločnom organizovaní trhu v sektore cukru sa na účely výpočtu exportovateľného zostatku majú od spotreby odpočítať všetky množstvá vyvezených výrobkov, na ktoré sa tento článok vzťahuje, bez ohľadu na skutočnosť, či za ne boli skutočne zaplatené náhrady, alebo neboli.

   Exportovateľný zostatok je totiž zložený z rozdielu medzi produkciou Spoločenstva v rámci kvót A a B a vnútornou spotrebou, pričom táto vnútorná spotreba nemá tendenciu zahrňovať množstvá vyvezených výrobkov, či už za ne boli vyplatené vývozné náhrady, alebo neboli. Množstvá výrobkov, ktoré boli vyvezené, by totiž nemali byť považované v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1260/2001 za dané k dispozícii na spotrebu v Spoločenstve.

   Exportovateľný zostatok zahŕňa totiž množstvá výrobkov, na ktorých odpredaj sú zamerané podporné opatrenia Spoločenstva.

   Navyše ak sa pritom množstvá vyvezené bez náhrady pripočítali k vnútornej spotrebe, bola by táto spotreba nadhodnotená. V dôsledku toho by bol exportovateľný zostatok podhodnotený. Cieľ systému samofinancovania nákladov na odpredaj nadprodukcie, ktorý zabezpečuje spravodlivým, avšak účinným spôsobom, aby sami výrobcovia plne financovali tieto náklady, by preto mohol byť ohrozený.

   (pozri body 37 — 39, 44, 45, 68 a výrok)

2.  Článok 15 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1260/2001 o spoločnom organizovaní trhu v sektore cukru sa má vykladať v tom zmysle, že všetky množstvá vyvezených výrobkov, na ktoré sa tento článok vzťahuje, či už za ne boli skutočne zaplatené náhrady, alebo neboli, sa majú zohľadniť na výpočet odhadu priemernej straty za tonu výrobku.

   Odhad celkovej straty, ktorý sa vypočíta vynásobením exportovateľného zostatku priemernou stratou, by bol totiž nadhodnotený, ak by niektorý výrobok bolo možné vylúčiť na účely výpočtu exportovateľného zostatku a nebol by vylúčený podobným spôsobom pre výpočet priemernej straty, v ktorého menovateli sa nachádza celková tonáž exportných záväzkov, ktoré sa majú splniť v príslušnom hospodárskom roku. Okrem veľmi teoretického predpokladu, že by za všetky vývozy boli poskytnuté náhrady, mechanizmus uplatňovaný Komisiou, ktorý vylučuje z exportných záväzkov množstvá vyvezené bez náhrady v rozsahu, ktorý v praxi vedie k určeniu a priori vyššej celkovej straty, ako sú výdavky spojené s náhradami, presahuje cieľ nariadenia č. 1260/2001 a najmä spravodlivé financovanie nákladov na odpredaj nadprodukcie Spoločenstva podľa zásady samofinancovania.

   Z toho vyplýva, že metóda výpočtu odhadu priemernej straty za tonu cukru, ktorá zohľadňuje len množstvá vyvezených výrobkov, za ktoré boli skutočne zaplatené náhrady, nie je v súlade s článkom 15 nariadenia č. 1260/2001. V dôsledku toho sú nariadenia č. 1762/2003 a č. 1775/2004, stanovujúc na hospodárske roky 2002/2003 a 2003/2004 výšku produkčných odvodov v sektore cukru, ktoré uplatňujú túto metódu výpočtu, neplatné. Naopak, pokiaľ ide o nariadenie č. 1837/2002, ktoré sa vzťahuje na hospodársky rok 2001/2002, jeho preskúmanie neodhaľuje nijaké skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho platnosť, keďže priemerná strata bola vypočítaná na základe celkového množstva vyvezeného cukru vo forme spracovaných výrobkov, či už za tieto vývozy boli skutočne poskytnuté náhrady, alebo neboli.

   (pozri body 53, 54, 60, 61, 63 — 66, 68 a výrok)