Vec C-2/06

Willy Kempter KG

proti

Hauptzollamt Hamburg-Jonas

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht Hamburg)

„Vývoz hovädzieho dobytka — Vývozné náhrady — Právoplatné správne rozhodnutie — Výklad rozsudku Súdneho dvora — Účinok rozsudku vyhláseného Súdnym dvorom v prejudiciálnom konaní po tomto rozhodnutí — Opätovné preskúmanie a zrušenie — Časové obmedzenia — Právna istota — Zásada spolupráce — Článok 10 ES“

Návrhy prednesené 24. apríla 2007 — generálny advokát Y. Bot   I - 414

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 12. februára 2008   I - 448

Abstrakt rozsudku

1. Členské štáty – Povinnosti – Povinnosť spolupráce – Povinnosť správneho orgánu opätovne preskúmať právoplatné správne rozhodnutie na účely zohľadnenia výkladu relevantného ustanovenia, ktoré medzitým prijal Súdny dvor

   (Článok 10 ES)

2. Členské štáty – Povinnosti – Povinnosť spolupráce – Povinnosť správneho orgánu opätovne preskúmať právoplatné správne rozhodnutie na účely zohľadnenia výkladu relevantného ustanovenia, ktoré medzitým prijal Súdny dvor

   (Článok 10 ES)

1.  V rámci konania pred správnym orgánom, ktorého cieľom je opätovné preskúmanie správneho rozhodnutia, ktoré sa na základe rozsudku súdu v poslednom stupni stalo právoplatným, pričom tento rozsudok je s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá po ňom nasledovala, založený na nesprávnom výklade práva Spoločenstva, toto právo nevyžaduje, aby sa žalobca vo veci samej v rámci opravného prostriedku podľa vnútroštátneho práva, ktorý proti tomuto rozhodnutiu podal, dovolával práva Spoločenstva. Hoci totiž právo Spoločenstva nevyžaduje, aby bol správny orgán v zásade povinný zrušiť správne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, osobitné okolnosti však môžu v zmysle zásady spolupráce, ktorá vyplýva z článku 10 ES vyžadovať, aby taký orgán preskúmal správne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, aby bol zohľadnený výklad relevantného ustanovenia práva Spoločenstva, ku ktorému neskôr dospel Súdny dvor. Spomedzi podmienok, na ktorých sa môže zakladať takáto povinnosť opätovného preskúmania, nemôže byť podmienka, podľa ktorej rozsudok súdu v poslednom stupni, na základe ktorého sa napadnuté správne rozhodnutie stalo právoplatným, bol vzhľadom na neskoršiu judikatúru Súdneho dvora založený na nesprávnom výklade práva Spoločenstva, ku ktorému sa dospelo bez toho, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, vykladaná takým spôsobom, že ukladá účastníkom konania povinnosť pred vnútroštátnym súdom poukázať na dotknutú otázku práva Spoločenstva. V tejto súvislosti postačí, buď aby bola uvedená otázka práva Spoločenstva, ktorej výklad sa ukázal byť nesprávny vo svetle neskoršieho rozsudku Súdneho dvora, preskúmaná vnútroštátnym súdom rozhodujúcim v poslednom stupni, alebo aby na ňu tento súd mohol poukázať bez návrhu. Aj keď totiž právo Spoločenstva neukladá vnútroštátnym súdom povinnosť bez návrhu nastoliť dôvod založený na porušení ustanovení práva Spoločenstva, ak by ich preskúmanie tohto dôvodu nútilo ísť nad rámec sporu, ako bol vymedzený účastníkmi konania, tieto súdy sú povinné bez návrhu nastoliť právne dôvody založené na záväznom pravidle Spoločenstva, ak majú podľa vnútroštátneho práva povinnosť alebo možnosť to urobiť vo vzťahu k záväznému pravidlu vnútroštátneho práva.

   (pozri body 37 — 39, 44 — 46, bod 1 výroku)

2.  Právo Spoločenstva nevyžaduje žiadne časové obmedzenie na podanie návrhu na opätovné preskúmanie správneho rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným. Členské štáty však môžu stanoviť primerané lehoty na podanie opravného prostriedku, a to v súlade so zásadami Spoločenstva týkajúcimi sa efektivity a ekvivalencie.

   (pozri bod 60, bod 2 výroku)