Vec T-185/05

Talianska republika

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Jazykový režim — Spôsoby uplatňovania v oblasti prijímania do verejnej služby Európskej únie — Žaloba o neplatnosť založená na článku 230 ES — Žaloba podaná členským štátom smerujúca na jednej strane proti rozhodnutiu Komisie uverejňovať oznámenia o voľnom pracovnom mieste pre riaditeľské miesta v nemčine, vo francúzštine a v angličtine a na druhej strane proti oznámeniu o voľnom pracovnom mieste Komisie uverejnenému v týchto troch jazykoch s cieľom obsadiť miesto generálneho riaditeľa OLAF — Prípustnosť — Lehota na podanie žaloby — Akty, ktoré možno napadnúť žalobou — Odôvodnenie — Články 12 ES, 230 ES a 290 ES — Nariadenie č. 1 — Článok 1d a článok 27 služobného poriadku — Zásada zákazu diskriminácie“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 20. novembra 2008   II ‐ 3211

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o neplatnosť – Právo členských štátov podať žalobu – Žaloba podaná členským štátom proti aktom inštitúcie týkajúcim sa jej vzťahov s úradníkmi a so zamestnancami

   (Článok 230 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami

   (Článok 230 prvý odsek ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 2)

3. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia

   (Článok 230 piaty odsek ES)

4. Európske spoločenstvá – Jazykový režim – Existencia všeobecnej zásady priznávajúcej každému občanovi právo, aby každý akt, ktorý by sa mohol dotknúť jeho záujmov, bol spísaný v jeho jazyku – Neexistencia

   (Články 290 ES a 314 ES; nariadenie Rady č. 1)

5. Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Uverejnenie v úradnom vestníku iba v určitých oficiálnych jazykoch

1.  Ak sú podmienky uplatnenia článku 230 ES splnené, toto ustanovenie môže slúžiť ako základ pre žalobu o neplatnosť aktov Komisie týkajúcich sa oblasti európskej verejnej služby podanú žalobcami, ktorí nie sú uvedení v článku 91 Služobného poriadku úradníkov, to znamená žalobcami, ktorí nie sú úradníkmi alebo zamestnancami Spoločenstva ani uchádzačmi o miesto v európskej verejnej službe. Právo členského štátu podať žalobu o neplatnosť založenú na článku 230 ES proti rozhodovacím aktom Komisie nemôže byť teda spochybnené z dôvodu, že tieto akty sa týkajú otázok európskej verejnej služby.

   (pozri body 27, 28)

2.  Ani článok 29 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov, ktorý oprávňuje každú inštitúciu, aby prijala iný postup prijímania do zamestnania ako výberové konanie na prijímanie riadiacich pracovníkov, ani žiadne iné ustanovenie nebráni inštitúcii prijať pred zrealizovaním konkrétneho konania na obsadenie pracovného miesta riadiaceho pracovníka všeobecne uplatniteľné pravidlá stanovujúce s konečnou platnosťou prinajmenšom niektoré aspekty konania na prijímanie riadiacich pracovníkov do zamestnania v rámci tejto inštitúcie. Takéto pravidlá majú záväzné právne účinky, keďže pokiaľ tieto pravidlá nie sú zmenené alebo zrušené, dotknutá inštitúcia sa od nich nemôže odchýliť pri prijímaní do zamestnania na určené miesto v tejto kategórii. V takom prípade privilegovaný žalobca, akým je členský štát, môže okamžite napadnúť žalobou o neplatnosť podľa článku 230 ES zákonnosť týchto pravidiel bez toho, aby musel počkať na ich vykonanie v konkrétnom prípade.

   Oznámenia o voľnom pracovnom mieste v rozsahu, v akom určujú, definujúc podmienky týkajúce sa prístupu k zamestnaniu, ktoré sú to osoby, ktorých kandidatúra môže byť prijatá, predstavujú akty spôsobujúce ujmu potenciálnym uchádzačom, ktorých kandidatúra je týmito podmienkami vylúčená.

   (pozri body 46, 55)

3.  Ak nedošlo k uverejneniu ani k oznámeniu, má ten, kto vie o existencii aktu, ktorý sa ho týka, požiadať o jeho úplné znenie v primeranej lehote. Za takýchto okolností lehota na podanie žaloby začína plynúť až od chvíle, keď sa dotknutá tretia strana dozvie presný obsah daného aktu a dôvody jeho prijatia, aby mohla využiť svoje právo odvolať sa. Pokiaľ nie je možné s istotou určiť deň, od ktorého mal žalobca presnú vedomosť o obsahu a dôvodoch aktu, ktorý napáda, treba sa domnievať, že lehota na podanie žaloby začal plynúť najneskôr v deň, keď je možné stanoviť, že tento účastník konania už mal takúto vedomosť.

   (pozri body 68, 70)

4.  Mnohé odkazy v Zmluve na použitie jazykov v Európskej únii, najmä články 290 ES a 314 ES, nemôžu byť považované za prejav všeobecnej zásady práva Spoločenstva zabezpečujúcej každému občanovi právo, aby všetko, čo by sa mohlo dotknúť jeho záujmov, bolo spísané v jeho jazyku za každých okolností. Takáto zásada nemôže byť vyvodená ani z nariadenia č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve.

   (pozri body 116, 117)

5.  Ak sa inštitúcia rozhodne uverejniť v úradnom vestníku celé znenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste na riaditeľské miesto iba v určitých jazykoch, musí, aby sa vyhla diskriminácii založenej na jazyku medzi uchádzačmi potenciálne dotknutými týmto oznámením, prijať vhodné opatrenia, aby informovala všetkých uchádzačov o existencii dotknutého oznámenia o voľnom pracovnom mieste a o vydaniach, v ktorých bolo uverejnené v celom rozsahu. V rozsahu, v akom je táto podmienka splnená, uverejnenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste kategórie uvedenej v obmedzenom počte jazykov v úradnom vestníku nie je spôsobilé viesť k diskriminácii medzi rôznymi uchádzačmi, ak je nepochybné, že tí dostatočne ovládajú aspoň jeden z týchto jazykov, ktorý im umožní užitočne sa dozvedieť o obsahu tohto oznámenia. Naopak, uverejnenie znenia oznámenia o voľnom pracovnom mieste v úradnom vestníku výlučne v niektorých jazykoch Spoločenstva, pričom osoby, ktoré ovládajú iba iné jazyky Spoločenstva, by mohli predložiť svoju kandidatúru, môže viesť pri neexistencii iných opatrení s cieľom umožniť tejto kategórii potenciálnych uchádzačov užitočne sa dozvedieť o obsahu tohto oznámenia k diskriminácii na ich ujmu. Za tohto predpokladu sa totiž dotknutí uchádzači nachádzajú v menej výhodnom postavení vo vzťahu k ostatným uchádzačom, keďže nie sú schopní užitočne sa dozvedieť o kvalifikácii vyžadovanej oznámením o voľnom pracovnom mieste, ako ani o podmienkach a pravidlách postupu prijímania do zamestnania. Takáto vedomosť pritom predstavuje nevyhnutný predpoklad na optimálne predloženie kandidatúry, aby kandidáti maximalizovali svoje šance na získanie dotknutého pracovného miesta.

   (pozri body 130, 131, 135, 136)