Vec T-151/05

Nederlandse Vakbond Varkenshouders (NVV) a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž — Koncentrácie — Trhy, na ktorých prebieha nákup živých ošípaných a prasníc určených na porážku — Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom — Definícia relevantného geografického trhu — Povinnosť náležitej starostlivosti — Povinnosť odôvodnenia“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia komora) zo 7. mája 2009   II ‐ 1227

Abstrakt rozsudku

1. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Posúdenie zlučiteľnosti so spoločným trhom – Relevantný trh – Geografické vymedzenie

   (Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 9 ods. 7; oznámenie Komisie 97/C 372/03, bod 8)

2. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Definícia referenčných trhov – Diskrečná právomoc pri posúdení

   (Nariadenie Rady č. 139/2004; oznámenie Komisie 97/C 372/03)

3. Konanie – Návrh na začatie konania – Replika – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania

   [Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]

4. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Prijatie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje zlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom, bez otvorenia fázy II

   (Nariadenie Rady č. 139/2004, články 2, 6 a 8)

5. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Definícia relevantného trhu – Rozhodnutie výrazne prekračujúce rámec predchádzajúcej rozhodovacej praxe

   (Nariadenie Rady č. 139/2004; oznámenie Komisie 97/C 372/03)

6. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Povinnosť zohľadniť rozhodnutia vnútroštátnych orgánov – Neexistencia

   (Nariadenie Rady č. 139/2004)

7. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Posúdenie zlučiteľnosti so spoločným trhom – Požiadavky dokazovania

   (Nariadenie Rady č. 139/2004, odôvodnenie č. 32)

8. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Správne konanie – Povinnosť náležitej starostlivosti – Rozsah – Hranice

   (Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 6 ods. 3 písm. a) a článok 8 ods. 6 písm. a); nariadenie Komisie č. 802/2004, odôvodnenie č. 5, článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 2)

9. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel v oblasti koncentrácií podnikov

   [Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 139/2004, článok 6 ods. 1 písm. b)]

10. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Povinnosti Komisie voči kvalifikovaným tretím osobám – Právo byť vypočutý

    (Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 18 ods. 4; nariadenie Komisie č. 802/2004, článok 16 ods. 1)

11. Konanie – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Žiadosť o predloženie dokumentov – Povinnosti navrhovateľa

    (Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 64)

1.  Primeraná definícia relevantného trhu je nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí predchádzať posúdenie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž.

   Z článku 9 ods. 7 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a z bodu 8 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva vyplýva, že relevantný geografický trh zahŕňa územie, na ktorom sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov ponuky výrobkov a služieb, na ktorom sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktoré sa od susedných území odlišuje práve tým, že konkurenčné podmienky na ňom sú zjavne odlišné od podmienok na týchto susedných územiach. V rámci definície geografického trhu je potrebné zohľadniť viaceré okolnosti, akými sú povaha a vlastnosti dotknutých výrobkov a služieb, existencia prekážok vstupu, preferencie spotrebiteľov, ako aj existencia významných rozdielov v trhových podieloch podnikov medzi dotknutým územím a susednými územiami alebo existencia výrazných rozdielov v cenách medzi týmito územiami.

   Pokiaľ ide o koncentráciu v odvetví nákupu ošípaných, Komisia môže rozhodnúť, že geografická dimenzia relevantných trhov výrobkov, teda trhov, na ktorých prebieha nákup ošípaných a prasníc určených na porážku, zodpovedá územiam nachádzajúcim sa v okruhu 150 km okolo hlavných zón chovu v členskom štáte. V tomto ohľade je základnou otázkou pri definovaní geografického trhu to, či by sa zákazníci účastníkov koncentrácie, najmä chovatelia ošípaných určených na porážku, obrátili v prípade mierneho, ale stáleho poklesu nákupnej ceny na dotknutých územiach na bitúnky nachádzajúce sa inde a či by boli ochotní prepravovať svoje zvieratá do vzdialenosti 150 km na konkurenčné bitúnky, takže takýto cenový pokles by nebol pre subjekt, ktorý vzišiel z koncentrácie, výnosný. Okolnosť, že väčšina ošípaných určených na porážku sa normálne prepravuje do vzdialeností, ktoré sú kratšie ako 150 km, preto sama osebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre definovanie relevantného trhu. Navyše Komisia môže usúdiť, že dočasné prerušenie alebo obmedzenie vývozu vyplývajúce z infekcie nespôsobuje obmedzenie relevantného trhu na regionálnu alebo vnútroštátnu úroveň, a preto netvorí okolnosť, ktorá je rozhodujúca pre definíciu geografického trhu.

   (pozri body 50 — 52, 112, 122, 130, 131)

2.  V oblasti koncentrácií medzi podnikmi sa súdne preskúmanie posúdenia Komisie týkajúceho sa definície referenčného trhu vzťahuje na zjavne nesprávne posúdenia. Vzhľadom na to, že definícia relevantného trhu zahŕňa komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, môže byť predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Spoločenstva.

   (pozri body 53, 80)

3.  Hoci je pravda, že zákonnosť rozhodnutia Komisie sa musí posúdiť podľa informácií, ktoré mohla mať k dispozícii v čase jeho prijatia, a že žalobca sa pred súdom Spoločenstva nemôže odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré Komisia počas správneho konania nepoznala, takej judikatúry sa nemožno všeobecne dovolávať v súvislosti s prílohami predloženými prvýkrát pred súdom Spoločenstva. V rozsahu, v akom predloženie prílohy pred súdom Spoločenstva nie je pokusom o zmenu právneho a skutkového rámca, ktorý bol predtým predložený Komisii na účely prijatia rozhodnutia, ale predstavuje rozvinutie argumentácie v rámci uplatňovania práva na obranu, musí byť táto príloha považovaná za prípustnú.

   (pozri body 58, 63)

4.  V systéme nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi je článok 6 uvedeného nariadenia právnym základom rozhodnutí prijatých Komisiou v rámci prvej fázy konania, kým článok 8 je právnym základom rozhodnutí prijatých v rámci druhej fázy konania, pričom tieto dva články sa musia vykladať vo svetle kritérií vyjadrených v článku 2 rovnakého nariadenia.

   Pokiaľ teda Komisia na konci prvej fázy usúdi, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti v súvislosti s jej zlučiteľnosťou so spoločným trhom, oprávnene založí svoje rozhodnutie o povolení na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004. Pokiaľ dospeje k opačnému záveru a rozhodne sa začať druhú fázu konania, takisto prijme rozhodnutie založené na článku 6 tohto nariadenia, konkrétne na jeho článku 6 ods. 1 písm. c), a nie na článku 8 tohto nariadenia. Komisia teda v nijakom prípade nemôže na konci prvej fázy konania prijať rozhodnutie založené na článku 8 nariadenia č. 139/2004.

   (pozri body 67, 68)

5.  Aj keď Komisii prináleží rozviesť svoje úvahy explicitným spôsobom v prípade, že rozhodnutie výrazne prekračuje rámec jej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, hospodárske subjekty nemôžu vložiť svoju legitímnu dôveru do udržiavania predchádzajúcej rozhodovacej praxe, ktorá môže byť v rámci miery voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva zmenená. Osobitne v oblasti kontroly koncentrácií nemôžu mať takúto legitímnu dôveru z dôvodu, že Komisia v skoršom rozhodnutí definovala trhy určitým spôsobom, pretože Komisia a a fortiori ani Súd prvého stupňa nie sú zisteniami uvedenými v takom rozhodnutí viazaní.

   (pozri bod 136)

6.  Vzhľadom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom spočíva nariadenie č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, nemôžu rozhodnutia vnútroštátnych orgánov viazať Komisiu v rámci konaní o kontrole koncentrácií. Komisia a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže rozhodujú vo svojich vlastných oblastiach právomoci podľa rozdielnych kritérií.

   (pozri bod 139)

7.  Hoci existencia dominantného postavenia musí byť v každej veci určená individuálne podľa okolností prípadu, podľa odôvodnenia č. 32 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi môžu byť koncentrácie, ktoré z dôvodu obmedzeného trhového podielu dotknutých podnikov nemôžu narušiť účinnú hospodársku súťaž, považované za zlučiteľné so spoločným trhom. To sa týka najmä prípadov, keď trhový podiel dotknutých podnikov nepresahuje 25% ani na spoločnom trhu, ani na jeho podstatnej časti.

   Komisia teda môže oprávnene rozhodnúť, že nerozvinie svoju analýzu hospodárskej súťaže pre niektoré trhy, ktorých sa koncentrácia týka, po tom, čo konštatovala, že po uskutočnení koncentrácie budú trhové podiely účastníkov nižšie ako 20%.

   (pozri body 149, 151)

8.  V oblasti kontroly koncentrácií má Komisia k dispozícii voľnú úvahu, a to najmä pokiaľ ide o posúdenia ekonomickej povahy. Dodržiavanie záruk poskytovaných právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach, medzi ktoré patrí povinnosť náležitej starostlivosti, má preto v tejto oblasti o to väčší význam.

   V uvedenej oblasti vyžaduje dodržiavanie povinnosti náležitej starostlivosti od Komisie, aby starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci. Komisia teda musí s potrebnou starostlivosťou zistiť skutkové a právne okolnosti, na ktorých závisí výkon jej voľnej úvahy, a to tak, že zhromaždí skutkové okolnosti, ktoré sú pre výkon tejto právomoci nevyhnutné a môžu mať výrazný vplyv na výsledok rozhodovacieho procesu. Z tejto povinnosti vyplýva po prvé to, že Komisia je povinná zohľadniť tak skutkové okolnosti a informácie, ktoré sú jej predložené oznamovateľmi, ako aj skutkové okolnosti a informácie predložené inými tretími osobami, ktoré sa na konaní aktívne zúčastňujú, a po druhé to, že je povinná v prípade potreby tieto skutkové okolnosti získať prostredníctvom prieskumu trhu alebo žiadostí o informácie adresovaných trhovým subjektom.

   V oblasti kontroly koncentrácií sa však musí povinnosť Komisie dodržiavať záruky poskytované právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach, a teda aj povinnosť dodržiavania povinnosti náležitej starostlivosti, vykladať spôsobom zlučiteľným s požiadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje všeobecnú štruktúru nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a ktorá od Komisie vyžaduje, aby pri výkone svojej voľnej úvahy dodržiavala prísne lehoty. Vzhľadom na túto požiadavku a tieto lehoty nemôže byť Komisia povinná v prípade neexistencie indícií poukazujúcich na nepresnosť predložených údajov overovať všetky informácie, ktoré získa. Aj keď povinnosť starostlivého a nestranného preskúmania jej neumožňuje vychádzať zo skutočností alebo informácií, ktoré nemožno považovať za pravdivé, uvedená požiadavka rýchleho konania predpokladá, že Komisia nemôže sama overovať do najmenších podrobností autentickosť a spoľahlivosť všetkých stanovísk, ktoré sú jej zaslané, keďže konanie o kontrole koncentrácií nevyhnutne do určitej miery spočíva na dôvere. Navyše právna úprava v oblasti kontroly koncentrácií stanovuje rôzne opatrenia s cieľom odradiť od poskytovania nepresných alebo klamlivých informácií a potrestať takéto konanie. Oznamovatelia majú totiž výslovne stanovenú povinnosť poskytnúť Komisii v úplnom rozsahu a pravdivo skutočnosti a okolnosti, ktoré sú závažné pre prijatie rozhodnutia, pričom táto povinnosť je sankcionovaná v článku 14 nariadenia č. 139/2004, a okrem toho môže Komisia rozhodnutie o zlučiteľnosti zrušiť, ak je založené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo informáciách získaných podvodom.

   (pozri body 164 — 166, 184, 185)

9.  Komisia neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ pri vykonávaní svojej právomoci kontroly koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie posúdenia určitého počtu aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo pre posúdenie koncentrácie jasne druhoradé. Taká požiadavka by totiž bola ťažko zlučiteľná s požiadavkou rýchlosti a krátkymi procesnými lehotami, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výkone svojej právomoci kontroly koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o kontrole týchto operácií.

   Z toho vyplýva, že ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, je požiadavka odôvodnenia splnená, pokiaľ toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že z dotknutej koncentrácie — v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi — nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom.

   Aj keď je v tomto ohľade pravda, že Komisia nie je pri odôvodnení rozhodnutí prijatých na základe nariadenia č. 139/2004 povinná vyjadriť sa ku všetkým predloženým skutočnostiam a tvrdeniam, vrátane tých, ktoré sú jasne druhoradé pre posúdenie, ktoré sa má vykonať, nemení to nič na tom, že musí opísať skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci štruktúry rozhodnutia zásadný význam.

   (pozri body 192 — 194)

10.  V rámci konania o kontrole Spoločenstva vzťahujúcej sa na koncentrácie je právo byť vypočutý výslovne priznané tretím osobám, ktoré preukážu dostatočný záujem, a to článkom 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 802/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004. Tieto tretie osoby majú právo byť na svoju žiadosť vypočuté Komisiou, aby vyjadrili svoje stanovisko k škodlivým účinkom návrhu oznámenej koncentrácie voči nim, pričom musí byť zabezpečený súlad tohto práva jednak s dodržiavaním práv účastníkov koncentrácie na obranu a jednak so základným cieľom nariadenia, ktorým je zabezpečenie účinnosti kontroly a právnej istoty podnikov patriacich do jeho pôsobnosti.

    Skutočnosť, že tretia osoba sa nemohla vyjadriť vo svojom jazyku v priebehu zasadania s Komisiou, môže poznačiť správne konanie len vtedy, ak by sa preukázalo, že to malo škodlivé dôsledky, akými sú nemožnosť pre tretiu osobu, aby vyjadrila určité skutočnosti alebo argumenty, čím by sa zamedzilo ich zohľadneniu v analýze Komisie.

    (pozri body 201, 202, 211)

11.  Aby Súd prvého stupňa mohol stanoviť, či je nariadenie predloženia určitých dokumentov užitočné pre riadny priebeh konania, musí účastník konania, ktorý to navrhuje, identifikovať požadované dokumenty a predložiť Súdu prvého stupňa aspoň minimum údajov potvrdzujúcich užitočnosť týchto dokumentov pre potreby konania.

12.  Hoci je pravda, že Komisia nemôže vychádzať z dokumentov, ku ktorým nemali prístup ani Súd prvého stupňa, ani žalobcovia, táto skutočnosť sama osebe neodôvodňuje, aby Súd prvého stupňa nariadil predloženie dokumentov na základe článku 64 rokovacieho poriadku. Súd prvého stupňa totiž môže takéto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania nariadiť len v prípade, že žalobca presvedčivo tvrdí, že uvedené dokumenty sú nevyhnutné a relevantné na účely rozsudku vo veci.

    (pozri bod 218)