Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti

(Článok 81 ES)

2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou

(Článok 81 ES)

4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Samostatnosť dcérskej spoločnosti

(Článok 81 ES)

5. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia

(Články 230 ES a 253 ES)

6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarážka)

7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

Summary

1. V oblasti hospodárskej súťaže možno správanie dcérskej spoločnosti pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, ak táto dcérska spoločnosť, hoci má odlišnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v zásade uplatňuje inštrukcie, ktoré jej dáva materská spoločnosť najmä vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby, ktoré tieto dva subjekty spájajú.

V takej situácii sú totiž materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik. Skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty bolo určené materskej spoločnosti, teda nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a o to viac ani účasť materskej spoločnosti na porušení, ale to, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

Komisia by sa nemala uspokojiť s konštatovaním, že materská spoločnosť má možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti, ale rovnako musí preveriť, či bol tento rozhodujúci vplyv skutočne vykonávaný.

V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže vykonávať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že táto materská spoločnosť skutočne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.

Na domnienku, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, za týchto podmienok postačuje, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie dcérskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia voči materskej spoločnosti vyvodiť solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená jej dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne.

Domnienka založená na vlastníctve celého základného imania sa uplatňuje nielen v prípade, ak je medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou priamy vzťah, ale tiež v prípade, keď je tento vzťah nepriamy, prostredníctvom ďalšej dcérskej spoločnosti.

(pozri body 92 – 96, 98)

2. Podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom, ktoré sa dopustili porušenia článku 81 ods. 1 ES, pokuty, ktoré nesmú presiahnuť 10 % celkového obratu dosiahnutého každým z podnikov, ktoré sa zúčastnili porušovania, v predchádzajúcom obchodnom roku. Rovnaký údaj sa nachádzal v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

Obrat uvedený v týchto ustanoveniach sa týka celkového obratu predmetného podniku, teda podniku, ktorému sa pripisuje porušenie a ktorý je z tohto dôvodu uznaný za zodpovedný.

Pokiaľ ide o pojem „predchádzajúci obchodný rok“, uvádzaný v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, treba ho chápať ako pojem označujúci obchodný rok, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia Komisie, s výnimkou osobitných prípadov, keď obrat za tento posledný obchodný rok neposkytuje žiadne údaje o skutočnej ekonomickej situácii predmetného podniku a vhodnej výške pokuty, ktorá mu má byť uložená.

Ak teda Komisia prijme záver o existencii jedinej hospodárskej jednotky medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou, a tak uzná túto materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za porušenie, ako aj za zaplatenie pokuty a zaradí ju medzi adresátov svojho rozhodnutia, môže pri výpočte hornej hranice 10 % uvedenej v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 takisto vychádzať z konsolidovaného obratu materskej spoločnosti v roku, ktorý predchádzal prijatiu jej rozhodnutia.

(pozri body 99 – 101, 165, 166)

3. Ak vo veci týkajúcej sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie, na ktorom sa podieľa niekoľko rôznych spoločností, Komisia uplatní v rámci určenom judikatúrou určitý postup na určenie, či je namieste vyvodzovať zodpovednosť tak voči dcérskym spoločnostiam, ktoré sa fakticky dopustili tohto porušenia, ako aj voči ich materským spoločnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzať pri rozhodovaní z rovnakých kritérií v prípade všetkých týchto spoločností. Komisia je povinná dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený.

(pozri bod 123)

4. V oblasti hospodárskej súťaže nemá byť samostatnosť dcérskej spoločnosti vo vzťahu k jej materskej spoločnosti posudzovaná výlučne vzhľadom na jej činnosť v odvetví výrobkov dotknutých porušovaním. Pri posudzovaní, či dcérska spoločnosť určuje svoje správanie na trhu samostatne, treba zohľadniť všetky podstatné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizačných a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spoločnosť s materskou spoločnosťou a ktoré sa môžu meniť v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto nemôžu byť predmetom vyčerpávajúceho výpočtu.

Skutočnosť, že materská spoločnosť nikdy nezaviedla žiadny mechanizmus kontroly činností svojej dcérskej spoločnosti v oblasti dotknutej porušením, teda nestačí na preukázanie, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správala nezávisle. To isté platí o skutočnosti, že materská spoločnosť nikdy nedala svojej dcérskej spoločnosti pokyn alebo inštrukciu, pokiaľ ide o jej nákupnú politiku alebo stretnutia s inými členmi kartelu.

(pozri body 158, 160)

5. V rámci žaloby o neplatnosť je žalobný dôvod založený na chýbajúcom alebo nedostatočnom odôvodnení aktu jedným z dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku, na ktorý môže, či musí z úradnej povinnosti poukázať súd Únie, a na ktorý v dôsledku toho môžu poukázať účastníci konania počas celého konania.

(pozri bod 170)

6. V rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie môže ukončenie porušovania po prvých zásahoch Komisie logicky zakladať poľahčujúcu okolnosť iba vtedy, keď existujú dôvody predpokladať, že uvedeným zásahom sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokračovali v správaní, ktoré je v rozpore s hospodárskou súťažou, pričom na prípad, keď porušenie skončilo pred prvým zásahom Komisie, sa bod 3 tretia zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nevzťahuje.

Aj keď sa Komisia domnieva, že porušovanie skončilo v rovnaký deň ako uskutočnila svoje prvé prešetrovania, má plné právo nezohľadniť také ukončenie ako poľahčujúcu okolnosť. Zníženie pokuty z dôvodu ukončenia porušovania, len čo Komisia zasiahne, totiž nemôže byť automatické, ale závisí od posúdenia okolností konkrétneho prípadu Komisiou v rámci jej voľnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie bodu 3 tretej zarážky usmernení v prospech podniku zvlášť primerané v situácii, keď protisúťažná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, keď je povaha tohto konania zjavne protisúťažná, pokiaľ to je preukázané.

(pozri body 192, 194)

7. Ak v rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden a ten istý podnik počas roka, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie o uložení pokuty, Komisia môže uplatniť na účely odstrašenia násobiteľ založený na veľkosti a celkových zdrojoch predmetného podniku v priebehu tohto roka.

Zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov podniku s cieľom zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty sa totiž vysvetľuje zamýšľaným účinkom na uvedený podnik, pričom sankcia nemôže byť zanedbateľná najmä s ohľadom na finančnú silu tohto podniku. Aby bolo možné zmerať odstrašujúci účinok pokuty vo vzťahu k podniku, ktorý je uznaný za zodpovedný za porušenie, nemožno nevyhnutne prihliadať na situáciu, ktorá existovala na začiatku porušovania. Zohľadnenie skoršej situácie by mohlo viesť k príliš nízkej pokute na to, aby bola dostatočne odstrašujúca za predpokladu, že by sa obrat dotknutého podniku medzičasom zvýšil, alebo by mohlo viesť k vyššej pokute, než by bolo potrebné na to, aby bola táto odstrašujúca za predpokladu, že by sa obrat dotknutého podniku medzičasom znížil.

(pozri body 210, 211)