Vec C-456/05

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Článok 43 ES — Psychoterapeuti poskytujúci zmluvnú starostlivosť — Systém kvót — Odlišné prechodné ustanovenia — Proporcionalita — Prípustnosť“

Návrhy prednesené 28. júna 2007 — generálny advokát P. Mengozzi   I - 10519

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 6. decembra 2007   I - 10548

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania

   (Článok 226 ES)

2. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa výkonu zdravotníckych povolaní

   (Články 12 ES a 43 ES)

1.  Je možné prijať žalobu o nesplnenie povinnosti smerujúcu proti zachovávaniu prechodných ustanovení, ktoré umožňujú len tým psychoterapeutom, ktorí vykonávali svoju činnosť v regióne jedného členského štátu v rámci zdravotného poistenia tohto štátu, počas referenčného obdobia vykonávať svoju činnosť na zmluvnom základe a nepriznávajú túto možnosť psychoterapeutom, ktorí v rovnakom období vykonávali svoju činnosť mimo územia tohto členského štátu v rámci zdravotného poistenia iného členského štátu, pokiaľ nemožnosť uplatnenia prechodných ustanovení na poslednú uvedenú skupinu nie je časovo obmedzená, ale má trvalý charakter a existovala aj v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

   (pozri body 17 – 20)

2.  Členský štát, ktorý vyhradil prechodné ustanovenia alebo „nadobudnuté práva“, na základe ktorých majú psychoterapeuti nárok na povolenie alebo oprávnenie vydané bez ohľadu na platné pravidlá poskytovania zmluvnej starostlivosti, výlučne psychoterapeutom, ktorí vykonávali svoju činnosť v regióne tohto členského štátu v rámci vnútroštátneho systému povinného zdravotného poistenia, a nezohľadnil porovnateľnú alebo podobnú profesijnú činnosť vykonávanú psychoterapeutmi v iných členských štátoch, si nesplnil povinnosti, ktoré mu vplývajú z článku 43 ES. Podmienka predchádzajúceho výkonu činnosti psychoterapeuta v regióne dotknutého členského štátu v rámci systému zmluvnej starostlivosti tohto štátu, hoci sa uplatňuje bez rozdielu, viaže priznanie práva na splnenie podmienky bydliska v regióne tohto členského štátu a uprednostňuje tak príslušníkov tohto členského štátu na úkor štátnych príslušníkov iných členských štátov spôsobom porušujúcim zásadu zákazu diskriminácie uvedenú v článku 12 ES.

   Takéto obmedzenie slobody fyzických osôb usadiť sa nemôže byť odôvodnené cieľom ochrany nadobudnutého práva, teda cieľom udržania klientely pacientov nadobudnutej na základe niekoľkých rokov profesijnej činnosti, keďže prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

   (pozri body 56, 57, 63, 65, 73, 76 a výrok)