Vec C-362/05 P

Jacques Wunenburger

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Odvolanie — Verejná služba — Povýšenie — Výberové konanie — Zamietnutie kandidatúry odvolateľa — Odvolanie z pracovného miesta — Povinnosť odôvodnenia — Nesprávne právne posúdenie — Vzájomné odvolanie — Predmet konania — Záujem na konaní“

Návrhy prednesené 15. februára 2007 — generálna advokátka J. Kokott   I - 4336

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 7. júna 2007   I - 4355

Abstrakt rozsudku

1. Odvolanie – Predmet

   (Štatút Súdneho dvora, článok 56 druhý odsek)

2. Žaloba o neplatnosť – Obsolentnosť napadnutého aktu v priebehu konania – Žaloba zachovávajúca svoj predmet pri neexistencii zrušenia napadnutého aktu

   (Články 230 ES a 233 prvý odsek ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 29)

1.  Keďže podľa článku 56 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora môže podať odvolanie účastník konania, ktorý vo svojich návrhoch nebol vôbec úspešný alebo bol len čiastočne úspešný, je prípustné odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa podané na základe toho, že Súd prvého stupňa zamietol námietku neprípustnosti alebo námietku zastaviť konanie, a to aj napriek tomu, že zamietol túto žalobu ako nedôvodnú. Vzhľadom na toto ustanovenie nie je potrebné rozlišovať, či námietka vznesená pred Súdom prvého stupňa, ktorú zamietol, smerovala k tomu, aby bola žaloba zamietnutá ako neprípustná alebo ako nedôvodná, lebo ide o dve prekážky konania, ktoré v prípade, že sú úspešné, znemožňujú, aby Súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej.

   (pozri body 36 – 39)

2.  Obsolentnosť napadnutého aktu v priebehu konania o neplatnosť však ešte neznamená, že súd Spoločenstva je povinný rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu odpadnutia predmetu konania alebo záujmu na konaní ku dňu vyhlásenia rozsudku. Predmet sporu zostáva zachovaný, pretože akt spôsobujúci ujmu formálne nezrušil, a žalobca si môže zachovať záujem na zrušení jeho aktu preto, aby sa predchádzalo tomu, že nezákonnosť, ktorou je údajne poznačený, sa bude v budúcnosti opakovať. Tento záujem na konaní vyplýva z článku 233 prvého odseku ES, podľa ktorého sú orgány, ktorých akt bol vyhlásený za neplatný, povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudku. Tento záujem na konaní však môže existovať len za predpokladu, že uvedená nezákonnosť sa môže v budúcnosti opakovať, a to nezávisle od okolností prípadu, ktorý dal podnet na podanie žaloby.

   Takýmto prípadom je žaloba o neplatnosť podaná úradníkom proti zamietnutiu jeho kandidatúry na voľné pracovné miesto a proti menovaniu iného úradníka, pričom administratíva v priebehu tohto konania tým, že pristúpila k odvolaniu úradníka z tohto pracovného miesta podľa článku 50 služobného poriadku a k organizovaniu nového výberového konania, spôsobila obsolentnosť napadnutých rozhodnutí v tom rozsahu, v akom žalobca napáda konanie, ktoré viedlo k pôvodnému menovaniu. Na rozdiel od vecného posúdenia rôznych kandidatúr na obsadenie daného pracovného miesta sa podmienky výberového konania môžu v budúcnosti opakovať v rámci obdobných konaní, keďže žalobca zachováva svoj záujem na konaní proti napadnutým rozhodnutiam vo vzťahu k budúcim kandidatúram na také pracovné miesta, akým je pracovné miesto, ktoré je predmetom sporu, aj napriek tomu, že napadnuté rozhodnutia voči nemu stratili účinky.

   (pozri body 47 – 52, 58 – 60)