Vec C-152/05

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Články18 ES, 39 ES a 43 ES — Vnútroštátna právna úprava — Podmienky poskytnutia podpory na výstavbu alebo nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie pre vlastnú potrebu — Nehnuteľnosť určená na bývanie, ktorá sa musí nachádzať na území dotknutého členského štátu“

Návrhy prednesené 28. júna 2007 – generálny advokát Y. Bot   I - 41

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. januára 2008   I - 57

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Konanie pred podaním žaloby – Výzva

   (Článok 226 ES)

2. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Sloboda usadiť sa – Občianstvo Európskej únie

   (Články 18 ES, 39 ES a 43 ES)

1.  Odôvodnené stanovisko musí obsahovať koherentný a podrobný výklad dôvodov, ktoré Komisiu viedli k presvedčeniu, že si dotknutý členský štát nesplnil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o ES. Naopak, výzva nemôže podliehať takým prísnym požiadavkám presnosti, keďže táto výzva nemôže nutne spočívať v inom ako v prvom stručnom zhrnutí výhrad. Preto Komisii nič nebráni, aby v odôvodnenom stanovisku upresnila výhrady, ktoré predtým uviedla všeobecnejšie vo výzve.

   (pozri bod 10)

2.  Členský štát si tým, že vylúčil na základe svojej právnej úpravy nehnuteľnosti určené na bývanie nachádzajúce sa v inom členskom štáte z podpory bývania priznávanej daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou z dane z príjmu, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 18 ES, 39 ES a 43 ES.

   Takáto právna úprava má totiž pre daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou z dane z príjmu v uvedenom členskom štáte, ktorí majú právo na voľný pohyb vyplývajúce z článkov 18 ES, 39 ES a 43 ES a ktorí chcú postaviť alebo nadobudnúť nehnuteľnosť určenú na bývanie pre vlastnú potrebu v inom členskom štáte, odradzujúci účinok. Takéto obmedzenie nemôže byť odôvodnené cieľom pozostávajúcim z podnecovania výstavby nehnuteľností určených na bývanie na území uvedeného členského štátu, aby sa v ňom zaručila dostatočná ponuka takýchto nehnuteľností, keďže ide nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

   (pozri body 24, 27, 31, bod 1 výroku)