Vec C-119/05

Ministero dell’Industria, del Commercio e dell’Artigianato

proti

Lucchini SpA, predtým Lucchini Siderurgica SpA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Consiglio di Stato)

„Štátna pomoc — ESUO — Oceliarstvo — Pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Vymáhanie — Rozsudok vnútroštátneho súdu, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci“

Návrhy prednesené 14. septembra 2006 — generálny advokát L. A. Geelhoed   I - 6204

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. júla 2007   I - 6228

Abstrakt rozsudku

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Návrh na začatie prejudiciálneho konania o výklade noriem vzťahujúcich sa na Zmluvu ESUO po uplynutí jej platnosti – Zahrnutie

   (Zmluva o ESUO, článok 41; článok 234 ES)

2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu

   (Článok 234 ES)

3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď

   (Článok 234 ES)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Výklad

   [Zmluva o ESUO, článok 4 písm. c); článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 3 ES; všeobecné rozhodnutie č. 3484/85, články 1 a 6]

5. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Konštatovanie neplatnosti – Nedostatok právomoci vnútroštátnych súdov

   (Zmluva o ESUO, článok 41; článok 234 ES)

6. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie

   (Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 druhý a piaty odsek ES)

7. Právo Spoločenstva – Priamy účinok – Prednosť – Rozhodnutie Komisie nariaďujúce vymáhanie pomoci

   (Článok 10 ES a článok 88 ods. 2 ES)

1.  Súdny dvor je príslušný rozhodnúť o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu a uplatnenia Zmluvy o ESUO, ako aj aktov prijatých na jej základe, aj keď mu tieto otázky boli predložené až po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO. Aj napriek tomu, že sa článok 41 tejto Zmluvy už nemôže uplatniť za týchto okolností na podloženie právomoci Súdneho dvora, bolo by v rozpore s účelom a koherenciou Zmlúv a nezlučiteľné s kontinuitou právneho poriadku Spoločenstva, ak by Súdny dvor nemal právomoc zabezpečiť jednotný výklad predpisov vzťahujúcich sa k Zmluve o ESUO, ktorej účinky pretrvávajú aj po uplynutí jej platnosti.

   (pozri bod 41)

2.  V rámci konania podľa článku 234 ES, ktoré je založené na jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, patrí posúdenie predmetného skutkového stavu do právomoci vnútroštátneho súdu. Rovnako prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť.

   (pozri bod 43)

3.  Vo výnimočných prípadoch prináleží Súdnemu dvoru skúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd na neho obrátil s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc. Odmietnutie rozhodovať o položenej prejudiciálnej otázke je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené.

   (pozri bod 44)

4.  Na vnútroštátne súdy môže byť podaná žaloba týkajúca sa štátnej pomoci, pričom tieto súdy budú musieť podať výklad a uplatniť pojem štátnej pomoci uvedený v článku 87 ods. 1 ES, a to najmä čo sa týka určenia toho, či štátne opatrenie, ktoré bolo prijaté bez predbežnej kontroly stanovenej v článku 88 ods. 3 ES, sa má alebo nemá tejto kontrole podrobiť. Vnútroštátny súd môže byť tiež požiadaný o výklad pojmu pomoci, ktorý je uvedený v článku 4 písm. c) Zmluvy o ESUO a v prvom článku spomínaného všeobecného rozhodnutia, a o to, aby určil, či štátne opatrenie zavedené bez dodržania postupu predbežnej kontroly, ktorý je uvedený v článku 6 všeobecného rozhodnutia č. 3484/85, ktorým sa stanovili pravidlá Spoločenstva na udeľovanie štátnej pomoci v oceliarskom priemysle [neoficiálny preklad], by sa malo alebo nemalo podrobiť tomuto postupu.

   Naopak, vnútroštátne súdy nie sú príslušné na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom. Posúdenie zlučiteľnosti opatrení alebo režimov pomoci so spoločným trhom totiž prináleží do výlučnej právomoci Komisie, ktorej činnosť je preskúmateľná súdom Spoločenstva.

   (pozri body 50 – 52, 62)

5.  Napriek tomu, že vnútroštátne súdy môžu v zásade preskúmať platnosť aktu Spoločenstva, v každom prípade však nemajú právomoc na to, aby vyhlásili neplatnosť aktov inštitúcií Spoločenstva. Len Súdny dvor má právomoc vyhlásiť neplatnosť aktu Spoločenstva. Okrem toho táto výhradná právomoc je výslovne zakotvená v článku 41 Zmluvy o ESUO.

   (pozri bod 53)

6.  Rozhodnutie prijaté inštitúciami Spoločenstva, ktoré osoba, ktorej bolo určené, nenapadne v lehote stanovenej v článku 230 piatom odseku ES, sa stáva konečným.

   V tejto súvislosti je vylúčené, aby príjemca štátnej pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie určeného samotnému členskému štátu, z ktorého pochádza príjemca tejto pomoci, ktorý určite mohol napadnúť toto rozhodnutie a ktorý nechal uplynúť záväznú lehotu stanovenú v článku 230 piatom odseku ES, znovu spochybnil legalitu tohto rozhodnutia pred vnútroštátnymi súdmi v rámci žaloby podanej proti opatreniam, ktoré boli prijaté vnútroštátnymi orgánmi na vykonanie tohto rozhodnutia. Tieto isté zásady sa musia mutatis mutandis uplatňovať v rámci oblasti pôsobnosti Zmluvy o ESUO.

   (pozri body 54, 55)

7.  Vnútroštátnym súdom prislúcha vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva tak, aby v čo najväčšej možnej miere umožnili uplatnenie práva Spoločenstva.

   V tejto súvislosti vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci má uplatniť právne predpisy Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto predpisov, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akékoľvek odporujúce ustanovenie vnútroštátneho práva.

   V dôsledku toho právo Spoločenstva odporuje uplatneniu ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorého cieľom je stanoviť zásadu právnej sily rozhodnutej veci, keď jeho uplatnenie predstavuje prekážku vymáhania štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Spoločenstva a ktorej nezlučiteľnosť so spoločným trhom bola stanovená konečným rozhodnutím Komisie.

   (pozri body 60 – 63 a výrok)