Staff case summary

Staff case summary

Abstrakt

1. Konanie – Zastúpenie účastníkov konania

2. Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3. Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom interného výberového konania

5. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1)

6. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky

1. Procesným pravidlám uplatniteľným na Súde prvého stupňa neodporuje, aby účastník konania vystavil jedinú plnú moc na zastupovanie pre niekoľko vecí, o ktorých rozhoduje Súd prvého stupňa a ktorých sa chce zúčastniť, a preto dotknutý zástupca tú istú plnú moc predložil vo viacerých konaniach.

(pozri bod 19)

2. Nato, aby úradník, ktorý odišiel do dôchodku mohol pokračovať v konaní o žalobe o neplatnosť rozhodnutia menovacieho orgánu, je potrebné, aby sa zachoval jeho osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

To nie je taký prípad, pokiaľ sa svojou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia o jeho vylúčení z výberového konania na obsadenie pracovného miesta, o ktoré sa už nemôže uchádzať z dôvodu, že po podaní žaloby odišiel do dôchodku a poberá dôchodok z dôvodu trvalej a úplnej invalidity.

Dotknutá osoba si však predsa zachováva záujem žiadať, aby sa rozhodlo o zákonnosti rozhodnutia o jeho vylúčení v rámci návrhu na náhradu profesijnej, majetkovej a nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdí, že ju utrpel z dôvodu správania sa dotknutej inštitúcie.

(pozri body 28, 29 a 33)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 13. decembra 1990, Moritz/Komisia, T‑20/89, Zb. s. II‑769, bod 18; Súd prvého stupňa, 15. februára 1995, Moat/Komisia, T‑112/94, Zb. VS s. I‑A‑37, II‑135, bod 26; Súd prvého stupňa, 29. mája 1997, Contargyris/Rada, T‑6/96, Zb. VS s. I‑A‑119, II‑357, bod 32

3. Pravidlo judikatúry, podľa ktorého neprípustnosť návrhu na zrušenie spôsobuje neprípustnosť návrhu na náhradu škody úzko spojeného s návrhom na zrušenie, má totiž výslovne za cieľ zabrániť tomu, aby úradník, ktorý v danej lehote nenapadol rozhodnutie menovacieho orgánu, ktoré mu spôsobuje ujmu, neobišiel tento zánik procesného práva podaním žaloby o určenie zodpovednosti založenej na údajnej nezákonnosti tohto rozhodnutia.

Toto pravidlo sa teda nemôže uplatniť v prípade úradníka, ktorý žalobou o neplatnosť napadol v stanovenej lehote rozhodnutie o jeho vylúčení z interného výberového konania, pretože tento návrh na zrušenie sa stal neprípustným až po tom, ako bola podaná táto žaloba a to z dôvodu nezávislého od vôle žalobcu, totiž jeho odchodu do dôchodku. Skutočnosť, že návrh na náhradu škody je vyhlásený za prípustný, nemá za následok, že žalobcovi sa umožní obísť preklúziu spojenú s tým, že v stanovenej lehote nedodržal príslušný postup na dosiahnutie zrušenia aktu, o ktorom tvrdí, že je protiprávny.

(pozri body 38 – 40)

Odkaz: Súdny dvor, 15. decembra 1966, Schreckenberg/Komisia, 59/65, Zb. s. 785, 797; Súdny dvor, 12. decembra 1967, Collignon/Komisia, 4/67, Zb. s. 469, 480; Súdny dvor, 22. októbra 1975, Meyer‑Burckhardt/Komisia, 9/75, Zb. s. 1171, bod 11; Súdny dvor, 7. októbra 1987, Schina/Komisia, 401/85, Zb. s. 3911, body 10 a 13; Súdny dvor, 14. februára 1989, Bossi/Komisia, 346/87, Zb. s. 303, body 31 a 34; Súd prvého stupňa, 6. apríla 2006, Camós Grau/Komisia, T‑309/03, Zb. s. II‑1173, bod 76

4. Na oznámenia zamestnancom, ktoré nepredstavujú interné usmernenia, ktoré by inštitúcia bola povinná dodržiavať, ale iba prípravné konzultačné alebo orientačné dokumenty, ktoré nemajú záväznú povahu, sa inštitúcia nemôže odvolávať na odôvodnenie uplatniť voči úradníkovi požiadavku, ktorá je v nich uvedená na účasť vo výberovom konaní.

Z dôvodu tejto skutočnosti je nezákonné rozhodnutie vylučujúce úradníka z interného výberového konania na obsadenie riadiaceho miesta na strednej úrovni, ktoré je založené na nedodržaní požiadavky obsiahnutej v internom prípravnom dokumente, ale ktorá nie je stanovená uplatniteľnými právnymi predpismi alebo v oznámení o voľnom pracovnom mieste.

(pozri body 59, 64 a 66)

5. Menovaciemu orgánu prislúcha posúdiť, či uchádzač spĺňa podmienky vyžadované v oznámení o voľnom pracovnom mieste a toto posúdenie sa môže spochybniť iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. Pokiaľ oznámenie o voľnom pracovnom mieste vyžaduje, aby uchádzači mali dodatočnú odbornú prax v oblastiach súvisiacich s obsadzovaným miestom, prislúcha menovaciemu orgánu posúdiť primeranosť dodatočnej praxe pre predmetné pracovné miesto.

(pozri bod 71)

Odkaz: Súdny dvor, 4. júla 1989, Kerzmann/Dvor audítorov, 198/87, Zb. s. 2083

6. Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva predpokladá okrem protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám existenciu skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou ujmou.

Na uznanie takej príčinnej súvislosti sa v zásade vyžaduje predloženie dôkazu priameho a určitého kauzálneho vzťahu medzi pochybením dotknutej inštitúcie Spoločenstva a uvádzanou ujmou.

V osobitnom kontexte výberového konania je však stupeň istoty príčinnej súvislosti dosiahnutý vtedy, ak pochybenie inštitúcie Spoločenstva určitým spôsobom zbavilo dotknutú osobu nie nevyhnutne možnosti dostať predmetné pracovné miesto, na ktoré dotknutá osoba nikdy nemôže preukázať nárok, ale reálnej možnosti byť vymenovaná, čím bola dotknutej osobe spôsobená majetková ujma vo forme straty na zárobku. Ak sa za okolností prejednávanej veci zdá veľmi pravdepodobné, že príslušná inštitúcia Spoločenstva by pri zákonnom postupe dotknutej osobe pridelila pracovné miesto, teoretická neistota týkajúca sa výsledku riadne uskutočneného konania nemôže vylučovať náhradu skutočnej majetkovej ujmy, ktorá vznikla dotknutej osobe odňatím práva uchádzať sa o pracovné miesto, ktoré mala šancu získať.

(pozri body 92, 95 a 96)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 9. februára 1994, Latham/Komisia, T‑82/91, Zb. VS s. I‑A‑15, II‑61, bod 72; Súd prvého stupňa, 24. apríla 2001, Pierard/Komisia, T‑172/00, Zb. VS s. I‑A‑91, II‑429, bod 34; Súd prvého stupňa, 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01, Zb. s. II‑3315, body 149 a 150; Súd prvého stupňa, 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, body 148 a 149; Súd prvého stupňa, 9. novembra 2004, Montalto/Rada, T‑116/03, Zb. VS s. I‑A‑339, II‑1541, bod 125