EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62004CJ0417

Abstrakt rozsudku

Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Žaloba podaná regionálnym orgánom

(Článok 230 druhý a štvrtý odsek ES)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 druhý a štvrtý odsek ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 113)

Summary

1. Žalobu regionálnej alebo miestnej entity nemožno považovať za žalobu členského štátu, pretože pojem členský štát v zmysle článku 230 druhého odseku ES sa týka iba vládnych orgánov členských štátov. Tento pojem nemožno rozširovať na regionálne vlády alebo iné vnútroštátne entity bez toho, aby to narušilo inštitucionálnu rovnováhu stanovenú Zmluvou. Na základe článku 230 štvrtého odseku ES môže regionálna alebo miestna entita v rozsahu, v akom má právnu subjektivitu podľa vnútroštátneho práva, podať žalobu proti rozhodnutiam, ktoré sú jej určené, a proti rozhodnutiam, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, hoci sú vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.

V tejto súvislosti nemôže byť regionálny orgán, ktorý bol určený ako orgán zodpovedný za realizáciu projektu Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, považovaný za priamo dotknutý rozhodnutím Komisie, adresovaným dotknutému členskému štátu a týkajúcim sa finančnej pomoci tohto Fondu, ktorým bola zamietnutá žiadosť tohto členského štátu o predĺženie lehoty na podanie žiadosti o konečnú platbu týkajúcu sa tejto pomoci a táto pomoc bola s konečnou platnosťou zastavená.

(pozri body 21, 24, 30)

2. Prekážka konania z dôvodu verejného záujmu vyplývajúca z kritéria, ktoré robí prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu, ktoré jej nie je určené, závislou od podmienky, že sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka, stanoveného v článku 230 štvrtom odseku ES, je kogentná, takže súdy Spoločenstva môžu na túto prekážku prihliadať kedykoľvek aj z úradnej povinnosti. Na základe článku 113 svojho rokovacieho poriadku bol teda Súd prvého stupňa oprávnený z tohto dôvodu vysloviť neprípustnosť žaloby aj v prípade, ak účastník konania nevzniesol námietku neprípustnosti samostatným podaním.

(pozri bod 36)

Top