Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu

(Nariadenie Rady č. 17, článok 11)

2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu

3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Prístup k spisu – Predmet – Rešpektovanie práva na obhajobu a práva na spravodlivé súdne konanie

4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Dôkazné prostriedky

5. Žaloba o neplatnosť – Predmet – Dôvody rozhodnutia – Vylúčenie, ak nejde o výnimku

(Článok 230 ES)

6. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia

(Článok 81 ods. 1 ES)

7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dominantné postavenie – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

8. Odvolanie – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem

(Články 220 ES a 230 ES)

9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A šiesty odsek)

11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

12. Odvolanie – Právomoc Súdneho dvora

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

Summary

1. Komisia má právo v rámci výkonu právomocí, ktoré jej boli pridelené na dohliadnutie dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, uložiť podniku prostredníctvom rozhodnutia, aby jej poskytol všetky potrebné informácie týkajúce sa skutočností, s ktorými sa môže oboznámiť, ale nemôže tomuto podniku uložiť povinnosť poskytnúť odpovede, ktorými by tento podnik musel priznať existenciu porušenia, ktoré má preukázať Komisia.

Podnik však nemôže účinne uplatňovať svoje právo na to, aby ho Komisia nenútila priznať jeho účasť na porušení, pokiaľ otázky, na ktoré bol nútený odpovedať, nezahŕňali uznanie porušenia.

(pozri body 34, 35)

2. V oblasti hospodárskej súťaži, rešpektovanie práva na obhajobu vyžaduje, aby dotknutý podnik mal možnosť v rámci správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko na pravdivosť a relevantnosť jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porušenia.

Výklad, podľa ktorého však právo na obhajobu nebolo rešpektované z dôvodu samotnej skutočnosti, že pôvod týchto dokumentov je neznámy a ich spoľahlivosť nebola Komisiou preukázaná, by mohol ohroziť hodnotenie dôkazov v prípade, ak je potrebné dokázať existenciu porušenia práva hospodárskej súťaže Spoločenstva.

Hodnotenie dôkazov totiž vo veciach týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže Spoločenstva charakterizuje skutočnosť, že posudzované dokumenty často obsahujú obchodné tajomstvo alebo iné informácie, ktoré nemožno zverejniť, prípadne je možné ich zverejniť len vo výrazne obmedzenom rozsahu.

Za týchto podmienok nemožno právo na obhajobu vykladať v tom zmysle, že dokumenty, ktoré obsahujú dôkazy v neprospech účastníka konania, musia byť automaticky vylúčené z dôkazných prostriedkov v prípade, že určité informácie musia ostať utajené. Táto dôvernosť sa môže vzťahovať aj na identitu autorov týchto dokumentov, ako aj osôb, ktoré ich odovzdali Komisii.

(pozri body 44, 46 – 48)

3. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže sú to práve na jednej strane zaslanie oznámenia o výhradách a na druhej strane prístup k spisu umožňujúce adresátovi tohto oznámenia oboznámiť sa s dôkazmi obsiahnutými v spise Komisie, ktoré zaručujú právo na obhajobu a spravodlivé súdne konanie, ktorých sa dotknutý podnik dovoláva.

Práve prostredníctvom oznámenia o výhradách je totiž dotknutý podnik informovaný o všetkých dôležitých skutočnostiach, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. V dôsledku toho si teda dotknutý podnik môže naplno uplatiť svoje právo na obhajobu až po zaslaní predmetného oznámenia.

Ak by sa vyššie uvedené práva vzťahovali aj na obdobie predchádzajúce zaslaniu oznámenia o výhradách, účinnosť vyšetrovania Komisie by bola ohrozená, pretože podnik by bol už v prvej fáze vyšetrovania Komisie schopný identifikovať informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej ešte známe nie sú.

Preto, pokiaľ neexistuje nijaký dôkaz, podľa ktorého by skutočnosť, že Komisia neinformovala dotknutý podnik počas fázy šetrenia, že má k dispozícii zápisnice z určitých výsluchov vykonaných v rámci vnútroštátneho vyšetrovania, mohla mať vplyv na neskoršie možnosti obrany tohto podniku v rámci fázy správneho konania, ktorá začala zaslaním oznámenia o výhradách, právo na obhajobu alebo právo na spravodlivé súdne konanie uznané Európskym súdom pre ľudské práva na základe článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemohlo byť nijako porušené.

(pozri body 54, 58 – 61)

4. Zákonnosť odovzdania informácie získanej pri uplatnení vnútroštátneho trestného práva štátnym prokurátorom alebo príslušnými orgánmi Komisii v oblasti hospodárskej súťaže je otázkou, ktorá je upravená vnútroštátnym právom a súd Spoločenstva nemá právomoc rozhodovať o zákonnosti opatrenia prijatého vnútroštátnym orgánom.

Pokiaľ v práve Spoločenstva preváži zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom posúdenia predložených dôkazov je ich vierohodnosť, keďže vnútroštátny súd nevyhlásil odovzdanie predmetných zápisníc Komisii za nezákonné, nemožno tieto dokumenty považovať za neprípustné, teda za také, ktoré by bolo nutné vyňať zo spisu.

(pozri body 62, 63)

5. Neexistuje právny princíp, ktorý by umožnil adresátovi rozhodnutia namietať niektoré podklady tohto rozhodnutia na základe žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES, iba ak tieto podklady tvoria záväzné právne účinky, ktoré postihujú záujmy tejto osoby. Podklady rozhodnutia nemôžu v zásade vyvolať takéto účinky.

Pokiaľ zistenia uvedené v rozhodnutí, ktoré napáda, boli rovnako ako stanovenie cien označené samotnou odvolateľkou ako prebytočné podklady, odvolateľka by v žiadnom prípade nemohla dokázať, že v prípade absencie týchto zistení by sporné rozhodnutie malo podstatne odlišný obsah, ani by nemohla v dôsledku toho dosiahnuť zrušenie.

(pozri body 69, 70)

6. Na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES je zohľadnenie konkrétnych účinkov dohody nadbytočné, pokiaľ sa zistí, že jej cieľom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže. Najmä v súvislosti s dohodami protisúťažnej povahy, ktoré sa prejavia počas stretnutí konkurenčných podnikov, k porušeniu článku 81 ods. 1 ES dôjde v prípade, ak predmetom týchto stretnutí je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, a taktiež ak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu.

(pozri bod 84)

7. Pri výklade a uplatnení podmienky uvedenej v článkoch 81 ES a 82 ES, týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi členskými štátmi je potrebné zvoliť si ako východiskový bod skutočnosť, že jej cieľom je určiť v rámci právnej úpravy hospodárskej súťaže pôsobnosť práva Spoločenstva a právnych poriadkov členských štátov. Preto do pôsobnosti práva Spoločenstva patria všetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol škodiť napĺňaniu cieľov jednotného trhu medzi členskými štátmi, najmä rozdelením vnútroštátnych trhov alebo zmenou štruktúry hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.

Aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umožniť s dostatočnou pravdepodobnosťou predpokladať, že by mohli mať priamy či nepriamy, súčasný či potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi, a to takým spôsobom, že by bolo možné obávať sa, že budú brániť vytvoreniu spoločného trhu medzi členskými štátmi. Okrem iného je však potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný.

V tomto zmysle by rozdelenie domácich trhov v Spoločenstve mohlo významným spôsobom ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(pozri body 89, 91)

8. Zneužitie právomoci existuje v prípade, ak inštitúcia vykonáva svoje právomoci s výlučným účelom alebo prinajmenšom na rozhodujúce dosiahnutie iných ako uvádzaných cieľov, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou v snahe zohľadniť okolnosti daného prípadu.

Pokiaľ neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by mohol podoprieť tvrdenie, podľa ktorého Súd prvého stupňa vykonával svoje právomoci s iným cieľom, ako je cieľ ustanovený článkom 220 ES spočívajúci v zabezpečení dodržiavania práva pri výklade a uplatňovaní Zmluvy, takéto správanie mu nemôže byť vytýkané.

(pozri body 99, 100)

9. Závažnosť porušení musí byť v práve Spoločenstva vyvodená na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút bez toho, aby bol v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vytvorený záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byť povinne vzaté do úvahy.

Medzi faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí konanie každého podniku, úloha každého z nich pri zavádzaní kartelu, zisk, ktorý mohli z neho mať, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré predstavujú porušenia tohto typu pre ciele Spoločenstva.

Bod 1 A usmernení upresňuje, že „pri posudzovaní závažnosti porušenia pravidiel sa musí brať do úvahy ich povaha, skutočný dosah na trh tam, kde je ho možné merať, a veľkosť relevantného zemepisného trhu [geografického trhu – neoficiálny preklad ]“.

Veľkosť dotknutého trhu je len jedným z relevantných kritérií posúdenia závažnosti porušenia a stanovenia výšky pokuty.

Komisia má rozsiahlu voľnú úvahu a metóda výpočtu obsiahnutá v usmerneniach k metóde stanovovania pokút obsahuje rôzne premenné.

Je na Súdnom dvore, aby overil, či Súd prvého stupňa správne posúdil výkon tejto voľnej úvahy Komisiou.

(pozri body 129 – 134)

10. Komisia nie je povinná pri stanovení výšky pokút v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania daného porušenia, tak ako to pripomína bod 1 A šiesty pododsek usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, vypočítať pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov. Komisia je totiž oprávnená zohľadniť obrat dotknutého podniku, avšak tomuto obratu nemožno pripísať neprimeranú dôležitosť v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú.

Komisia si ponechala určitý rozsah voľnej úvahy vo vzťahu k možnosti zvážiť výšku pokuty podľa veľkosti každého podniku. Rovnako Komisia nie je v prípade udelenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porušenia predpisov, povinná ubezpečiť sa, že konečná suma pokút, pokiaľ ide o ich celkový obrat, odráža rozdiel medzi dotknutými podnikmi.

Toto posúdenie je o to primeranejšie, že všetky podniky, ktoré boli adresátmi sporného rozhodnutia, sú podnikmi veľkého rozmeru, okolnosť, ktorá mohla viesť Komisiu k tomu, aby nerozlišovala medzi stanovenými výškami pokút.

(pozri body 141 – 145)

11. Len konečná výška pokuty, a nie jej základná výška, musí rešpektovať maximálnu hranicu 10 % stanovenú v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

(pozri bod 146)

12. Aj keď Súdny dvor v rámci odvolania nemôže z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradiť svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupňa rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci týkajúce sa výšky pokút uložených podnikom z dôvodu porušenia práva Spoločenstva, aj tak výkon takejto právomoci nemôže viesť k tomu, aby pri určovaní výšky týchto pokút došlo k diskriminácii podnikov, ktoré sa zúčastnili na dohode alebo zosúladenom postupe, ktoré sú v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES.

Odvolanie však musí obsahovať právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú odvolací dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, inak by tento odvolací dôvod musel byť vyhlásený za neprípustný.

(pozri body 152, 153)

13. Pokiaľ dotknuté porušenie skončilo alebo sa práve končilo v okamihu, keď Komisia začala šetrenia, toto ukončenie nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť na účely stanovenia výšky pokuty.

(pozri bod 160)