Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Pokuty – Sankcie Spoločenstva a sankcie uložené v tretej krajine za porušenie vnútroštátneho súťažného práva

[Článok 3 ods. 1 písm. g) ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15]

2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15)

3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie základnej čiastky v závislosti od samotného porušenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obranu

7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Finančná situácia dotknutého podniku

[Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 22; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. b)]

8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

Summary

1. Zásada ne bis in idem , ktorej sa venuje aj článok 4 protokolu č. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorej dodržiavanie zabezpečuje súd.

V prípade kartelov pôsobiacich v medzinárodnom kontexte, ktorý sa vyznačuje predovšetkým ingerenciou právnych poriadkov tretích štátov na ich príslušných územiach, výkon právomoci orgánmi týchto štátov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej súťaže v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými požiadavkami týchto štátov. Skutočnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných štátov v oblasti hospodárskej súťaže, totiž nezahŕňajú len špecifické účely a ciele, ale vedú tiež k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo občianskoprávnej oblasti v prípade, keď orgány týchto štátov preukázali porušenie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže.

Z toho vyplýva, že cieľom Komisie pri ukladaní sankcie za nedovolené správanie podniku, aj keď je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej súťaže vo vnútri spoločného trhu, ktorá je podľa článku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cieľom Spoločenstva. Na základe špecifickosti hodnôt chránených právom na úrovni Spoločenstva sa totiž posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci môžu značne odlišovať od posúdení vykonaných orgánmi tretích štátov.

Zásada ne bis in idem sa preto neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k ingerencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej súťaže tretích štátov v rámci ich vlastnej právomoci.

(pozri body 26 – 29, 31, 32)

2. Každá úvaha založená na existencii pokút uložených orgánmi tretieho štátu prichádza do úvahy iba v rámci voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení pokút za porušenie súťažného práva Spoločenstva. V dôsledku toho nemožno vylúčiť, že Komisia z dôvodov proporcionality a spravodlivosti zohľadní pokuty skôr uložené orgánmi tretích štátov, nie je však povinná tak urobiť.

Odstrašujúci účinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, smeruje k zabezpečeniu dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže zavedených Zmluvou ES podnikmi pri výkone ich činností na spoločnom trhu. V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrašujúcej povahy pokuty, ktorú ukladá za porušenie týchto pravidiel, povinná zohľadniť prípadné sankcie uložené podniku za porušenie súťažných pravidiel tretích štátov.

(pozri body 36, 37)

3. Komisia má pri metóde výpočtu pokút širokú mieru voľnej úvahy a v tomto rámci môže zohľadniť niekoľko skutočností pri dodržaní hranice obratu uvedenej v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17.

Metóda výpočtu opísaná v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO obsahuje rôzne premenné umožňujúce Komisii vykonávať jej voľnú úvahu v súlade s ustanoveniami článku 15 nariadenia č. 17.

(pozri body 46, 47)

4. Zatiaľ čo základná čiastka pokuty sa stanovuje v závislosti od porušenia, jeho závažnosť sa určuje s odkazom na množstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia voľnou úvahou. Zohľadnenie priťažujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpečiť súlad s pravidlami hospodárskej súťaže.

(pozri bod 71)

5. Pri konečnej výške uloženej pokuty musí byť dodržaná maximálna hranica 10 % stanovená v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. V dôsledku toho tento článok nezakazuje Komisii dospieť počas rozličných etáp výpočtu k predbežnej sume, ktorá je vyššia ako táto hranica, ak napokon konečná výška uloženej pokuty túto hranicu neprekročí.

(pozri body 81, 82)

6. Dodržanie práva na obranu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá musí byť zachovaná aj v prípade, keď ide o konanie správnej povahy, samotné neoznámenie listiny je porušením práva na obranu iba vtedy, ak môže dotknutý podnik preukázať po prvé, že Komisia vychádzala z tejto listiny na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porušenia a po druhé, že túto výhradu možno preukázať iba odkazom na túto listinu.

Je na dotknutom podniku, aby preukázal, že záver, ku ktorému dospela Komisia vo svojom spornom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by listina, ktorá nebola tomuto podniku oznámená a z ktorej Komisia vychádzala pri zistení porušenia, nebola pripustená ako dôkazný prostriedok.

(pozri body 94, 97, 98)

7. Komisia nie je pri určení výšky pokuty povinná zohľadniť jeho stratovú finančnú situáciu, keďže uloženie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej súťažnej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu.

Túto zásadu nijako nespochybňuje bod 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, podľa ktorého sa musí brať do úvahy reálna platobná schopnosť podniku. Táto schopnosť sa totiž použije iba v „špecifickom sociálnom [spoločenskom – neoficiálny preklad ] kontexte“ tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mať najmä na zvýšenie nezamestnanosti alebo na poškodenie dodávateľských a odberateľských hospodárskych odvetví dotknutého podniku.

(pozri body 105, 106)

8. Právomoc priznaná Komisii článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 zahŕňa právomoc určiť dátum splatnosti pokút a dátum, od ktorého vzniká povinnosť platiť úroky, ako aj právomoc určiť sadzbu týchto úrokov a stanoviť podrobnú úpravu na vykonanie jej rozhodnutia. Ak by totiž Komisia túto právomoc nemala, podniky by mohli využívať výhodu z oneskoreného zaplatenia, čím by bol oslabený účinok sankcií.

Komisia bola v rozsahu potrebnom na odradenie od omeškania so zaplatením pokuty oprávnená zvoliť si ako východisko vyššiu sadzbu, ako je príslušná trhová sadzba uplatňovaná voči priemernému dlžníkovi.

(pozri body 113 – 115)