Vec C-273/04

Poľská republika

proti

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť — Rozhodnutie Rady 2004/281/ES — Spoločná poľnohospodárska politika — Akt o podmienkach pristúpenia k Európskej únii — Úprava — Porušenie zásady zákazu diskriminácie“

Návrhy prednesené 21. júna 2007 – generálny advokát M. Poiares Maduro   I - 8929

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. októbra 2007   I - 8963

Abstrakt rozsudku

1. Pristúpenie nových členských štátov k Spoločenstvám – Akt o pristúpení z roku 2003 – Nevyhnutné úpravy ustanovení aktu týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky – Pojem

   (Akt o pristúpení z roku 2003, článok 23)

2. Pristúpenie nových členských štátov k Spoločenstvám – Akt o pristúpení z roku 2003 – Nevyhnutné úpravy ustanovení aktu týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky – Rozhodnutie 2004/281

   (Akt o pristúpení z roku 2003, článok 23; rozhodnutie Rady 2004/281, článok 1 bod 5)

1.  Účelom článku 23 aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, bolo umožniť Rade prijať právne predpisy potrebné na zabezpečenie súladu aktu o pristúpení s legislatívnymi zmenami vyplývajúcimi z normotvornej aktivity inštitúcií v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) medzi podpísaním tohto aktu a skutočným pristúpením nových členských štátov. Toto zverenie právomocí však nemôže byť vykladané extenzívne, lebo by došlo k porušeniu výsledkov rokovaní o podmienkach pristúpenia týchto štátov.

   Pojem úpravy musí byť teda obmedzený na opatrenia, ktoré v nijakom prípade nemôžu ovplyvniť pôsobnosť niektorého ustanovenia aktu o pristúpení vzťahujúceho sa na SPP ani podstatne meniť jeho obsah, ale ktoré predstavujú iba úpravy smerujúce k zabezpečeniu koherencie tohto aktu a nových právnych predpisov prijatých inštitúciami Spoločenstva odo dňa podpísania aktu o pristúpení do dňa pristúpenia.

   Čo sa týka požiadavky nevyhnutnosti potrebnej na prijatie takého opatrenia, takáto požiadavka priamo vyplýva z akejkoľvek zmeny pravidiel Spoločenstva, ktorá nastala v dôsledku zmeny právnych predpisov v SPP vykonanej inštitúciami Spoločenstva a v dôsledku ktorej vznikol nesúlad medzi ustanoveniami aktu o pristúpení a novým režimom vyplývajúcim z tejto zmeny.

   (pozri body 44, 45, 48, 49)

2.  Prijatím rozhodnutia 2004/281, ktorým sa v dôsledku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, Rada neprekročila svoje právomoci, ktoré jej boli zverené článkom 23 aktu o pristúpení na účely uskutočnenia úprav ustanovení tohto aktu, ktoré sa vzťahujú na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) a ktoré sú nevyhnutné v dôsledku zmeny pravidiel Spoločenstva.

   V zmysle nariadenia Rady č. 1259/1999, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa totiž systém postupného zavedenia mal uplatniť na všetky priame platby poskytnuté v rámci režimov podpory uvedených v článku 1 tohto nariadenia. Podstatné kritérium pôsobnosti nariadenia spočíva v podmienkach uvedených v jeho článku 1 a nie v zahrnutí danej pomoci do jeho prílohy, keďže uvedená príloha iba konkretizuje toto isté ustanovenie.

   Pokiaľ ide o priame platby v nových členských štátoch, zásada všeobecného uplatnenia mechanizmu tzv. „phasing-in“ na všetky priame pomoci bola dohodnutá počas prístupových rokovaní a výslovne stanovená aktom o pristúpení, ktorý zaviedol článok 1a do uvedeného nariadenia. Navyše článok 1 bod 5 rozhodnutia 2004/281 upravuje len postupné zavádzanie priamych platieb v nových členských štátoch podľa toho istého časového harmonogramu a tých istých percentuálnych podielov, ako boli predtým stanovené v článku 1a uvedeného nariadenia, zmeneného a doplneného aktom o pristúpení. Preto sa nemožno domnievať, že rozhodnutie 2004/281 prinieslo podstatnú zmenu, či už v pôsobnosti mechanizmu tzv. „phasing-in“, alebo podstatného obsahu povinností a z nich vyplývajúcich práv.

   Okrem toho situácia poľnohospodárstva v nových členských štátoch bola úplne odlišná od situácie v starých členských štátoch, čo odôvodňovalo postupné uplatňovanie pomocí Spoločenstva, najmä tých, ktoré sa týkali režimov priamej pomoci, aby nebola narušená potrebná reštrukturalizácia, ktorá prebiehala v odvetví poľnohospodárstva nových členských štátov. Z toho vyplýva, že tieto nové členské štáty sa nachádzajú v situácii, ktorá nie je porovnateľná so situáciou starých členských štátov, neobmedzene využívajúcich režimy priamej pomoci, čo bráni vykonaniu platného porovnania.

   Napokon vzhľadom na to, že rozhodnutie 2004/281 chápe zásadu a podmienky uplatnenia mechanizmu tzv. „phasing-in“, ako boli napísané v akte o pristúpení, bez toho, aby rozširovalo ich rozsah, nemožno ho považovať za spochybnenie kompromisu, ktorý bol dohodnutý na prístupových rokovaniach, a preto neporušuje zásadu dobrej viery.

   (pozri body 55, 66, 67, 76, 78 – 80, 87, 88, 92)