Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Návrh na začatie konania – Uvedenie výhrad a dôvodov – Formálne náležitosti

[Článok 226 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 38 ods. 1 písm. c)]

2. Voľný pohyb osôb – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia

(Článok 49 ES)

3. Voľný pohyb osôb – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia

(Článok 49 ES)

Summary

1. Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 38 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku je Komisia povinná v návrhoch žaloby podanej na základe článku 226 ES predložiť presné žalobné dôvody, o ktorých má Súdny dvor rozhodnúť. Tieto návrhy sa musia formulovať jednoznačným spôsobom, aby sa zabránilo tomu, že Súdny dvor rozhodne ultra petita alebo opomenie o výhrade rozhodnúť.

(pozri bod 24)

2. Podriadením vydania povolenia umeleckej agentúre so sídlom v inom členskom štáte potrebám zamestnávania umelcov, si členský štát nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES, ak neposkytne žiaden dôvod, ktorý by túto prekážku odôvodnil.

(pozri body 29, 55 a výrok)

3. Uplatnením právnej domnienky zamestnania na umelca, ktorý je poskytovateľom služieb so sídlom vo svojom členskom štáte pôvodu, kde obvykle poskytuje podobné služby, teda domnienky, z ktorej vyplýva podriadenie zamestnancov systému sociálneho zabezpečenia, ako aj systému platených dovoleniek si členský štát nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.

Zo sociálnej ochrany poskytovateľov služieb môžu v zásade vyplývať naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie slobodného poskytovania služieb. Legislatíva uplatniteľná v oblasti sociálneho zabezpečenia týchto poskytovateľov služieb je však predmetom koordinácie na úrovni Spoločenstva, podľa ktorej sú dotknutí umelci sociálne zabezpečení v členskom štáte pôvodu, takže predmetný členský štát ich nemôže podriadiť vlastnému systému sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ ide o právo na platenú dovolenku pre poskytovateľov služieb, je ťažké ho zosúladiť s konceptom nezávislej činnosti.

Okrem toho dotknuté opatrenie nemožno odôvodniť cieľom boja proti skrytej práci, keďže skutočnosť, že umelci sú zvyčajne angažovaní prerušovane a na krátke obdobia rôznymi organizátormi predstavení, sama osebe nemôže odôvodniť všeobecné podozrenie na skrytú prácu. Je to tak o to viac v prejednávanej veci, keďže dotknutí umelci sú uznaní ako poskytovatelia služieb so sídlom v ich štáte pôvodu, kde zvyčajne poskytujú podobné služby.

(pozri body 45, 47 – 49, 51, 52, 55 a výrok)