Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie

(Nariadenie Rady č. 17)

2. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom – Vylúčenie s výnimkou skreslenia

(Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

3. Odvolanie – Dôvody – Nedostatočné alebo rozporné odôvodnenie

4. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dôkaz

(Článok 81 ods. 1 ES)

5. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy s možnosťou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porušenie

(Článok 81 ods. 1 ES)

6. Odvolanie – Právomoc Súdneho dvora

(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15)

Summary

1. Dodržanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej súťaže predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorej rešpektovanie zabezpečujú súdy Spoločenstva.

Napriek tomu zistenie neprimeranej dĺžky konania, ktoré nemožno pripísať dotknutým podnikom, môže viesť z dôvodu porušenia uvedenej zásady k zrušeniu rozhodnutia konštatujúceho porušenie len v prípade, ak uvedená dĺžka mohla mať porušením práva na obhajobu dotknutých podnikov vplyv na výsledok konania.

Vo svojej analýze súd Spoločenstva musí zohľadniť celé konanie od začiatku vyšetrovania Komisie až do prijatia konečného rozhodnutia.

Je potrebné zabrániť, aby mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu práv na obhajobu z dôvodu neprimeranej dĺžky fázy vyšetrovania predchádzajúceho oznámeniu o výhradách a aby táto dĺžka konania bránila zabezpečeniu dôkazov s cieľom vyvrátiť existenciu takých správaní, pre ktoré by voči dotknutým podnikom mohla byť vyvodzovaná zodpovednosť. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekážok výkonu práv na obhajobu z dôvodu neprimeranej dĺžky správneho konania nemôže obmedziť výlučne na jeho druhú fázu, ale rovnako sa musí zamerať na fázu pred oznámením o výhradách a osobitne určiť, či neprimeraná dĺžka mohla ovplyvniť budúce možnosti obhajoby dotknutých podnikov.

(pozri body 35, 42, 43, 49 – 51)

2. Z článku 225 ES a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že len Súd prvého stupňa má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, keď by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, jednak tento skutkový stav posúdiť. Pokiaľ Súd prvého stupňa zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 225 ES právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupňa.

Súdny dvor teda nemá právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, ktoré Súd prvého stupňa uznal za preukazujúce tento skutkový stav. Pokiaľ totiž tieto dôkazy boli riadne získané a boli rešpektované všeobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatniteľné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupňa posúdiť hodnotu, ktorú je potrebné priznať predloženým dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká, podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom.

(pozri body 69, 70)

3. Otázka, či si odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupňa protirečí alebo je nedostačujúce, je právnou otázkou, pričom preskúmania tejto otázky ako takej sa možno dovolávať v rámci konania o odvolaní.

V tejto súvislosti povinnosť odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupňa uviesť odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré došlo k prijatiu predmetných opatrení a príslušnému súdu poskytne dostatočné podklady na výkon jeho preskúmania.

(pozri body 71, 72)

4. Vo väčšine prípadov musí byť existencia protisúťažného postupu alebo dohody logicky vyvodená z určitého množstva zhôd indícií a okolností, ktoré skúmané ako celok môžu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

Takéto indície a zhody okolností umožňujú odhaliť nielen existenciu protisúťažných správaní a dohôd, ale taktiež dĺžku pokračujúceho protisúťažného správania a obdobie uplatnenia dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

Súd prvého stupňa teda môže bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia založiť svoje posúdenie existencie protisúťažnej dohody alebo postupu na celkovom hodnotení všetkých takých relevantných dôkazov a indícií. Otázka, akú dôkaznú hodnotu pridelil Súd prvého stupňa každému z týchto dôkazov alebo indícií predložených Komisiou, je otázkou posúdenia skutkových okolností, ktorá sa ako taká vymyká preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

Skutočnosť, že dôkaz o existencii pokračujúceho porušenia nebol predložený pre určité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porušenie chápalo ako existujúce počas celkového obdobia dlhšieho ako toto obdobie, pokiaľ toto zistenie vyplýva z objektívnych a jednoznačných indícií. Skutočnosť, že sa kartel v rámci porušenia pokračujúceho viacero rokov prejaví v rôznych obdobiach, ktoré môžu byť oddelené kratšími alebo dlhšími časovými medzerami, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokiaľ rôzne činnosti tvoriace toto porušenie majú jediný cieľ a spadajú do rámca porušenia majúceho jednotný a pokračujúci charakter.

(pozri body 94 – 96, 98, 135)

5. Porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale tiež zo skupiny aktov alebo z pokračujúceho správania sa. Proti tomuto výkladu nemožno namietať, že jeden alebo viacero z tejto skupiny aktov alebo jedna alebo viacero súčastí tohto pokračujúceho správania by taktiež mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovať porušenie tohto ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vo vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku.

Zohľadňovať konkrétne dôsledky takýchto činností je v tejto súvislosti zbytočné, pokiaľ sa ukáže, že tie, ktoré spočívajú na dohodách alebo zosúladených postupoch, majú za cieľ vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž vo vnútri spoločného trhu. Zo samotného znenia článku 81 ods. 1 ES vyplýva, že rovnako ako dohody medzi podnikmi a rozhodnutia združení podnikov, aj zosúladené postupy sú v prípade, že majú protisúťažný cieľ, zakázané bez ohľadu na akékoľvek ich účinky. Okrem toho, pokiaľ pojem zosúladeného postupu predpokladá určité správanie sa zúčastnených podnikov na trhu, nevyplýva z toho, že toto správanie má konkrétny účinok v podobe obmedzovania, vylučovania alebo skresľovania hospodárskej súťaže.

(pozri body 110, 125, 136 –139, 160, 161, 179)

6. Jedine Súd prvého stupňa má právomoc preskúmavať spôsob, akým Komisia v každom osobitnom prípade posudzovala závažnosť nedovolených správaní vzhľadom na pravidlá Zmluvy týkajúce sa hospodárskej súťaže. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skutočnosť, do akej miery Súd prvého stupňa z právneho hľadiska správne zohľadnil všetky faktory podstatné pre posúdenie závažnosti správania konkretizovaného vo vzťahu k článku 81 ES a článku 15 nariadenia č. 17, a na druhej strane overiť, či Súd prvého stupňa po právnej stránke dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia na podporu návrhu na zrušenie alebo zníženie pokuty.

(pozri bod 217)