Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Deň rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty – Dôkazné bremeno

(Článok 230 piaty odsek ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 102 ods. 2)

2. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Akt, ktorý nebol uverejnený, ani oznámený žalobcovi – Presná znalosť obsahu a odôvodnenia – Povinnosť vyžiadať si v primeranej lehote úplný text aktu, len čo je známe, že existuje

(Článok 230 piaty odsek ES)

3. Žaloba o neplatnosť – Napadnutý akt – Posúdenie zákonnosti na základe informácií dostupných v čase prijatia aktu

(Článok 230 ES)

4. Sociálna politika – Európsky sociálny fond – Pomoc financovaniu činností odborného vzdelávania – Rozhodnutie Komisie prijaté na základe článku 6 ods. 1 nariadenia č. 2950/83 – Posúdenie komplexných vecných a účtovných situácií – Súdne preskúmanie – Limity

(Nariadenie Rady č. 2950/83, článok 6 ods. 1)

5. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

6. Sociálna politika – Európsky sociálny fond – Pomoc financovaniu činností odborného vzdelávania – Osvedčenie vecnej a účtovnej správnosti žiadostí o vyplatenie zostatku členskými štátmi – Neskoršie opätovné preskúmanie uvedených žiadostí špecializovanou organizáciou – Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 2950/83; rozhodnutie Rady 83/516)

7. Sociálna politika – Európsky sociálny fond – Pomoc financovaniu činností odborného vzdelávania – Neoprávnené použitie pomoci – Povaha sankcií práva Spoločenstva – Neexistencia trestnej povahy – Zastavenie trestných stíhaní vnútroštátnymi orgánmi – Legitímna dôvera vo vyplatenie – Neexistencia – Možnosť Komisie pokračovať v skúmaní prípadného zníženia

(Nariadenie Rady č. 2950/83, článok 6)

8. Právo Spoločenstva – Zásady – Dodržanie primeranej lehoty – Správne konanie – Kritériá posúdenia – Prieťahy, ktoré možno pripísať členskému štátu – Neexistencia vplyvu

Summary

1. Účastník konania, ktorý sa dovoláva oneskorenosti žaloby, je povinný poskytnúť dôkaz o dni, kedy došlo k udalosti rozhodujúcej pre začatie plynutia lehoty. Samotné počudovanie tohto účastníka konania teda nemôže viesť súd Spoločenstva k určeniu neprípustnosti žaloby. Oneskorenie vnútroštátnych orgánov pri oznamovaní napadnutého rozhodnutia príjemcovi nemožno vyčítať poslednému uvedenému.

(pozri bod 54)

2. Pokiaľ sa účastník konania dozvie o existencii aktu, ktorý sa ho dotýka, najmä ak sa tak stane prostredníctvom listu, v ktorom je jednoznačne uvedené konečné stanovisko Komisie, je pod hrozbou sankcie neprípustnosti povinný vyžiadať si v primeranej lehote jeho úplný text, aby mohol získať presnú znalosť jeho obsahu a odôvodnenia. Ak mu však bol oznámený len návrh rozhodnutia, ku ktorému uplatnil svoje pripomienky, nie je povinný pýtať sa na prípadné prijatie sporného rozhodnutia.

(pozri bod 55)

3. V rámci žaloby o neplatnosť podanej na základe článku 230 ES musí byť zákonnosť dotknutého aktu Spoločenstva posúdená v závislosti od skutkových okolností oznámených inštitúcii ku dňu prijatia tohto aktu.

(pozri bod 70)

4. Keďže uplatnenie článku 6 ods. 1 nariadenia č. 2950/83, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 83/516 o úlohách Európskeho sociálneho fondu, môže viesť Komisiu k tomu, aby vykonala posúdenie komplexných vecných a účtovných situácií, disponuje Komisia v tejto oblasti širokou mierou voľnej úvahy. V dôsledku toho sa preskúmanie týchto posúdení súdom Spoločenstva musí obmedziť na overenie neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia údajov vo veci.

(pozri bod 75)

5. Právo dovolávať sa ochrany legitímnej dôvery závisí od súčasného splnenia troch podmienok. Po prvé, dotknutej osobe museli byť administratívou Spoločenstva poskytnuté presné, nepodmienečné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov. Po druhé, tieto záruky musia byť spôsobilé vyvolať legitímne očakávanie u toho, komu sú určené. Po tretie, poskytnuté záruky musia byť v súlade s platnými predpismi.

(pozri bod 102)

6. Z článku 2 ods. 2 rozhodnutia 83/516 o úlohách Európskeho sociálneho fondu vyplýva, že dotknuté členské štáty ručia za riadne dokončenie činností financovaných Fondom. Komisia okrem toho môže podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2950/83, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 83/516, vykonať kontrolu žiadostí o vyplatenie zostatku „bez toho, aby boli dotknuté kontroly vykonané členskými štátmi“. Tieto povinnosti a právomoci členských štátov nepodliehajú žiadnemu časovému obmedzeniu. Z toho vyplýva, že vecné a účtovné osvedčenie údajov uvedených v žiadosti o vyplatenie zostatku vzdelávacej činnosti v zmysle článku 5 ods. 4 druhej vety nariadenia č. 2950/83 nezakazuje členskému štátu vykonať opätovné preskúmanie po podaní žiadosti o vyplatenie zostatku. Navyše nič nebráni tomu, aby sa členský štát na účely vykonania tohto opätovného preskúmania obrátil na organizáciu špecializovanú na účtovný a finančný audit.

(pozri bod 104)

7. Okolnosť, že trestné stíhania začaté proti žalobcovi boli zastavené, nemôže založiť jeho údajnú legitímnu dôveru vo vyplatenie pomoci. Z článku 6 nariadenia č. 2950/83, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 83/516 o úlohách Európskeho sociálneho fondu, totiž vyplýva, že právo Spoločenstva neklasifikuje prípady neoprávneného použitia pomoci z Európskeho sociálneho fondu ako trestný čin. Aj keď teda zásada správneho úradného postupu, ktorá od inštitúcie Spoločenstva vyžaduje, aby rozhodla s úplnou znalosťou veci, odôvodňuje odloženie rozhodnutia Komisiou, najmä vtedy, ak vnútroštátny súd rozhoduje o tom, či došlo k podvodu, nie je prekážkou toho, aby Komisia pokračovala v skúmaní prípadného zníženia svojej pomoci na základe administratívneho vyšetrovania špecializovanej organizácie po zastavení trestného stíhania v dôsledku premlčania.

(pozri bod 108)

8. Primeranosť trvania správneho konania sa posudzuje v závislosti od konkrétnych okolností každej veci, predovšetkým od jej kontextu, jednotlivých štádií konania, ktoré nasledovali, zložitosti veci, ako aj jej významu pre jednotlivých dotknutých účastníkov konania. Sled udalostí poznačený zložitosťou súdnych a správnych konaní na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, ako aj tým, že Komisia sa nakoniec nemohla oprieť o trestný rozsudok, umožňuje konštatovať, že každé z procesných štádií, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého aktu, prebehlo v primeranej lehote. Okrem toho, sporné rozhodnutie bolo Komisiou včas oznámené jeho príjemcovi. Ak sa členský štát, ktorému prináleží povinnosť informovať žalobcu, omešká s oznámením uvedeného rozhodnutia, toto omeškanie nemožno pripísať na zodpovednosť Komisii, zatiaľ čo len prieťahy, ktoré možno pripísať poslednej uvedenej, môžu viesť k záveru, že došlo k nedodržaniu primeranej lehoty.

(pozri body 114, 120, 122)