Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Združenia podnikov – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Združenia podnikov – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

3. Hospodárska súťaž – Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi

(Článok 81 ods. 1 ES)

4. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Určenie cien

(Článok 81 ods. 1 ES)

5. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Vnútroštátny právny rámec uzavretia kartelu

(Článok 81 ES)

6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Vecná pôsobnosť

(Článok 81 ES)

7. Poľnohospodárstvo – Pravidlá hospodárskej súťaže – Nariadenie č. 26

(Články 33 ES, 36 ES a článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 26, článok 2 ods. 1)

8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah

(Nariadenie Rady č. 17; nariadenie Komisie č. 99/63, článok 4)

9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie

(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

10. Námietka nezákonnosti – Rozsah – Akty, ktorých protiprávnosti sa možno dovolávať

(Článok 241 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia

(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie, prijaté po rozhodnutí, proti ktorému nie je možné podať žalobu a ktoré sankcionuje ten istý podnik alebo ho označuje za nie zodpovedný

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15)

17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc

Summary

1. Článok 81 ods. 1 ES sa uplatňuje na združenia v rozsahu, v akom ich vlastná činnosť alebo činnosť podnikov, ktoré k nim patria, vedie k následkom, ktoré má toto ustanovenie potláčať. Vzhľadom na účel tohto ustanovenia sa má pojem združenia podnikov vykladať tak, že zahŕňa aj združenia, ktoré samy pozostávajú zo združení podnikov.

Na to, aby dohoda medzi združeniami patrila do pôsobnosti tohto ustanovenia, sa nevyžaduje, aby predmetné združenia mohli svojich členov nútiť k plneniu povinností, ktoré im dohoda ukladá.

(pozri body 49, 89)

2. Pojem podnik zahŕňa v kontexte práva hospodárskej súťaže akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od právneho statusu tohto subjektu a jeho spôsobu financovania. Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo služieb na danom trhu.

Činnosť poľnohospodárskych producentov, poľnohospodárov alebo chovateľov má nesporne hospodársky charakter. Vykonávajú totiž činnosť produkcie tovarov, ktoré ponúkajú za odplatu na predaj. Poľnohospodárski producenti v dôsledku toho predstavujú podniky v zmysle článku 81 ods. 1 ES.

Zväzy, ktoré ich združujú a zastupujú, ako aj federácie, ktoré združujú tieto zväzy, preto možno kvalifikovať ako združenia podnikov na účely uplatnenia tohto ustanovenia.

Tento záver nemožno vyvrátiť skutočnosťou, že miestne zväzy môžu združovať aj manželov poľnohospodárskych producentov. Po prvé je pravdepodobné, že manželia poľnohospodárov alebo chovateľov, ktorí sú sami členmi miestneho poľnohospodárskeho zväzu, sa takisto podieľajú na úlohách rodinného hospodárstva. Po druhé samotná okolnosť, že združenie podnikov môže združovať aj osoby alebo subjekty, ktoré nemožno kvalifikovať ako podniky, nepostačuje v každom prípade na to, aby združeniu v zmysle článku 81 ods. 1 ES odňala taký charakter. Rovnako nemožno pripustiť tvrdenie založené na tom, že v prípade vykonávania činnosti vo forme spoločnosti nevstupuje do zväzu spoločnosť prostredníctvom svojho zástupcu, ale každý zo spoločníkov. Na účely kvalifikácie za podnik totiž nie je dôležitý právny status alebo forma predmetnej prevádzkarne, ale jej činnosť a činnosť tých, ktorí sa na nej podieľajú.

(pozri body 52 – 55)

3. Článok 81 ods. 1 ES sa uplatní iba na dohody, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvniť obchod vnútri Spoločenstva, musí byť na základe všetkých objektívnych skutkových a právnych faktorov možné s dostatočným stupňom pravdepodobnosti predpokladať, že by mohla mať vplyv, priamy či nepriamy, skutočný či potenciálny, na obchodné toky medzi členskými štátmi v tom zmysle, že by mohla poškodzovať dosiahnutie cieľa jediného trhu medzi týmito štátmi.

Pokiaľ porušenie, na ktorom mal podnik alebo združenie podnikov účasť, môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, Komisia nie je povinná preukázať, že individuálna účasť tohto podniku alebo združenia podnikov ovplyvnila obchod vnútri Spoločenstva.

Navyše postupy obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré sú rozšírené na celom území členského štátu, majú vo svojej podstate za následok upevnenie oddeľovania trhov na vnútroštátnej úrovni, čím bránia vzájomnej hospodárskej preniknuteľnosti trhov sledovanej Zmluvou. Napokon, ak ide o trh otvorený dovozom, účastníci vnútroštátneho cenového kartelu si môžu zachovať svoje podiely na trhu iba vtedy, ak sa chránia proti zahraničnej konkurencii.

(pozri body 63, 66, 67)

4. Článok 81 ods. 1 písm. a) ES výslovne stanovuje, že opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny, predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže. Určenie cien je totiž zjavným obmedzením hospodárskej súťaže.

Dohoda uzavretá medzi federáciami zastupujúcimi poľnohospodárskych producentov a federáciami zastupujúcimi prevádzkovateľov bitúnkov, ktorou sa určujú minimálne ceny pre určité kategórie kráv s cieľom urobiť ich záväznými pre všetky hospodárske subjekty pôsobiace na relevantných trhoch, má za cieľ obmedziť slobodnú hospodársku súťaž na týchto trhoch predovšetkým tým, že umelo obmedzuje mieru obchodných rokovaní chovateľov a prevádzkovateľov bitúnkov a skresľuje tvorbu cien na relevantných trhoch.

Tento záver nemožno vyvrátiť tvrdením, že poľnohospodárske trhy sú regulovanými trhmi, kde sa pravidlá hospodárskej súťaže neuplatňujú v plnom rozsahu a tvorba cien často nezodpovedá slobodným pohybom ponuky a dopytu. Odvetvie poľnohospodárstva má iste určité špecifiká a podlieha veľmi podrobnej a často dosť intervenčnej regulácii. Pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva sa však uplatňujú na trhy poľnohospodárskych výrobkov, aj keď sú stanovené určité výnimky, aby sa zohľadnila osobitná situácia týchto trhov.

Okrem toho samotná skutočnosť, že minimálne ceny boli určené s odkazom na verejnú intervenčnú cenu, nemôže postačovať na potlačenie obmedzujúceho charakteru predmetnej dohody. Tento odkaz na verejnú intervenčnú cenu totiž neumožňuje, aby sadzobník minimálnych cien stratil svoj protisúťažný predmet, ktorý pozostáva z priameho a umelého stanovenia určenej trhovej ceny, a mal obdobnú povahu ako rôzne podporné a verejné intervenčné mechanizmy spoločnej organizácie trhu v poľnohospodárstve, ktorých cieľom je ozdraviť trhy s prebytkom ponuky prostredníctvom odsunu časti produkcie.

(pozri body 83, 85 – 87)

5. Právny rámec, v ktorom dochádza k uzavretiu dohôd medzi podnikmi zakázaných článkom 81 ES, ako aj právna kvalifikácia, ktorú tomuto rámcu dávajú rôzne vnútroštátne právne poriadky, nemajú vplyv na uplatniteľnosť pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva. Okrem toho údajná nedostatočnosť opatrení verejnej moci čeliť problémom konkrétneho odvetvia nemôže zdôvodňovať to, že dotknuté súkromné subjekty sa zapoja do zosúladených postupov v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže alebo že si prisvoja právomoci, ktoré zodpovedajú právomociam orgánov verejnej moci, či už vnútroštátnych, alebo Spoločenstva, aby nahradili konanie orgánov verejnej moci svojím konaním.

Rovnako okolnosť, že správanie podnikov bolo vnútroštátnym orgánom známe, nimi schválené alebo dokonca podporované, v žiadnom prípade nemá vplyv na uplatniteľnosť článku 81 ES. Napokon kríza, v ktorej sa nachádza odvetvie, nemôže sama osebe vylúčiť uplatnenie článku 81 ods. 1 ES.

(pozri body 90 – 92)

6. Dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi, ktoré majú na zreteli spoločné hľadanie opatrení určených na zlepšenie podmienok zamestnania a pracovných podmienok, nepodliehajú z dôvodu ich povahy a predmetu článku 81 ods. 1 ES. Dohoda uzavretá medzi federáciami zväzov poľnohospodárskych producentov a federáciami prevádzkovateľov bitúnkov, ktorej predmetom je určenie minimálnych nákupných cien hovädzieho dobytka bitúnkami a pozastavenie dovozu hovädzieho mäsa, však nemôže byť vyňatá z uplatňovania zákazov uvedených v článku 81 ES.

(pozri body 98 – 100)

7. Udržiavanie účinnej hospodárskej súťaže na trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami je súčasťou cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Hoci je pravda, že článok 36 ES zveril Rade právomoc stanoviť mieru, v akej sa pravidlá hospodárskej súťaže Spoločenstva vzťahujú na výrobu a obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami, aby sa zohľadnila osobitná situácia na trhoch s týmito výrobkami, nič to nemení na tom, že toto ustanovenie stanovuje zásadu uplatniteľnosti pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva v odvetví poľnohospodárstva.

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 26, ktorý stanovuje, že článok 81 ods. 1 ES sa nevzťahuje na také dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa má ako výnimka vykladať zužujúco. Okrem toho sa toto ustanovenie uplatňuje len vtedy, ak dotknutá dohoda umožňuje dosiahnutie všetkých cieľov článku 33 ES, pričom vzhľadom na to, že tieto ciele sú niekedy rozdielne, sa Komisia môže pokúsiť ich zmieriť. Napokon na účely uplatnenia tejto výnimky možno považovať opatrenia za potrebné na realizáciu cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky iba vtedy, ak sú proporcionálne.

(pozri body 197 – 199, 208)

8. Dodržanie práva na obhajobu v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, najmä pokút, je základnou zásadou práva Spoločenstva, ktorá musí byť zachovaná aj v prípade, keď ide o konanie správnej povahy. Podľa tejto zásady je oznámenie o výhradách podstatnou procesnou zárukou. Toto oznámenie o výhradách musí jasne uvádzať všetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia vychádza v tomto štádiu konania.

Ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokuty, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, akými sú závažnosť a dĺžku trvania predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, splní svoju povinnosť dodržať právo podnikov byť vypočutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu, nie iba proti skonštatovaniu porušenia, ale tiež proti udeleniu pokuty.

Poskytnutie údajov týkajúcich sa miery predpokladaných pokút v oznámení o výhradách, keď ešte podniky neboli vyzvané uplatniť svoje pripomienky k výhradám, ktoré voči nim boli vznesené, by znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom. A fortiori , venovať sa v oznámení o výhradách otázke dodržania hornej hranice 10 % v prípade pokuty, ktorá bude prípadne uložená konečným rozhodnutím, by tiež znamenalo predvídanie tohto rozhodnutia neprimeraným spôsobom.

(pozri body 217, 218, 222)

9. Keď Komisia ukladá pokutu jednotlivému podniku, autorovi porušenia, nie je nevyhnutne povinná, ak nejde o osobitné okolnosti, výslovne odôvodniť dodržanie hornej hranice 10 % obratu predmetného podniku. Tento podnik musí vedieť o existencii uvedenej zákonnej hranice, ako aj o konkrétnej sume svojho obratu, a preto môže posúdiť, aj keď chýba v rozhodnutí o sankcii akékoľvek odôvodnenie, či horná hranica 10 % bola alebo nebola prekročená v prípade jemu uloženej pokuty.

Naopak, keď Komisia sankcionuje združenie podnikov a preveruje dodržanie zákonnej hornej hranice 10 % obratu na základe sumy obratu dosiahnutého všetkými členmi alebo časťou členov tohto združenia, musí to výslovne uviesť vo svojom rozhodnutí a musí uviesť dôvody zohľadnenia obratov členov. Ak takéto odôvodnenie chýba, dotknuté osoby sa nemôžu dozvedieť, aké je odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, ani nemôžu riadne preveriť dodržanie zákonnej hornej hranice v predmetnom prípade.

(pozri body 238, 239)

10. Aj keď usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO netvoria právny základ rozhodnutia o uložení pokuty hospodárskemu subjektu, keďže toto rozhodnutie je založené na nariadení č. 17, všeobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorou je Komisia viazaná pri stanovovaní výšky pokút. V dôsledku toho existuje priama súvislosť medzi týmto rozhodnutím a usmerneniami, takže môžu byť predmetom námietky nezákonnosti.

(pozri bod 250)

11. Kartely týkajúce sa cien alebo delenia trhov sú svojou povahou veľmi závažnými porušeniami. Preto Komisia tým, že v bode 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO uviedla, že tieto typy porušení sa považujú za veľmi závažné porušenia, pre ktoré je stanovená východisková suma 20 miliónov eur, neporušila zásadu proporcionality.

V každom prípade sú teda paušálne sumy stanovené usmerneniami iba orientačné, a preto samy osebe nemôžu predstavovať porušenie zásady proporcionality.

(pozri body 252, 253)

12. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 tým, že stanovuje, že Komisia môže uložiť pokuty, ktorých suma môže dosiahnuť až 10 % obratu dosiahnutého počas predchádzajúceho obchodného roka každým z podnikov zúčastnených na porušení, iba vyžaduje, aby pokuta, ktorá bude nakoniec uložená podniku, bola znížená v prípade, ak by prekračovala 10 % jeho obratu, nezávisle od čiastkových výpočtov, počas ktorých sa zohľadnila závažnosť a dĺžka trvania porušenia. V dôsledku toho článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nezakazuje Komisii, aby sa dostala pri výpočte k čiastkovej sume prekračujúcej 10 % obratu predmetného podniku, pokiaľ suma pokuty nakoniec uloženej tomuto podniku neprekračuje túto hornú hranicu. To isté platí, aj pokiaľ ide o maximálnu sumu milión eur uvedenú v tom istom ustanovení.

(pozri bod 255)

13. Vo svetle bodu 1 B usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktorý stanovuje, že dĺžka trvania porušenia môže spôsobiť prípadné stanovenie vyššej sumy pokuty oproti tej sume, ktorá bola stanovená na základe závažnosti, sa ukazuje, že veľmi krátka dĺžka trvania porušenia, teda menšia ako jeden rok, odôvodňuje len to, aby nebola zvýšená suma určená v závislosti od závažnosti porušenia. Okolnosť, že porušenie trvalo veľmi krátko, totiž nemôže v žiadnom prípade spochybniť existenciu porušenia článku 81 ods. 1 ES.

(pozri body 134, 257, 258)

14. Medzi priťažujúce okolnosti, ktoré môžu byť zohľadnené Komisiou na zvýšenie sumy pokuty stanovenej na základe článku 81 ES, patrí tajné pokračovanie v dohode po tom, čo Komisia vyzvala podniky alebo združenia zúčastnených podnikov, aby dohodu ukončili, ako aj použitie násilia na prinútenie účastníka, aby prijal dohodu alebo aby sa zabezpečilo jej uplatňovanie.

(pozri body 271, 278 – 289)

15. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nezakazuje Komisii, aby uložila pokuty vyššie ako milión eur združeniam, ktoré údajne nedosiahli žiadny obrat. Používanie generického pojmu „porušenie“ v článku 15 ods. 2, ktorý sa vzťahuje bez rozdielu na dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia združení podnikov, znamená, že horné hranice stanovené týmto ustanovením sa uplatňujú rovnako na dohody a zosúladené postupy, ako aj na rozhodnutia združení podnikov. Keď združenie podnikov nevyvíja vlastnú hospodársku činnosť alebo keď z jeho obratu nie je jasné, aký vplyv toto združenie môže mať na trh, Komisia môže za určitých podmienok zohľadniť obrat jeho členov na účely výpočtu maximálnej sumy pokuty, ktorá mu môže byť uložená.

Aj keď v tomto ustanovení sa jediný výslovný odkaz na obrat podniku týka hornej hranice pokuty prekračujúcej milión eur, usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktorými je Komisia viazaná, v bode 5 písm. a) stanovujú, že konečný výsledok výpočtu pokuty nesmie v žiadnom prípade prekročiť 10 % celosvetového obratu podnikov v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Horná hranica 10 % obratu sa preto musí uplatniť, aj pokiaľ ide o stanovenie pokút v sume nižšej ako milión eur.

Navyše horná hranica 10 % obratu musí byť vypočítaná vzhľadom na obrat dosiahnutý každým z podnikov, ktoré sú účastníkmi dohôd a zosúladených postupov, alebo všetkými podnikmi, ktoré sú členmi združenia podnikov, prinajmenšom vtedy, keď združenie môže podľa svojich vnútorných predpisov zaväzovať vlastných členov. Táto možnosť zohľadniť v tejto súvislosti obrat všetkých podnikov, ktoré sú členmi združenia, je odôvodnená tým, že pri stanovovaní sumy pokút možno zohľadniť okrem iného vplyv, ktorý podnik mohol uplatňovať na trh napríklad z dôvodu svojej veľkosti a hospodárskej sily, o čom obrat podniku vypovedá, ako aj odstrašujúci účinok, ktorý tieto pokuty musia mať. Vplyv, ktorý na trh mohlo uplatňovať združenie podnikov, pritom nezávisí od jeho vlastného obratu, z ktorého nemožno vyvodiť ani jeho veľkosť, ani hospodársku silu, ale od obratu jeho členov, ktorý predstavuje indikáciu o jeho veľkosti a hospodárskej sile.

Nie je však vylúčené, aby bolo v osobitných prípadoch toto zohľadnenie obratu členov združenia možné aj vtedy, keď toto združenie nemá z formálneho hľadiska oprávnenie zaväzovať svojich členov vzhľadom na neexistenciu vnútorných predpisov, ktoré by mu takú spôsobilosť priznávali. Oprávnenie Komisie ukladať pokuty v zodpovedajúcej výške za predmetné porušenia by v opačnom prípade mohlo byť ohrozené, pretože združenia s veľmi nízkym obratom, ale združujúce vysoký počet podnikov, ktoré spolu dosahujú veľký obrat, bez toho, aby mali právo ich formálne zaväzovať, by mohli byť sankcionované len veľmi nízkymi pokutami, hoci porušenia, ktorých sa dopustili, mohli mať značný vplyv na predmetné trhy. Táto skutočnosť by bola okrem toho v rozpore s potrebou zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcií za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva.

Preto iné osobitné okolnosti, okrem existencie vnútorných predpisov umožňujúcich združeniu zaväzovať svojich členov, môžu odôvodniť zohľadnenie kumulovaných obratov členov predmetného združenia. Ide najmä o prípady, keď porušenie, ktorého sa dopustilo združenie, sa týka činností jeho členov a keď predmetné protisúťažné postupy vykonáva združenie priamo v prospech členov a v spolupráci s nimi, pričom združenie nemá objektívne záujmy, ktoré by boli samostatné vo vzťahu k záujmom svojich členov. Hoci v niektorých z týchto prípadov by Komisia prípadne mohla okrem sankcionovania predmetného združenia uložiť individuálne pokuty každému z členských podnikov, môže to byť zvlášť ťažké, ba takmer nemožné, keď je počet týchto členov veľmi vysoký.

V takých prípadoch však musí byť možnosť zohľadniť obraty základných členov združení podnikov obmedzená v zásade na obraty tých členov, ktorí boli aktívni na trhoch dotknutých porušeniami sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí.

Napokon skutočnosť, že bol zohľadnený obrat členov združenia podnikov pri stanovovaní hornej hranice 10 %, neznamená, že im bola uložená pokuta, ani sama osebe neznamená, že predmetné združenie má povinnosť preniesť na svojich členov znášanie tejto pokuty.

(pozri body 313, 314, 317 – 319, 325, 343)

16. Zásada ne bis in idem predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorej dodržiavanie súd zabezpečuje. V oblasti práva hospodárskej súťaže Spoločenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisúťažného správania, za ktoré už bol sankcionovaný alebo vo vzťahu ku ktorému bolo rozhodnuté, že zaň nie je zodpovedný, a to skorším rozhodnutím Komisie, proti ktorému už nemožno podať žalobu. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totožnosti skutkov, porušovateľa a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie, aby sa chránila tá istá právna hodnota. Naopak, nezakazuje sankcionovať za rovnaký skutok rôzne združenia podnikov, ktoré sa na ňom zúčastnili, z dôvodu účasti a stupňa vlastnej zodpovednosti každého z nich za porušenie, aj keď jedno má postavenie člena druhého.

(pozri body 340 – 344)

17. Komisia má síce diskrečnú právomoc pri stanovovaní sumy pokút ako sankcie za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, Súd prvého stupňa však podľa článku 17 nariadenia č. 17 rozhoduje s neobmedzenou právomocou v zmysle článku 229 ES o žalobách podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a preto môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu. Na základe tejto neobmedzenej právomoci môže Súd prvého stupňa okrem iného zmeniť sumu zníženia pokuty, ktorú Komisia uložila podniku alebo združeniu podnikov z dôvodu okolností stanovených v bode 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO.

(pozri body 352, 355 – 361)