Vec T-212/03

MyTravel Group plc

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva — Hospodárska súťaž — Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Zrušenie rozhodnutia rozsudkom Súdu prvého stupňa — Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (tretia rozšírená komora) z 9. septembra 2008   II ‐ 1973

Abstrakt rozsudku

1. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva – Pojem

   (Článok 288 druhý odsek ES)

2. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom – Koncentrácie

   (Článok 288 druhý odsek ES; nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2 ods. 1, 2 a 3 a článok 8 ods. 2 a 3)

3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva

   (Článok 288 druhý odsek ES)

4. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Záväzky dotknutých podnikov, ktoré môžu viesť k tomu, že oznámená koncentrácia sa stane zlučiteľnou so spoločným trhom – Zohľadnenie záväzkov predložených po lehote – Podmienky

   (Nariadenie Rady č. 4064/89, článok 2 ods. 2, článok 6 ods. 2, článok 8 ods. 2 a článok 18 ods. 3; oznámenie Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia č. 4064/89 a nariadenia č. 447, bod 43)

5. Konanie – Trovy konania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, na úhradu svojich vlastných trov konania

   (Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 87 ods. 2 a 3)

1.  Pojem dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva potrebný na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva nezahŕňa chyby alebo nedostatky, ktoré aj keď vykazujú určitý stupeň závažnosti, nie sú cudzie bežnému konaniu inštitúcie poverenej dohľadom nad uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sú zložité, chúlostivé a ponecháva sa pri nich široký priestor pre výklad.

   Skutočnosť, že Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom, nemôže byť považovaná bez ďalšej analýzy za konštatovanie porušenia dostatočne závažného a nie je sama osebe dostatočná na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva. Osobitne, jednoduché prípady nesprávneho posúdenia a nepredloženie relevantných dôkazov v zmysle žaloby o neplatnosť ako také nepostačujú na to, aby vzniklo zjavné a vážne prekročenie medzí voľnej úvahy Komisie v oblasti kontroly koncentrácií a najmä v situácii komplexného oligopolu.

   Prijatím iného záveru by totiž hrozilo narušenie schopnosti Komisie plne vykonávať funkciu regulátora hospodárskej súťaže, ktorú jej zveruje Zmluva ES, a to z dôvodu brzdiaceho účinku, ktorý by riziko, že bude musieť nahradiť škody nárokované dotknutými podnikmi, mohlo mať na preskúmanie koncentrácie podnikov.

   V záujme zohľadnenie tohto účinku, ktorý je v rozpore so všeobecným záujmom Spoločenstva, preto porušenie právnej povinnosti — hoci je poľutovaniahodné — možno vysvetliť objektívnymi nárokmi, ktoré inštitúcia a jej zamestnanci znášajú v oblasti kontroly koncentrácií, z čoho vyplýva, že uvedené porušenie nemôže predstavovať dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva na účely vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva. Naopak, právo na náhradu škody vyplývajúce z konania inštitúcie vzniká, ak sa toto konanie prejaví aktom, ktorý je zjavne v rozpore s právnou normou a vážne poškodzuje záujmy tretích osôb, a nemôže byť odôvodnený ani vysvetlený osobitnými nárokmi, ktoré služba v rámci bežného fungovania objektívne znáša.

   (pozri body 40 — 43, 85)

2.  Článok 2 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, ktorý upravuje predpoklad rozhodnutia o povolení, ako aj článok 2 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý upravuje predpoklad rozhodnutia o zákaze, je potrebné vykladať s ohľadom na článok 2 ods. 1 tohto nariadenia, určujúcim skutočnosti, ktoré má Komisia konkrétne zohľadniť pri posúdení zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti koncentrácie s významom na úrovni Spoločenstva so spoločným trhom.

   Tieto ustanovenia majú ako celok za cieľ priznať jednotlivcom práva, a to v tom zmysle, že Komisia je v prípade rozhodovania o koncentrácii podľa nariadenia č. 4064/89 v zásade povinná buď prijať stanovisko o povolení tejto operácie, alebo stanovisko o jej zákaze, podľa najviac pravdepodobného hospodárskeho vývoja dotknutej operácie. Ak sú teda podmienky stanovené v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia splnené, podnik, ktorý oznámil koncentráciu s významom na úrovni Spoločenstva, má právo, aby táto koncentrácia bola vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom. Tento podnik však nemôže uvedenú koncentráciu realizovať bez povolenia zo strany Komisie a rozhodnutie o zákaze má významné dôsledky. Zo zásahu Spoločenstva do obchodného života, teda zásahu, ktorý od podniku vyžaduje, aby pred uskutočnením koncentrácie požiadal o povolenie a ktorý Komisii ukladá povinnosť vyhlásiť zákaz tejto operácie, ak sa zistí, že je nezlučiteľná so spoločným trhom, nevyhnutne vyplýva, že podniky, ktorým bolo odmietnuté udelenie povolenia, môžu žiadať o náhradu škodlivých dôsledkov takéhoto rozhodnutia, ak sa preukáže, že uvedené rozhodnutie spočíva na dostatočne závažnom porušení hmotnoprávnych noriem uplatňovaných Komisiou pri posudzovaní zlučiteľnosti dotknutej koncentrácie so spoločným trhom.

   Okrem toho zistenie nezrovnalosti, ktorej by sa za analogických okolností nedopustil priemerne prezieravý a starostlivý správny orgán, umožňuje vyvodiť záver, že konanie inštitúcie predstavuje protiprávnosť takej povahy, ktorá odôvodňuje vznik zodpovednosti Spoločenstva podľa článku 288 ES.

   Článok 2 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 v spojení s jeho odsekmi 1 a 2 a s článkom 8 ods. 2 a 3 tohto nariadenia a jednak povinnosť náležitej starostlivosti teda stanovujú pravidlá, ktorých cieľom je priznanie práv podnikom ovplyvnených rozhodnutím zakazujúcim uskutočnenie koncentrácie.

   (pozri body 47 — 50)

3.  V oblasti mimozmluvnej zodpovednosti v zásade nemožno vylúčiť, že zjavné a závažné nedostatky ovplyvňujúce ekonomickú analýzu, ktorá je podkladom rozhodnutia prijatého na základe článku 8 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, vyhlasujúceho koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 2 ods. 1 a 3 tohto nariadenia, by mohli predstavovať dostatočne závažné porušenie spôsobujúce vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.

   Aby však bolo možné dospieť k takémuto zisteniu, je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že ekonomické analýzy potrebné na kvalifikáciu situácie alebo operácie z pohľadu práva hospodárskej súťaže sú väčšinou tak z hľadiska skutkových okolností, ako aj z hľadiska odôvodnenia založeného na opise týchto okolností komplexnými a zložitými intelektuálnym vyjadreniami, medzi ktoré sa môžu dostať isté nedostatky, ako sú odhady, nezrozumiteľné či dokonca chýbajúce informácie. To platí ešte vo väčšej miere v oblasti kontroly koncentrácií, najmä vzhľadom na časové obmedzenia, ktoré musí inštitúcia dodržiavať.

   Takéto nedostatky v ekonomickej analýze hrozia ešte viac v prípadoch, akým je kontrola koncentrácií, keď analýza obsahuje aspekt predpokladaného vývoja. Závažnosť logického nedostatku alebo nedostatku v dokumentoch v takýchto prípadoch nemusí vždy predstavovať dostatočný dôvod na vznik zodpovednosti Spoločenstva.

   Na účely udržiavania kontroly nad politikou hospodárskej súťaže Spoločenstva Komisia disponuje voľnou úvahou, čo znamená, že od nej nemožno očakávať dôsledne stálu a nemennú prax pri vykonávaní relevantných pravidiel a súčasne, že má určitú voľnosť pri výbere ekonometrických nástrojov, ktoré má k dispozícii, ako aj pri výbere prístupov vhodných pre štúdium daného javu, pokiaľ tento výber nie je zjavne v rozpore s prijatými pravidlami hospodárskej disciplíny a je dôsledne uskutočnený.

   Voľná úvaha, ktorá sa Komisii v rámci otázok mimozmluvnej zodpovednosti týkajúcich sa kontroly koncentrácií musí priznať, sa uplatňuje tak na úrovni individuálneho preskúmania chýb, ktoré mohli byť spôsobené v štádiu analýzy účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž, ako aj na úrovni všeobecného preskúmania takýchto chýb.

   (pozri body 80 — 83, 95)

4.  V rámci kontroly koncentrácií môžu dotknuté podniky predložiť Komisii záväzky s cieľom získať rozhodnutie konštatujúce zlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom. V závislosti od štádia, v ktorom sa nachádza správne konanie, musia navrhované záväzky Komisii umožniť buď dospieť k záveru, že oznámená koncentrácia viac nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom v štádiu predbežného vyšetrovania, alebo odpovedať na námietky podané v rámci podrobného vyšetrovania. Tieto záväzky teda umožňujú predovšetkým vyhnúť sa začatiu podrobného vyšetrovania alebo následnému prijatiu rozhodnutia vyhlasujúceho nezlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom. Článok 8 ods. 2 nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi totiž Komisii umožňuje doplniť jej rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa kritéria definovaného v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia o podmienky a povinnosti určené na to, aby dotknuté podniky dodržiavali záväzky, ktoré prijali s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom.

   Vzhľadom na význam finančných záujmov a priemyselných alebo obchodných výziev, ktoré sú charakteristické pre tento typ operácií, ako aj na právomoci, ktoré má v tejto oblasti Komisia, je možné od dotknutých podnikov očakávať, že urobia všetko pre to, aby umožnili prácu správneho orgánu. Z rovnakých dôvodov má Komisia povinnosť postupovať pri výkone svojej povinnosti kontroly koncentrácií s čo najväčšou náležitou starostlivosťou.

   Pokiaľ ide o záväzky predložené oneskorene, z oznámenia o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia č. 4064/89 a nariadenia č. 447/98 vyplýva, že účastníci oznámenej koncentrácie majú právo na zohľadnenie takých záväzkov, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky, a to, po prvé, že tieto záväzky vyriešia jasne a bez potreby dodatočného vyšetrovania identifikované problémy v oblasti hospodárskej súťaže, a po druhé, že existuje dostatočný čas na konzultácie s členskými štátmi o týchto záväzkoch.

   (pozri body 116 — 119, 127)

5.  Uplatnením článku 87 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa môže Súd prvého stupňa rozhodnúť, že účastník konania, ktorý mal vo veci úspech, bude znášať svoje vlastné trovy konania, ak predloží iba na pojednávaní a ako odpoveď na uznesenie Súdu prvého stupňa prijaté na základe článku 65 písm. b) a článku 67 ods. 3 tretieho pododseku jeho rokovacieho poriadku dokumenty požadované žalobcom za dôležité, pretože mu umožňujú podporiť jeho tvrdenia a umožňujú Súdu prvého stupňa posúdiť žalobu, ktoré mali byť predložené už pri podaní jeho písomností, a to aj keď možno a priori usúdiť, že dotknuté dokumenty neboli prístupné podľa nariadenia č. 4064/89 alebo nariadenia č. 1049/2001, a aj keď táto okolnosť nemala vplyv na dotknutú vec v rozsahu, v akom tieto dokumenty boli nakoniec v priebehu súdneho konania predložené.

   (pozri body 135 — 139)