Vec T-20/03

Kahla/Thüringen Porzellan GmbH

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc — Existujúca pomoc alebo nová pomoc — Podnik v ťažkostiach — Zásada právnej istoty — Zásada ochrany legitímnej dôvery — Kritérium súkromného investora — Zlučiteľnosť so spoločným trhom — Podmienky“

Rozsudok Súdu prvého stupňa (piata rozšírená komora) z 24. septembra 2008   II ‐ 2309

Abstrakt rozsudku

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Všeobecná schéma pomoci schválená Komisiou – Individuálna pomoc prezentovaná ako spadajúca do rámca schválenia

   (Články 87 ES a 88 ES)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenie sledujúce sociálny cieľ

   (Článok 87 ods. 1 ES)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Finančná pomoc priznaná podniku verejným orgánom

   (Článok 87 ods. 1 ES)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Uplatnenie kritéria súkromného investora

   (Článok 87 ods. 1 ES)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Voľná úvaha Komisie – Možnosť prijať usmernenia

   (Článok 87 ods. 3 ES; oznámenie Komisie 94/K 368/05)

1.  Odkedy bola všeobecná schéma pomoci schválená Komisiou, jednotlivé vykonávacie opatrenia jej nemusia byť oznamované, ledaže by v tomto zmysle mala Komisia výhrady v rozhodnutí o schválení. Keďže sú totiž jednotlivé pomoci iba jednotlivými vykonávacími opatreniami všeobecnej schémy pomoci, faktory, ktoré musí Komisia zohľadniť na účely posúdenia opatrení, sú tie isté ako tie, ktoré uplatnila pri preskúmaní všeobecnej schémy. Nie je preto potrebné predkladať jednotlivé pomoci na preskúmanie Komisii. Na druhej strane, keď individuálne opatrenia nepatria pod uvádzané schválené všeobecné schémy pomoci, predstavujú novú pomoc, ktorej zlučiteľnosť so spoločným trhom musí podliehať preskúmaniu zo strany Komisie.

   Rozhodnutie Komisie, ktorým sa rozhoduje o súlade pomoci so schválenou všeobecnou schémou pomoci, sa zaraďuje do výkonu jej povinnosti dbať na uplatňovanie článkov 87 ES a 88 ES. Preto preskúmanie súladu pomoci s touto schémou zo strany Komisie nepredstavuje iniciatívu prekračujúcu rámec jej právomocí. Vzhľadom na to posúdenie zo strany Komisie nemôže byť obmedzené posúdením vnútroštátnych orgánov, ktoré poskytli pomoc.

   (pozri body 92, 94, 95)

2.  Zásah verejných orgánov na účely oslobodenia podniku od záťaží predstavujúcich inherentný náklad jeho hospodárskej činnosti, akými sú náklady na mzdy, sa zdá byť ekonomickou výhodou uvedenou v článku 87 ods. 1 ES. Sociálna povaha štátnych opatrení teda nepostačuje na to, aby hneď neboli kvalifikované ako pomoc v zmysle článku 87 ES.

   (pozri body 194, 197)

3.  S cieľom určiť, či vklad zo strany verejných orgánov do základného imania podniku v akejkoľvek forme môže predstavovať štátnu pomoc, je potrebné posúdiť, či za podobných okolností súkromný investor veľkosti, ktorú možno porovnať s veľkosťou verejného investora, mohol byť motivovaný zrealizovať tak významnú transakciu. V tejto súvislosti, hoci správanie súkromného investora, s ktorým je potrebné porovnať vstup verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nie je nevyhnutne správaním zvyčajného investora umiestňujúceho kapitál s cieľom jeho ziskovosti vo viac-menej krátkom čase, toto správanie musí byť prinajmenšom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcich štrukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku a musí byť vedené perspektívou rentability v dlhšom období. Okrem toho porovnanie medzi správaním verejných a súkromných investorov musí byť stanovené vzhľadom na stanovisko, ktoré by mal pri predmetnej činnosti súkromný investor, vzhľadom na disponibilné informácie a predpokladaný vývoj v danom čase.

   Hoci nič nebráni tomu, aby verejné orgány zohľadnili politiku sociálnej, regionálnej alebo sektorovej povahy, ich vklad kapitálu musí byť posúdený podľa kritéria súkromného investora, pričom je potrebné abstrahovať od akejkoľvek úvahy sociálnej povahy alebo regionálnej alebo sektorovej politiky.

   Hoci existencia pomoci môže byť vylúčená v prípade opatrenia zo strany verejných orgánov, ktoré sa vykoná paralelne s podstatným opatrením súkromných podnikateľov za porovnateľných podmienok, existencia pomoci nemôže byť vylúčená, ak sa súkromné investície v tom istom podniku vykonajú až neskôr, po pridelení verejných prostriedkov.

   (pozri body 236 — 238, 242, 254)

4.  Posúdenie otázky, či opatrenie spĺňa kritérium súkromného podnikateľa v trhovom hospodárstve, zo strany Komisie, implikuje komplexné ekonomické posúdenie. Komisia má teda pri prijímaní aktu zahŕňajúceho takéto posúdenie veľkú mieru voľnej úvahy a preskúmanie súdom, hoci je v zásade v plnom rozsahu, pokiaľ ide o to, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na preskúmanie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj neexistencie zneužitia právomoci. Súdu prvého stupňa najmä neprináleží, aby nahrádzal svojím hospodárskym posúdením posúdenie autora rozhodnutia.

   (pozri bod 239)

5.  Článok 87 ods. 3 ES poskytuje Komisii veľkú mieru voľnej úvahy s cieľom schváliť štátnu pomoc ako výnimku zo všeobecného zákazu uvedeného v odseku 1 uvedeného článku, keďže v takom prípade posúdenie zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom obsahuje problémy implikujúce zohľadnenie a posúdenie komplexných ekonomických skutočností a okolností. Súd Spoločenstva nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie skutočností autorom rozhodnutia, najmä nie z ekonomického hľadiska, a preskúmanie vykonávané Súdom prvého stupňa sa musí v tejto súvislosti obmedziť len na overenie dodržiavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodniť rozhodnutie, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.

   Okrem toho zákonnosť aktu Spoločenstva musí byť posudzovaná v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v čase, keď bol akt prijatý, a komplexné posúdenia vykonané Komisiou smú byť skúmané len vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré mala k dispozícii v okamihu, keď ich vykonávala.

   Navyše, Komisia sa môže pri výkone voľnej úvahy viazať opatreniami, akými sú predmetné usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto inštitúcia riadiť, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy.

   Pomoc poskytnutá podniku v ťažkostiach nemôže byť teda vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom iba z dôvodu, že sa stanovili opatrenia na reštrukturalizáciu, hoci táto reštrukturalizácia bola vykonaná úspešne. Na to, aby mohla Komisia posúdiť, či poskytnutá pomoc môže viesť podniky, ktoré ju čerpali, k tomu, aby sa správali tak, aby prispeli k realizácii cieľa uvedeného v článku 87 ods. 3 písm. c) ES, je potrebné preveriť, či plán reštrukturalizácie spĺňal všetky materiálne podmienky stanovené uvedenými usmerneniami.

   (pozri body 268 — 270, 280)