Keywords
Summary

Keywords

1. Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Opatrenia daňovej povahy – Zahrnutie – Obmedzenia

[Zmluva ES, článok 59 (zmenený, teraz článok 49 ES)]

2. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Odvetvie telekomunikácií – Poplatok za infraštruktúru mobilných a osobných komunikácií – Prípustnosť – Podmienky

[Zmluva ES, článok 59 (zmenený, teraz článok 49 ES)]

3. Hospodárska súťaž – Verejnoprávne podniky a podniky, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné práva – Odvetvie telekomunikácií – Smernica 90/388 – Zákaz obmedzení týkajúcich sa infraštruktúry – Pojem obmedzenie – Poplatok za infraštruktúru mobilných komunikácií – Vylúčenie – Podmienky

(Smernica Komisie 90/388, článok 3c)

Summary

1. Článok 59 Zmluvy (zmenený, teraz článok 49 ES) požaduje nielen odstránenie každej diskriminácie voči poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, ale tiež odstránenie každého obmedzenia, a to aj keď sa uplatňuje bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, ak také obmedzenie môže znemožniť alebo inak sťažiť činnosť poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, v ktorom legálne poskytuje obdobné služby. Okrem toho článku 59 odporuje uplatnenie každej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá má za účinok sťažiť poskytovanie služieb medzi členskými štátmi oproti poskytovaniu služieb prebiehajúcemu len v rámci jedného členského štátu.

V tomto ohľade vnútroštátne daňové opatrenie narušujúce výkon slobodného poskytovania služieb môže byť zakázaným opatrením bez ohľadu na to, či ho vydal samotný členský štát alebo územnosprávny celok. Článok 59 Zmluvy sa však neuplatní na opatrenia, ktorých jediným účinkom je spôsobenie dodatočných nákladov predmetných služieb.

(pozri body 28 – 31)

2. Článok 59 Zmluvy (zmenený, teraz článok 49 ES) sa má vykladať v tom zmysle, že neodporuje tomu, aby právna úprava vnútroštátneho orgánu alebo územnosprávneho celku zaviedla poplatok za infraštruktúru mobilných a osobných komunikácií používaných v rámci výkonu činností stanovených v licenciách alebo oprávneniach udelených operátormi, ak sa poplatok bez rozdielu uplatňuje na vnútroštátnych poskytovateľov služieb a poskytovateľov z iných členských štátov a má rovnaký účinok na vnútroštátne poskytovanie služieb v jednom členskom štáte a na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi, pokiaľ sa nepreukáže kumulatívny účinok miestnych poplatkov ohrozujúci slobodu poskytovať služby mobilných telefónov.

(pozri body 34, 35, bod 1 výroku)

3. Článok 3c smernice 90/388 o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby, zmenenej a doplnenej, pokiaľ ide o rozvinutie plnej hospodárskej súťaže na telekomunikačnom trhu, smernicou 96/19, stanovuje odstránenie všetkých obmedzení uložených v súvislosti s infraštruktúrou operátorom systémov mobilných a osobných komunikácií.

Opatrenia daňovej povahy vzťahujúce sa na infraštruktúry mobilných komunikácií nepatria do pôsobnosti tohto ustanovenia okrem prípadu, keď tieto opatrenia priamo alebo nepriamo zvýhodňujú operátorov, ktorí disponujú alebo predtým disponovali osobitnými alebo výlučnými právami na úkor nových operátorov a ktoré majú na hospodársku súťaž významný vplyv.

(pozri body 38, 50, bod 2 výroku)