Keywords
Summary

Keywords

1. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 80/987 – Pôsobnosť – Pojem odmena – Uplatnenie vnútroštátneho práva – Vnútroštátna právna úprava vzťahujúca sa na náhrady škody z neplatnej výpovede zo strany zamestnávateľa – Prípustnosť

(Smernica Rady 80/987, článok 2 ods. 2)

2. Sociálna politika – Aproximácia právnych predpisov – Ochrana zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa – Smernica 80/987 – Pôsobnosť – Pojem odmena – Vnútroštátna právna úprava vzťahujúca sa na náhrady škody z neplatnej výpovede zo strany zamestnávateľa uznané rozsudkom alebo správnym rozhodnutím a vylučujúca nároky uznané v zmierovacom konaní – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Povinnosti a práva vnútroštátneho sudcu

(Smernica Rady 80/987, článok 2 ods. 2)

Summary

1. Podľa článku 2 ods. 2 smernice 80/987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, je to práve vnútroštátne právo, ktoré má vymedziť pojem „odmena“ a stanoviť jeho obsah.

V tomto zmysle skutočnosť, že smernica viaže vyplatenie odmeny na referenčné obdobia, nevylučuje, aby sa vzťahovala na náhrady škody z neplatnej výpovede zo strany zamestnávateľa. Preto teda, ak pojem „odmena“, tak ako ho definuje vnútroštátne právo, zahŕňa túto náhradu škody, vzťahuje sa na ňu smernica 80/987, takisto v znení predchádzajúcom zneniu vyplývajúcemu zo smernice 2002/74, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 80/987.

(pozri body 31 – 33, bod 1 výroku)

2. V rámci uplatňovania smernice 80/987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ak sa podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy na nároky zodpovedajúce náhradám škody z neplatnej výpovede, ktoré boli uznané rozsudkom alebo správnym rozhodnutím, vzťahuje pojem odmena, rovnaké nároky, uznané v zmierovacom konaní, sa musia takisto považovať za nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a týkajúce sa odmeny v zmysle uvedenej smernice. Zamestnanci, ktorým dal zamestnávateľ neplatnú výpoveď, sa totiž nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ majú právo na náhradu škody v prípade, že si nenašli nové zamestnanie.

Vnútroštátny sudca musí vylúčiť uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá v rozpore so zásadou rovnosti, vylučuje posledne uvedené nároky z pojmu „odmena“ v zmysle uvedenej právnej úpravy.

(pozri body 35, 38, bod 2 výroku)