Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby

(Článok 226 ES)

2. Voľný pohyb tovaru – Tranzit Spoločenstva – Preprava vykonaná na podklade karnetov TIR

(Nariadenie Komisie č. 2454/93, článok 454 ods. 2 a článok 455 ods. 2)

3. Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev – Zistenie a poskytnutie členskými štátmi

(Nariadenie Rady č. 1150/2000, článok 6)

4. Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev – Zistenie a poskytnutie členskými štátmi

[Nariadenie Rady č. 1150/2000, článok 6 ods. 3 písm. b) a článok 17]

Summary

1. V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti, aj keď žalobné návrhy v zásade nemožno rozšíriť nad rámec nesplnenia povinnosti tvrdeného vo výroku odôvodneného stanoviska a vo výzve, rovnako platí, že Komisia je oprávnená domáhať sa určenia nesplnenia povinnosti majúcej svoj pôvod v pôvodnej verzii aktu Spoločenstva, následne zmeneného alebo zrušeného, ktorú nové ustanovenia zachovali. Naopak predmet sporu nemožno rozšíriť na povinnosti vyplývajúce z nových ustanovení, ktoré nemajú svoj ekvivalent v pôvodnej verzii dotknutého aktu, inak dôjde k porušeniu podstatných formálnych náležitostí riadneho konania o nesplnení povinností.

(pozri bod 34)

2. Zo znenia článku 454 ods. 2 v spojení s článkom 455 ods. 1 nariadenia č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a článku 11 Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR vyplýva, že k žiadosti o zaplatenie colného dlhu musí dôjsť v prípade neuvoľnenia karnetu TIR v zásade najneskôr do troch rokov od dátumu jeho prijatia, pričom táto lehota sa predlžuje na štyri roky v prípade uvoľnenia získaného podvodne. Keďže cieľom článku 455 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je zabezpečiť jednotné a dôsledné uplatňovanie ustanovení v oblasti vyberania colného dlhu v záujme rýchleho a efektívneho poskytnutia vlastných zdrojov Spoločenstiev, k oznámeniu o priestupku alebo nezrovnalosti musí v každom prípade dôjsť čo najrýchlejšie, t. j. akonáhle colné orgány zistia tento priestupok alebo nezrovnalosť, teda prípadne dlho pred uplynutím maximálnych lehôt jedného roka a v prípade podvodu dvoch rokov, ktoré sú uvedené v článku 11 ods. 1 dohovoru TIR. Z rovnakých dôvodov musí byť žiadosť o zaplatenie v zmysle článku 11 ods. 2 dohovoru TIR zaslaná akonáhle tak colné orgány môžu urobiť, teda prípadne pred uplynutím lehoty dvoch rokov od oznámenia o priestupku alebo nezrovnalosti dotknutým osobám.

(pozri body 68 – 70)

3. Členské štáty sú povinné zistiť nárok Spoločenstiev na vlastné zdroje, akonáhle sú ich colné orgány schopné vypočítať výšku nároku vyplývajúceho z colného dlhu a určiť dlžníka, a teda zapísať tieto nároky na účty v súlade s článkom 6 nariadenia č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev.

Členské štáty sa nemôžu zbaviť povinnosti zistiť pohľadávky, aj keď ich spochybňujú, pretože by to viedlo k rozvráteniu finančnej rovnováhy Spoločenstiev konaním členského štátu.

Za týchto okolností sa členský štát dopustí nesplnenia povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 6 nariadenia č. 1150/2000, v prípade, že nevykoná zaúčtovanie colného dlhu v lehote stanovenej v odseku 3 tohto ustanovenia, ku ktorému malo dôjsť v lehote počítanej od zaslania žiadostí o zaplatenie podľa článku 11 ods. 2 dohovoru TIR, ktoré uvádza, ktoré orgány sú schopné vypočítať výšku nároku vyplývajúceho z tohto dlhu a určiť dlžníka.

(pozri body 75 – 77)

4. Členský štát porušuje povinnosť prijať opatrenia podľa článku 17 ods. 1 nariadenia. č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby vlastné zdroje boli poskytnuté Komisii v súlade s týmto nariadením v prípade, že sa jednostranne rozhodne zaúčtovať zistené nároky, ktoré sa vzťahujú na operácie TIR, na účet B namiesto účtu A až do výšky hornej hranice zábezpeky dohodnutej v rámci režimu TIR bez toho, že by boli nároky namietané zo strany týchto združení v stanovených lehotách, že by sa ich výška mohla po vyriešení vzniknutých sporov zmeniť a že by sa s problémami vzniknutými pri použití práva Spoločenstva obrátil na Komisiu a to napriek námietkam Komisie.

(pozri body 82, 89, 92, 93, 95, 105 a výrok)