Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 ES)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 ES)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc

[Články 87 ES a 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. b) bod v)]

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou

(Článok 87 ES)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem

(Článok 87 ods. 1 ES)

6. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem

(Článok 87 ods. 1 ES)

7. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah

(Článok 253 ES)

8. Právo Spoločenstva – Zásady – Zásada ochrany legitímnej dôvery – Podmienky

9. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie, ktoré nariaďuje zrušiť daňový režim poskytovaný formou povolenia

Summary

1. Podľa článku 230 ES môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti rozhodnutiu určenému inej osobe, len keď sa jej toto rozhodnutie týka priamo a osobne.

S ohľadom na túto druhú podmienku, skutočnosť, že sporné ustanovenie má na základe svojej povahy a dosahu všeobecný charakter v tom, že sa vo všeobecnosti použije na zúčastnené hospodárske subjekty, nevylučuje, že by sa mohlo osobne týkať niektorých z nich.

Fyzická alebo právnická osoba sa môže považovať za osobne dotknutú len vtedy, ak sa jej sporné ustanovenie dotýka v dôsledku určitých špecifík jej vlastných alebo istých skutkových okolností, ktoré ju odlišujú od iných osôb.

V tomto ohľade, pokiaľ sa napadnutý akt dotýka skupiny osôb, ktoré boli určené alebo ich bolo možné určiť v čase prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných členom tejto skupiny, môžu tieto osoby byť osobne dotknuté týmto aktom, pokiaľ tvoria súčasť úzkeho okruhu hospodárskych subjektov. To je prípad podnikov, ktorým rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci bráni v tom, aby sa výhoda vyplývajúca z odchylných vnútroštátnych daňových opatrení predĺžila až do konečného dátumu, prípadne aby obnovenie tejto výhody, o ktorú žiadajú a na ktorú majú údajne nárok, im bolo schválené.

(pozri body 55, 58 – 64)

2. Združenie poverené ochranou kolektívnych záujmov podnikov v zásade nie je oprávnené podať žalobu o zrušenie proti konečnému rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci okrem prípadu, že by tieto podniky alebo aspoň niektoré z nich boli oprávnené v tejto veci osobne konať.

(pozri bod 56)

3. Nariadenie č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES, ktoré upravuje výkon právomocí Komisie, ktoré jej priznáva článok 88 ES, neurčuje, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „vývoj spoločného trhu“ uvedenom v jeho článku 1 písm. b) bode v), ktorý upresňuje, že opatrenie, ktoré nepredstavuje pomoc v čase, keď nadobudlo svoju účinnosť, je potrebné považovať za existujúcu pomoc, pretože sa stalo „pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu“. Tento pojem, ktorý možno chápať ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslušným opatrením, sa nevzťahuje na prípad, kde Komisia zmení svoje posúdenie z jediného dôvodu, ktorý spočíva v prísnejšom uplatnení pravidiel Zmluvy v oblasti štátnej pomoci.

V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že nariadenie predstavuje sekundárny právny akt prijatý ako vykonávací predpis k článkom 87 ES a 88 ES, ktorý nemôže zúžiť právny dosah týchto článkov o to viac, že práve z nich vyplýva právomoc Komisie. Článok 88 ods. 1 ES ukladá Komisii povinnosť priebežne skúmať systémy pomoci existujúcej v štátoch a navrhovať im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu. Odsek 2 tohto článku dovoľuje Komisii v prípade, že neuspeje so svojimi návrhmi, prinútiť príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrušiť alebo upraviť.

Z toho vyplýva, že Komisia si splnila úlohu, ktorá jej vyplýva z článku 88 ES, tým, že sa rozhodla pristúpiť k opätovnému preskúmaniu daňového režimu uplatňovaného na určité podniky v členskom štáte, hoci v predchádzajúcich rozhodnutiach tento režim nebol považovaný za pomoc, ale pracovná skupina Rady ho označila za škodlivý pre spoločný trh a Komisia naň použila kontrolný postup vzťahujúci sa na existujúcu pomoc, na základe ktorého dospela k záveru, že tento režim predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Z tohto dôvodu sú právnym základom tohto rozhodnutia články 87 ES a 88 ES.

Keďže bola dodržaná zásada zákonnosti, toto rozhodnutie predstavuje určitý akt, ktorého uplatniteľnosť bola predvídateľná pre dotknuté osoby. Následne toto rozhodnutie nie je v rozpore so zásadou právnej istoty.

(pozri body 70 – 76)

4. V prípade programu pomoci sa môže Komisia obmedziť na štúdium vlastností príslušného programu, aby zistila, či predstavuje citeľnú výhodu pre jeho príjemcov oproti ich konkurentom. Navyše nie je ani povinná skúmať každý osobitný prípad, v ktorom sa tento režim uplatňuje.

(pozri bod 82)

5. Pojem pomoci môže zahŕňať nielen poskytnutie prostriedkov, ako sú subvencie, pôžičky alebo nadobudnutia účasti na základnom imaní podnikov, ale aj intervencie, ktoré v rôznych formách znižujú výdavky zvyčajne zaťažujúce rozpočet podniku, a ktoré teda bez toho, aby boli subvenciami v doslovnom výklade, majú rovnakú povahu a rovnaké účinky.

Štátnu pomoc predstavuje opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj keď nepredstavuje prevod štátnych prostriedkov, stavia príjemcu do finančnej situácie, výhodnejšej ako je situácia iných daňových subjektov.

(pozri body 86, 87)

6. Článok 87 ods. 1 ES ukladá, že sa má určiť, či v rámci daného právneho rámca môže vnútroštátne opatrenie vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom zvýhodniť „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“ vo vzťahu k ostatným podnikateľom, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti. V prípade kladnej odpovede sporné opatrenie spĺňa podmienku selektívnosti, ktorá je atribútom pojmu štátnej pomoci stanovenej týmto ustanovením.

(pozri bod 119)

7. Ak musí byť povinnosť odôvodnenia právneho aktu Spoločenstva, stanovená článkom 253 ES, prispôsobená povahe tohto aktu a jasne a jednoznačne odhaľovať úvahy inštitúcie, ktorá je jeho autorom, takým spôsobom, ktorý umožní zúčastneným osobám pochopiť dôvodnosť tohto opatrenia a príslušnému súdnemu orgánu vykonať jeho preskúmanie, tak nie je potrebné, aby Komisia uviedla v rozhodnutí, ktorým konštatuje nezlučiteľnosť schémy pomoci so spoločným trhom, dôvody, pre ktoré vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach posúdila inak tú istú schému pomoci. Pojem štátna pomoc vystihuje objektívnu situáciu, ktorá sa posudzuje v čase, keď Komisia prijíma svoje rozhodnutie.

(pozri bod 137)

8. Právo odvolávať sa na zásadu legitímnej dôvery sa vzťahuje na každú dotknutú osobu v situácii, keď inštitúcia Spoločenstva spôsobila vznik dôvodných očakávaní. Okrem toho sa nik nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, pokiaľ mu administratíva neposkytla konkrétne záruky. Rovnako, pokiaľ je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídať prijatie opatrenia Spoločenstva spôsobilého ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávať.

Ďalej aj v prípade, ak by sa pripustilo, že Spoločenstvo pôvodne vytvorilo situáciu spôsobilú vyvolať legitímnu dôveru, prevažujúci spoločenský záujem by mohol brániť prijatiu prechodných opatrení na situácie, ktoré síce vznikli predtým, ako nadobudla účinnosť nová právna úprava, avšak môžu sa časom ešte meniť. Pokiaľ však takýto záujem neexistuje, potom nestanovenie prechodných opatrení určených na ochranu legitímnej dôvery hospodárskych subjektov v zachovanie právnej úpravy Spoločenstva môže byť považované za porušenie pravidla vyššej právnej sily.

(pozri body 147 – 149)

9. Zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu rovnosti porušuje rozhodnutie Komisie, ktoré na rozdiel od odlišných predchádzajúcich posúdení, nariaďuje zrušiť osobitný daňový režim z toho dôvodu, že ide o štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom, ale nestanovuje prechodné opatrenia v prospech hospodárskych subjektov, ktorým platnosť povolenia, obnovovaného bez akýchkoľvek ťažkostí, potrebného na čerpanie výhod z tohto režimu, uplynie v deň jeho oznámenia alebo krátko po oznámení, súčasne však nebráni tomu, aby povolenia platné k tomuto dňu boli naďalej účinné niekoľko rokov, pretože uvedené hospodárske subjekty, ktoré sa v krátkom čase nemôžu prispôsobiť zmene sporného režimu, mohli v každom prípade očakávať, že im rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení jej predchádzajúce posúdenie, poskytne čas potrebný na účinné zohľadnenie tejto zmeny posúdenia a žiaden prevažujúci spoločenský záujem nebráni poskytnutiu tohto potrebného času.

(pozri body 155 – 167, 172 – 174)