Keywords
Summary

Keywords

1. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

2. Právo Spoločenstva – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom

Summary

1. Vnútroštátna právna úprava, ktorá všeobecne vylučuje zodpovednosť členského štátu za škody spôsobené jednotlivcovi porušením práva Spoločenstva zo strany súdu rozhodujúceho v poslednom stupni z dôvodu, že predmetné porušenie bolo spôsobené výkladom právnych pravidiel alebo posúdením skutkových okolností a dôkazov zo strany tohto súdu, je v rozpore s právom Spoločenstva.

Vylúčiť za týchto okolností akúkoľvek zodpovednosť štátu by znamenalo odstrániť samotnú podstatu zásady, podľa ktorej sú členské štáty povinné nahradiť škody spôsobené jednotlivcovi zjavným porušením práva Spoločenstva vyplývajúcim z rozhodnutia súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, pokiaľ by takéto vylúčenie jednotlivcom nezabezpečovalo účinnú súdnu ochranu práv, ktoré im priznáva právo Spoločenstva.

(pozri body 33, 36, 40, 44, 46 a výrok)

2. Zodpovednosť členského štátu za škody spôsobené jednotlivcovi porušením práva Spoločenstva zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni môže vzniknúť iba vo výnimočnom prípade, keď vnútroštátny súd porušil zjavným spôsobom uplatniteľné právne predpisy. Toto zjavné porušenie sa posudzuje najmä vzhľadom na určitý počet kritérií, akými sú stupeň jasnosti a presnosti porušeného pravidla, ospravedlniteľná alebo neospravedlniteľná povaha nesprávneho právneho posúdenia alebo nevykonanie povinnosti položiť prejudiciálne otázky na základe článku 234 tretieho odseku ES zo strany daného súdu, a jeho existencia sa v každom prípade predpokladá, ak je predmetné rozhodnutie v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti.

Hoci v tejto súvislosti nemožno vylúčiť, aby vnútroštátne právo stanovovalo kritériá týkajúce sa povahy alebo stupňa porušenia, ktoré musia byť splnené na to, aby mohla vzniknúť zodpovednosť štátu z dôvodu porušenia práva Spoločenstva zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, tieto kritériá nemôžu v žiadnom prípade stanovovať prísnejšie požiadavky, než sú tie, ktoré vyplývajú z podmienky samotného zjavného porušenia uplatniteľného práva, ako to bolo stanovené v bodoch 53 až 56 rozsudku z 30. septembra, Köbler, C‑224/01.

Z týchto dôvodov je v rozpore s právom Spoločenstva vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje vznik tejto zodpovednosti iba na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti sudcu, ak by takéto obmedzenie viedlo k vylúčeniu vzniku zodpovednosti daného členského štátu v ostatných prípadoch, keď došlo k zjavnému porušeniu uplatniteľného práva.

(pozri body 42 – 44, 46 a výrok)