This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62002CJ0400
Abstrakt rozsudku
Abstrakt rozsudku
Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnaké zaobchádzanie – Sociálne výhody – Dočasný príspevok poskytovaný zamestnancom v prípade prepustenia – Odpočítanie odhadovanej dane z príjmov teoreticky splatnej v štáte, v ktorom sa vykonával pracovný pomer, u pracovníka, ktorý má trvalý pobyt v inom členskom štáte a tam podlieha dani – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Nedostatok
(Článok 39 ES; nariadenie Rady č. 1612/68, článok 7 ods. 4)
Článok 39 ES a článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva bránia prijatiu alebo existencii takej vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v kolektívnej zmluve, podľa ktorej sa výška sociálnej dávky, akou je dočasný príspevok na doplnenie dávok poskytovaných v prípade nezamestnanosti, priznávaný zamestnancom v prípade prepustenia a poskytovaný členským štátom, v ktorom sa vykonával pracovný pomer vypočíta tak, že odhadovaná daň z príjmov splatná v tomto členskom štáte sa odpočíta pri určení vymeriavacieho základu tohto príspevku, pričom však v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia platy, mzdy a iné podobné odmeny poskytované pracovníkom, ktorí nemajú trvalý pobyt v tomto členskom štáte, sa zdaňujú iba v členskom štáte, kde majú trvalý pobyt.
Administratívne ťažkosti, ktoré by nastali členskému štátu, v ktorom sa vykonával pracovný pomer, použitím odlišných spôsobov výpočtu tohto príspevku podľa trvalého pobytu dotknutej osoby a rozpočtové dôsledky vyplývajúce z nezohľadnenia vnútroštátnej dane z príjmov, nemôžu odôvodniť nesplnenie si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy ES týmto členským štátom.
(pozri body 29 – 30, 37 a výrok)