Keywords
Summary

Keywords

1. Konanie – Dôkazné prostriedky – Výsluch svedkov – Voľná úvaha Súdu prvého stupňa – Vplyv všeobecnej zásady práva Spoločenstva na spravodlivé súdne konanie

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 68 ods. 1)

2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Právne dôvody neuvedené v žalobe – Odkaz na okolnosti uvedené v prílohe – Neprípustnosť

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]

3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Podnik – Pojem

[Zmluva ES, články 85 a 86 (teraz články 81 ES a 82 ES)]

4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenie, ktorého sa dopustil podnik – Prisúdenie inému podniku so zreteľom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú – Podmienky – Nedostatok jednotnej kapitálovej kontroly

[Zmluva ES, článok 85 ods. 1 (teraz článok 81 ods. 1 ES)]

5. Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť podniku na protisúťažnej iniciatíve – Dostatočná povaha tacitného schválenia bez verejného dištancovania sa alebo oznámenia príslušným úradom na vznik zodpovednosti podniku

[Zmluva ES, článok 85 ods. 1 (teraz článok 81 ods. 1 ES)]

6. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný predmet – Dostatočné zistenie

[Zmluva ES, článok 85 ods. 1 (teraz článok 81 ods. 1 ES)]

7. Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Neprípustnosť

(Štatút ES Súdneho dvora, článok 51)

8. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pokuty – Určenie – Kritériá – Zvýšenie všeobecnej výšky pokút – Prípustnosť – Podmienky

[Zmluva ES, článok 85 ods. 1 a článok 86 (teraz článok 81 ods. 1 ES a článok 82 ES); nariadenie Rady č. 17]

9. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Hranice – Penalizácia porušení pravidiel hospodárskej súťaže – Určenie výšky pokút – Metóda stanovovania pokút – Voľná úvaha inštitúcií – Neexistencia vplyvu oznámenia o spolupráci

(Oznámenie Komisie 96/C 207/04)

10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušení – Poľahčujúce okolnosti – Povinnosť Komisie dodržiavať svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

11. Právo Spoločenstva – Všeobecné zásady práva – Zákaz retroaktivity trestných ustanovení – Pôsobnosť – Pokuty uložené z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže – Zahrnutie – Prípadné porušenie z dôvodu uplatnenia usmernení k metóde stanovovania pokút na porušenie, ku ktorému došlo pred ich prijatím – Predvídateľnosť zmien stanovených usmerneniami – Neporušenie

(Európsky dohovor o ľudských právach, článok 7; nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

12. Akty inštitúcií – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže – Všeobecne platný akt – Účinky

(Oznámenie Komisie 98/C 9/03)

13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Celkový obrat dotknutého podniku – Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia – Vzájomné zohľadnenie – Hranice

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

14. Odvolanie – Právomoc Súdneho dvora – Spochybnenie posúdenia Súdu prvého stupňa o výške pokút uložených podnikom z dôvodov spravodlivosti – Vylúčenie – Preskúmanie obmedzené na overenie, či Súd prvého stupňa zohľadnil faktory podstatné pre posúdenie závažnosti porušenia a všetky tvrdenia uvedené proti uloženej pokute

[Zmluva ES, článok 85 (teraz článok 81 ES); štatút ES Súdneho dvora, článok 51; nariadenie Rady č. 17, článok 15]

15. Hospodárska súťaž – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Metóda výpočtu zohľadňujúca rôzne flexibilné faktory pred obratom podniku uprednostňovaným v minulosti – Súlad s článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Rozdiel medzi konečnou a prechodnou výškou pokuty – Dôsledky

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Finančná situácia dotknutého podniku – Zohľadnenie – Povinnosť – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Zníženie výšky pokuty ako kompenzácia za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Voľná úvaha Komisie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, časť D, body 1 a 2)

19. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Uvedenie kritérií na výpočet zamýšľaných pokút – Predčasné uvedenie – Neexistencia povinnosti uviesť prípadnú zmenu politiky, pokiaľ ide o úroveň výšky pokút

(Nariadenie Rady č. 17)

20. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Právomoc Súdneho dvora – Zohľadnenie skutočností zohľadnených Súdom prvého stupňa – Začlenenie

[Zmluva ES, článok 190 (teraz článok 253 ES)]

21. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutia – Náprava nedostatku odôvodnenia počas sporového konania – Neprípustnosť

[Zmluva ES, článok 190 (teraz článok 253 ES)]

Summary

1. Aj keď návrh na výsluch svedkov uvedený v žalobe presne označuje skutočnosti, s ohľadom na ktoré má byť vypočutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodňujúce ich výsluch, prináleží Súdu prvého stupňa posúdiť dôležitosť návrhu vo vzťahu k predmetu konania a potrebe vykonať výsluch označených svedkov.

V tejto súvislosti sa nemôže existencia miery voľnej úvahy Súdu prvého stupňa popierať odvolávaním sa na všeobecnú zásadu práva Spoločenstva inšpirovanú článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého má každý právo na spravodlivé súdne konanie, a konkrétnejšie zásadu vyplývajúcu z odseku 3 písm. d) toho istého článku, podľa ktorého každý, kto je obvinený z trestného činu, má najmä právo dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, na zásadu, ktorá predstavuje osobitný aspekt práva na spravodlivé súdne konanie.

Toto posledné ustanovenie totiž nepriznáva obvinenému z trestného činu absolútne právo dosiahnuť predvolanie svedkov pred súd a v zásade prináleží vnútroštátnemu sudcovi, aby rozhodol o potrebe alebo vhodnosti predvolať svedka.

Citovaný článok 6 ods. 3 teda nezakladá povinnosť predvolať každého svedka, ale vzťahuje sa na úplnú rovnosť zbraní, ktorá zaručuje, že sporné konanie vo svojom celku vytvorilo obvinenému z trestného činu primeranú a dostatočnú príležitosť spochybniť podozrenia, ktoré boli proti nemu vznesené.

(pozri body 68 – 71)

2. Z článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že právne a skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladá žaloba, sa musia vyskytnúť v texte samotnej žaloby aspoň vo forme zhrnutia a že nestačí, ak sa bude žaloba na predmetné okolnosti uvedené v jej prílohe iba odvolávať.

Rovnako neprináleží Súdu prvého stupňa vyhľadávať a identifikovať v prílohách dôvody, ktoré by mohli byť považované za základ žaloby, keďže tie majú čisto dôkaznú a inštrumentálnu funkciu.

(pozri body 94, 97, 100)

3. V oblasti práva hospodárskej súťaže pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania. Nevyžaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu.

(pozri body 112 – 113)

4. Protisúťažné konanie jedného podniku môže byť prisúdené druhému podniku v prípade, ak ten neuskutočňoval svoje konanie na trhu autonómnym spôsobom, ale v podstate realizoval pokyny vydané druhým podnikom, najmä so zreteľom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú.

Z tohto dôvodu základné imanie dvoch samostatných obchodných spoločností patriace tej istej osobe alebo tej istej rodine nie je skutočnosť, ktorá by bola ako taká dostatočná na preukázanie existencie hospodárskeho celku utvoreného týmito dvoma spoločnosťami, majúceho z hľadiska práva hospodárskej súťaže Spoločenstva za následok, že konanie prvého podniku by mohlo byť pripísané druhému podniku a že prvý podnik by mohol byť povinný uhradiť pokutu za druhý podnik.

(pozri body 117 – 118)

5. Ako dostatočný dôkaz účasti podniku na karteli stačí, ak Komisia preukáže, že podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzatvorené dohody protisúťažného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je dokázaná účasť podniku na takých stretnutiach, podniku prináleží predostrieť skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že jeho účasť na daných stretnutiach nemá protisúťažný charakter, a preukázať, že oznámil svojim konkurentom, že sa zúčastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni.

Z tohto pohľadu tacitné schválenie nezákonnej iniciatívy, bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore porušovania a sťažuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob účasti na porušení, a teda je spôsobilá založiť zodpovednosť podniku v rámci jedinej dohody.

Navyše okolnosť, že podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisúťažným predmetom, nie je spôsobilá zbaviť ho zodpovednosti za skutočnosť, že sa zúčastnil kartelu, ak sa verejne nedištancoval od jeho obsahu.

(pozri body 142 – 144)

6. Na uplatnenie článku 85 ods. 1 Zmluvy (teraz článok 81 ods. 1 ES) stačí, ak mala dohoda za cieľ obmedziť, vylúčiť alebo skresliť hospodársku súťaž bez ohľadu na jej konkrétne účinky. Preto v prípade dohôd uzavretých počas stretnutí konkurenčných podnikov nastane porušenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený cieľ, a teda smerujú k umelému ovplyvňovaniu fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednosť z porušenia vyvodená voči danému podniku platne vtedy, ak sa zúčastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, že následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach.

Okolnosť účasti na karteli dominantných alebo osobitne vplyvných podnikov, schopných prijať odvetné opatrenia proti ostatným menej vplyvným účastníkom, ak by sa tieto podniky verejne dištancovali od obsahu stretnutí s protisúťažným predmetom, miera účasti podniku na týchto stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výšku sankcie.

(pozri body 145, 150)

7. Umožnenie účastníkovi konania vzniesť pred Súdnym dvorom po prvýkrát odvolací dôvod, ktorý nebol vznesený pred Súdom prvého stupňa, by totiž znamenalo, že mu je umožnené obrátiť sa na Súdny dvor, ktorého právomoc je pri odvolaní obmedzená, s rozsiahlejším predmetom konania, ako bol predmet konania prejednaný Súdom prvého stupňa. V rámci odvolania je teda právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako posúdil Súd prvého stupňa žalobné dôvody, ktoré boli pred ním vznesené.

(pozri bod 165)

8. Skutočnosť, že Komisia uplatnila v minulosti pokuty určitej výšky na určité typy porušení, ju nezbavuje možnosti zvýšiť výšku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení č. 17, ak je to potrebné na zabezpečenie realizovania politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže; naopak, účinné uplatňovanie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek upraviť výšku pokút pre potreby tejto politiky.

Úloha dohľadu zverená Komisii článkom 85 ods. 1 Zmluvy a článkom 86 Zmluvy (teraz článok 81 ods. 1 ES a článok 82 ES) nepozostáva totiž iba z povinnosti vyšetrovania a stíhania individuálnych porušení, ale zahŕňa tiež povinnosť sledovať všeobecnú politiku smerujúcu k uplatňovaniu zásad v oblasti hospodárskej súťaže, stanovených Zmluvou, a orientovať týmto smerom aj konanie podnikov.

(pozri body 169 – 170, 227)

9. Hospodárske subjekty nemôžu mať legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorá môže byť zmenená Komisiou v rámci priestoru pre voľnú úvahu, ktorou disponuje. Táto zásada sa jasne uplatňuje v rámci politiky hospodárskej súťaže, ktorá sa vyznačuje tým, že Komisia disponuje širo kou mierou voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o určenie výšky pokút.

Podniky zúčastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môže byť uložená pokuta, nemôžu teda nadobudnúť legitímnu dôveru v skutočnosť, že Komisia neprekročí výšku pokút uložených v minulosti. Legitímna dôvera nemôže byť teda založená na metóde stanovovania pokút.

Okrem toho legitímna dôvera, ktorú môžu hospodárske subjekty vyvodiť z oznámenia o spolupráci, je obmedzená na ubezpečenie o možnosti požívať určité percentuálne zníženie, ale nevzťahuje sa na metódu stanovovania pokút, a tým skôr ani na stanovenú výšku pokuty, ktorá môže byť vypočítaná v okamihu, keď sa subjekt rozhodne konkretizovať svoj zámer spolupracovať s Komisiou.

(pozri body 171 – 173, 187 – 188, 228)

10. Počas stanovovania výšky pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže samotná skutočnosť, že Komisia uložila v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe určité zníženie pokuty za stanovené konanie, neznamená, že je povinná uložiť rovnaké pomerné zníženie pri posúdení podobného konania v rámci neskoršieho správneho konania.

(pozri bod 192)

11. Zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov zakotvená v článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach ako základné právo, predstavuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá sa musí dodržiavať pri ukladaní pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, a vyžaduje, aby uložené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v čase spáchania porušenia.

Pojem „právo“ v zmysle článku 7 ods. 1 zodpovedá pojmu „zákon“ použitého v iných ustanoveniach uvedeného dohovoru a zahŕňa právo, ktoré má pôvod v legislatívnej činnosti, ako aj v súdnej praxi. Toto ustanovenie zakotvujúce najmä zásadu zákonnosti trestných činov a trestov ( nullum crimen, nulla poena sine lege ), ak aj nemôže byť vykladané v tom zmysle, že vylučuje postupné ujasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, môže brániť retroaktívnemu uplatneniu nového výkladu normy ustanovujúcej porušenie. Osobitne ide o prípad súdneho výkladu, ktorého výsledok nebolo odôvodnene možné v čase spáchania porušenia predvídať najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia.

Podľa judikatúry týkajúcej sa nového vývoja v súdnej praxi zmena represívnej politiky, v tomto prípade všeobecnej politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva v oblasti pokút, osobitne ak sa vykoná prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia prijaté Komisiou k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, môže mať dôsledky vo vzťahu k zásade zákazu retroaktivity. Zo zreteľom najmä na právne účinky a všeobecnú platnosť pravidiel postupu sa na tieto pravidlá v zásade vzťahuje pojem „právo“ v zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného dohovoru.

Na účely kontroly zásady zákazu retroaktivity je potrebné preveriť, či predmetná zmena bola primerane predvídateľná v čase, keď boli spáchané príslušné porušenia. V tomto ohľade význam pojmu predvídateľnosť závisí vo veľkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vzťahuje, ako aj od počtu a charakteru osôb, ktorým je určený. Predvídateľnosť zákona však nebráni tomu, aby dotknutá osoba požiadala o radu odborne spôsobilé osoby s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu z daného aktu vyplynúť. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie veľkej obozretnosti pri výkone ich profesie. Tiež je možné od nich očakávať, že s osobitnou obozretnosťou posúdia riziká, ktoré tento akt zahŕňa.

S ohľadom na skutočnosť, že efektívne uplatnenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť, v rozsahu stanovenom v nariadení č. 17, výšku pokút potrebám politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva a teda aby mohla zvýšiť výšku pokút v porovnaní s výškou uplatňovanou v minulosti nielen pristúpením k zvýšeniu pokút stanovením ich výšky v individuálnych rozhodnutiach, ale tiež uskutočnením takéhoto zvýšenia uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú všeobecnú platnosť, ako sú napríklad usmernenia, z týchto pravidiel vyplýva, a osobitne z novej, v nich obsiahnutej metódy stanovovania pokút, že za predpokladu, že sa v jej dôsledku uložené pokuty sprísnili, boli primerane pred ich prijatím predvídateľné podnikmi v čase spáchania ich porušení.

(pozri body 202, 216 – 219, 222 – 224, 227 – 231)

12. Prijatím pravidiel postupu, ktoré majú vonkajšie účinky, ako je to v prípade usmernení týkajúcich sa hospodárskych subjektov, a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sa dotknutá inštitúcia sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúčené, že takéto pravidlá postupu všeobecnej platnosti, za určitých podmienok a v závislosti od ich obsahu, môžu vykazovať právne účinky.

V tomto ohľade usmernenia prijaté Komisiou k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, aj keď nepredstavujú právny základ rozhodnutia ukladajúceho pokutu hospodárskemu subjektu, ktoré sa zakladá na článku 3 a článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, všeobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút uložených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zaisťujú právnu istotu podnikov.

(pozri body 210 – 213)

13. Závažnosť porušení musí byť vyvodená na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pričom tu nejde o záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byť povinne vzaté do úvahy.

Medzi faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí konanie každého podniku, úloha každého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mať z týchto postupov, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Spoločenstva.

Z uvedeného na jednej strane vyplýva, že pre stanovovanie výšky pokuty je dovolené prihliadať tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci približne a neúplne, na veľkosť podniku a jeho hospodársku silu, ako aj len na časť tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia a ktorý teda môže napovedať o rozsahu porušenia. Na strane druhej z uvedeného vyplýva, že ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovať neprimeranú dôležitosť vo vzťahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdiť, v dôsledku čoho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu.

(pozri body 241 – 243, 257, 292, 312)

14. Cieľom posúdenia Súdneho dvora je v rámci odvolania na jednej strane preskúmať, akým spôsobom Súd prvého stupňa vzal do úvahy, z právneho hľadiska správne, všetky faktory podstatné pre posúdenie závažnosti konania vo svetle článku 85 Zmluvy (teraz článok 81 ES) a článku 15 nariadenia č. 17, a na strane druhej overiť, či Súd prvého stupňa odpovedal, z právneho hľadiska dostatočne, na všetky tvrdenia uvedené žalobcom, ktorých cieľom je zrušenie alebo zníženie pokuty.

Na strane druhej Súdnemu dvoru neprináleží pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzať svojím posúdením z dôvodov spravodlivosti posúdenie Súdu prvého stupňa, ktorý rozhoduje o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Spoločenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci.

(pozri body 244 – 245, 303)

15. Tým, že Komisia oznámila v usmerneniach metódu, ktorú plánovala uplatniť pre výpočet pokút uložených na základe článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, nevybočila z právneho rámca stanoveného týmto ustanovením a nijakým spôsobom neprekročila diskrečnú právomoc, ktorá jej bola udelená zákonodarcom.

Táto metóda, hoci sa odkláňa od skoršej praxe Komisie, ktorá kládla väčší dôraz na obrat sankcionovaných podnikov, neodporuje ustanoveniam uvedeného článku, ako je vykladaný judikatúrou, ktorý nestanovuje výpočet pokút na základe súm odvodených z obratu dotknutých podnikov. Naopak, prihliadnuc na veľké množstvo faktorov, medzi ktorými figuruje najmä prospech získaný porušením alebo potreba zaistiť odradzujúci účinok pokút bez vylúčenia zohľadnenia obratu, a teda zavedením flexibilných prvkov, umožňuje Komisii pri posúdení závažnosti porušenia vykonávať svoju diskrečnú právomoc v úplnom súlade s uvedenými ustanoveniami.

(pozri body 252, 254, 258, 260 – 261, 267)

16. Horná hranica výšky pokuty uvedená v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 sa má vnímať v tom zmysle, že konečná výška pokuty uloženej podniku nemôže prekročiť túto hranicu. Toto ustanovenie teda nezakazuje Komisii vychádzať pri jej výpočte z prechodnej sumy prekračujúcej túto hranicu. Takisto neodporuje tomu, aby prechodné výpočty berúce do úvahy závažnosť a dĺžku trvania porušenia vychádzali z vyššej sumy, ako je táto hranica. Zdá sa, pokiaľ ide o výpočet, že konečná výška pokuty musí byť znížená o čiastku prevyšujúcu túto hornú hranicu, pričom skutočnosť, že určité faktory, ako je závažnosť a dĺžka trvania porušenia, sa neodrazia účinným spôsobom na výške uloženej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konečnú čiastku.

Účelom predmetnej hornej hranice je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podniky vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradiť. Ide teda o hranicu jednotne uplatňovanú na všetky podniky a premenlivú v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty nadmernej a neprimeranej výšky. Táto horná hranica má teda odlišný a autonómny cieľ v porovnaní s kritériami závažnosti a dĺžky trvania porušenia. Má len jediný možný dôsledok, a to ten, že výška pokuty vypočítaná na základe týchto kritérií bude znížená na najvyššiu povolenú úroveň. Jej uplatnenie znamená, že dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatiť v dôsledku posúdenia založeného na týchto kritériách.

(pozri body 277 – 283, 323)

17. Komisia nie je povinná pri stanovení výšky pokuty zobrať do úvahy stratovú finančnú situáciu podniku; uznanie takejto povinnosti by totiž znamenalo, že podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu.

(pozri bod 327)

18. Komisia disponuje voľnou úvahou pri posúdení informácií poskytnutých podnikom, ktoré v zásade môžu spadať pod situáciu umožňujúcu zníženie pokuty na základe časti D bodu 2 oznámenia o spolupráci, ale nemusia ju nevyhnutne viesť k tomu, aby tomuto podniku priznala zníženie na základe tohto oznámenia.

Navyše zníženie na základe oznámenia o spolupráci môže byť odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a všeobecnejšie konanie dotknutého podniku môžu byť v danej súvislosti považované za skutočnú spoluprácu z jeho strany. Ako vyplýva zo samotného pojmu spolupráca, zdôrazneného v texte oznámenia o spolupráci a najmä v časti D bodu 1 tohto oznámenia, zníženie na základe uvedeného oznámenia môže byť totiž priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedčí o takomto spôsobe spolupráce.

Takže podnik, ktorý poskytol neúplné a čiastočne nepresné informácie, sa nemôže dovolávať takéhoto konania.

(pozri body 393 – 397)

19. Ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, že bude skúmať, či je potrebné uložiť dotknutým podnikom pokutu, a ak označí hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viesť k pokute, ako napríklad závažnosť a dĺžka trvania predpokladaného porušenia a skutočnosť, že bolo spáchané „úmyselne alebo z nedbanlivosti“, naplní svoju povinnosť dodržať právo podnikov byť vypočutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu, nie iba proti uznaniu porušenia, ale tiež proti uloženiu pokuty.

Poskytnutie údajov týkajúcich sa výšky zamýšľaných pokút v čase, keď podniky neboli vyzvané uplatniť svoje pripomienky k výhradám, ktoré voči nim boli vznesené, by však znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom.

Takisto Komisia nie je povinná v oznámení o výhradách uviesť možnosť prípadnej zmeny svojej politiky, pokiaľ ide o úroveň výšky pokút, teda o možnosť, ktorá závisí od všeobecných hodnotení politiky hospodárskej súťaže, bez toho, aby mala priamy vzťah s osobitnými okolnosťami prejednávanej veci.

(pozri body 428, 434 – 435)

20. Rozsah povinnosti odôvodnenia predstavuje právnu otázku, na ktorú sa vzťahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vykonávané v tomto rámci musí nevyhnutne vziať do úvahy skutočnosti, o ktoré sa oprel Súd prvého stupňa, aby prišiel k záveru, či je odôvodnenie dostačujúce alebo nedostačujúce.

(pozri bod 453)

21. Cieľom povinnosti odôvodniť individuálne rozhodnutie je umožniť Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a dotknutej osobe poskytnúť dostatočné podklady na to, aby zistila, či je rozhodnutie opodstatnené alebo či má vady, ktoré by umožnili napadnúť jeho zákonnosť.

Odôvodnenie teda v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôže byť napravená tým, že dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred Súdnym dvorom.

(pozri body 462 – 463)