EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32008L0115

Návrat neregulárnych prisťahovalcov – spoločné normy a postupy

Návrat neregulárnych prisťahovalcov – spoločné normy a postupy

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2008/115/ES – spoločné normy a postupy pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

  • Jej cieľom je zabezpečiť Európskej únii (EÚ) politiku účinného a humánneho návratu, ktorá je nevyhnutným prvkom dobre riadenej migračnej politiky.
  • Zavádza sa ňou spoločný súbor pravidiel návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu na územie ktoréhokoľvek členského štátu EÚ alebo pobytu na ňom, a s tým súvisiace procesné záruky, a zároveň sa podporuje dobrovoľný návrat neregulárnych prisťahovalcov.

HLAVNÉ BODY

Ukončenie nelegálneho pobytu

Nelegálny pobyt sa ukončuje postupom s dvoma krokmi:

  • 1.

    po prvé „rozhodnutie o návrate“, ktorým začína plynúť lehota na „dobrovoľný odchod“;

  • 2.

    potom, ak je to potrebné, „rozhodnutie o vyhostení“, prípadne so zaistením, a nakoniec „vyhostenie“.

Rozhodnutie o návrate

  • Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, humanitárne dôvody alebo iné dôvody, prečo tak neučiniť, alebo ak neprebieha konanie o obnovenie povolenia na pobyt, vydá členský štát EÚ rozhodnutie o návrate štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na jeho území.
  • Ak má štátny príslušník tretej krajiny platné povolenie na pobyt alebo jeho ekvivalent z iného členského štátu, musí sa okamžite vrátiť do tohto štátu.
  • Ak na základe dvojstrannej dohody prijme späť neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín iný členský štát, zodpovedá za vydanie rozhodnutia o návrate tento štát.
  • Rozhodnutím o návrate sa môže poskytnúť lehota na dobrovoľný odchod neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny v rozsahu 7 až 30 dní. V niektorých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť; možno ju tiež skrátiť a dokonca ani neposkytnúť, najmä ak existuje riziko, že neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny:
    • utečie, a tak ho nebude možné vrátiť;
    • predložil žiadosť, v ktorej sú uvedené nepravdivé údaje; alebo
    • ohrozuje verejnú bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu.
  • Počas lehoty na dobrovoľný odchod možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uložiť určité povinnosti, aby sa mu zabránilo v úteku.
  • Ak sa neposkytla lehota na dobrovoľný odchod alebo ak neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny nerešpektoval rozhodnutie o návrate, možno spolu s vydaním rozhodnutia o návrate nariadiť zákaz vstupu. Dĺžka trvania zákazu vstupu sa stanovuje individuálne a, ak štátny príslušník tretej krajiny neohrozuje verejnú bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu, nemala by presiahnuť 5 rokov.

Vyhostenie

Ak sa neposkytla lehota alebo ak štátny príslušník tretej krajiny nerešpektoval rozhodnutie o návrate v lehote poskytnutej na dobrovoľný návrat, členský štát ho vyhostí, okrem osobitných prípadov, kedy možno vyhostenie odložiť. Vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny možno odložiť v prípade ohrozenia jeho života (zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia*) alebo ak bolo rozhodnutie o návrate dočasne odložené.

Ako poslednú možnosť, ako vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, možno použiť primerané donucovacie opatrenia, pričom použitie sily nesmie prekročiť rozumnú mieru.

Zaistenie na účely vyhostenia

  • Za určitých podmienok – a s náležitým ohľadom na určité záruky vrátane súdneho preskúmania – môžu členské štáty štátneho príslušníka tretej krajiny v priebehu konania o návrate zaistiť, a to ak existuje riziko, že utečie alebo že sa vyhne príprave procesu návratu alebo vyhostenia, alebo že jej bude brániť alebo ju sťažovať.
  • Dĺžka zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
  • Zaistenie sa vykonáva v zariadeniach určených na zaistenie alebo, ak to nie je možné, vo väzenskom zariadení s oddelenými priestormi.

Procesné záruky

V smernici sa stanovuje niekoľko procesných záruk:

  • informácie pre štátneho príslušníka tretej krajiny,
  • právo odvolať sa,
  • právna pomoc a zastúpenie,
  • jazyková pomoc, ak je to potrebné.

Členské štáty musia tiež rešpektovať právo na zlúčenie rodiny, poskytnúť základné vzdelávanie maloletým deťom a neodkladnú lekársku starostlivosť a zohľadňovať osobitné potreby zraniteľných osôb do ich dobrovoľného návratu alebo vyhostenia.

Maloleté osoby bez sprievodu

  • Pred rozhodnutím o vydaní rozhodnutia o návrate maloletej osoby bez sprievodu poskytnú príslušné orgány pomoc s náležitým prihliadnutím k záujmu dieťaťa. Než členský štát maloletú osobu bez sprievodu zo svojho územia vyhostí, musí sa ubezpečiť, že táto osoba bude vrátená členovi rodiny alebo ustanovenému opatrovníkovi, alebo že sú v štáte návratu k dispozícii primerané prijímacie zariadenia.
  • Cieľom smernice je obmedziť zaistenie maloletých osôb bez sprievodu a rodín a stanovujú sa v nej primerané podmienky zaistenia.

Všeobecné pravidlá

Niektoré kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín možno vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako napríklad tých, ktorí sú zadržaní v súvislosti s neoprávneným prekročením hranice. Členské štáty však musia zabezpečiť, aby zaobchádzanie s týmito osobami a úroveň ich ochrany zodpovedali aspoň pravidlám EÚ o donucovacích opatreniach, vyhostení, zdravotnej starostlivosti a zaistení. Členské štáty musia v každom prípade:

  • zabezpečiť, aby akýkoľvek návrat štátnych príslušníkov tretích krajín týchto príslušníkov neohrozil,
  • zohľadniť záujmy detí, rodinný život a zdravie dotknutej osoby.

Na ktoré krajiny sa smernica vzťahuje?

Smernica sa vzťahuje na všetky členské štáty okrem Írska a na tieto tretie krajiny, ktoré patria do schengenského priestoru: Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Vykonávanie a s ním súvisiace akty

  • Európska komisia musí podať správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch každé tri roky a v prípade potreby navrhuje zmeny.
  • Nariadením (EÚ) 2016/1953 sa zavádza jednotný európsky cestovný doklad pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (európsky cestovný doklad pre návrat). Tento doklad platí na jednu cestu štátneho príslušníka tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate vydané členským štátom, a to do času príchodu do krajiny návratu.
  • V roku 2017 Komisia uverejnila odporúčanie (EÚ) 2017/432 členským štátom týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice, ako aj odporúčanie (EÚ) 2017/2338, ktorým sa stanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú členské štáty používať pri vykonávaní úloh spojených s návratom. Navrhla tiež nové opatrenia týkajúce sa politiky návratu vo forme obnoveného akčného plánu týkajúceho sa návratu a súbor odporúčaní členským štátom.
  • V roku 2023 Komisia prijala:
    • politický dokument s názvom „Vytvorenie operačnej stratégie pre účinnejšie návraty“ a prílohu k nemu, ktoré predstavujú príspevok Komisie k procesu rozvoja operačnej stratégie pre účinnejšie návraty stanovenej v Novom pakte o migrácii a azyle,
    • odporúčanie (EÚ)2023/682 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov, ktorého cieľom je urýchliť proces návratu podporou členského štátu zodpovedného za návrat neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny vzájomne uznávať každé rozhodnutie o návrate, ktoré tej istej osobe predtým vydal iný členský štát, pokiaľ nebol účinok takéhoto rozhodnutia o návrate pozastavený.

ODKEDY SA PRAVIDLÁ UPLATŇUJÚ?

Pravidlá smernice mali byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov do 24. decembra 2010 s výnimkou pravidiel týkajúcich sa bezplatnej právnej pomoci a/alebo zastúpenia, pre ktoré bol stanovený termín 24. decembra 2011.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ POJMY

Vyhostenie alebo vrátenie. Čin spočívajúci v prinútení utečencov alebo žiadateľov o azyl vrátiť sa do krajiny, v ktorej budú pravdepodobne vystavení prenasledovaniu

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98 – 107).

SÚVISIACE DOKUMENTY

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2023/682 zo 16. marca 2023 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2023, s. 58 – 64).

Politický dokument: Vytvorenie operačnej stratégie pre účinnejšie návraty [(COM(2023) 45 final, 24.1.2023].

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o Novom pakte o migrácii a azyle [COM(2020) 609 final, 23.9.2020].

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/2338 zo 16. novembra 2017, ktorým sa stanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom (Ú. v. EÚ L 339, 19.12.2017, s. 83 – 159).

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/432 zo 7. marca 2017 týkajúce sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (Ú. v. EÚ L 66, 11.3.2017, s. 15 – 21).

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o účinnejšej politike návratu v Európskej únii – obnovený akčný plán [COM(2017) 200 final, 2.3.2017].

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1953 z 26. októbra 2016 o zavedení európskeho cestovného dokladu pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín a zrušení odporúčania Rady z 30. novembra 1994 (Ú. v. EÚ L 311, 17.11.2016, s. 13 – 19).

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o politike návratu EÚ [COM(2014) 199 final, 28.3.2014].

Posledná aktualizácia 03.01.2024

Začiatok