Cieľom Európskej komisie je chrániť životné prostredie prostredníctvom znižovania znečistenia z nepoužívaných zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu na mori.

HLAVNÉ BODY

Diskusia o demontáži nadbytočných zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu bola znova otvorená v roku 1995 v súvislosti s „aférou“ Brent Spar. Spoločnosť Shell sa s povolením vlády Spojeného kráľovstva rozhodla, že potopí ropnú plošinu Brent Spar v hlbokých vodách severného Atlantického oceánu.
Verejnosť tvrdo kritizovala toto rozhodnutie v súvislosti s poškodením morského prostredia. V ministerskom vyhlásení po Severoatlantickej konferencii, ktorá sa konala v tom istom čase, väčšina prítomných ministrov okrem ministrov Spojeného kráľovstva a Nórska vyzvala na úplný zákaz likvidácie takýchto zariadení na mori.
Po tom, ako spotrebitelia vo viacerých krajinách EÚ bojkotovali produkty spoločnosti Shell, spoločnosť napokon upustila od svojho plánu a rozhodla sa rozmontovať konštrukciu zariadenia a opätovne použiť trup v rámci prístavby v prístave v Nórsku. Toto individuálne riešenie však neposkytlo všeobecnú odpoveď pre ďalších 600 zariadení tohto druhu v európskych vodách, pričom väčšina sa nachádza v britských a nórskych vodách.
Likvidácia nepoužívaných zariadení bola preskúmaná v rámci dohovoru OSPAR (OSPAR – Dohovor o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi z lodí a lietadiel podpísaný v Osle 15. februára 1972, po ktorom nasledoval Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantického oceánu podpísaný v Paríži 9. septembra 1992), v ktorom sa prijalo súvisiace rozhodnutie v roku 1998.
V novembri 1996 si Komisia objednala štúdiu o technických, environmentálnych a hospodárskych hľadiskách demontáže a likvidácie takýchto zariadení, z ktorej vyplynuli tieto závery:
Veľké betónové zariadenia:
- nedostatok poznatkov o technických hľadiskách ich likvidácie;
- žiadna potreba úplne ich zlikvidovať z environmentálneho hľadiska;
- nie je možné odhadnúť náklady na likvidáciu.
Ostatné zariadenia s oceľovými konštrukciami:
- úplná likvidácia je technicky možná;
- je to hospodársky opodstatnené;
- možno to uskutočniť úplne bezpečne;
- možno znížiť zvyšky toxických alebo nebezpečných látok;
- oceľ možno recyklovať na pevnine.
Náklady na demontáž a likvidáciu znášajú vlastníci zariadení, t. j. ropné a plynárenské spoločnosti. Časť týchto výdavkov je daňovo odpočítateľná. Celkové náklady na pritiahnutie všetkých plošín k pevnine na účely recyklácie sa odhadujú na 2 miliardy EUR za 25 rokov alebo na priemerne 80 miliónov EUR ročne. Vplyv takéhoto rozhodnutia na celkové výrobné náklady ropy a zemného plynu by bol vo všeobecnosti zanedbateľný.
Existuje mnoho medzinárodných dokumentov, ktoré sa vzťahujú na nepoužívané zariadenia na ťažbu ropy a zemného plynu na mori:

V tejto oblasti však neexistuje spoločný osobitný právny rámec. Tieto dohovory sa navyše týkajú len minimálnych noriem. Jednotlivé krajiny môžu nariadiť prísnejšie podmienky.

Výhody prijatia jednotných medzinárodných právnych predpisov v tejto oblasti:
- odstránenie rizika hospodárskej súťaže v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov;
- obmedzenia vypúšťania znečisťujúcich látok zo zariadení;
- zníženie znečistenia morského prostredia;
- bezpečnejšia plavba.

HLAVNÝ DOKUMENT

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o demontáži a likvidácii nepoužívaných zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu na mori [KOM(98) 49 v konečnom znení z 18. februára 1998]

Posledná aktualizácia 23.02.2017

Top

All