Obmedzenie vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z elektromagnetických polí (od júla 2016)

Touto smernicou sa ustanovujú minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky týkajúce sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z elektromagnetických polí.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a o zrušení smernice 2004/40/ES.

SÚHRN

Tento právny predpis je samostatnou smernicou podľa rámca smernice 89/391/EHS. Zavádzajú sa ním opatrenia na podporu zlepšení v oblasti zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Nahrádza sa ním smernica z roku 2004 (2004/40/ES), ktorá nikdy nenadobudla účinnosť, a to z dôvodu problémov pri vykonávaní jej ustanovení, najmä v zdravotníctve.

Rozsah pôsobnosti

V smernici sa ustanovujú opatrenia na ochranu pracovníkov pred všetkými známymi krátkodobými priamymi a nepriamymi škodlivými účinkami na zdravie v dôsledku elektromagnetických polí. Neriešia sa ňou potenciálne dlhodobé účinky, ale v prípade, že sa takýto dobre podložený vedecký dôkaz nájde, Európska komisia zváži, aké opatrenia odporučí prijať.

Opatrenia poskytujú minimálny základ ochrany pre všetkých pracovníkov v EÚ, pričom členské krajiny ich môžu zachovať alebo zaviesť prísnejšie požiadavky. Túto smernicu musia transponovať do svojich vnútroštátnych právnych systémov do 1. júla 2016.

Vymedzenia

Právny predpis sa vzťahuje na priame biofyzikálne účinky. Sú spôsobené ľudskému telu v priamom dôsledku jeho prítomnosti v elektromagnetickom poli. K nim patria tepelné účinky, ako sú napríklad prehriatie tkaniva, a netepelné účinky, ako napríklad stimulácia svalov, nervov alebo zmyslových orgánov.

K nepriamym účinkom patria tie, ktoré sú spôsobené prítomnosťou predmetu, ako sú kardiostimulátory a iné implantáty, v elektromagnetickom poli, čo môže byť príčinou ohrozenia bezpečnosti alebo zdravia.

V smernici sa stanovujú limitné hodnoty vystavenia na základe biofyzických a biologických faktorov na ochranu pracovníkov pred škodlivými účinkami na zdravie a zmyslovými účinkami. Uvádzajú sa v nej aj akčné úrovne s cieľom určiť, kedy by sa mali prijať príslušné ochranné alebo preventívne opatrenia.

Povinnosti zamestnávateľov

V smernici sa stanovujú rozličné povinnosti zamestnávateľov. Musia zabezpečiť, aby vystavenie zamestnancov elektromagnetickým poliam zostalo v rámci limitov stanovených v smernici. V prípade ich prekročenia musia bezodkladne prijať preventívne opatrenia. Existujú však výnimky, v rámci ktorých môže za veľmi prísnych podmienok dôjsť k prekročeniu týchto úrovní.

Vo všeobecnosti musia zamestnávatelia zabezpečiť, aby sa riziká vyplývajúce z elektromagnetických polí pri práci odstránili alebo čo najviac znížili. Môžu tomu dopomôcť aj pravidelné posúdenia rizík a vystavenia a používanie praktických pokynov.

V prípade zistenia rizík v súvislosti so zdravím pracovníkov musia mať zamestnávatelia vypracovaný akčný plán na ochranu a preventívne opatrenia. K nim môžu patriť technické a/alebo organizačné opatrenia, najmä pre osobitne ohrozených pracovníkov.

V právnom predpise sa takisto vyžaduje monitorovanie zdravia s cieľom predchádzať alebo včas diagnostikovať akékoľvek škodlivé účinky na zdravie. V prípade odhalenia nadmerného vystavenia musia zamestnávatelia zabezpečiť primeranú lekársku pomoc alebo individuálny lekársky dozor v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a praxou.

SÚVISIACE AKTY

Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v.EÚ L 183, 29.6.1989, s. 1 - 8).

16.10.2014