EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Znečistenie ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení

Znečistenie ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica (EÚ) 2015/2193 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

V smernici sa stanovujú pravidlá týkajúce sa kontroly emisií oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prachu (častíc) zo stredne veľkých spaľovacích zariadení*, ako aj pravidlá pre monitorovanie emisií oxidu uhoľnatého (CO) z týchto zariadení.

Cieľom je znížiť potenciálny škodlivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.

HLAVNÉ BODY

  • Krajiny EÚ musia zabezpečiť, aby:
    • všetky nové stredne veľké spaľovacie zariadenia, t. j. zariadenia uvedené do prevádzky po 19. decembri 2018, boli držiteľmi povolenia alebo boli registrované;
    • do 1. januára 2024 žiadne existujúce zariadenia s menovitým tepelným príkonom (alebo kapacitou) väčším ako 5 megawattov (MW) neboli prevádzkované bez povolenia alebo registrácie;
    • do 1. januára 2029 žiadne existujúce zariadenia s menovitým tepelným príkonom menším alebo rovnajúcim sa 5 MW neboli prevádzkované bez povolenia alebo registrácie.
  • Príslušný orgán každej krajiny EÚ musí viesť verejne prístupný register s informáciami o každom zariadení, ako napríklad typ používaného paliva a očakávaný počet prevádzkových hodín za rok.
  • V právnych predpisoch sa stanovujú emisné limity podľa kategórie paliva, pričom sa rozlišuje aj medzi novými a existujúcimi zariadeniami. Niektoré zariadenia sú oslobodené od týchto limitov.
  • Limitné hodnoty platia od 20. decembra 2018 pre nové zariadenia a do roku 2025 alebo 2030 pre existujúce zariadenia v závislosti od ich veľkosti.
  • Prevádzkovatelia zariadení sú povinní:
    • monitorovať ich emisie;
    • najmenej po dobu šiestich rokov uchovávať záznam o výsledkoch monitorovania emisií, prevádzkových hodinách, type a množstvách používaného paliva a podrobnostiach o akejkoľvek poruche alebo výpadku.
  • Krajiny EÚ musia:
    • zaviesť účinné inšpekcie na kontrolu dodržiavania emisných limitov;
    • do 1. januára 2021 predložiť Európskej komisii správu o odhade celkových ročných emisií CO;
    • do 1. októbra 2026 poskytnúť Komisii kvalitatívne a kvantitatívne informácie o vykonávaní tejto smernice. Tieto informácia musia zahŕňať odhad celkových ročných emisií SO2, NOx a prachu (častíc) zo zariadení podľa ich typu, používaného paliva a kapacity;
    • do 1. októbra 2031 predložiť Komisii druhú správu o vykonávaní.
  • Komisia:
    • do dvanástich mesiacov od prijatia národných správ o vykonávaní predloží Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú správu;
    • do 1. januára 2020 preskúma pokrok dosiahnutý v súvislosti s energetickou účinnosťou stredne veľkých spaľovacích zariadení a posúdi prínosy stanovenia minimálnych noriem energetickej účinnosti;
    • do 1. januára 2023 posúdi, či je potrebné preskúmať aspekty právnych predpisov vrátane potreby stanoviť prísnejšie emisné limity pre nové zariadenia a regulovať emisie CO.
  • Smernica sa nevzťahuje na určité spaľovacie zariadenia, ako napríklad
    • pece s koksovými batériami;
    • plynové turbíny a plynové motory používané na morských plošinách;
    • reaktory používané v chemickom priemysle a
    • zariadenia, na ktoré sa už vzťahujú iné právne predpisy EÚ, ktorými sa regulujú ich emisie, ako napríklad smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia).
  • Táto smernica sa neuplatňuje na pomocné činnosti v oblasti výskumu, vývoja a testovania.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Smernica sa uplatňuje od 18. decembra 2015. Krajiny EÚ majú povinnosť zapracovať ju do vnútroštátnych právnych predpisov do 19. decembra 2017.

KONTEXT

Tieto právne predpisy vypĺňajú regulačnú medzeru medzi veľkými spaľovacími zariadeniami (viac ako 50 megawattov), na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách a menšími spotrebičmi, ako sú napríklad ohrievače a kotle, na ktoré sa vzťahuje smernica o ekodizajne.

Stredne veľké spaľovacie zariadenia majú širokú škálu uplatnenia (výroba elektriny, vykurovanie domácností/obytných domov a chladenie, zabezpečovanie tepla/pary na priemyselné procesy atď.).

HLAVNÝ POJEM

* Stredne veľké spaľovacie zariadenie: zariadenie, v ktorom sa spaľuje palivo a využíva získané teplo, ktorého celkový menovitý tepelný príkon sa rovná alebo je väčší ako 1 MW a menší ako 50 MW, bez ohľadu na druh paliva, ktorý používa.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015, s. 1 – 19)

SÚVISIACE AKTY

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17 – 119)

Následné zmeny smernice 2010/75/EÚ boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentáciu.

Posledná aktualizácia 14.03.2016

Top