Energetická hospodárnosť budov
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov
AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?
- Cieľom smernice je zlepšiť energetickú hospodárnosť budov v Európskej únii (EÚ) s ohľadom na rôzne klimatické a miestne podmienky.
- Stanovujú sa v nej minimálne požiadavky a spoločný rámec na výpočet energetickej hospodárnosti.
- Na základe preskúmania jej vykonávania bola smernica 2010/31/EÚ v roku 2018 zmenená smernicou (EÚ) 2018/844. Hlavným cieľom bolo urýchliť nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov a podporiť inteligentné technológie v budovách. Pozmeňujúca smernica ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie dopĺňa právne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti.
HLAVNÉ BODY
- Krajiny EÚ musia stanoviť optimálne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Tieto požiadavky by sa mali preskúmať každých päť rokov. Musia sa týkať budovy, jej prvkov a energie použitej na:
- vykurovanie priestoru,
- chladenie priestoru,
- prípravu teplej vody,
- vetranie,
- vstavané osvetlenie,
- ďalšie technické systémy budovy*.
- Európska komisia vytvorila rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.
- Nové budovy musia spĺňať minimálne normy. Budovy, ktoré vlastnia a v ktorých sídlia verejné orgány, by mali získať štatút budovy s takmer nulovou spotrebou energie* do 31. decembra 2018 a ostatné nové budovy do 31. decembra 2020.
- V existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou sa musí zlepšiť ich energetická hospodárnosť tak, aby spĺňala platné požiadavky.
- Krajiny EÚ musia prevádzkovať systém certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Certifikáty:
- poskytujú potenciálnym nákupcom alebo nájomcom informácie o energetickej triede budovy,
- obsahujú odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenia,
- v prípade, ak sa priestory budovy ponúkajú na predaj alebo prenájom, certifikát sa musí uviesť vo všetkých reklamách v komerčných médiách.
- Vnútroštátne orgány krajín EÚ musia zabezpečiť zavedenie systémov na kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov.
Zmeny pôvodnej smernice
- Podľa pozmeňujúcej smernice (EÚ) 2018/844 musia krajiny EÚ vypracovať dlhodobé stratégie obnovy na podporu obnovy bytových a nebytových budov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. V stratégiách by sa mal stanoviť plán s opatreniami a merateľnými ukazovateľmi pokroku s ohľadom na dlhodobý cieľ do roku 2050, ktorým je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990. V uvedenom pláne sa musia uvádzať orientačné míľniky na roky 2030, 2040 a 2050 a musí sa v ňom stanoviť, akým spôsobom prispejú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (pozri zhrnutie).
- Revidovanou smernicou sa navyše:
- zväčšuje rozsah súčasného režimu kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov, aby sa vzťahoval aj na kombinované systémy (s vetraním) a aby sa v ňom zachytila hospodárnosť systémov za bežných prevádzkových podmienok,
- podporuje používanie informačných a komunikačných technológií a inteligentných technológií automatizácie a riadenia v budovách,
- podporuje zavedenie infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel na parkoviskách budov tým, že stanovuje požiadavku na inštaláciu infraštruktúry vedenia a nabíjacích staníc,
- zavádza „indikátor inteligentnej pripravenosti“ na hodnotenie schopnosti budov prispôsobiť ich prevádzku potrebám používateľov, optimalizovať prevádzku budov a vzájomne pôsobiť so sieťou.
Voliteľná spoločná schéma EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov
Komisia v roku 2020 prijala delegovaný akt a vykonávací akt:
- Delegovaným nariadením (EÚ) 2020/2155 sa dopĺňa smernica 2010/31/EÚ zriadením voliteľnej spoločnej schémy EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov, t. j. vymedzuje sa ním indikátor inteligentnej pripravenosti a spoločná metodika na jeho výpočet. Metodika pozostáva z výpočtu hodnoty inteligentnej pripravenosti budov alebo jednotiek budov a odvodenia stupňa inteligentnej pripravenosti budov alebo jednotiek budov.
- Vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/2156 sa určujú technické podrobnosti týkajúce sa vykonávania voliteľnej spoločnej schémy EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov. Okrem iného sa vzťahuje na tieto aspekty:
- akreditácia a kvalifikácia odborníkov na indikátor inteligentnej pripravenosti,
- vydávanie certifikátu indikátora inteligentnej pripravenosti a podmienky jeho používania,
- skúšanie schémy indikátora inteligentnej pripravenosti.
Delegované nariadenie (EÚ) 2020/2155 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/2156 sa uplatňujú od 10. januára 2021.
ODKEDY SA SMERNICE UPLATŇUJÚ?
- Smernica 2010/31/EÚ sa uplatňuje od 8. júla 2010 a do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ mala byť transponovaná do 9. júla 2012.
- Pozmeňujúca smernica (EÚ) 2018/844 sa uplatňuje od 9. júla 2018 a do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ mala byť transponovaná do 10. marca 2020.
KONTEXT
Sektor budov v EÚ je sektorom s najväčšou spotrebou energie v Európe, ktorý spotrebuje 40 % energie, a približne 75 % budov nie je energeticky efektívnych. Vzhľadom na tieto nízke úrovne energetickej efektívnosti predstavuje dekarbonizácia fondu budov jeden z dlhodobých cieľov EÚ. Táto smernica je dôležitým prvkom pri zvyšovaní efektívnosti budov.
Ďalšie informácie:
HLAVNÉ POJMY
Technický systém budovy: technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, vetranie, prípravu teplej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu elektrickej energie na mieste, alebo ich kombináciu vrátane tých systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov.
Budova s takmer nulovou spotrebou energie: budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Požadované veľmi malé množstvo energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti.
HLAVNÝ DOKUMENT
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13 – 35)
Následné zmeny smernice 2010/31/EÚ boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
SÚVISIACE DOKUMENTY
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2155 zo 14. októbra 2020, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ zriadením voliteľnej spoločnej schémy Európskej únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov (Ú. v. EÚ L 431, 21.12.2020, s. 9 – 24)
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2156 zo 14. októbra 2020, ktorým sa určujú podrobnosti o technických modalitách účinného vykonávania voliteľnej spoločnej schémy Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov (Ú. v. EÚ L 431, 21.12.2020, s. 25 – 29)
Odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/1318 z 29. júla 2016 o usmerneniach týkajúcich sa podpory budov s takmer nulovou spotrebou energie a najlepších postupov na zabezpečenie toho, aby všetky nové budovy boli do roku 2020 budovami s takmer nulovou spotrebou energie (Ú. v. EÚ L 208, 2.8.2016, s. 46 – 57)
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Pokrok členských štátov na ceste k budovám s takmer nulovou spotrebou energie [COM(2013) 483 final/2, 7.10.2013]
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Finančná podpora energetickej účinnosti budov [COM(2013) 225 final, 18.4.2013]
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56)
Pozri konsolidované znenie.
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 18 – 36)
Pozri konsolidované znenie.
Posledná aktualizácia 26.02.2021