EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2017

COM(2017) 248 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života

{SWD(2017) 165 final}

1.Úvod

Investovanie do ľudí, a najmä mladých ľudí, predstavuje pre Európu hlavnú prioritu. V decembri 2016 Európska komisia v dokumente „Investícia do európskej mládeže“ 1 predstavila iniciatívy, ktoré kladú dôraz na význam vytvárania nových príležitostí pre mladých ľudí. Hlavným posolstvom je skutočnosť, že kvalita vzdelávania je rozhodujúca pre vyhliadky a životné šance mladých ľudí. Táto iniciatíva vychádza z dokumentu „Nový program v oblasti zručností pre Európu“. 2 Vzdelávanie zohráva významnú úlohu aj v rámci európskeho piliera sociálnych práv 3 . Toto oznámenie je súčasťou balíka iniciatív, ktoré sa zameriavajú na školy, vysokoškolské vzdelávanie a sledovanie uplatnenia absolventov. Predstavuje reakciu na závery Európskej rady z decembra 2016. 4 Zároveň podporuje cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 4, ktorý sa týka vzdelávania. 5

Vysoká kvalita vzdelávania pre všetkých pomôže Európe dosiahnuť jej hospodárske a sociálne ciele. Dobré vzdelávanie tvorí základy inkluzívnych a odolných spoločností. Predstavuje východisko pre úspešnú profesionálnu kariéru a najlepšiu ochranu proti nezamestnanosti a chudobe. Podporuje osobný rozvoj a kladie základy pre aktívne občianstvo. Dobré vzdelávanie podporuje výskum a vývoj, inováciu a konkurencieschopnosť. Aby však spoločnosti mohli profitovať z týchto výhod, musí byť vysokokvalitné vzdelávanie dostupné pre všetkých.

Školy zohrávajú rozhodujúcu úlohu v celoživotnom vzdelávaní, a preto sú potrebné opatrenia na zlepšenie kvality a výkonnosti v oblasti školského vzdelávania 6 . Zo súčasnej situácie v Európe je jasné, že niet priestoru na prehnanú spokojnosť. V rámci Európskej únie existuje pestrá rozmanitosť škôl a vzdelávacích systémov. Zároveň však prakticky všetky členské štáty čelia viacerým kľúčovým výzvam.

·Na úrovni školského vzdelávania existujú nedostatky v rozvoji kompetencií. Najnovšie výsledky prieskumu PISA organizácie OECD poukazujú na to, že jeden z piatich žiakov má vážne ťažkosti pri rozvoji dostatočných schopností v oblasti čítania, matematiky a vedy. Títo mladí ľudia sa potom častejšie stretávajú so značnými prekážkami, ktoré ich celý život brzdia prizačleňovaní sa do spoločnosti a hľadaní práce. Okrem toho je podiel žiakov v Európe, ktorí dosahujú veľmi dobré výsledky, relatívne nízky: dokonca aj tie členské štáty EÚ, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, zaostávajú za vyspelými ázijskými krajinami. 7 Mnohým mladým ľuďom chýbajú náležité digitálne zručnosti 8 . Ďalším kľúčovým problémom je nedostatok formálnej kvalifikácie. Napriek skutočnosti, že mnohé členské štáty dosiahli značný pokrok pri znižovaní podielu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou na úroveň hlavného cieľa v rámci stratégie Európa 2020, ktorým je 10 %, školskú dochádzku predčasne ukončuje ešte stále príliš veľa mladých ľudí.

·Potenciál školského vzdelávania, pokiaľ ide o podporu rovnosti a sociálnej spravodlivosti, nie je vždy celkom naplnený. Hoci údaje z hodnotenia PISA 9 poukazujú na zmenšovanie rodových rozdielov v matematike a prírodných vedách, rodové stereotypy ešte stále vedú k rozdielnemu zastúpeniu v oblasti prírodných vied a IKT, a preto im treba venovať väčšiu pozornosť. Z údajov navyše vyplýva, že výsledky vo vzdelávaní vo veľkej miere závisia od sociálno-ekonomického zázemia žiaka. V priemere viac ako tretina mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia v EÚ dosahuje vo vzdelávaní slabé výsledky. Je to štyrikrát viac ako u ich vrstovníkov, ktorí pochádzajú zo zvýhodnenejšieho prostredia. U žiakov z prostredia migrantov a rómskych žiakov sa k tomu pridávajú aj ďalšie špecifické problémy. Tieto rozdiely prehlbujú spoločenskú nerovnosť 10 , ktorá by mala byť naopak potláčaná. Prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave je základným predpokladom pre odolnejšiu a rovnoprávnejšiu spoločnosť. Príklady Estónska a Fínska sú dôkazom, že školské vzdelávacie systémy môžu dosahovať vysokú úroveň, a to nielen vo výsledkoch, ale aj v otázke rovnosti.

·Tempo technologických a digitálnych zmien má významný vplyv na naše hospodárstva a spoločnosti – školy musia lepšie reagovať na túto novú realitu. Mnohí z dnešných školákov budú neskôr pracovať na takom druhu pracovných miest, ktoré dnes ešte ani neexistujú. Už dnes si 90 % všetkých súčasných pracovných miest vyžaduje aspoň určitú úroveň digitálnych zručností 11 . Vybaviť mladých ľudí pevne stanoveným súborom zručností alebo vedomostí už nestačí, potrebujú rozvíjať svoju odolnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Aj v diskusnom dokumente o využívaní globalizácie sa uznáva, že pre spoločnosť, ktorá sa stáva čoraz mobilnejšou a digitálnejšou, sú potrebné nové spôsoby učenia. Ako sa zdôrazňuje v diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy, vzdelávacie systémy treba zmodernizovať tak, aby podporovali tvorivosť a kritické zmýšľanie, ako aj podnikateľského ducha 12 .

Riešenie týchto výziev si vyžaduje reformy. Je to úloha pre členské štáty, keďže sú zodpovedné za navrhovanie vzdelávacích systémov, a riešenia sa budú líšiť v závislosti od národných, regionálnych a miestnych špecifík. EÚ môže pri dodržaní zásady subsidiarity zohrávať užitočnú rolu pri podpore členských štátov v ich snahách o reformy. Spolupráca na úrovni EÚ poskytne členským štátom analýzu údajov, spoločné využívanie dôkazov, identifikáciu osvedčených postupov a ponúka príležitosti na výmenu skúseností a vzájomné učenie. Tento druh dobrovoľnej spolupráce ponúka členským štátom pridanú hodnotu pri prijímaní informovaných rozhodnutí.

Existujú tri oblasti, ktoré si vyžadujú opatrenia a v ktorých podpora na európskej úrovni môže pomôcť vyriešiť uvedené výzvy:

1.vytvorenie lepších a inkluzívnejších škôl;

2.podpora učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl v záujme excelentnosti výučby a vzdelávania; a

3.správa a riadenie školských vzdelávacích systémov: zlepšenie účinnosti, spravodlivosti a efektivity.

V tomto oznámení sa pre každú z týchto oblastí stanovuje opatrenie EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto problémov. Európsky semester je hnacou silou reformy, a to najmä prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania. Európska únia môže pomôcť tým členským štátom, ktoré hľadajú oporu vo svojom reformnom úsilí. EÚ taktiež ponúka členským štátom finančnú a technickú podporu, predovšetkým prostredníctvom programu Erasmus+, európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj služby na podporu štrukturálnych reforiem.

Charakteristickým znakom európskych školských vzdelávacích systémov je diverzita, a neexistuje jedno riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým. Členské štáty majú zároveň spoločný záujem na zlepšení výsledkov vzdelávania. Je potrebné v plnej miere využiť všetky dostupné nástroje na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ s cieľom sprístupniť vysokokvalitné vzdelávanie pre všetkých. Komisia je pripravená úzko spolupracovať s členskými štátmi.

2. Vytvorenie lepších a inkluzívnejších škôl

2.1    Podpora všetkých žiakov pri rozvoji ich kompetencií

Všetci mladí ľudia musia mať príležitosť rozvinúť celú škálu kľúčových kompetencií. Patrí medzi ne schopnosť čítať a písať, cudzie jazyky, matematika, prírodné vedy, digitálne a programovacie zručnosti a občianske a sociálne kompetencie, ale aj kompetencie v oblasti podnikania a prierezové zručnosti, ako je kreativita a kritické myslenie. Napriek dôležitosti týchto kompetencií ich nie všetci mladí ľudia rozvíjajú v plnej miere. V európskom rámci z roku 2006 týkajúcom sa kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie  14 sa podporuje získavanie takýchto kompetencií. Jeho preskúmanie, ktoré bolo oznámené v dokumente „Nový program v oblasti zručností pre Európu“ pomôže ďalej posilniť rozvoj kompetencií v rámci vzdelávania a odbornej prípravy. Pre školy to znamená aj zmenu spôsobu učenia.

Prepojenie učenia so skúsenosťami z reálneho života prináša lepšie výsledky. Učenie založené na projektoch a problémoch, skúsenosti získavané na pracovisku alebo učenie v prostredí komunitných služieb zvyšujú motiváciu mladých ľudí, dávajú obsah predmetov do širšieho kontextu a ponúkajú príležitosti pre rozvoj sociálnych, občianskych a podnikateľských kompetencií 15 . Vzdelávanie v oblasti prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) je účinnejšie vtedy, keď je prepojené s hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi výzvami alebo s umením a dizajnom, a preukazuje tak svoju relevantnosť pre každodenný život 16 . 

Digitálne technológie môžu zlepšiť učenie a podporiť inováciu na školách. Digitálne technológie môžu pri správnom používaní obohatiť proces učenia a podporiť rozvoj nad rámec digitálnych kompetencií. V súčasnosti však len štvrtinu európskych školákov učia digitálne zdatní učitelia 17 . Digitálne technológie môžu podporiť komunikáciu a spoluprácu v školách a medzi školami a zlepšiť účasť žiakov a ich rodín na školskom živote.

Školy musia podporovať všetkých žiakov a reagovať na ich špecifické potreby. Školy, ktoré venujú pozornosť rôznym potrebám rôznych žiakov, dosahujú lepšie výsledky. Má to aj rodový rozmer. Školy, ktoré sa otvárajú jazykovej a kultúrnej rozmanitosti svojich žiakov a podporujú integráciu, majú pozitívny vplyv na schopnosť učenia sa u všetkých detí 18 . Toto však nie je vždy obvyklý postup. Niektoré členské štáty EÚ čelia ťažkostiam pri poskytovaní prístupu k inkluzívnemu, kvalitnému vzdelávaniu žiakom so zdravotným postihnutím 19 . V niektorých mestách a regiónoch značná časť školákov doma nehovorí jazykom, ktorý sa používa na vyučovaní. Najmä deti migrantov, ktoré prišli nedávno, potrebujú cielené jazykové programy na to, aby sa lepšie integrovali v škole.  20 V mnohých krajinách chýba rómskym a iným etnickým menšinám prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu.

2.2.    Zlepšenie učenia zahrnutím nových foriem spolupráce

Spolupráca pomáha školám obohatiť proces učenia a výsledky a lepšie podporiť mladých ľudí pri rozvíjaní kompetencií, ktoré potrebujú. Patrí sem spolupráca s miestnymi službami, komunitnými organizáciami, podnikmi a univerzitami, ale aj spolupráca medzi školami. Mladým ľuďom, ktorým hrozí predčasné ukončenie štúdia, prospieva úzka spolupráca so sociálnymi službami alebo pracovníkmi s mládežou. Včasná interakcia s poradcami v oblasti kariéry, podnikateľmi a akademikmi pomáha mladým ľuďom pripraviť sa na budúce zamestnanie a ďalšie štúdium 21 . Pri predmetoch, ako sú veda alebo šport, študenti využívajú výhody spolupráce medzi ich školami a inými poskytovateľmi vzdelávania, podnikmi a občianskou spoločnosťou 22 . Nie všetky školy však majú dostatočnú externú podporu alebo podporujú nevyhnutnú spoluprácu medzi vlastnými učiteľmi, nepedagogickými pracovníkmi, žiakmi a rodičmi 23 . 

Šikanovanie, kybernetické šikanovanie a násilie negatívne vplývajú na psychiku a výsledky dieťaťa v škole. 24  Fyzické a duševné blaho sú predpokladmi úspešného vzdelávania. Existujú dôkazy o tom, že stratégie, do ktorých sú zapojení učitelia a rodičia, sú najúčinnejšími pri riešení všetkých foriem šikany. 25 S cieľom obmedziť šikanovanie a násilie sa deti musia učiť o tolerancii a diverzite. To isté sa týka aj bezpečnosti online a zodpovedného používania sociálnych médií.

Uplatňovanie celoškolského prístupu zlepšuje výsledky vzdelávania, inkluzívnosť a rovnosť 26 V rámci tohto prístupu sa o zlepšenie kvality školy usiluje celá škola spolu s externými zainteresovanými stranami a miestnou komunitou. Online platformy „European Toolkit for Schools“ (Európsky súbor nástrojov pre školy) a „School Education Gateway“ podporujú tento prístup a sú dostupné na dobrovoľnej báze pre všetky európske školy, pričom podporujú partnerskú výmenu a pomáhajú pri zlepšovaní metód organizácie, vyučovacích praktík a procesu učenia 27 . V rámci programu Erasmus+ sa podporujú partnerstvá európskych škôl, pomáha sa školám rozširovať ich kontakty a umožňuje sa cezhraničná partnerská výmena.  28

2.3    Zlepšenie prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve

Vysokokvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve vytvára základy pre účinný a spravodlivý vzdelávací systém. Pripravuje deti na prvý stupeň základného vzdelávania, podporuje akademické výsledky na všetkých ďalších stupňoch a má mimoriadne pozitívny vplyv na deti zo znevýhodnených podmienok a z prostredia migrantov. Z výsledkov PISA vyplýva, že u pätnásťročných mladých ľudí, ktorí neabsolvovali predprimárne vzdelávanie, je trikrát väčšie riziko, že budú dosahovať slabé výsledky, než u tých, ktorí absolvovali viac ako rok takéhoto vzdelávania 30 . Investícia do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve znižuje potrebu väčšej miery výdavkov v neskorších fázach vzdelávania, v ktorých sú náklady na vyrovnanie rozdielov medzi veľmi dobrými a slabými výsledkami žiakov vyššie 31 . 

Problémom je poskytovanie vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom veku a prístup k nemu. Účasť na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve sa zvýšila, 32 naďalej však zostáva problémom pre deti vo veku nižšom ako tri roky a predovšetkým pre znevýhodnené deti. Účasť, dostupnosť a kvalita sú nerovnomerne rozložené v rámci krajín, ako aj medzi nimi. V 25 členských štátoch dopyt po starostlivosti o deti presahuje ponuku, nedostatky v kvalite sú často spájané s nedostatočnou kvalifikáciou pracovníkov a obmedzenými príležitosťami na profesijný rozvoj 33 . Odborníci z členských krajín a Európska komisia spoločne identifikovali zásady kvality a päť kľúčových oblastí pre opatrenia: prístup, pracovná sila, učebný plán, hodnotenie a monitorovanie, správa a financovanie 34 .

Vykonávanie uvedených usmernení by malo významný prínos z hľadiska výsledkov vzdelávania malých detí a všetky deti vrátane detí z ohrozeného prostredia by získali možnosť počiatočnej výhody pri dosahovaní úspechu v škole.

3. Podpora učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl v záujme excelentnosti výučby a vzdelávania

3.1. Zatraktívnenie učiteľských povolaní

Základom excelentného vzdelávania sú kvalitní, motivovaní a vysoko cenení učitelia. V mnohých členských štátoch je však problémom klesajúca prestíž tohto povolania a nedostatok pracovníkov, čo bráni rozvoju kvality školského vzdelávania 36 . Cieľom väčšiny štátov je prilákať širšiu skupinu vhodných kandidátov na učiteľské povolania a motivovať a podporovať ich pri podávaní vynikajúceho výkonu v tomto náročnom povolaní 

Kvalitnejším výberom a náborom možno identifikovať ľudí s najvyšším potenciálom pre vyučovanie a pritiahnuť do tohto povolania širšiu škálu skúseností. V niektorých krajinách sa žiadatelia hodnotia nielen podľa akademických výsledkov, ale aj na základe širšieho rozsahu schopností a postojov 37 . V prípadoch, keď je to v členských štátoch relevantné, sa to môže spojiť so snahou riešiť výraznú rodovú nerovnosť vo výučbe a prilákať nových učiteľov z iných povolaní a nedostatočne zastúpených skupín.

Pre atraktívnosť povolania sú dôležité plat, zmluvné postavenie a jasné kariérne vyhliadky. V niektorých členských štátoch učiteľské povolania v porovnaní s inými profesiami prehrávajú v boji o tých najlepších. Učitelia často zarábajú výrazne menej, ako je priemer u pracovníkov s terciárnym vzdelaním: platy sa pohybujú v rozsahu od 74 %, na úrovni predprimárneho vzdelávania, do 92 % na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania 38 . V krajinách s veľmi nízkou úrovňou platov alebo nedostatočnou istotou zamestnania je veľmi ťažké prilákať nových zamestnancov a obsadiť voľné pracovné miesta kandidátmi s najvyššou kvalifikáciou. Učiteľom záleží aj na kvalite ich prípravy a uvedenia do zamestnania, ako aj na lepších príležitostiach v rámci kariéry 39 . K pozitívnemu vnímaniu kariérnych vyhliadok z pohľadu učiteľov prispievajú jasne stanovené úrovne kompetencií a štruktúra kariéry.

3.2. Učiteľstvo: povolanie zahŕňajúce vzdelávanie počas celej kariéry a spoluprácu

Kvalita vzdelávania učiteľov si vyžaduje viac pozornosti. Počiatočné vzdelávanie učiteľov je účinnejšie, keď sa teória pedagogiky spojí so znalosťou daného predmetu aj s dostatočnou praxou v triede 40 . Študenti učiteľstva musia byť pripravení na spoluprácu a odborný rozvoj počas celej kariéry, na rôznorodosť, s ktorou sa v triedach budú stretávať, a na používanie digitálnych technológií ako samozrejmosť. Vo viacerých členských štátoch sa prejavuje nízka účasť na kontinuálnom profesijnom rozvoji alebo jej nedostatočné zameranie. Kontinuálny profesijný rozvoj musí byť prístupný, cenovo dostupný a relevantný. Zapojením škôl a učiteľov do vymedzenia tém a oblastí, ktoré si vyžadujú pozornosť, sa môže prispieť k zvýšeniu kvality tohto rozvoja 41 . 

Učitelia potrebujú na začiatku kariéry osobitnú podporu. Na začiatku vykonávania tohto povolania je skutočné prostredie školy pre mnohých učiteľov veľmi náročné a niektorí z nich toto povolanie opúšťajú. V súčasnosti sa skutočné uvedenie do školskej praxe dostane iba 6 z 10 nových učiteľov 42 , pričom programy uvedenia do povolania, v ktorých sa spája odborná, sociálna a personálna podpora vrátane mentorstva, pomáhajú novým učiteľom rozvíjať ich kompetencie a odolnosť. Zvyšuje sa tak kvalita výučby a znižujú sa náklady na finančne náročný odchod z povolania 43 .

Vysokovýkonní učitelia spolupracujú. Ako účinné formy partnerskej spolupráce sa čoraz viac presadzujú postupy vyučovania v rámci tímu, pozorovanie ostatných učiteľov a širšie profesijné vzdelávacie spoločenstvá, ale stále nejde o normu v celej Európe 44 . Učitelia musia byť schopní a ochotní pracovať a vzdelávať sa v tímoch – s ostatnými učiteľmi, vo viacodborových školských tímoch a spoločne s externými partnermi, aby mohli skvalitniť skúsenosti žiakov so vzdelávaním.

K vzdelávaniu učiteľov môžu prispieť prostredie spolupráce a digitálne technológie. Stále prevažujú tradičné semináre a kurzy odbornej prípravy mimo školy. Tieto metódy možno doplniť inováciami v oblasti vzdelávania, ako sú napríklad partnerské siete spolupráce, hromadné otvorené online kurzy a spoločné využívanie otvorených vzdelávacích zdrojov, a môže sa nimi pomôcť pri odstraňovaní prekážok účasti 45 . 

3.3. Podpora vedenia v oblasti vzdelávania

Účinné vedenie školy má pozitívny vplyv na študijné výsledky, kvalitu výučby a motiváciu pracovníkov. Z výskumu vyplýva, že vedenie založené na vízii, ktorá je spoločná pre všetkých pracovníkov, rodičov a miestnu komunitu, má zásadný význam pre rozvoj a inovácie 46 . V niektorých členských štátoch sa však vedúce pracovné pozície v oblasti vzdelávania vnímajú ako málo atraktívne 47 . Vedenie školy zvyčajne zahŕňa náročnú kombináciu úloh spojených s manažmentom aj výučbou. Vedúci pracovníci školy často nemajú prípravu či priebežnú podporu, ktorú na vykonávanie týchto rôznorodých úloh potrebujú.

V mnohých krajinách prinieslo zvýšenie samostatnosti škôl vyššiu zodpovednosť vedúcich pracovníkov škôl. Vedúcim pracovníkom škôl to umožňuje preusporiadať časový harmonogram a prístup k výučbe, podporiť rozvoj školy a rozdeliť zodpovednosť medzi širšiu skupinu pracovníkov. Tieto zmeny si však vyžadujú primerané zdroje a podporu 48 . Nábor, príprava a profesijný rozvoj vedúcich pracovníkov škôl má základný význam pre zvýšenie výkonu školy.

4. Správa a riadenie školských vzdelávacích systémov: zlepšenie účinnosti, spravodlivosti a efektivity

4.1. Školské zdroje: primerané a efektívne investovanie

V Európe nájdeme pestrú paletu vzdelávacích systémov, kultúr a okolností, ale problémy spojené s riadením a financovaním sú podobné. Problematické je napríklad jasné stanovenie zodpovednosti za financovanie a prispôsobenie školskej siete demografickým zmenám 50 . Členské štáty EÚ prideľujú na školské vzdelávanie významné množstvo zdrojov – v priemere viac ako 3 % HDP 51 . Správne využívanie týchto zdrojov má zásadný význam pre efektívnosť celkových verejných výdavkov krajiny.

Čo najlepšie využívanie obmedzených zdrojov na zvýšenie výkonu všetkých študentov má rozhodujúci význam. Z prieskumov PISA vyplýva, že nemožno dosiahnuť efektívne výsledky vzdelávania pri financovaní pod minimálnou úrovňou. Niektoré členské štáty neinvestovali v dostatočnej miere na dosiahnutie kvalitných dlhodobých výsledkov 52 . Pri porovnateľnej miere výdavkov však niektoré členské štáty dosahujú lepšie výsledky než iné štáty. Posilnením spolupráce medzi oblasťami politiky v rámci vzdelávania a hospodárstva možno dosiahnuť zlepšenie dôkazovej základne a dospieť ku konsenzu o tom, čo pri investíciách do vzdelávania skutočne funguje. Medzi problémy patria investície do infraštruktúry vrátane digitálnej infraštruktúry a prepojiteľnosti, ako aj do ľudského kapitálu 53 . Podľa konkrétnych potrieb vypracovaná podpora v rámci politík, zameraná na reformu vzdelávania v členských štátoch, môže prispieť k zlepšeniu riadenia školských systémov a zvýšiť účinnosť a spravodlivosť. 

4.2. Spojenie samostatnosti a zabezpečovania kvality

Súhra medzi samostatnosťou škôl a zodpovednosťou si vyžaduje pevný ale flexibilný systém zabezpečovania kvality 54 . V súčasnosti prevláda trend smerujúci k decentralizácii a zvýšenej samostatnosti škôl. Zvýšením samostatnosti škôl v oblasti školskej praxe a organizácie alebo pri využívaní finančných zdrojov získavajú školy viac možností prispôsobiť sa svojim osobitým potrebám a miestnej situácii. Výhody tohto prístupu však závisia od schopnosti škôl efektívne plánovať a riadiť svoj vlastný rozvoj, ako aj od miery zodpovednosti, ktorú majú voči rodičom, miestnym komunitám a orgánom vzdelávania. 55 Z výsledkov prieskumov PISA vyplýva, že samostatnosť škôl vedie k lepšiemu dosahovaniu základných zručností, ak sa spája so zodpovednosťou. Mechanizmy zabezpečovania kvality sa v rámci Európy výrazne líšia 56 , ale niektoré problémy, ktoré pri nich vznikajú, sú rovnaké. Patria medzi ne otázky, ako stanoviť ciele a merať pokrok vzdelávacích systémov a vzdelávania študentov; ako navrhnúť zabezpečovanie kvality pre čoraz decentralizovanejšie a mnohoúrovňové vzdelávacie systémy; ako podporiť dialóg a kultúru dôvery medzi zainteresovanými stranami; či ako stanoviť priority v oblasti ľudských a finančných zdrojov.

Zabezpečovanie kvality by sa posilnilo vytvorením primeraných nástrojov a procesov v oblasti kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov. V mechanizmoch zabezpečovania kvality by sa malo zohľadniť školské prostredie a dobré podmienky pre žiakov, ako aj rozvoj kompetencií študentov. Tento vyvážený prístup si vyžaduje kvantitatívne aj kvalitatívne údaje 57 . Školy a miestne zainteresované strany musia investovať do budovania kapacít, aby určili najvhodnejšie nástroje a ukazovatele s cieľom monitorovať pokrok študentov aj rozvoj školy a budovať spoločné porozumenie spôsobu interpretácie údajov. To by sa malo doplniť mechanizmami externého monitorovania, ako sú napríklad národné alebo regionálne hodnotenia škôl a/alebo rozsiahle posudzovanie študentov. Prechodom z prístupu založeného na „odškrtávaní“ formálneho dodržiavania pravidiel a postupov na prístup podpory zameraný na rozvoj školy sa zvyšuje úroveň a zlepšujú výsledky vzdelávania 58 .

5.Záver – cesta vpred

Zlepšenie vzdelávania je ústredný bod iniciatívy Komisie s názvom Investícia do európskej mládeže. Ústrednú úlohu pri budovaní vyhliadok mladých ľudí zohráva najmä kvalita škôl. V škole sa kladie základ úspechu v profesijnom živote. Predstavuje jedinečnú šancu na sociálnu mobilitu. Nie vždy je to ale tak. Nové údaje z prieskumov PISA sú pre Európu výzvou na prebudenie: podiel žiakov s nedostatočnými výsledkami v prírodovedných predmetoch prudko stúpol zo 16,6 % v roku 2012 na 20,6 % v roku 2015. Bez formálnej kvalifikácie ukončuje školskú dochádzku 11 % žiakov. Ak sa takéto nedostatky v školskom vzdelávaní nebudú riešiť, znížia sa životné šance miliónov mladých ľudí.

Pre budúcnosť Európy je nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo vysokokvalitné vzdelávanie realitou pre všetkých mladých ľudí. V diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy z apríla 2017 59 sa zdôrazňuje, že vzdelávanie patrí medzi faktory, ktoré budú v čoraz väčšej miere určovať budúcnosť našich spoločností a hospodárstiev. V Rímskej deklarácii z 27. marca 2017 sa 27 členských štátov zaväzuje usilovať sa o „sociálnu Európu: ...Úniu, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“ 60 . 

Úsilie zamerané na dosiahnutie spoločného záväzku. Zlepšovanie školského vzdelávania musí patriť medzi najvyššie priority. Platí to pre členské štáty aj pre EÚ a vyžaduje si to posilnenú spoluprácu. Úlohou členských štátov je reformovať svoj systém školského vzdelávania. Komisia je pripravená podporiť ich využitím nástrojov a procesov EÚ. Osvedčeným nástrojom v oblasti reforiem je predovšetkým európsky semester. Je potrebné ďalej rozvíjať ďalšie činnosti, napríklad dobrovoľnú spoluprácu v rámci ET 2020, aby z nich členské štáty mohli získať čo najlepšiu pridanú hodnotu. Predovšetkým je potrebné v úplnej miere využiť Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý členským štátom pomôže pri prijímaní informovaných politických rozhodnutí založených na dôkazoch. Pre budúcu spoluprácu je kľúčová otázka, či sa má stanoviť ambicióznejšie kritérium v boji proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky. Ďalším významným problémom je spôsob, ako čo najlepšie využiť program Erasmus+, aby mohlo viac mladých Európanov získať skúsenosti so vzdelávaním v zahraničí a zvýšiť existujúce kapacity na podporu rozvoja a inovácie v školskom vzdelávaní a vo vzdelávaní učiteľov.

Úspech bude závisieť od posilnenej spolupráce. Na samite o vzdelávaní, ktorý je plánovaný na druhú polovicu roka 2018, sa bude riešiť rovnosť vo vzdelávaní a hľadať spôsob, ako vo vzdelávaní lepšie podporiť znevýhodnené skupiny. Bude to prvá príležitosť diskutovať o budúcnosti európskej spolupráce vo vzdelávaní, a najmä v školskom vzdelávaní.

(1)

COM(2016) 940, 941.

(2)

COM(2016) 381.

(3)

COM(2017) 250

(4)

 Závery, ktoré prijala Európska rada 15. decembra 2016.

(5)

http://www.un.org/sustainabledevelopment/education/

(6)

Výzvy uvedené v tomto oznámení sa týkajú všeobecného vzdelávania, ale aj odborného vzdelávania v školskom prostredí.

(7)

Európska komisia (2016), PISA 2015: EU performance and initial conclusions regarding education policies in Europe (Výsledky EÚ a prvotné závery týkajúce sa politík vzdelávania v Európe). Podiel žiakov, ktorí dosiahli slabé výsledky v oblasti vedy, sa v období rokov 2012 až 2015 zvýšil zo 16,6 % na 20,6 % a v oblasti čítania zo 17,8 % na 19,7 %, pričom v matematike podiel stagnoval približne na úrovni 22 %. Podiel žiakov s najlepšími výsledkami v oblasti vedy predstavuje 24 % v Singapure a 15 % v Japonsku. Žiadny z členských štátov EÚ nemá porovnateľné výsledky.

(8)

Európska komisia (2015), Being young in Europe today – digital world (Byť mladý v dnešnej Európe – digitálny svet).

(9)

Prieskum Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015.

(10)

Európska komisia (2016), Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2016.

(11)

Správa o digitálnom pokroku Európy 2017, SWD(2017) 160.

(12)

COM(2017) 240, COM(2017) 206.

(13)

  https://ec.europa.eu/jrc/en/digcomporg/selfie-tool

(14)

2006/962/ES.

(15)

Európska komisia/EACEA/sieť EURYDICE (2016), Entrepreneurship Education at School (Vzdelávanie v oblasti podnikania na školách). Pozri aj rámec pre kompetencie v oblasti podnikania: https://ec.europa.eu/jrc/en/entrecomp.

(16)

Európska komisia (2015), Science Education for Responsible Citizenship (Vzdelávanie v oblasti vedy pre zodpovedné občianstvo).

(17)

Európska komisia (2013) Survey of Schools: ICT in Education Benchmarking Access, Use and Attitudes to Technology in Europe's schools (Prieskum škôl: IKT vo vzdelávaní. Referenčné porovnávanie prístupu k technológiám, ich používania a postojov k nim v európskych školách).

(18)

Európska komisia (2015) Language teaching and learning in multilingual classrooms (Jazyková výučba a vzdelávanie vo viacjazyčných triedach). Komisia plánuje v pracovnom programe Horizont 2020 na roky 2018 až 2020 podporiť výskumné projekty zamerané na integráciu detí migrantov do vzdelávacích systémov EÚ (cieľový termín prijatia je v októbri 2017).

(19)

Organizácia Spojených národov, Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (2015): Záverečné pripomienky k pôvodnej správe Európskej únie, CRPD/C/EU/CO/1 z 2. októbra 2015.

(20)

Európska komisia navrhla vo svojom Akčnom pláne pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín niekoľko podporných opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy detí migrantov. COM(2016) 377 final.

(21)

INCLUDE-ED http://creaub.info/included ; Európska sieť pre rozvoj politík celoživotného poradenstva, www.elgpn.eu.

(22)

Európska komisia (2015): Science Education for Responsible Citizenship (Vedecké vzdelávanie pre zodpovedné občianstvo).

(23)

RESL.eu – Reducing early school leaving in Europe (Znižovanie predčasného ukončenia školskej dochádzky v Európe), www.uantwerpen.be/en/projects/resl-eu/.

(24)

OECD (2017), PISA 2015 (zväzok III).

(25)

Ttofi, M.M., Farrington, D.P. (2011): „Effectiveness of school-based programs to reduce bullying: a systematic and meta-analytic review“, Journal of Experimental Criminology, zv. 7, č. 1, 27 – 56.

(26)

Európska komisia (2015): Celoškolský prístup na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.

(27)

http://www.schooleducationgateway.eu/en/pub/resources/toolkitsforschools.htm.

(28)

Pri príležitosti 30. výročia programu Erasmus – majú v roku 2017 vďaka opatreniu „Move2Learn, Learn2Move“ mladí ľudia, ktorí sa zúčastňujú na projektoch eTwinning, možnosť cestovať a stretnúť sa so svojimi rovesníkmi v rámci svojej vzdelávacej skúsenosti. Komisia vyhodnotí túto iniciatívu z roku 2017 a na základe výsledkov tohto vyhodnotenia môže zvážiť podobnú iniciatívu v budúcnosti, bez nepriaznivého vplyvu na rozpočet programu Erasmus+.

(29)

www.etwinning.net.

(30)

OECD (2016): Low-performing students: why they fall behind and how to help them succeed (Študenti so slabými výsledkami, prečo zaostávajú a ako im pomôcť uspieť).

(31)

Cunha, F. et al. (2006), „Interpreting the Evidence on Life Cycle Skill Formation“, Handbook of the Economics of Education, zv. 1, Amsterdam, Severný Holland.

(32)

Rada v strategickom rámci ET 2020 stanovila kritérium EÚ, na základe ktorého sa vyžaduje, aby sa na VSRD zúčastňovalo najmenej 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku povinnej školskej dochádzky. V roku 2014 predstavovala celoeurópska miera účasti 94,3 %.

(33)

Sieť EURYDICE (2014), Policy Brief Early Childhood Education and Care (Prehľad politiky v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve).

(34)

Európska komisia (2014), Návrh kľúčových zásad rámca kvality pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve. Správa pracovnej skupiny pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve.

(35)

  http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/index_en.php

(36)

Európska komisia (2013), Study on Policy Measures to improve the Attractiveness of the Teaching Profession in Europe (Štúdia o politických opatreniach na zvýšenie atraktívnosti učiteľského povolania v Európe).

(37)

Európska komisia/EACEA/sieť EURYDICE (2013), Key Data on Teachers and School Leaders (Kľúčové údaje o učiteľoch a vedúcich pracovníkoch škôl v Európe).

(38)

OECD (2016), Education at a Glance 2016: OECD indicators (Súhrnné informácie o vzdelávaní v roku 2016: ukazovatele OECD). Údaje za 22 členských štátov EÚ.

(39)

Európska komisia (2013), tamže.

(40)

OECD (2014), TALIS 2013 Results: An International Perspective on Teaching and Learning (Výsledky TALIS 2013: Medzinárodný pohľad na výučbu a vzdelávanie).

(41)

The Teaching Profession in Europe (Učiteľské povolanie v Európe) (2015).

(42)

Európska komisia/EACEA/sieť EURYDICE (2015), The Teaching Profession in Europe: Practices, Perceptions, and Policies (Učiteľské povolania v Európe: Postupy, postoje a politiky).

(43)

Európska komisia (2010), Developing coherent and system-wide induction programmes for beginning teachers: a handbook for policymakers (Vývoj koherentných a systémových úvodných programov pre začínajúcich učiteľov: príručka pre tvorcov politík), SEC(2010) 538 final.

(44)

OECD (2014) tamže.

(45)

Tamže.

(46)

OECD (2016), School Leadership for Learning (Vedenie školy pre výučbu).

(47)

SWD(2012)0374.

(48)

VO-raad/EFEE/ETUCE (2015), Professional Autonomy, Accountability and Efficient Leadership and the role of employers' organisations, trade unions and school leaders (Odborná samostatnosť, zodpovednosť a účinné vedenie a úloha zamestnancov organizácií, odborových zväzov a vedúcich pracovníkov škôl).

(49)

V rámci partnerského poradenstva sa spoja odborní partneri z vnútroštátnych verejných správ s cieľom poskytovať externé poradenstvo krajine, ktorá požiadala o podporu pri reforme vzdelávania.

(50)

OECD (v spolupráci s Európskou komisiou): School Resources Review (Prehľad školských zdrojov), http://www.oecd.org/education/schoolresourcesreview.htm .

(51)

Eurostat, všeobecná štatistika verejných financií.

(52)

Európska komisia (2016), Monitor vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2016.

(53)

https://ec.europa.eu/info/publications/2017-european-semester-country-reports_en

(54)

Predbežná správa pracovnej skupiny pre školy v rámci ET 2020, Zabezpečovanie kvality pre rozvoj škôl, apríl 2017.

(55)

Hanushek, E. A., Link, S., a Woessmann, L., (2013), „Does school autonomy make sense everywhere? Panel estimates from PISA“, Journal of Development Economics, zv. 104, s. 212 – 232.

(56)

Európska komisia (2015), Porovnávacia štúdia o zabezpečovaní kvality v systémoch školského vzdelávania v EÚ: Politiky, procesy a postupy. Záverečná správa.

(57)

Predbežná správa pracovnej skupiny pre školy v rámci ET 2020, Kontinuita a zmeny v rozvoji žiakov, apríl 2017.

(58)

Závery Rady o zabezpečovaní kvality pri podpore vzdelávania a odbornej prípravy, 20. mája 2014. 

(59)

COM(2017) 206

(60)

Rímska deklarácia, deklarácia vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, 25. marca 2017.