Komisia upozorňovala členské štáty, ktoré netransponovali smernicu v plnom rozsahu, a v roku 2016 sa stále zaoberá nedoriešenými problémami s transpozíciou v deviatich členských štátoch (CZ, DE, FI, FR, HR, LT, PL, PT, UK).

Nedoriešené problémy so súladom sa týkajú menej závažných právnych a technických otázok a nebránia dotknutým členským štátom pri vykonávaní tejto smernice.

Hlavné dôvody oneskorení sa týkajú niekoľkých otázok, ako sú politické odhodlanie, administratívne oneskorenia a zmeny vlád.

Kroky vykonávania 13

Hoci do roku 2014 sa pri vykonávaní smernice dosiahol pokrok, všetky lehoty uvedené na obrázku 1 nedodržal žiaden členský štát. Prepojenia medzi rôznymi krokmi znamenajú, že oneskorenia majú kumulatívny vplyv, čo znamená, že aj keď sa v neskoršej fáze dosiahol slušný pokrok, ovplyvní to menší než očakávaný počet súborov priestorových údajov. Ďalej sú podrobne opísané rôzne kroky.

Krok 1 — Vytvorenie koordinačných štruktúr a dátových politík týkajúcich sa výmeny údajov medzi orgánmi verejnej moci

Smernica sa vzťahuje na širokú škálu priestorových údajov, ktoré spravuje veľký počet orgánov verejnej moci na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Potrebné koordinačné štruktúry a politiky zdieľania údajov sa vo všeobecnosti zaviedli pri transpozícii (pozri vyššie).

Účinnosť vnútroštátneho koordinačného úsilia je však rôzna. Osobitné znepokojenie vyvolávajú problémy v niektorých členských štátoch, ktoré ovplyvňujú spoluprácu medzi vnútroštátnymi geodetickými agentúrami a orgánmi zodpovednými za environmentálne informácie (napr. ministerstvami a agentúrami).

Vnútroštátne dátové politiky zdieľania údajov sú veľmi premenlivé a rôznorodé a väčšina členských štátov stále uvádza problémy v tejto oblasti. Politiky odrážajú veľkú flexibilitu prístupov poskytnutých v smernici (pozri článok 17 ods. 2) a líšia sa od plne otvoreného a bezplatného prístupu a používania po úplnú úhradu nákladov, vytváranie príjmu či rôzne typy verejno-súkromných partnerstiev. Komisia nevykonala podrobné posúdenie súladu vnútroštátnych politík so smernicou.

Krok 2 — Pokrok pri identifikácii požadovaných priestorových údajov

Všetky súbory digitálnych priestorových údajov, ktoré patria do 34 tém priestorových údajov, mali byť do decembra 2013 identifikované, zdokumentované a dostupné on-line prostredníctvom služieb.

Hoci je ťažké porovnávať úroveň úspechu do roku 2014 s ohľadom na problémy pri identifikácii horného limitu či celkového počtu súborov údajov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice, celkový počet súborov údajov prekročil 56 220 (obrázok č. 2). Približne 90 % z nich sa však vzťahuje na dátové súbory len v ôsmich členských štátoch. Po počiatočnom rýchlom náraste zostal objem nahlásených súborov priestorových údajov v zvyšných (20) členských štátoch relatívne stabilný, pričom v niektorých krajinách sa v rokoch 2010 až 2014 dokonca znížil 14 (obrázok č. 2). Vo všeobecnosti zostal pomerne nízky s menej ako 120 súbormi údajov za krajinu.

Graf 2: Celkový objem súborov priestorových údajov (všetky prílohy) nahlásených členskými štátmi.

V súlade s uvedenými lehotami a krokmi členské štáty dosiahli pokrok pri poskytovaní takých tém environmentálnych údajov, ako je umiestnenie zdrojov emisií a údaje o nich. Údaje, ktoré sú z hľadiska životného prostredia najvýznamnejšie (najčastejšie uvedené v prílohe III), však doposiaľ často nie sú prístupné (kroky 2, 3 a 4, termín 2013), čo sťaží aj ďalší krok, ktorým je zabezpečenie interoperability týchto údajov (krok 5, termín 2020).

Krok 3 — Dokumentácia priestorových údajov (metaúdajov)

Dokumentácia identifikovaných priestorových údajov umožňuje, aby sa ľahšie dali nájsť on-line. Napriek tomu, že počet dokumentovaných súborov priestorových údajov neustále rastie, v roku 2013 malo viac ako 80 % dokumentácie v súlade s požiadavkami len 12 členských štátov oproti cieľu 100 % všetkých členských štátov (graf č. 4).

Graf č. 4: Trendy 2010 – 2013: percentuálny podiel súborov priestorových údajov s metaúdajmi, ktoré sú v súlade s požiadavkami

Krok 4 — Vytvorenie internetových služieb poskytujúcich prístup k zobrazovaniu a sťahovaniu priestorových údajov

Do decembra 2013 mali mať členské štáty aj on-line služby na vyhľadávanie, zobrazovanie a sťahovanie všetkých svojich zdokumentovaných súborov priestorových údajov.

Pokrok v tomto kroku bol výraznejší, keďže 15 členských štátov poskytovalo služby vyhľadávania v prípade 80 až 100 % svojich dokumentovaných súborov priestorových údajov do stanovenej lehoty (graf č. 5).

Graf č. 5: Trendy 2010 – 2013: percentuálny podiel súborov priestorových údajov s vyhľadávacími službami

Celková dostupnosť súborov priestorových údajov prostredníctvom služieb zobrazovania a sťahovania je ešte nižšia, keďže iba približne polovica členských štátov zverejňuje 60 až 100 % svojich nahlasovaných priestorových údajov prostredníctvom služieb zobrazovania (graf č. 6).

Graf č. 6: Trendy 2010 – 2013: percentuálny podiel súborov priestorových údajov so službami zobrazovania

Stav služieb sťahovania takisto nespĺňa očakávania, keďže len približne štvrtina členských štátov má 60 až 100 % svojich nahlásených priestorových údajov dostupných na stiahnutie (graf č. 7).

Graf č. 7: Trendy 2010 – 2013: percentuálny podiel súborov priestorových údajov so službami sťahovania

Krok 5 — Dostupnosť priestorových údajov v spoločných dátových modeloch

Transformácia priestorových údajov, aby boli v súlade so spoločnými dátovými modelmi, je najnáročnejšou úlohou. Členské štáty majú tento krok dokončiť do konca roka 2020. V tejto skorej fáze vykonávania nízka úroveň súladu neprekvapuje (graf č. 8).

Graf č. 8: Trendy 2010 – 2013: percentuálny podiel súborov priestorových údajov, ktoré sú v súlade so spoločnými dátovými modelmi – povinné od roku 2017 (všetky prílohy).

4.Regulačná vhodnosť:

V tejto časti sa poskytuje zhrnutie hodnotenia. Viac podrobností je uvedených v súvisiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie 15 .

Účinnosť

Predtým ako smernica vstúpila do platnosti, bol zdokumentovaný len obmedzený počet súborov priestorových údajov (v roku 2007 ich bolo identifikovaných 1 384 16 ). On-line služby sa vzťahovali len na malú časť identifikovaných súborov priestorových údajov a dátové politiky kládli významné prekážky ich širokému využívaniu.

Do roku 2013 sa zvýšila účinnosť vo všetkých členských štátoch, a to v závislosti od ich úsilia pri vykonávaní (a od investícií), čo potvrdzuje viac ako 56 000 dátových súborov nahlásených v roku 2013. Požiadavky a lehoty stanovené v smernici nepredstavovali zásadný problém pre osem členských štátov, ktoré identifikovali viac ako 90 % zo všetkých dátových súborov 17 . V mnohých členských štátoch však pokrok nenaplnil očakávania vo vzťahu k stanoveným krokom a časovému plánu. Komplexné a rôznorodé vnútroštátne dátové politiky a chýbajúca celoeurópska dátová politiky bránia voľnému pohybu údajov, pričom tento problém sa týka aj širšieho digitálneho jednotného trhu. Najmenej efektívna časť procesu vykonávania sa týka dátových politík. Mnohé súbory údajov a služby stále nie sú ľahko prístupné (t. j. bez právnych a finančných prekážok), čo je predpokladom pridanej hodnoty týchto údajov na vnútornom trhu. Zložitosť a rozdielnosť dátových politík vytvára aj dodatočnú, nepotrebnú administratívnu záťaž v porovnaní so širšou politikou otvorených údajov.

Iné príčiny nedostatkov vo vykonávaní:

oneskorenia pri transpozícii a zriadení účinných administratívnych štruktúr vyplývajúce z politických, právnych a ekonomických problémov na vnútroštátnej úrovni (pozri časť 3, krok 1). Niekoľko členských štátov uviedlo, že hospodárska kríza a tlak na vnútroštátne rozpočty mali vplyv aj na prideľovanie potrebných počiatočných investícií (napr. na vývoj infraštruktúry IT a rozvoj technických zručností v rámci verejnej správy),

nedostatočná koordinácia, nejasnosti a nedostatočné stanovovanie priorít medzi príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni, osobitne tými, ktoré sú zodpovedné za environmentálne údaje (napr. identifikácia minimálne požadovaných dátových súborov),

neefektívna koordinácia na úrovni EÚ (teda zo strany Európskej komisie a EEA) pri usmerňovaní členských štátov, pokiaľ ide o priority pri identifikácii súborov priestorových údajov v oblasti environmentálnych a iných súvisiacich politík (napr. pri podávaní správ),

ambiciózne konečné termíny, ktoré platili, keď bola smernica prijatá, už pravdepodobne nie sú relevantné pre všetky členské štáty, napríklad pre technickú zložitosť vykonávacích pravidiel týkajúcich sa interoperability a usmernení, ktoré si vyžadujú uplatňovanie často neexistujúcich IT nástrojov a zručností. K tomu sa pridáva rôzna úroveň pripravenosti členských štátov, pokiaľ ide dodržiavanie lehôt stanovených v smernici.

Niektoré členské štáty, v ktorých bol pokrok menej výrazný, takisto uvádzali konkurenciu so súbežnými vnútroštátnymi politikami otvorených údajov a elektronickej verejnej správy, a to z administratívnych dôvodov (rozdielne príslušné orgány) a z dôvodu nízkej relevantnosti environmentálnych otázok v rámci širšieho kontextu politík. Ďalšie členské štáty (vrátane niektorých z tých, kde bol pokrok výraznejší) preukázali, že konkurencia nie je potrebná, pretože existuje dostatočný priestor na vytvorenie prístupov, z ktorých budú mať prospech obe strany, pričom INSPIRE sa stane základom elektronickej verejnej správy.

Členské štáty takisto spochybňovali efektívnosť budúcej harmonizácie údajov (krok 5) s ohľadom na vysokú náročnosť a náklady spojené s transformovaním existujúcich dátových súborov tak, aby spĺňali nové požiadavky (lehoty do roku 2017 a 2020). Mnohé uznali, že na dosiahnutie zvýšenia efektívnosti je potrebná väčšia interoperabilita. Vyjadrili aj svoje obavy v súvislosti so zložitosťou a uskutočniteľnosťou adaptovania všetkých priestorových údajov na účely spoločných dátových modelov do roku 2017 (príloha I) alebo do roku 2020 (príloha II a III). Vyzvali na flexibilné, pragmatické a používateľsky orientované uplatňovanie existujúcich dátových špecifikácií.

Efektívnosť

Kvantitatívne hodnotenie nákladov a prínosov bolo ťažké pre nedostatok komplexných a porovnateľných údajov. Vzhľadom na štádium vykonávania je väčšina v súčasnosti dostupných štúdií založená na odhadoch a predpovediach a len málo údajov o prínosoch je kvantifikovaných.

Nahlásené náklady na vykonávanie sa pohybovali od 0,5 do 13,5 milióna EUR ročne, pričom väčšina členských štátov uvádzala 2 až 3 milióny EUR ročne. Vo väčšine prípadov náklady nedosahujú pôvodné odhady, ktoré sa v rámci počiatočného posúdenia vplyvu pohybovali od 4 do 8 miliónov EUR ročne 18 , čo možno pripísať menej výraznejšiemu pokroku, než sa očakával.

Poskytnuté informácie o prínosoch, ktoré boli najmä kvalitatívne a založené na odhadoch, zahŕňali najmä tieto body:

efektívnejší prístup k informáciám 19 , ktorý vedie k lepším a lacnejším službám elektronickej verejnej správy pre občanov a podniky, vďaka čomu sa zvyšuje transparentnosť a vytvárajú podnikateľské príležitosti využívajúce environmentálne údaje, a tým sa posilňuje výskumný a inovačný potenciál,

zlepšená dôkazová základňa na vývoj politík, rozhodovanie a vykonávanie vrátane zníženia nákladov a zvýšenia kvality posudzovania [napr. v oblasti environmentálneho posúdenia (posúdenia vplyvov na životné prostredie) a riadenia (rizík)] 20 ,

lepšia spolupráca medzi orgánmi verejnej moci a medzi rôznymi odvetviami (napr. priestorové plánovanie, doprava, poľnohospodárstvo a životné prostredie) 21 , úspory administratívnych nákladov (obmedzením duplicity práce) a zároveň zlepšenie dostupnosti a kvality údajov,

rozvíjanie technologických zručností, kompetencií a budovanie kapacít vo verejnej správe.

Zdá sa, že v niektorých krajinách, vrátane Holandska, bol vývoj pomerne dobre predvídateľný, na začiatku ročné náklady prevyšovali prínosy, ktoré sa však zvyšovali v druhej fáze vykonávania (po roku 2013). Hoci sa očakávali rýchle investície (do infraštruktúry IT, transformácie údajov a rozvoja zručností), iba niekoľko členských štátov uviedlo, že takéto investície vykonalo. Niekoľko členských štátov informovalo o pozorovaných synergiách 22 medzi stratégiami EÚ a vnútroštátnymi stratégiami otvorených údajov 23 (vrátane revidovanej smernice o opakovanom použití informácií z verejného sektora) 24 , ktoré pomohli zvýšiť prínosy, pričom náklady na vykonávanie sú znášané spoločne s investíciami, ktoré sú v rámci širších politík otvorených údajov tak či tak nevyhnutné. V Stratégii Spojeného kráľovstva na realizáciu prínosov z roku 2012, sa odhadovalo 25 , že ročné kvantifikovateľné prínosy pre vládne ministerstvá v Spojenom kráľovstve sú 470 – 510 miliónov GBP ročne.

Ako sa uvádza v kroku 5, harmonizácia údajov je najnákladnejším a najnáročnejším krokom. Hoci členské štáty majú tieto ustanovenia splniť až do roku 2017 alebo do roku 2020 (v závislosti od typu údajov), v nedávnych diskusiách v rámci expertných skupín 26 členské štáty uvádzali, že súbežná harmonizácia takého obrovského množstva údajov bude veľmi nákladná a spojená s praktickými ťažkosťami. Navrhlo sa, že jedným zo spôsobov, ako prekonať túto budúcu výzvu, je stanoviť si jasné priority, t. j. identifikovať medzi jednotlivými témami najdôležitejšie súbory údajov pre aplikácie určené koncovým používateľom, a to najmä pokiaľ ide o prílohu III.

Financovanie zo zdrojov EÚ umožnilo zmierniť niektoré z týchto problémov, pričom EÚ v rámci svojich programov (napr. ISA 27 , Horizont 2020, LIFE+) podporila niekoľko projektov. Tieto projekty 28 môžu pomôcť pri vývoji riešení a nástrojov, ktoré môžu používať všetky členské štáty (reprodukovateľné komponenty) a ktoré môžu zvýšiť efektívnosť vo viacerých odvetviach politík. Tieto možnosti však členské štáty systematicky nevyužívajú.

Relevantnosť

V rámci verejnej konzultácie 29 sa preukázala významná podpora cieľov smernice, ktoré sa naďalej považujú za relevantné, pokiaľ ide o odstraňovanie prekážok zdieľania údajov brániacich účinnému a efektívnemu vykonávaniu environmentálnej politiky. Vývoj v oblasti politiky EÚ navyše ukazuje, že ciele smernice INSPIRE postupom času naberajú na význame a patria k prioritám Komisie v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu z roku 2015. Verejná konzultácia odhalila potrebu zvýšiť medziodvetvovú interoperabilitu vo verejnom sektore (v rámci revízie európskeho rámca interoperability), pričom smernica INSPIRE má v tomto kontexte veľký význam. Podpora služieb elektronickej verejnej správy a potreba uplatňovať zásadu štandardného používania elektronických postupov a zásadu jedného použitia sú zakotvené v smernici INSPIRE.

V siedmom environmentálnom akčnom programe sa opätovne zdôrazňuje potreba zlepšiť dôkazovú základňu pre environmentálnu politiku. Navyše je uplatňovanie smernice INSPIRE potenciálne dôležité na dosiahnutie cieľov prebiehajúcej kontroly vhodnosti 30 environmentálneho monitorovania a podávania správ, ktoré sa vykonáva ako súčasť programu lepšej právnej regulácie 31 . 

Súdržnosť

Vnútorná súdržnosť smernice sa ukázala ako dobrá, pretože členské štáty vo všeobecnosti dodržiavajú jej kroky.

Vo vzťahu k iným environmentálnym právnym predpisom smernica prispieva k právnej a technickej interoperabilite tak medzi jednotlivými štátmi, ako aj v celej EÚ. Pokrok v prispôsobení správy údajov v environmentálnej oblasti však bol len čiastočný. Hoci odkazy na smernicu INSPIRE sa po roku 2007 stali bežnými, jej praktické uplatňovanie sa len začína, napr. v oblasti podávania správ.

Konzistentné uplatňovanie pravidiel smernice INSPIRE v spojení so smernicou o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostrední 32 , najmä s ustanoveniami o aktívnom šírení informácií (pozri článok 7), vytvára potenciál uľahčiť zdieľanie údajov s cieľom lepšie informovať občanov a posilniť ich postavenie.

Vo vzťahu k širšiemu súboru politík EÚ je smernica INSPIRE vo všeobecnosti v súlade s cieľmi európskeho rámca interoperability a širšími cieľmi stratégie EÚ v oblasti digitálneho jednotného trhu. Navyše sa vytvorili prepojenia s novými iniciatívami európskeho cloudu pre otvorenú vedu a európskej infraštruktúry údajov v rámci „ európskej iniciatívy v oblasti cloud computingu“ 33 a akčného plánu v oblasti elektronickej verejnej správy 34 . Špecifické otázky, ktoré si vyžadujú pozornosť, sa týkajú konzistentnosti prístupu k dátovým politikám, ako sa stanovuje aj v smernici o použití informácií z verejného sektora. Toto sa vzťahuje na širšie otázky voľného toku údajov, ktorý bol označený ako prioritná otázka v rámci digitálneho jednotného trhu.

Pridaná hodnota EÚ

S ohľadom na načasovanie tejto správy v rámci procesu vykonávania smernice INSPIRE nie je analýza pridanej hodnoty EÚ možná. Potenciálnych zlepšení v oblasti správy priestorových údajov EÚ a cezhraničných priestorových údajov, ktoré ponúka smernica INSPIRE, je stále veľa, a to nielen v environmentálnej oblasti. Či už ide o zdieľanie údajov o kvalite vzduchu alebo riadení rizika záplav, riešenia v oblasti životného prostredia si často vyžadujú cezhraničnú spoluprácu. Hoci k takejto spolupráci zatiaľ súvislejšie nedochádza, existujú dôkazy o tom, že jej rozvoju bránia otázky vyplývajúce z (predchádzajúcich i súčasných) rozdielov vo vnútroštátnych postupoch. Niekoľko možností použitia údajov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice INSPIRE, možno ďalej využiť na úrovni EÚ, a to prostredníctvom podávania správ, podpory posúdení alebo hodnotení vplyvu, výskumu a inovácií. Osobitne dôležitá je príležitosť využívať potenciál údajov prijatých v rámci programu Copernicus, keďže údaje z diaľkového prieskumu sa často musia kombinovať s priestorovými údajmi, na základe čoho získavajú pridanú hodnotu a kontext.

V súčasnosti existuje len málo aplikácií pre koncových používateľov 35 , ktoré by umožňovali zužitkovať potenciál údajov s využitím prístupu INSPIRE na úrovni EÚ. V oblasti podávania správ boli dokončené niektoré pilotné projekty, ako je pilotný projekt poskytovania údajov o kvalite vzduchu, žiadny z nich však nedosiahol úplnú prevádzkovú vyspelosť. Stanovovanie priorít na vnútroštátnej úrovni sa výrazne líši, pokiaľ ide o identifikáciu tých súborov priestorových údajov, ktoré sú najpotrebnejšie v rámci cezhraničného využitia alebo v rámci podávania správ na úrovni EÚ (t. j. niektoré sa zameriavajú na kvalitu vzduchu 36 , iné na námorné údaje 37 ). Napokon treba uviesť, že spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je vo všeobecnosti vnímaná pozitívne, existuje však priestor na jej posilnenie, napríklad spoločným vyvíjaním vykonávacích nástrojov a zložiek namiesto toho, aby sa každý členský štát snažil „opätovne vynájsť koleso“.

5.Záver

Hodnotenie smernice INSPIRE potvrdzuje, že celková relevantnosť smernice pri plnení politických potrieb efektívnym spôsobom je naďalej vysoká, a očakáva sa, že sa bude časom ešte zvyšovať, a to s ohľadom na vývoj smerom k digitálnej ekonomike, ako sa uvádza v stratégii digitálneho jednotného trhu, ktorá zahŕňa dôležité prvky smernice.

Dobrý pokrok vo vykonávaní dosiahlo len niekoľko členských štátov, v ktorých sa vykonali potrebné investície a vykonávanie smernice sa zosúladilo so širšími vnútroštátnymi činnosťami v oblasti politík otvorených údajov a zlepšovania služieb elektronickej verejnej správy. Zistené nedostatky vo vykonávaní sú veľké a vyplývajú z kumulovaných oneskorení procesu, čo zdôrazňuje rozdiely v rýchlosti a kvalite vykonávania.

V dôsledku toho utrpela celková účinnosť vykonávania. Osobitným problémom sú pretrvávajúce významné prekážky, ktoré vyplývajú z dátových politík v mnohých krajinách a ktoré bránia efektívnemu napredovaniu a zachovávajú administratívnu záťaž, keďže verejné správy si nemôžu vymieňať údaje jednoducho. Napriek tomu niektoré členské štáty preukázali, že tento proces je možný a pozitívne hodnotia výsledné prínosy, aj keď len z kvalitatívneho hľadiska.

Potvrdzuje to aj hodnotenie efektívnosti zo strany členských štátov, ktoré majú popredné postavenie v tejto oblasti a od začiatku investovali do vykonávania smernice, vyvinuli viac politík otvorených údajov a vykonávanie smernice INSPIRE zosúladili so svojimi vnútroštátnymi prioritami v oblasti otvorených údajov a podpory elektronickej verejnej správy. Počiatočné náklady sú však vyššie ako prínosy, keďže údaje sa budú musieť najskôr sprístupniť požadovanými spôsobmi ešte pred tým, ako sa použijú v aplikáciách pre koncových používateľov. Mnohé členské štáty nevykonali dostatočné investície pravdepodobne v dôsledku hospodárskej krízy.

V rámci hodnotenia súdržnosti sa zistili oblasti, ktoré si vyžadujú pozornosť, konkrétne vývoj dátových politík, ktoré vytvárajú prekážky na vnútornom (digitálnom) trhu, čo má vplyv aj na iniciatívu „voľného toku údajov“.

Budúca pridaná hodnota EÚ môže byť výrazná. Riešenie uvedených otázok a zameranie sa na potreby koncových používateľov a použitia v cezhraničnom kontexte a v kontexte EÚ môže pomôcť pri vykonávaní, ako aj pri stanovovaní priorít pre zdroje a investície.

6. Odporúčania a ďalšie kroky

Z výsledkov hodnotenia jasne vyplýva, že v budúcnosti bude potrebné, aby všetci aktéri vynaložili väčšie úsilie na všetkých úrovniach. Na tento účel Komisia navrhuje viacero opatrení na úrovni členských štátov aj na úrovni EÚ.

Základným predpokladom je, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie pri vykonávaní (napr. v oblasti koordinačných činností) a kriticky preskúmali účinnosť svojich dátových politík. Musia tak urobiť najmä tie členské štáty, ktoré zaostávajú najviac, aby mohli stihnúť budúce lehoty týkajúce sa vykonávania. Okrem toho sa na základe konzultácie s Komisiou členským štátom odporúča:

1.dať prioritu súborom environmentálnych priestorových údajov 38 , a to najmä tým, ktoré sú spojené s monitorovaním a podávaním správ, a tým, ktoré boli identifikované v rámci relevantných globálnych procesov 39 ,

2.zlepšiť koordináciu medzi vykonávaním smernice INSPIRE a činnosťami v oblasti elektronickej verejnej správy, otvorených údajov a iných relevantných procesov na vnútroštátnej úrovni.

Na doplnenie vnútroštátnych činností Komisia:

A)podrobnejšie vyhodnotí nedostatky vnútroštátnych dátových politík vo vzťahu k článku 17 smernice a preskúma synergie s iniciatívou voľného toku údajov 40 v rámci digitálneho jednotného trhu s cieľom vyriešiť týmto spôsobom uvedené otázky;

B)prehodnotí a potenciálne zmení pravidlá vyplývajúce zo smernice INSPIRE 41 , osobitne v oblasti harmonizácie priestorových údajov s cieľom zohľadniť riziká a problémy vykonávania a znížiť ich (zjednodušiť požiadavky);

C)pomôže členským štátom pri uplatňovaní a vykonávaní smernice INSPIRE (zjednodušenie používania), napríklad použitím spoločných nástrojov, a bude podporovať stanovovanie priorít spolu s členskými štátmi;

D)bude spolupracovať s členskými štátmi pri preskúmaní možností vyplývajúcich z použitia existujúcich programov financovania na úrovni EÚ s cieľom pomôcť pri budovaní kapacít a pri odstraňovaní nedostatkov vo vykonávaní smernice INSPIRE (napr. prostredníctvom programu riešení v oblasti interoperability pre európske orgány verejnej správy).

Aj iné opatrenia v kontexte digitálneho jednotného trhu prispejú k vykonávaniu smernice INSPIRE (napr. akčný plán elektronickej verejnej správy a európsky rámec interoperability). Komisia spolu s členskými štátmi bude podporovať aj zahrnutie služieb INSPIRE a harmonizáciu údajov do relevantných iniciatív EÚ (napr. Copernicus, Horizont 2020), ako aj v rámci útvarov Komisie, európskych agentúr a medzinárodných partnerov EÚ.

O týchto a iných relevantných opatreniach sa bude diskutovať v rámci útvarov Komisie, pričom im bude asistovať Európska environmentálna agentúra a členské štáty v kontexte prebiehajúceho rámca správy a vykonávania smernice INSPIRE 42 po prijatí tejto správy.

(1)   COM(2015) 192.

(2)  2007/2/ES.

(3)  SWD(2013) 401.

(4)  Ako sa vyžaduje v článku 23 smernice 2007/2/EÚ.

(5)  Ako sa uvádza v  Posúdení vplyvu .

(6)  T. j. napríklad prostredníctvom metaúdajov o jednom alebo viacerých aspektoch priestorových údajov.

(7)  http://inspire.ec.europa.eu/index.cfm/pageid/44.

(8)   http://inspire.ec.europa.eu/index.cfm/pageid/3 .

(9)  Tri prílohy smernice sa týkajú 34 tém priestorových údajov. Príloha I obsahuje základné témy údajov, napr. súradnicové referenčné systémy, adresy, katastrálne parcely a dopravné siete, príloha II obsahuje zemepisné témy, napr. výška a krajinná pokrývka, príloha III sa týka environmentálnych, zdravotných a energetických tém, napr. monitorovacie zariadenia, priemyselné a poľnohospodárske zariadenia alebo zariadenia akvakultúry, zóny prírodného rizika, biotopy alebo zdroje energie.

(10)   Nariadenie Komisie (ES) č. 1205/2008.

(11)  V súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1089/2010, naposledy zmeneným nariadením (EÚ) č. 1312/2014.

(12)  Pozri aj kapitolu 4.1 hodnotiacej správy o vykonávaní smernice INSPIRE v polovici trvania — Spoločná správa EEA a JRC ( Technická správa EEA č. 17/2014 ).

(13)  Poznámka: všetky údaje sú založené na vnútroštátnych správach z mája 2013 alebo ročných správach o aktuálnom stave, pričom posledné z nich sú z roku 2014. Členské štáty odvtedy dosiahli pokrok, pričom aktuálny stav majú opísať v správach za rok 2016.

(14)  Pokles množstva údajov môže odrážať situácie, keď krajiny konsolidovali mnoho rozptýlených súborov údajov do jedného (alebo niekoľkých) vnútroštátnych súborov údajov, čo môže byť následne prospešné pre vykonávanie.

(15)  SWD(2016) 243.

(16)   Infraštruktúry priestorových údajov v Európe: stav v roku 2007 .

(17)  Súlad s vnútroštátnymi právnymi predpismi je naďalej predmetom diskusie v niektorých z týchto členských štátov, neovplyvňuje však ich schopnosť dobre vykonávať túto smernicu (pozri časť 3 týkajúcu sa transpozície).

(18)   Príspevok k rozšírenému posúdeniu vplyvu smernice INSPIRE .

(19)   Program základných údajov — Dánsky model infraštruktúry verejných údajov , 2014.

(20)  Napríklad v súvislosti s posúdeniami vplyvov na životné prostredie vykonávaných podľa právnych predpisov EÚ štúdia ukázala potenciálne úspory času 15 % a úspory nákladov približne 150 miliónov EUR ročne na úrovni EÚ (Technická správa JRC — EUR24327 EN — 2010 ).

(21)  Napr. v rámci informačného systému registra pôdy (LPIS) v Rumunsku sa smernica INSPIRE využila na riadenie poľnohospodárskych dotácií a identifikáciu environmentálnych zlepšení. Aj iné členské štáty uvádzali podobné projekty.

(22)  Napríklad: 57 % údajov INSPIRE vo Fínsku je OTVORENÝCH a poskytovaných službami INSPIRE alebo údaje INSPIRE a otvorené údaje ; okresná rada v Ashfielde v Spojenom kráľovstve zverejňuje údaje v rámci smernice INSPIRE aj ako otvorené údaje.

(23)   KOM(2011) 882.

(24)   2013/37/EÚ.

(25)  Ako sa prediskutovalo v rámci Expertnej skupiny pre správu a vykonávanie smernice INSPIRE v decembri 2015.

(26)   Riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy .

(27)  Príklady zahŕňajú: Lokalizačný rámec Európskej únie (EULF) a platformu reprodukovateľných referenčných riešení pre vykonávanie INSPIRE (ARE3NA) Európsku infraštruktúru pre geologické údaje, EGDI , škótsku webovú lokalitu týkajúcu sa životného prostredia .

(28)  94 % súhlasí – 1 % nesúhlasí – 5 % nemá názor: Sumarizujúca správa z verejnej konzultácie o smernici INSPIRE 2013 , strana 28.

(29)  Pozri Plán .

(30)  Pozri pracovný program Komisie na rok 2016 [COM(2015) 610, príloha 2].

(31)   Smernica 2003/4/ES .

(32)  COM(2016) 178.

(33)  Pozri opatrenie 19 v COM(2016) 179.

(34)  Napr. Informačná platforma pre chemické monitorovanie využívajúca základné prvky smernice INSPIRE na prístup k viacerým zdrojom údajov. Ďalšie príklady sú uvedené v poznámke pod čiarou č. 28.

(35)   Geodateninfrastruktur Deutschland: Úspešný príbeh INSPIRE — Zavedenie vnútroštátneho elektronického podávania správ o kvalite vzduchu založeného na smernici INSPIRE .

(36)   Nemecká infraštruktúra námorných údajov a rámcová smernica o morskej stratégii , 2015.

(37)  A sprístupniť ich aspoň v súčasnej podobe iným orgánom verejnej moci a verejnosti prostredníctvom digitálnych služieb v súlade so smernicou INSPIRE.

(38)  Napr. v kontexte programu Copernicus, globálnej správy geopriestorových informácií (UN-GGIM) a Skupiny pre pozorovanie Zeme.

(39)  Pozri Počiatočné posúdenie vplyvu iniciatívy voľného toku údajov .

(40)  Pozri oddiel 2 a poznámku pod čiarou č. 8.

(41)      Rámec správy a vykonávania smernice INSPIRE.