EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 5. 2015

COM(2015) 195 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 789/2004 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami v Spoločenstve

{SWD(2015) 101 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 789/2004 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami v Spoločenstve

1.Úvod

Nariadenie (ES) č. 789/2004 1 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami bolo iniciatívou s cieľom aktualizovať a zlepšiť bývalé nariadenie (EHS) č. 613/91 2 . Na rozdiel od svojho predchodcu súčasné nariadenie zahŕňa presun osobných lodí, výslovne odkazuje na súvisiace právne predpisy EÚ a posilňuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi námornými správnymi orgánmi.

Prevody medzi registrami sú predmetom niekoľkých dohovorov a nástrojov IMO, ako aj obežníku MSC/Circ.1.1140/MEPC/Circ.424. V rámci Únie sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 789/2004. Uvedené nariadenie sa zameriava na odstránenie technických prekážok pri prevode nákladných a osobných lodí plaviacich sa pod vlajkou členských štátov medzi registrami členských štátov, pričom sa súčasne zabezpečí vysoká úroveň bezpečnosti lodí a ochrany životného prostredia v súlade s medzinárodnými dohovormi.

Je potrebné poznamenať, že smernicou 2009/21/ES o plnení povinností vlajkového štátu sa v článkoch 4 a 6 stanovujú opatrenia, ktoré má prijať vlajkový štát predtým, ako povolí lodi plaviť sa pod jeho vlajkou, potreba poskytnúť pohotové informácie o nedostatkoch lodi a informácie súvisiace s bezpečnosťou zo strany vlajkového štátu, v ktorom bola loď predtým zaregistrovaná, a informácie, ktoré by register vlajkového štátu mal mať k dispozícii a ktoré by mali byť ľahko prístupné verejnosti. Správa Komisie o uvedenej smernici bola prijatá v roku 2013 3 a bolo v nej uvedené, že ľahko dostupné informácie a transparentnosť údajov o výkonnosti lodí pod vlajkami členských štátov by mohli uľahčiť prevod lodí.

2.Registre lodí

Register lodí obsahuje lode, ktoré sa plavia pod vlajkou príslušného štátu (vlajkový štát).

V rámci Európskej únie si niektoré členské štáty zachovávajú dva typy registrov lodí:

Vnútroštátne registre: tieto bežne vyžadujú, aby kapitán, dôstojníci a vo väčšine prípadov posádka boli štátnymi príslušníkmi vlajkového štátu a boli odmeňovaní podľa právnych predpisov tohto štátu. Nie všetky členské štáty EÚ nasledujú túto tradíciu, príkladom môžu byť vlajky Malty a Cypru.

Pri druhom type registrov sa tieto požiadavky neuplatňujú, a niektoré z nich tiež ponúkajú daňové výhody.

Nariadenie č. 789/2004 nerozlišuje medzi týmito dvoma druhmi registrov.

Niektoré členské štáty prevádzkujú systém registrácie prenájmu samostatnej lode, v rámci ktorého loď, ktorá bola určitú dobu prenajímaná, môže zaregistrovať nájomca u iného vlajkového štátu, keďže nájomca má loď vo vlastníctve a môže rozhodnúť, že je v jeho prospech zaregistrovať loď pod inou vlajkou, pričom ale zostáva za plavidlo zodpovedný. Takto môže byť loď uvedená v registroch dvoch štátov.

3.Prevody medzi registrami

Základný mechanizmus nariadenia je stanovený v článku 4. V zásade členský štát kvôli technickým dôvodom, ktoré vyplývajú z relevantných dohovorov 4 , nesmie odmietnuť registráciu lode registrovanej v inom členskom štáte, ktorá spĺňa „požiadavky“ a má platné osvedčenia a vybavenie schválené alebo typovo schválené v súlade so smernicou Rady 96/98/ES z 20. decembra 1996 o vybavení námorných lodí. „Požiadavky“ sú definované ako bezpečnostné požiadavky, požiadavky na ochranu a požiadavky na zabránenie znečisťovania týkajúce sa stavby a vybavenia lodí, stanovené v uvedených dohovoroch, a v prípade osobných lodí vykonávajúcich vnútroštátne plavby sú dané požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode, ktorou sa prepracúva smernica Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode.

Celkový záver tejto správy je, že sa počas referenčného obdobia rokov 2006 – 2012 nevyskytli žiadne konkrétne problémy. Podrobnosti budú uvedené ďalej v oddiele 5.

Počas referenčného obdobia sa uskutočnil významný počet prevodov. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie [ref. SWD(2015)101] zobrazuje štatistiky o jednotlivých prevodoch medzi registrami lodí počas tohto obdobia.

4.Vstupné informácie správy

Podľa článku 8 nariadenia a z informácií poskytnutých členskými štátmi môže Komisia vypracovať túto správu o celkovej situácii.

Štatistické údaje za referenčné obdobie rokov 2006 – 2012 sú uvedené v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Údaje od členských štátov sú doplnené externými údajmi získanými zo systému MARINFO Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, ktoré pochádzajú z komerčných zdrojov, čím je celková situácia o prevodoch medzi registrami členských štátov EÚ doplnená o informácie o prevodoch do registrov a z registrov tretích krajín.

V súvisiacom pracovnom dokumente útvarov sa uvádzajú získané údaje v piatich prílohách:

V prílohe 1 sa uvádzajú podrobnosti o jednotlivých prevodoch lodí medzi registrami členských štátov.

V prílohách 2 až 4 sú vo forme grafu uvedené a zhrnuté údaje získané od členských štátov EÚ.

V prílohe 5 sa uvádza 10 najdôležitejších registrov v súvislosti s prevodmi do tretích krajín a z nich. Vyplýva to z externých údajov získaných zo systému MARINFO Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, ktoré pochádzajú z komerčných zdrojov, a dopĺňa tak celkovú situáciu o prevodoch medzi registrami členských štátov EÚ doplnenú o informácie o prevodoch do registrov a z registrov tretích krajín.

20 členských štátov EÚ 5 poskytlo pre sprievodný pracovný dokument útvarov štatistické údaje. V prípadoch, keď od zostávajúcich vlajkových štátov vrátane dôležitých vlajkových štátov ako Cyprus, Taliansko alebo Spojené kráľovstvo neboli získané žiadne štatistiky, Komisia sa bude aktívne usilovať o poskytnutie chýbajúcich údajov.

5.Stav a poznámky Komisie

5.1.Uplatňovanie článku 4, pokiaľ ide o prevod lodí medzi registrami členských štátov EÚ

Článkom 4 sa zakazuje členskému štátu odmietnuť registráciu z technických dôvodov vyplývajúcich z troch hlavných dohovorov IMO a ich príslušných protokolov (SOLAS 6 , MARPOL 7 , Londýnsky dohovor o tonáži z 1969 8 a súvisiace číselné znaky). Vyžaduje sa, aby členský štát odovzdávajúceho registra poskytol alebo sprístupnil všetky príslušné informácie o lodi a prípadne zoznam zlepšení požadovaných odovzdávajúcim registrom prijímajúcemu registru alebo uznanej organizácii konajúcej v jeho mene. Prijímajúci register alebo uznaná organizácia konajúca v jeho mene môžu vykonávať kontroly v primeranom časovom rámci, s cieľom potvrdiť, že skutočný stav lode a jej vybavenie sú také, ako je uvedené v osvedčení a v prípade potreby poskytnúť majiteľovi lode primeranú možnosť nedostatky odstrániť.

Informácie poskytnuté Komisii neodhalili žiadne ťažkosti vyplývajúce z takýchto prevodov. Ako však niektoré členské štáty poukázali, ťažkosti by mohli nastať tam, kde dohovory ponechávajú možnosti rôzneho výkladu.

5.2.Uplatňovanie článku 5, pokiaľ ide o vydávanie osvedčení

Článkom 5 ods. 1 sa vyžaduje, aby členský štát prijímajúceho registra alebo uznaná organizácia konajúca v jeho mene, vydali osvedčenia pre loď za rovnakých podmienok ako sú podmienky členského štátu odovzdávajúceho registra za predpokladu, že naďalej platia úvahy, výnimky alebo oslobodenia od povinnosti. Okrem toho sa v článku 5 ods. 2 stanovuje, že v čase obnovenia, rozšírenia alebo revízie osvedčení, členský štát prijímajúceho registra alebo uznaná organizácia konajúca v jeho mene, nesmú uložiť požiadavky iné, než tie, ktoré stanovili pôvodne, pokiaľ sa nezmenili požiadavky na existujúce lode.

Väčšina správ členských štátov neuviedla žiadne problémy. Jeden členský štát uviedol, že v prípade starších lodí bolo ťažké alebo dokonca nemožné získať všetky príslušné dokumenty, na ktorých sa certifikácia zakladá. Takéto prípady sa však týkali predovšetkým lodí registrovaných pred tým, ako smernica 96/98/ES o vybavení námorných lodí nadobudla účinnosť.

5.3.Uplatňovanie článku 6, pokiaľ ide o odmietnutie prevodu a interpretáciu

Článkom 6 sa požaduje, aby členský štát prijímajúceho registra, ktorý (1) odmietne vydanie osvedčenia na prevod plavidla z dôvodu rozdielnej interpretácie požiadaviek dohovoru alebo (2) odmietne registráciu plavidla z dôvodov týkajúcich sa vážneho ohrozenia bezpečnosti, ochrany alebo životného prostredia, okamžite informoval Komisiu. V prvom prípade a ak obidva členské štáty nedospeli k dohode, by Komisia mala prijať rozhodnutie v súlade s postupom výboru uvedeným v článku 7 uvedeného nariadenia. V druhom prípade sa daná záležitosť predloží Komisii, aby rozhodla, či potvrdí alebo nepotvrdí rozhodnutie o zamietnutí registrácie. Opäť sa uplatní postup uvedený v článku 7.

Žiadny členský štát neuviedol, že uplatnil alebo zamýšľal uplatniť ustanovenia článku 6.

5.1.Možné prepojenie so smernicou 2009/21/ES o plnení povinností vlajkového štátu

Vzhľadom na súvislosť medzi článkami 4 a 6 smernice 2009/21/ES a cieľom nariadenia (ES) č. 789/2004 sa Komisia obrátila na členské štáty EÚ s otázkou, či by spojenie do jedného legislatívneho nástroja bolo prínosom. Nedostala žiadnu jasnú odpoveď. Niektoré členské štáty sa vyjadrili kladne, ďalšie v tom nevideli žiadny prínos a ďalšia skupina svoj názor nevyjadrila. Jeden členský štát bol dokonca proti akejkoľvek novej legislatívnej iniciatíve a odvolával sa na riziko spôsobenia nových nejasností. Iný členský štát sa domnieval, že zahrnutie IMO MSC/Circ.1140/MEPC/Circ.424 z 20. decembra 2004 o prevode lodí medzi štátmi by mohlo byť prínosom. Komisia môže preto podrobnejšie preskúmať výhody takejto konsolidácie.

6.Celkové hodnotenie vykonávania nariadenia (ES) č. 789/2004

Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa nezdá, že by boli s vykonávaním tohto nariadenia akékoľvek problémy.

(1) Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 19.

(2) Ú. v. ES L 68, 15.3.1991, s. 1.

(3) COM(2013) 916 final.

(4)  Pre podrobnejšie informácie pozri oddiel 5.1.

(5) AT, BE, CZ, DE, DK, EE, EL, ES, FI, FR, HR, HU, IE, LV, LUX, MT, PT, RO, SE, SL.

(6) Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori z roku 1974.

(7) Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z roku 1973, zmenený protokolom z roku 1978.

(8) Medzinárodný dohovor o meraní tonáže lodí z roku 1969.