EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52015DC0090

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní nariadenia (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93

/* COM/2015/090 final */

52015DC0090

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní nariadenia (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93 /* COM/2015/090 final */


1. Úvod

Nariadením (ES) č. 177/2008[1] (ďalej len „nariadenie o RES“) sa stanovuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely. Nariadenie nadobudlo účinnosť 25. marca 2008 a zrušilo sa ním nariadenie (EHS) č. 2186/93[2] (ďalej len „zrušené nariadenie o RES“).

Nariadenie o RES sleduje tieto ciele:

· vysoko kvalitné a harmonizované štatistické registre ekonomických subjektov v členských štátoch;

· zlepšenú štatistiku súvisiacu s globalizáciou.

Na tieto účely sa v nariadení o RES od členských štátov vyžaduje, aby:

· prijali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kvality ich registrov ekonomických subjektov;

· zasielali Eurostatu údaje o nadnárodných skupinách podnikov a jednotkách, ktoré ich tvoria.

Z dlhodobého hľadiska by sa zlepšením kvality štatistických registrov ekonomických subjektov mali znížiť náklady na tvorbu podnikovej štatistiky a administratívne zaťaženie respondentov. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska si však vykonávanie nariadenia o RES od národných štatistických úradov vyžaduje určité počiatočné náklady a určité mierne zvýšenie administratívneho zaťaženia, aby sa mohla dosiahnuť úroveň kvality a harmonizácie, ktorá prinesie želané výsledky.

V článku 6 nariadenia o RES sa požaduje, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia „zameranú najmä na náklady štatistického systému, zaťaženie podnikania a prínosy“.

V tejto správe sa skúmajú najdôležitejšie aspekty vykonávania nariadenia o RES so zreteľom na opatrenia prijaté Komisiou (Eurostatom) a vplyv nariadenia o RES na:

· náklady pre národné štatistické úrady a Eurostat (štatistický systém);

· administratívne zaťaženie respondentov;

· výhody z hľadiska kvality štatistických registrov ekonomických subjektov a zlepšeného štatistického merania fenoménov súvisiacich s globalizáciou.

Načasovanie správy súvisí s prebiehajúcou prípravou rozsiahleho a zjednodušeného rámcového nariadenia na integráciu podnikovej štatistiky a následnými plánmi na zrušenie niekoľkých nariadení vrátane nariadenia o RES.

2. Nariadenie o RES v skratke

Všetky členské štáty Európskej únie (EÚ) vedú registre ekonomických subjektov na štatistické účely. Nariadením o RES sa stanovuje spoločný rámec pre tieto registre prostredníctvom určenia jednotného spôsobu pristupovania okrem iného k týmto aspektom: vymedzenie pojmu jednotka, pokrytie, aktualizácia, charakteristiky a kvalita registrov ekonomických subjektov.

Pri analyzovaní tejto tematiky sa musia zohľadniť tieto aspekty:

· registre ekonomických subjektov sú významným zdrojom pre primerané plánovanie, vykonávanie a koordináciu štatistických zisťovaní, keďže účinný výber vzoriek pri zisťovaní podnikov si vyžaduje aktualizovanú oporu výberu;

· vývoj a štandardizácia registrov ekonomických subjektov, a tým zabezpečenie ich kvality, môžu významne prispieť k zlepšeniu kvality štatistických výstupov;

· spoločný rámec pre harmonizáciu vnútroštátnych štatistických registrov ekonomických subjektov je potrebný na tvorbu oficiálnych podnikových a hospodárskych štatistík, ktoré sú konzistentné a porovnateľné medzi jednotlivými krajinami, ako aj medzi jednotlivými štatistickými oblasťami;

· štandardizácia registrov ekonomických subjektov a ich použitie je nevyhnutným predpokladom integrácie údajov.

V porovnaní so zrušeným nariadením o RES, nariadenie o RES je viac zamerané na konsolidáciu spoločného rámca na harmonizáciu vnútroštátnych registrov. Takisto sa v ňom rozširujú požiadavky na pokrytie dodatočných premenných, najmä na úrovni skupín podnikov, čím sa zohľadňuje vytvorenie jednotného trhu a prebiehajúca globalizácia hospodárstva, ako aj prehlbovanie integrácie činností v rôznych odvetviach.

Nariadenie o RES umožnilo vytvorenie registra EuroGroups (EGR) ako užitočného štatistického nástroja na poskytovanie informácií o všetkých kontrolných vzťahoch v rámci nadnárodných skupín podnikov.

Proces EGR spočíva v komplexnom toku rôznych súborov údajov medzi Eurostatom a členskými štátmi so zapojením národných štatistických úradov, národných centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Okrem toho sa v nariadení o RES zavádzajú ustanovenia týkajúce sa výmeny dôverných údajov o nadnárodných skupinách podnikov a jednotkách, ktoré ich tvoria, medzi Komisiou (Eurostatom) a národnými štatistickými úradmi členských štátov a medzi Komisiou (Eurostatom) a centrálnymi bankami.

Nariadením o RES sa rozširuje pokrytie štatistických registrov ekonomických subjektov tak, aby bolo možné v čo najväčšej možnej miere zachytiť všetky podniky, ktoré sú aktívne v rámci národného hospodárstva. Toto je dôvod, prečo sa v nariadení o RES zavádza povinné zahrnutie týchto sekcií NACE Rev. 2 v registroch ekonomických subjektov:

· A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

· O – Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie.

Vymedzenie pojmu štatistická jednotka v nariadení o RES vychádza z nariadenia Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v Spoločenstve[3] (ďalej len „nariadenie o štatistických jednotkách“). V nariadení o RES sa uvádza zoznam štatistických jednotiek, ktoré sa majú zaznamenávať v registroch ekonomických subjektov: právna jednotka, miestna jednotka, podnik, skupina podnikov. Vymedzenia podľa nariadenia o štatistických jednotkách neboli vo všetkých členských štátoch správne implementované. Eurostat a národné štatistické úrady naďalej spolupracujú na dosiahnutí cieľa harmonizovaného uplatňovania štatistických jednotiek.

3. Opatrenia na uľahčenie vykonávania

S cieľom zabezpečiť vykonávanie nariadenia o RES bol vypracovaný súbor opatrení na podporu členských štátov počas tohto procesu.

Nariadenia na podporu vykonávania

Boli prijaté dve nariadenia Komisie s cieľom prispieť k vykonávaniu nariadenia o RES:

1. Nariadenie Komisie (ES) č. 192/2009 z 11. marca 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely, pokiaľ ide o výmenu dôverných údajov medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi[4]: stanovuje sa v ňom formát, opatrenia na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti ako aj postup na odovzdávanie údajov o jednotlivých jednotkách Komisii (Eurostatu) a údajov o nadnárodných skupinách podnikov príslušným vnútroštátnym orgánom. Údaje sa budú zasielať elektronicky a Komisia (Eurostat) ich bude nahrávať prostredníctvom jediného vstupného miesta pre údaje. Komisia (Eurostat) a príslušné vnútroštátne orgány uchovávajú informácie, ktoré vnútroštátne orgány označili za dôverné, v zabezpečených kontrolovaných priestoroch s obmedzeným prístupom.

2. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1097/2010 z 26. novembra 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely, pokiaľ ide o výmenu dôverných údajov medzi Komisiou (Eurostatom) a centrálnymi bankami[5]: stanovuje sa v ňom formát, opatrenia na zaistenie bezpečnosti a dôvernosti a postup na odovzdávanie údajov, výlučne na štatistické účely, medzi Komisiou (Eurostatom) a národnými centrálnymi bankami a medzi Komisiou a Európskou centrálnou bankou. Výmenu údajov musí výslovne schváliť príslušný vnútroštátny orgán.

Výnimky

V článku 14 nariadenia o RES sa stanovuje, že keď si registre ekonomických subjektov vyžadujú významnejšie prepracovanie, Komisia môže členskému štátu na požiadanie udeliť výnimku na prechodné obdobie s trvaním maximálne do 25. marca 2010. Pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, verejnú správu a obranu a povinné sociálne zabezpečenie a pre dodatočné charakteristiky týkajúce sa skupín podnikov môže Komisia na žiadosť členských štátov udeliť výnimku na prechodné obdobie s trvaním maximálne do 25. marca 2013. Celkovo boli výnimky udelené 15 členským štátom, ktorých žiadosti boli odôvodnené a založené na legitímnej potrebe. Tento dodatočný čas umožnil členským štátom ďalšie prispôsobenie ich vnútroštátnych štatistických systémov a ich zosúladenie s nariadením o RES.

Príručka odporúčaní pre RES

V súlade s článkom 7 nariadenia o RES Komisia uverejnila príručku odporúčaní pre registre ekonomických subjektov, v ktorej sa podrobne zdôvodňujú ustanovenia nariadenia o RES, aby sa zabezpečil ich správny a jednotný výklad vo všetkých členských štátoch. Na tento účel sa už existujúca príručka odporúčaní pre RES aktualizovala v úzkej spolupráci Eurostatu a členských štátov a jej nové znenie bolo uverejnené 1. marca 2010. Zahŕňa:

i) Základné otázky a odpovede: Ciele, jednotky, obsah a prístup (kapitoly 1 – 10);

ii) Demografiu jednotiek: Zmeny a kontinuita (kapitoly 11 – 16, 21 –– 22);

iii) Obsah: Aktualizácie a vývoj (kapitoly 17 – 20);

iv) Usmernenia pre konkrétne oblasti (kapitoly 23 – 24);

v) Špecifikácie pre výmenu údajov medzi Eurostatom a členskými štátmi;

vi) Slovník pre registre ekonomických subjektov.

Nová verzia príručky odporúčaní pre RES je nástrojom na dosiahnutie lepších riešení, pokiaľ ide o správny a jednotný výklad nariadenia na základe zistenia a odporúčania osvedčených postupov.

Finančná podpora pre členské štáty

S cieľom uľahčiť vykonávanie nariadenia o RES Eurostat podporil členské štáty prostredníctvom grantov na vývoj vnútroštátnych systémov.

Odborná príprava pre členské štáty

Programy odbornej prípravy o štatistických registroch ekonomických subjektov organizované Eurostatom boli ďalším prostriedkom podpory členských štátov v procese vykonávania.

4. Hodnotenie vykonávania nariadenia o RES

Hlavným zdrojom informácií o vykonávaní nariadenia o RES je každoročný prieskum, ktorý Eurostat uskutočňuje v 30 krajinách (v členských štátoch a v dvoch krajinách EZVO – vo Švajčiarsku a v Nórsku). Vo všeobecnosti sa ročný prieskum vzťahuje predovšetkým na kvalitatívne aspekty vykonávania a najmä na tieto oblasti:

· zdroje používané na aktualizáciu registrov ekonomických subjektov;

· typy registrovaných jednotiek (najmä právna jednotka, podnik, miestna jednotka a skupina podnikov);

· počet registrovaných jednotiek;

· pokrytie v NACE Rev. 2;

· zápis „charakteristík“ (premenných použitých v registroch ekonomických subjektov a uvedených v prílohe k nariadeniu o RES).

Predpokladalo sa, že významné zlepšenia kvality, ktoré sú hlavnými cieľmi nariadenia o RES, budú viesť k zvýšeniu nákladov pre národné štatistické úrady a k väčšiemu administratívnemu zaťaženiu respondentov. Očakávalo sa, že výsledný vplyv bude v jednotlivých krajinách vzhľadom na rozdielne etapy vývoja vnútroštátnych registrov ekonomických subjektov veľmi rozdielny.

V roku 2013 sa do dotazníka zahrnuli dodatočné ad hoc otázky súvisiace s nákladmi na štatistický systém a so zaťažením podnikov v súvislosti s vykonávaním nariadenia o RES.

Pokiaľ nie je uvedené inak, obsah ďalej uvedených oddielov vychádza z ročných prieskumov (vrátane odpovedí uvedených dvoch krajín EZVO), ako aj z určitých administratívnych záznamov o grantoch, ktoré Eurostat udelil členským štátom.

4.1. Náklady na štatistický systém

4.1.1. Náklady, ktoré vznikli vnútroštátnym štatistickým úradom krajín zúčastňujúcich sa na prieskume

Náklady na Európsky štatistický systém súvisiace s prevádzkovaním registrov ekonomických subjektov na jeden rok a dodatočné náklady vyplývajúce zo zmien v nariadení o RES možno len zhruba odhadnúť a väčšina krajín buď poskytla iba čiastočné informácie alebo nebola schopná poskytnúť vôbec žiadne číselné údaje.

Vysvetľuje sa to okrem iného tým, že harmonizácia štatistických registrov ekonomických subjektov je dlhodobý a postupný proces, ktorý sa začal na základe zrušeného nariadenia o RES a ktorý stále prebieha.

V mnohých krajinách (18) nebolo možné presne oddeliť náklady spojené s vykonávaním nariadenia o RES od rozsiahlejšieho súboru všeobecných nákladov (napr. celkové prepracovanie informačného systému, zamestnanci zodpovední za viacero oblastí atď.). Niektoré krajiny samostatne vyvíjali svoje vnútroštátne registre ekonomických subjektov, takže v čase, keď nariadenie o RES nadobudlo účinnosť, boli už v súlade s novými predpismi.

Podľa národných štatistických úradov hlavné výdavky súvisia s vývojom informačných technológií potrebných na dosiahnutie súladu s nariadením o RES, ako aj s dodatočnými nákladmi na zamestnancov.

Získané informácie boli lepšie z kvalitatívneho hľadiska. Odpovedalo všetkých 30 krajín a celkové výsledky ukázali, že približne v 75 % prípadov boli podľa odhadov náklady súvisiace s vykonávaním nariadenia o RES nulové, zanedbateľné alebo mierne, a iba v približne štvrtine prípadov bol vplyv označený za výrazný. Niektoré členské štáty uviedli, že vykonávanie nariadenia o RES nemalo za následok žiadne dodatočné náklady, pretože dosiahli súlad s požiadavkami pred vykonávaním tohto nariadenia.

Tabuľka 1: Odhady nákladov pre národné štatistické úrady

Odhad nákladov || Počet krajín || Percentuálny podiel pokrytých právnych jednotiek (prieskum z roku 2013)

žiadne alebo zanedbateľné || 16 || 54,0 %

mierne || 7 || 18,8 %

veľké || 7 || 27,2 %

Väčšina krajín sa domnievala, že vykonávanie nariadenia o RES neviedlo ani k zníženiu nákladov spojených s realizáciou zisťovaní (28 z 30 krajín), ani čas potrebný na tieto zisťovania (29 krajín).

4.1.2. Finančná podpora udelená Eurostatom

Berúc do úvahy rôzne etapy rozvoja štatistických registrov ekonomických subjektov v členských štátoch a náklady vyplývajúce z vykonávania nariadenia o RES Komisia poskytla finančné prostriedky na podporu členských štátov. Tieto finančné prostriedky sa musia zohľadniť pri hodnotení celkových nákladov na štatistický systém.

Väčšina projektov bola zameraná na vytvorenie alebo zmenu registra ekonomických subjektov a/alebo zlepšenie jeho pokrytia.

Granty na obdobie rokov 2008 – 2013 boli zamerané na rozvoj vnútroštátnych registrov ekonomických subjektov s cieľom zlepšiť komunikáciu s EGR. Medzi všeobecné ciele týchto grantov patrili:

· vývoj a testovanie zosúladenia údajov EGR s vnútroštátnymi registrami ekonomických subjektov;

· vymedzenie vnútroštátnych preferencií a pravidiel prednosti, pokiaľ ide o EGR;

· interakcia medzi centrálnym EGR a prostredím vnútroštátnych štatistických registrov ekonomických subjektov;

· vývoj a zavádzanie metód a nástrojov pre EGR na vnútroštátnej úrovni.

Celková výška grantov udelených členským štátom[6]:

Rok || Zaplatená suma (EUR) || Hlavná oblasť podpory

2008 || 352 850 || kvalita, vývoj systému (zdroj a procesy)

2009 || 370 793 || kvalita, vývoj systému (procesy)

2010 || 440 579 || vývoj systému (procesy)

2011 || 354 765 || pokrytie, vývoj systému (zdroj a procesy)

2012 || 66 937 || vývoj systému (procesy)

2013 || 606 366 || vývoj systému (zdroj a procesy)

Celková zaplatená suma || 2 192 290

Uvedené sumy prispeli k zlepšeniu kapacity vnútroštátnych registrov ekonomických subjektov poskytovať EGR informácie o nadnárodných skupinách podnikov.

Členským štátom bola takisto poskytnutá podpora na zavedenie efektívnejšieho spôsobu využívania údajov, ktoré už v hospodárstve existujú, prostredníctvom zjednodušenia zberu údajov s cieľom predísť duplicitnému zaťaženiu podnikov a zlepšiť kvalitu štatistických informácií. Dosiahlo sa to prostredníctvom: online zberu údajov, automatického začleňovania údajov z rôznych registrov, automatického odosielania štatistických údajov z účtov spoločností do elektronických dotazníkov atď.

4.2. Zaťaženie podnikov

Očakávaný počiatočný nárast zaťaženia podnikov sa v jednotlivých krajinách veľmi líšil a bol dosť ťažko merateľný. Najdôležitejšie a najviac povzbudzujúce bolo zistenie, že zaťaženie v žiadnom z prípadov nedosiahlo takú úroveň, ktorá by pre respondentov predstavovala značné problémy.

Vo veľkej väčšine prípadov boli národné štatistické úrady vo svojich odpovediach schopné poskytnúť len kvalitatívne hodnotenia.

Podľa národných štatistických úradov bolo zaťaženie podnikov pre približne 70 % právnych jednotiek, na ktoré sa zisťovanie vzťahovalo, nulové. Pre 2 krajiny nariadenie o RES prinieslo dokonca zníženie zaťaženia.

Podľa zistení národných štatistických úradov viedlo vykonávanie nariadenia o RES v prípade približne 30 % právnych jednotiek k miernemu zvýšeniu zaťaženia podnikov.

V niektorých krajinách sa vyskytli prípady, keď sa zaťaženie zvýšilo v prvých rokoch vykonávania nariadenia, čo súviselo s tým, že sa rozšírilo pokrytie rôznych odvetví, ako aj s potrebou pokryť dodatočné premenné na úrovni skupiny podnikov.

Tabuľka 2: Posúdenie zmeny zaťaženia národnými štatistickými úradmi:

Celkové posúdenie zmeny zaťaženia podnikov národnými štatistickými úradmi: || Zmena zaťaženia podnikov || Počet krajín || Percentuálny podiel pokrytých právnych jednotiek

– (zaťaženie sa znížilo) || 2 || 5,7 %

0 (žiadna zmena) || 18 || 63,5 %

+ (zaťaženie sa mierne zvýšilo) || 10 || 30,7 %

+ + (zaťaženie sa významne zvýšilo) || 0 || –

Takmer všetky krajiny (29) uviedli, že nariadenie o RES nemalo žiadny vplyv na počet zisťovaní zameraných na podniky a na zjednodušenie existujúcich zisťovaní. 23 krajín odpovedalo, že do existujúcich zisťovaní sa nemuseli zahrnúť žiadne dodatočné otázky.

4.3. Prínosy nariadenia o RES (na vnútroštátnej úrovni a úrovni EŠS)

Vykonávanie nariadenia o RES sa ukázalo ako prospešné pre kvalitu štatistických registrov ekonomických subjektov a umožnilo napredovanie, pokiaľ ide o dôležité kroky smerom k štatistickému meraniu globalizácie.

Hlavné prínosy na vnútroštátnej úrovni, tak ako ich posúdili národné štatistické úrady, možno zhrnúť takto:

· väčšia presnosť údajov v jednotlivých oblastiach štatistiky (9 krajín);

· koordinácia medzi rôznymi oblasťami štatistiky (13 krajín);

· ucelenejší obraz o štátnych podnikoch (7 krajín);

· vstup pre vnútroštátny register skupín podnikov (19 krajín)

· harmonizácia v oblasti skupín podnikov (15 krajín)

· kvalitnejšie nástroje na analytické účely (7 krajín)

· kvalitnejšie nástroje na zasielanie údajov (2 krajiny)

Okrem toho vykonávanie nariadenia o RES znamenalo efektívnejšie využívanie administratívnych zdrojov v 15 krajinách, viedlo k rozsiahlejšiemu využívaniu komerčných zdrojov v 7 krajinách a znamenalo využívanie dodatočných administratívnych zdrojov v 13 krajinách.

Niektoré krajiny zdôraznili skutočnosť, že s informáciami o skupinách podnikov bolo možné zostaviť obchodnú štatistiku vnútorných zahraničných afiliácií na základe už dostupných údajov, takže nebolo potrebné žiadne zisťovanie/dodatočné otázky.

Najdôležitejším prínosom nariadenia o RES bol jeho prínos na úrovni celého Európskeho štatistického systému. Rozvíjanie EGR je rozhodujúcim krokom pre tvorbu presnej a porovnateľnej európskej podnikovej štatistiky a pre tvorbu štatistiky o globalizácii.

Nariadenie o RES a zahrnutie informácií o kontrole právnych jednotiek v registroch ekonomických subjektov umožnilo dosiahnuť stav, keď sa štruktúra nadnárodných skupín podnikov pôsobiacich v EÚ a ich vnútroštátnych častí mapujú buď v rámci vnútroštátnych registrov ekonomických subjektov alebo v rámci registrov EuroGroups, a členské štáty stanovili postupy na spoluprácu, ktorej cieľom je zlepšovanie kvality údajov.

Ďalšie výhody boli výsledkom zvyšovania súdržnosti a harmonizácie na úrovni Európskeho štatistického systému. Medzi ďalšie kroky dôležité pre rozvoj, ktoré boli možné na základe nariadenia o RES, patria projektové činnosti zamerané na prepájanie mikroúdajov a uchovávanie údajov a zavedenie európskej tvorby profilov veľkých a zložitých skupín podnikov.

Ďalšie otázky

Pri definovaní podniku (štatistická jednotka, na ktorú sa vzťahuje väčšia časť podnikovej štatistiky) sa väčšina členských štátov zameriava iba na právnu jednotku. Tento postup má negatívny vplyv na relevantnosť, presnosť a porovnateľnosť európskej podnikovej štatistiky, keďže sa premieta do čoraz väčšej priepasti medzi ekonomickou realitou a jej štatistickým opisom (napr. počet podnikov je nadhodnotený).

Vďaka nariadeniu o RES sa začal proces založený na spolupráci, ktorý sa rozšíril nad rámec bežnej interakcie medzi Komisiou (Eurostatom) a členskými štátmi. Nariadenie o RES si takisto vyžiadalo úzku koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti komunikácie, výmeny skúseností a pracovných postupov. Okrem toho pripravilo podmienky na účinnejšie a rozsiahlejšie využívanie administratívnych zdrojov a využívanie dodatočných administratívnych a komerčných zdrojov.

Ďalším výsledkom vykonávania nariadenia o RES bolo uverejnenie „Príručky odporúčaní pre RES“ ako nástroja na podporu zlepšovania kvality, konzistentnosti a porovnateľnosti zásad a obsahu registrov ekonomických subjektov v členských štátoch. Príručka sa aktualizovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Ďalší vývoj

V rámci Európskeho štatistického systému pokračujú činnosti na podporu konzistentného vykonávania nariadenia o štatistických jednotkách v členských štátoch. Patria sem činnosti zamerané na jednotné pristupovanie k štatistikám o nadnárodných skupinách podnikov.

V nariadení o RES sa stanovil základ pre presnejší a lepšie porovnateľný systém štatistických registrov ekonomických subjektov, ktorý prispieva k väčšej konzistentnosti a vyššej kvalite poskytovaných informácií. Táto práca sa neskončila, ale pokračuje – posilnením hlavných funkcií registrov ekonomických subjektov v navrhovanom rámcovom nariadení na integráciu podnikovej štatistiky. Cieľom je zabezpečiť základné požiadavky na horizontálnu a vertikálnu integráciu štatistických údajov o podnikoch a vytvoriť podmienky na zníženie zaťaženia podnikov a zníženie nákladov pre národné štatistické úrady.

5. Závery

Rovnováha medzi podstatnými výhodami na jednej strane a miernymi nákladmi pre systém a miernym zaťažením podnikov na strane druhej vedie vo všeobecnosti k pozitívnemu posúdeniu vykonávania nariadenia o RES napriek tomu, že vykonávanie nariadenia o RES je sprevádzané problémami súvisiacimi s implementáciou vymedzenia pojmu podnik podľa nariadenia o štatistických jednotkách.

[1]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93. Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2008, s. 6.

[2]               Nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93 z 22. júla 1993 o koordinácii Spoločenstva pri zriaďovaní registrov podnikov na štatistické účely. Ú. v. ES L 196, 5.8.1993, s. 1.

[3]               Ú. v. ES L 76, 30.3.1993, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2009, s. 14.

[5]               Ú. v. EÚ L 312, 27.11.2010, s. 1.

[6]               Podrobnejšie informácie o členských štátoch, ktorým bola poskytnutá finančná podpora od Eurostatu, a o presných zaplatených sumách sa uvádzajú v prílohe k tejto správe.

PRÍLOHA

Prehľad finančnej podpory pre členské štáty (2008 – 2013)

Krajina || Rok || Suma (v EUR) || Hlavná oblasť podpory

Belgicko || 2009 || 30 950 || vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 118 803 || vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 52 849 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 202 602 ||

Bulharsko || 2008 || 6 379 || kvalita

|| 2009 || 7 142 || kvalita a vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 42 244 || pokrytie a vývoj systému (procesy)

|| spolu || 55 765 ||

Cyprus || 2008 || 6 166 || vývoj systému (procesy)

Česká republika || 2008 || 12 948 || kvalita a vývoj systému (procesy)

Dánsko || 2008 || 14 962 || kvalita a vývoj systému (zdroj a procesy)

|| 2009 || 25 460 || kvalita a vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 28 847 || vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 57 740 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 127 009 ||

Estónsko || 2008 || 3 840 || kvalita a vývoj systému (procesy)

Fínsko || 2008 || 25 542 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 38 118 || kvalita a vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 36 470 || vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 43 164 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 143 295 ||

Francúzsko || 2008 || 18 762 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 5 883 || vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 18 247 || vývoj systému (procesy)

|| 2013 || 209 271 || vývoj systému (zdroj a procesy)

|| spolu || 252 163 ||

Nemecko || 2008 || 101 182 || kvalita a vývoj systému (zdroj a procesy)

|| 2009 || 47 317 || vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 46 467 || vývoj systému (procesy)

|| 2012 || 66 937 || vývoj systému (procesy)

|| 2013 || 90 309 || vývoj systému (zdroj a procesy)

|| spolu || 352 212 ||

Maďarsko || 2009 || 18 794 || vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 49 298 || vývoj systému (zdroj a procesy)

|| spolu || 68 092 ||

Írsko || 2009 || 12 996 || vývoj systému (procesy)

Lotyšsko || 2008 || 5 941 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 6 962 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 12 903 ||

Litva || 2008 || 2 686 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 8 843 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 11 529 ||

Malta || 2008 || 3 134 || vývoj systému (procesy)

Holandsko || 2008 || 20 411 || kvalita a vývoj systému (zdroj a procesy)

|| 2009 || 43 283 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 63 695 ||

Poľsko || 2008 || 14 366 || kvalita a vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 24 126 || vývoj systému (procesy)

|| 2013 || 25 070 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 63 561 ||

Portugalsko || 2008 || 32 501 || kvalita a vývoj systému (zdroj a procesy)

|| 2009 || 36 724 || vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 102 814 || vývoj systému (procesy)

|| 2013 || 69 861 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 241 900 ||

Rumunsko || 2008 || 8 723 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 6 062 || vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 33 491 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 48 276 ||

Slovensko || 2008 || 7 687 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 20 712 || vývoj systému (procesy)

|| 2013 || 151 242 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 179 641 ||

Slovinsko || 2011 || 59 511 || vývoj systému (zdroj a procesy)

|| 2013 || 22 017 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 81 528 ||

Španielsko || 2008 || 5 851 || kvalita a vývoj systému (procesy)

|| 2013 || 38 597 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 44 448 ||

Švédsko || 2008 || 25 179 || vývoj systému (procesy)

|| 2009 || 45 311 || vývoj systému (procesy)

|| 2010 || 64 805 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 135 295 ||

Spojené kráľovstvo || 2008 || 36 590 || kvalita a vývoj systému (zdroj a procesy)

|| 2009 || 16 235 || vývoj systému (procesy)

|| 2011 || 16 468 || vývoj systému (procesy)

|| spolu || 69 293 ||

EÚ spolu || 2008 || 352 850 ||

|| 2009 || 370 793 ||

|| 2010 || 440 579 ||

|| 2011 || 354 765 ||

|| 2012 || 66 937 ||

|| 2013 || 606 366 ||

|| spolu || 2 192 290 ||

Top