This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014PC0221
Proposal for a DECISION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on establishing a European Platform to enhance cooperation in the prevention and deterrence of undeclared work
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce
/* COM/2014/0221 final - 2014/0124 (COD) */
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce /* COM/2014/0221 final - 2014/0124 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Na úrovni EÚ je nelegálna práca vymedzená ako
„každá platená činnosť, ktorá je zákonná, pokiaľ ide o jej
charakter, ale nie je oznámená verejným úradom, pričom sa berú do úvahy
rozdiely v regulačnom systéme členských štátov“[1]. Vzhľadom na skutočnosť, že
nelegálna práca sa nesleduje, ani sa nezaznamenáva a že vo vnútroštátnych
právnych predpisoch môže byť vymedzená odlišne, je zložité získať
spoľahlivé odhady o tom, ako je v rámci členských štátov rozšírená.
V dôsledku toho sa odhady o nelegálnej práci značne líšia.[2] Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra[3] z roku 2013[4] iba 4 % respondentov
uznali, že vykonávali nelegálnu prácu. No 11 % pripustilo, že v predchádzajúcom
roku kúpilo tovar alebo služby, v prípade ktorých mali dostatočné dôvody
domnievať sa, že súviseli s nelegálnou prácou. V rámci EÚ však existujú
značné rozdiely. Výskytu a politickým riešeniam nelegálnej práce sa venuje
kapitola „Nelegálna práca: najnovší vývoj“ správy o vývoji zamestnanosti a
sociálnej situácie v Európe za rok 2013[5].
Nelegálna práca má významný vplyv na
rozpočet, a to z dôvodu nižších príjmov z daní
a sociálnych odvodov. Má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť,
produktivitu, pracovné podmienky, rozvíjanie zručností a celoživotné
vzdelávanie. Dôsledkom sú nižšie dôchodky a horší prístup k zdravotnej
starostlivosti. Spôsobuje nespravodlivú súťaž medzi podnikmi. Prechod od
neformálnej resp. nelegálnej práce k riadnemu zamestnaniu môže takisto
prispieť k dosiahnutiu cieľa v oblasti zamestnanosti v rámci
stratégie Európa 2020[6]. Súvisiacim javom je falošne prihlásená práca
alebo nepravá samostatne zárobková činnosť, ktorá nastáva vtedy,
keď je pracovník formálne prihlásený ako samostatne zárobkovo činná
osoba na základe zmluvy o poskytovaní služieb, no práca, ktorú vykonáva,
spĺňa všetky kritériá, ktoré používajú vnútroštátne právne predpisy a
prax na označenie pracovnoprávneho vzťahu. Nepravá samostatná
zárobková činnosť má negatívne dôsledky, pokiaľ ide o ochranu
zdravia, bezpečnosť a sociálne zabezpečenie pracovníkov, ako aj
daňové príjmy, hoci sú obvykle menej negatívne ako v prípade nelegálnej
práce. V oznámení „Smerom k oživeniu hospodárstva“[7] Komisia zdôraznila, že
posilnenie rastu pracovných miest si vyžaduje politiky zamestnanosti, ktoré
vytvárajú priaznivé podmienky pre tvorbu pracovných miest a že prechod od
neformálnej alebo nelegálnej práce k formálnemu zamestnaniu by mohlo
mať pozitívny vplyv na dopyt po pracovnej sile. Preto sa v usmernení v oblasti zamestnanosti
č. 7 nazvanom „Zvyšovanie účasti žien a mužov na trhu práce,
znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a podpora kvality pracovných miest“[8] vyzýva, aby
členské štáty zintenzívnili sociálny dialóg a riešili segmentáciu trhu
práce prostredníctvom opatrení zameraných na odstraňovanie neistých foriem
zamestnania, podzamestnanosti a nelegálnej práce. V rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny
na roky 2012 a 2013[9]
sa niekoľkým členským štátom navrhli odporúčania týkajúce sa
boja proti nelegálnej práci, tieňového hospodárstva, daňových únikov
a/alebo daňovej disciplíny. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14.
januára 2014 vyzýva na užšiu spoluprácu a posilnenie inšpektorátov práce v boji
s nelegálnou prácou[10]. Nová smernica o presadzovaní smernice o
vysielaní pracovníkov prispeje k účinnejšiemu boju proti podvodom,
zneužívaniu a niektorým formám nelegálnej práce. Hlavnú zodpovednosť za riešenie problému
nelegálnej práce nesú členské štáty. Ťažisko boja proti nelegálnej
práci spočíva najmä na troch druhoch orgánov presadzovania práva: a) inšpektoráty
práce, ktoré riešia zneužívanie postavenia v súvislosti s pracovnými
podmienkami a/alebo právnymi predpismi v oblasti zdravia a bezpečnosti, b)
inšpektoráty sociálneho zabezpečenia, ktoré bojujú proti podvodom
týkajúcim sa príspevkov do sociálneho poistenia, a c) daňové orgány, ktoré
riešia daňové úniky. V niektorých členských štátoch sa na týchto
úlohách zúčastňujú aj sociálni partneri [11]. Okrem toho sú v
niektorých členských štátoch do tohto boja zapojené aj colné orgány,
migračné orgány, polícia a prokuratúra. Zistilo sa však, že v niektorých
prípadoch spolupráca medzi týmito orgánmi na vnútroštátnej úrovni nie je taká
efektívna a štruktúrovaná, ako by sa vyžadovalo. Meranie nelegálnej práce zostáva veľkou
výzvou. O to zložitejšie je vytváranie cielených politík a zlepšenie
inšpekčných postupov na predchádzanie, zníženie alebo aspoň
monitorovanie výskytu nelegálnej práce. Spoločná výzva, ktorú pre
členské štáty predstavuje zníženie rozsahu nelegálnej práce a
zabezpečenie dôstojnej práce pre nelegálnych pracovníkov, si vyžaduje
koordinovanejšie kroky zo strany vlád a verejných inštitúcií. Je potrebné
uskutočňovať politiky, ktoré znížia stimuly jednak pre
zamestnávateľov, aby využívali nelegálnu prácu, a jednak pre pracovníkov,
aby sa do týchto činností zapojili. Nelegálna práca sa môže vyskytovať v
rôznych odvetviach. Odvetvie, ktoré je najčastejšie v nadmernom rozsahu
postihnuté nelegálnou prácou, je stavebníctvo[12].
Medzi ďalšie odvetvia patria služby v domácnosti, najmä upratovanie a
starostlivosť o deti a starších ľudí. Ďalej sem patria osobné
služby, súkromné bezpečnostné služby, priemyselné čistenie,
poľnohospodárstvo a hotelové, reštauračné a stravovacie služby. Nelegálna práca bola zistená v širokej škále
pracovísk a zahŕňala pracovníkov s rôznymi profilmi
a skúsenosťami. Táto rôznorodosť nelegálnej práce sťažuje
vytvorenie určitého prístupu a vyžaduje si osobitné stratégie. Prevencia a odrádzanie od nelegálnej práce
prispievajú k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ a
členských štátov, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovného práva,
zdravia, bezpečnosti a koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho
zabezpečenia. Keďže tieto výzvy sú pre členské štáty
spoločné a nelegálna práca má často cezhraničný rozmer,
opatrenia na úrovni EÚ môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní
spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v rámci členských štátov
a medzi nimi, pokiaľ ide o prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce. V
súčasnosti neexistuje formálny mechanizmus, ktorý by mohli využívať
všetky príslušné orgány členských štátov na riešenie problematiky
súvisiacej s cezhraničnými aspektmi nelegálnej práce. Opatrenia na úrovni EÚ by teda pomohli
členským štátom účinnejšie a efektívnejšie bojovať proti
nelegálnej práci. Takisto by na úrovni EÚ prispeli pozitívnym a konštruktívnym
spôsobom k riešeniu problémov súvisiacich s pracovnou mobilitou. Zároveň
by sa zabezpečil voľný pohyb pracovníkov ako jedna zo základných
slobôd EÚ. Spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi
presadzovania práva na úrovni EÚ už existuje, a to prostredníctvom viacerých
výborov a pracovných skupín v oblasti nelegálnej práce. Má však sporadický a
dočasný charakter. Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce sa
zameriava na nelegálnu prácu z pohľadu zdravia a bezpečnosti pri práci.
Výbor odborníkov pre vysielanie pracovníkov sa zaoberá nelegálnou prácou v
súvislosti s obchádzaním pravidiel vysielania pracovníkov. Výbor pre
zamestnanosť rieši vplyv politiky zamestnanosti na nelegálnu prácu.
Správna komisia pre koordináciu sociálneho zabezpečenia sa zameriava na
chyby a podvody v rámci koordinácie sociálneho zabezpečenia. Pracovná
skupina pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní sa zameriava na
uľahčenie výmeny informácií, skúseností a osvedčených postupov v
tejto oblasti. Okrem toho sa uskutočnila užitočná
výmena skúseností, či už v rámci programu vzájomného učenia európskej
stratégie zamestnanosti alebo mnohostranných projektov[13], ktoré sú dôkazom
toho, že členské štáty majú záujem o spoluprácu zameranú na riešenie nelegálnej
práce. Členské štáty takisto uskutočnili mnohostranné projekty o
niektorých aspektoch nelegálnej práce a uzavreli dvojstranné dohody. Platforma
nebude prekážkou uplatňovania dvojstranných dohôd alebo nástrojov
týkajúcich sa administratívnej spolupráce. Získané skúsenosti však ukazujú, že nie všetky
členské štáty sa týchto iniciatív zúčastňujú. V prípade takejto
dobrovoľnej multilaterálnej spolupráce nie je účasť
členských štátov povinná a neexistuje ani mechanizmus na zabezpečenie
povinnej účasti, ak ju iné členské štáty považujú za potrebnú.
V dôsledku toho je spolupráca na úrovni EÚ nesúrodá, pokiaľ ide o
zúčastnené členské štáty, ako aj o problematiku, ktorej sa týka. Ďalším stimulom pre spoluprácu
členských štátov v tejto oblasti sú spoločné výzvy, ktorým čelia
príslušné orgány presadzovania práva v členských štátoch. Inšpekčné
orgány sa stretávajú s ťažkosťami pri riešení cezhraničných
prípadov, najmä ak je cieľom identifikácia alebo postihovanie nelegálnej
práce, pretože ich tradičné mechanizmy sú určené najmä na riešenie
domácich aspektov nelegálnej práce. Kontrola povahy a/alebo podmienok
pracovnoprávneho vzťahu migrujúcich pracovníkov môže byť zložitá,
vzhľadom na komunikačné problémy, nedostatok vedomostí o pravidlách
alebo prítomnosť organizovaných sietí pôsobiacich na hrane zákona, ktoré
často využívajú zložité právne nástroje vrátane agentúr alebo
sprostredkovateľov so sídlom v niekoľkých členských štátoch a
niekedy aj nepravé formy samostatnej zárobkovej činnosti. Mnohé
členské štáty čelia ťažkostiam pri zabezpečovaní vhodnej
komunikácie a spolupráce medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva na svojom území
a v cezhraničnom kontexte. Okrem toho prevláda všeobecný názor, že
nadmerné zdanenie alebo regulácia práce môžu podnecovať nelegálnu prácu a
že existujú iné ako represívne spôsoby, ktoré účinne motivujú
zamestnávateľov k prihláseniu práce a dodržiavaniu predpisov. Hoci vo všeobecnosti všetky členské štáty
súhlasia s potrebou prevencie a odradzovania od nelegálnej práce, v praxi sa
môžu líšiť ich spôsoby a úrovne angažovanosti, pokiaľ ide o tento
cieľ. Tejto iniciatíve by v konečnom dôsledku mohla byť
priradená nízka politická priorita, ako aj naliehavosť riešenia tohto
problému. V oznámení „Smerom k oživeniu hospodárstva“ sa
preto zdôraznila potreba lepšej spolupráce medzi členskými štátmi. Týmto
oznámením sa takisto začali konzultácie o zriadení platformy na úrovni EÚ
medzi inšpektorátmi práce a ostatnými orgánmi presadzovania práva na boj proti
nelegálnej práci zamerané na zlepšenie spolupráce, výmenu osvedčených
postupov a identifikáciu spoločných zásad pre inšpekcie. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU Tento návrh vychádza z rôznych štúdií a
konzultácií uskutočnených v poslednom období. V roku 2010 sa uskutočnila externá štúdia
uskutočniteľnosti[14]
o zriadení európskej platformy na spoluprácu medzi inšpektorátmi práce
a inými príslušnými monitorovacími orgánmi a orgánmi presadzovania práva
na prevenciu a boj proti nelegálnej práci. V tejto štúdii sa analyzovali
existujúce vnútroštátne inštitucionálne rámce a opatrenia politiky,
ťažkosti, s ktorými sa stretli orgány presadzovania práva na vnútroštátnej
a medzinárodnej úrovni, existujúca cezhraničná spolupráca a najlepšie
postupy. Takisto sa v nej identifikovali možnosti na vytvorenie európskej
platformy na prevenciu a boj proti nelegálnej práci. Mimoriadny prieskum Eurobarometra[15] o nelegálnej práci a
nedávna správa nadácie Eurofound o riešení problému nelegálnej práce v
členských štátoch[16]
boli podkladom pri príprave tejto iniciatívy. Správu nadácie Eurofound
dopĺňa aktualizovaná databáza[17]
opatrení prijatých v rokoch 2008 – 2013. Databáza obsahuje 186 prípadových
štúdií zo všetkých členských štátov EÚ, ako aj kandidátskych krajín. V
databáze je možné prehľadávať opatrenia podľa krajiny, druhu,
cieľovej skupiny a odvetvia. Konzultácia so zainteresovanými stranami sa
uskutočnila v rámci skupiny generálnych riaditeľov pre
pracovnoprávne vzťahy, výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce
(SLIC) a správnej komisie pre koordináciu sociálneho zabezpečenia. Vo
všeobecnosti zástupcovia členských štátov uznali pridanú hodnotu opatrení
na úrovni EÚ zameraných na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce a
privítali zámer Komisie užšie ich zapojiť do tejto oblasti politiky. Stanoviská európskych sociálnych partnerov sa
zhromaždili v rámci 1. etapy konzultácie[18]
(od 4. júla 2013 do 4. októbra 2013). Komisia identifikovala hlavné problémy
týkajúce sa prevencie a odrádzania od nelegálnej práce, uviedla najnovšie
činnosti, ktoré v tejto oblasti uskutočnila, a stanovila ciele a
potenciálny obsah iniciatívy. Cieľom konzultácie bolo získať
stanovisko riadiacich pracovníkov a zamestnancov k možnému smerovaniu opatrení
EÚ. Komisia získala 15 odpovedí (2 spoločné odpovede, 3 odpovede od
zástupcov zamestnancov a 10 odpovedí od organizácií zamestnávateľov).
Sociálni partneri súhlasili s celkovým opisom problému a uviedli, že opatrenia
na úrovni EÚ sú odôvodnené. Hlavným cieľom by mala byť podpora
vnútroštátnych orgánov, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho
zabezpečenia a daňové orgány v oblasti prevencie a odrádzania od
nelegálnej práce. Sociálni partneri sa vo všeobecnosti zhodli, že európska
platforma by mohla byť vhodným nástrojom na zlepšenie spolupráce medzi
členskými štátmi. Avšak názory sociálnych partnerov sa rôznili. Podľa väčšiny zástupcov
zamestnávateľov by sa platforma mala zriadiť. Zastávali však názor,
že osobitná štruktúra nie je potrebná. Namiesto toho by sa mohli zvážiť
možnosti, ako napr. vytvorenie podskupiny existujúcej skupiny alebo zlepšenie
koordinácie existujúcich skupín. Všetky odbory a niektorí zástupcovia
zamestnávateľov podporili zriadenie nového nezávislého orgánu na
zabezpečenie toho, že sa podchytia všetky aspekty nelegálnej práce. Toto
by pri využití existujúcich štruktúr nebolo možné. Pokiaľ ide o
účasť na platforme, odbory a niektorí zástupcovia
zamestnávateľov sa vyslovili v prospech povinného prístupu pre
členské štáty, zatiaľ čo niektoré organizácie zamestnávateľov
uprednostňovali dobrovoľný prístup. Sociálni partneri podporili zámer
Komisie predložiť iniciatívu, avšak nechceli začať rokovania o
tejto otázke. 2. fáza konzultácie so sociálnymi partnermi sa
konala od 30. januára do 13. marca 2014[19].
V rámci tejto konzultácie Komisia predložila prehľad výsledkov 1. fázy
konzultácie a poskytla prehľad o obsahu plánovanej iniciatívy. Cieľom
konzultácie bolo získať názory sociálnych partnerov o obsahu plánovanej
iniciatívy na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti
prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Komisia získala 16 odpovedí (1
spoločnú odpoveď, 4 odpovede od zástupcov zamestnancov a 11 odpovedí
od organizácií zamestnávateľov). Sociálni partneri vo všeobecnosti
podporili opatrenia na úrovni EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej
práce. Potvrdili ďalej názory vyjadrené počas 1. fázy konzultácie,
pokiaľ ide o ciele, rozsah, úlohy a iniciatívy, účasť a formu
platformy. Pokiaľ ide o účasť sociálnych partnerov na platforme,
boli predstavené nové prvky. Odbory a zástupcovia zamestnávateľov sa
zhodli, že európski sociálni partneri, jednak na medziodvetvovej úrovni, ako aj
z odvetví s vysokým výskytom nelegálnej práce, by mali byť zapojení
do platformy ako pozorovatelia. Niektoré odborové organizácie a zástupcovia
zamestnávateľov uviedli, že sociálni partneri by mali mať štatút
člena[20]. V
posúdení vplyvu sa zahrnulo niekoľko možností na posilnenie spolupráce EÚ
v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Ako prvá sa zvažovala
možnosť neprijať žiadne nové opatrenia nad rámec existujúcich
pracovných skupín a iniciatív. Preskúmala sa aj možnosť zlepšiť
koordináciu práce rôznych existujúcich pracovných skupín a výborov. Treťou
možnosťou bolo vytvorenie európskej platformy na posilnenie spolupráce EÚ
v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. Preskúmalo sa aj
niekoľko čiastkových možností v súvislosti so zriadením platformy
(platforma s dobrovoľným alebo povinným členstvom) a zverením
zodpovednosti za koordináciu opatrení členských štátov proti nelegálnej
práci nadácii Eurofound. Zvažovala sa možnosť vytvoriť
decentralizovanú agentúru zodpovednú za presadzovanie práva EÚ a boj proti
nelegálnej práci. V rámci analýzy sa dospelo k záveru, že
uprednostňovanou možnosťou je zriadenie európskej platformy s
povinným členstvom. Platforma by zahŕňala účasť
všetkých príslušných orgánov všetkých členských štátov na opatreniach na
úrovni EÚ a tvorila základ pre pravidelnú a operačnú spoluprácu v tejto
oblasti. Čiastková možnosť dobrovoľnej mnohostrannej spolupráce
sa nepovažovala za vhodnú, pretože odmietnutie účasti niektorých
členských štátov by značne znížilo jej hodnotu pre členské
štáty, ktoré majú záujem o väčšiu angažovanosť. Povinná
účasť sa osobitne považovala za potrebnú, pretože spoluprácu pri
riešení cezhraničných aspektov nelegálnej práce nie je možné v plnej
miere dosiahnuť, ak sa jej niektoré členské štáty zúčastnia
(členské štáty, najmä cieľové krajiny, pre ktoré je riešenie týchto
aspektov, prioritou) a iné nie. Cezhraničné aspekty nelegálnej práce by
mohli mať negatívny vplyv aj na fungovanie jednotného trhu, keďže
zamestnávatelia poskytujúci služby v iných členských štátoch
prostredníctvom nelegálnych pracovníkov by mohli spôsobiť nekalú
hospodársku súťaž. Títo zamestnávatelia môžu poskytovať lacnejšie
služby, pretože neplatia dane alebo nedodržiavajú právne predpisy v oblasti
zdravia, bezpečnosti a pracovných podmienok. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti, konkrétne potrebu lepšej spolupráce členských štátov EÚ,
cezhraničné aspekty nelegálnej práce a ich vplyv na fungovanie jednotného
trhu, je potrebné, aby všetky členské štáty boli na základe povinnej
posilnenej spolupráce zapojené do riešenia všetkých aspektov tohto javu. Iné možnosti by nezaručovali zapojenie
všetkých príslušných orgánov všetkých členských štátov, obmedzovali by
spoluprácu len na výmenu najlepších postupov alebo by neumožňovali riadne
presadzovanie otázok, ktoré je potrebné náležite riešiť. Takisto by
nepodporili holistický prístup, ktorý je potrebný na riešenie tohto problému. Okrem
toho, iné možnosti by v menšej miere prispeli k zviditeľneniu a uznaniu
dôležitosti problému na úrovni EÚ. Platforma bude ako členov spájať
rôzne orgány presadzovania práva všetkých členských štátov. Iné
zainteresované strany, najmä sociálni partneri na úrovni EÚ, príslušné
decentralizované agentúry Únie, ako napríklad Eurofound, Európska agentúra pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), a medzinárodné
organizácie, ako napríklad Medzinárodná organizácia práce (MOP), ako aj
zástupcovia štátov EHP, budú mať štatút pozorovateľov. Platforma bude vykonávať niekoľko
úloh, ktoré budú vymedzené a vykonávané na základe dohodnutých pracovných
programov. Výmena osvedčených postupov by bola prvým praktickým krokom
spolupráce. Zlepšili by sa ňou vedomosti o danom jave a porozumenie o
tom, ako sa rieši nelegálna práca a kto sú jej hlavnými aktérmi v
členských štátoch. Aby sa takáto výmena čo najlepšie využila, vytvorí
sa na základe databázy Eurofound databáza poznatkov, ktorá by sa mohla
podrobnejšie zamerať okrem iného na otázky presadzovania a viesť
k vypracovaniu spoločných usmernení a zásad. Predpokladá sa, že
platforma sa postupne vyvinie z fóra na výmenu informácií a osvedčených
postupov na prepracovanejšie formy spolupráce vzhľadom na narastajúcu
vzájomnú dôveru a získané skúsenosti. Platforma by nakoniec mala byť
schopná uskutočňovať spoločné školenia, výmenu zamestnancov
a koordinovať operačné činnosti vrátane spoločných
inšpekcií a zdieľania údajov. Návrh zlepší vytváranie, vykonávanie,
monitorovanie a hodnotenie nástrojov Únie, politík (podporí vysoko kvalitnú a
trvalo udržateľnú zamestnanosť a zaručí primeranú a
dôstojnú sociálnu ochranu; bude bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a
chudobe a zlepší pracovné podmienky) a príslušných právnych predpisov. Takisto
podporí tvorbu politiky založenej na faktoch a sociálny pokrok v spolupráci s
rozličnými zainteresovanými stranami. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ EÚ má právomoc konať v oblasti nelegálnej
práce na základe článkov ZFEÚ o sociálnej politike. Osobitne sa v článku
151 ZFEÚ uvádza, že Únia a členské štáty „majú za cieľ
podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a
pracovné podmienky, […] primeraná sociálna ochrana, […] so zreteľom na
permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu
práce“. V článku 153 ZFEÚ sa uvádzajú oblasti, v ktorých Únia
podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov. Patria sem
pracovné podmienky, integrácia osôb vylúčených z trhu práce a boj proti vylučovaniu
osôb zo spoločnosti. Návrh o posilnenej spolupráci EÚ v oblasti
odrádzania a prevencie nelegálnej práce vychádza z článku 153 ods. 2
písm. a) ZFEÚ, podľa ktorého Európsky parlament a Rada môžu
prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi
prostredníctvom podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny
informácií a osvedčených postupov, podpory inovačných prístupov a
vyhodnocovania skúseností s výnimkou zosúlaďovania zákonov a iných právnych
predpisov členských štátov. Hlavné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v
rámci tejto iniciatívy, sú podpora zamestnanosti a zlepšenie pracovných
podmienok (článok 151 ZFEÚ). Berúc do úvahy skutočnosť, že boj
proti nelegálnej práci sa v rôznych členských štátoch opiera o rôzne druhy
orgánov presadzovania práva (ako sa uvádza v kapitole 1), je potrebné, aby sa
táto iniciatíva rozšírila na všetky vnútroštátne orgány vrátane tých, ktoré
nepôsobia v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, ale takisto majú
zodpovednosť v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce alebo v
tejto oblasti plnia určité úlohy, ako sú napríklad daňové,
migračné a colné orgány. 3.2. Zásada
subsidiarity a proporcionality Výber právneho nástroja (rozhodnutie
Európskeho parlamentu a Rady) je najvhodnejší, vzhľadom na to, že
článok predpokladá riadny legislatívny postup na prijatie iniciatívy. Hoci hlavné kompetencie v súvislosti s
riešením problémov nelegálnej práce patria členským štátom, výzvy, ktorým
čelia (nepriaznivý vplyv nelegálnej práce na hospodárstvo a
spoločnosť, ťažkosti pri riešení cezhraničných foriem nelegálnej
práce, vyváženosť medzi primeranou úrovňou zdanenia/regulácie,
potreba vyhnúť sa podnecovaniu zamestnávateľov v tom, aby využívali
nelegálnu prácu, a nedostatočná spolupráca medzi rôznymi orgánmi
presadzovania práva) sú pre všetky členské štáty spoločné. Opatrenia
EÚ na posilnenie spolupráce na úrovni EÚ by podporili úsilie členských
štátov vynaložené pri prevencii a odrádzaní od nelegálnej práce zvýšením jeho
efektivity a účinnosti. Tým by zvýšili hodnotu opatrení členských štátov.
Vnútroštátne orgány presadzovania práva sa nachádzajú na najvhodnejšej úrovni,
pokiaľ ide o riešenie problémov spojených s nelegálnou prácou. Okrem
toho cezhraničné aspekty možno lepšie riešiť na úrovni EÚ. Návrh je
preto v úplnom súlade so zásadou subsidiarity. Návrh je v súlade so zásadou proporcionality,
keďže sa jedná o opatrenie zamerané na podporu spolupráce medzi
členskými štátmi bez akejkoľvek harmonizácie zákonov a iných právnych
predpisov členských štátov. Zvažovala sa možnosť zriadenia novej
decentralizovanej agentúry EÚ. V dôsledku administratívnych nákladov na
zriadenie novej agentúry sa však táto možnosť zamietla. 4. VPLYV NA ROZPOČET Nariadením (EÚ) č. 1296/2013 Európskeho parlamentu
a Rady[21]
sa ustanovuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej
inovácie („EaSI“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Financovanie platformy sa
uskutoční z osi Progress. Predbežná suma vo výške 2,1 mil. EUR ročne
sa predpokladá na vykonávanie úloh, ako je stanovenie praktických nástrojov,
podpora zo strany poskytovateľov služieb, uverejnenie spoločných
usmernení, zásad a príručiek, vytvorenie trvalých kapacít odbornej
prípravy a rámca na spoločnú realizáciu odbornej prípravy a organizovanie
partnerských hodnotení a európskych kampaní. Okrem toho sa tu zahrnú granty na
financovanie projektov na podporu dosiahnutia cieľov tejto platformy. Suma
do výšky 224 000 EUR ročne sa použije na úhradu nákladov
spojených s účasťou na zasadnutiach platformy.
Je potrebné tiež pripomenúť, že Európsky sociálny fond (ESF) podporuje
snahy členských štátov o zlepšenie kvality verejnej správy a riadenia, a
tým podporuje ich štrukturálne reformy. Financovanie sa predpokladá v rámci
viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Členské štáty
sa vyzývajú, aby využívali ESF na zlepšenie kapacity vnútroštátnych orgánov v
boji proti nelegálnej práci.
Legislatívny návrh nemá vplyv na rozpočet a nevyžaduje si
dodatočné personálne zdroje. Nariadenie Zamestnanci Komisie (2,5 zamestnanca na plný úväzok v súčasnosti v
rámci Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti
a začlenenie) budú plniť úlohy sekretariátu platformy. Podrobné
informácie sú uvedené v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý tvorí
prílohu k tomuto návrhu.
Zapojenie decentralizovaných agentúr Európskej únie
(Eurofound a Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci) do práce platformy ako pozorovateľov nepresiahne ich súčasné
mandáty. Pokiaľ ide o tieto agentúry, návrh nemá vplyv na rozpočet.
2014/0124 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o zriadení európskej platformy na posilnenie
spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. a), so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[22], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[23], po porade s európskym dozorným úradníkom pre
ochranu údajov, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) V oznámení z 18. apríla 2012[24] Komisia zdôraznila
potrebu lepšej spolupráce medzi členskými štátmi a oznámila začiatok
konzultácie o zriadení platformy na úrovni EÚ medzi inšpektorátmi práce a
ostatnými orgánmi presadzovania práva na boj proti nelegálnej práci, ktorá sa
zamerala na zlepšenie spolupráce, výmenu osvedčených postupov a
identifikáciu spoločných zásad pre inšpekcie. (2) V súlade s článkom 148
ods. 4 zmluvy, Rada svojím rozhodnutím 2010/707/EÚ[25] prijala usmernenia[26] pre politiky
zamestnanosti členských štátov. Tieto
integrované usmernenia pomáhajú členským štátom pri vytváraní národných
programov reforiem a vykonávaní reforiem. Usmernenia pre zamestnanosť
tvoria základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje
členským štátom v zmysle uvedeného článku. V posledných
rokoch tieto odporúčania zahŕňajú odporúčania pre
jednotlivé krajiny v oblasti boja proti nelegálnej práci. (3) V článku 151 zmluvy
sa uvádza, že cieľmi v oblasti sociálnej politiky sú podpora zamestnanosti
a lepšie životné a pracovné podmienky. Za účelom dosiahnutia týchto
cieľov Únia môže podporovať a dopĺňať činnosti
členských štátov v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci,
pracovných podmienok, integrácie osôb vylúčených z trhu práce a boja proti
vylučovaniu osôb zo spoločnosti. (4) Európsky parlament vo svojom
uznesení „o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie
pracovných podmienok v Európe“ privítal iniciatívu Komisie na vytvorenie
európskej platformy a vyzval na posilnenie spolupráce na úrovni EÚ v oblasti
boja s nelegálnou prácou[27]. (5) Na európskej úrovni je
nelegálna práca vymedzená ako „každá platená činnosť, ktorá je
zákonná, pokiaľ ide o jej charakter, ale nie je oznámená verejným
úradom, pričom sa berú do úvahy rozdiely v regulačnom systéme
členských štátov“[28],
čím sa vylučuje akákoľvek nezákonná činnosť. (6) Zneužívanie postavenia
samostatne zárobkovo činných osôb, na vnútroštátnej úrovni alebo v
cezhraničných situáciách, je často spojené s nelegálnou prácou. O
nepravú samostatne zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba
formálne samostatne zárobkovo činná, pričom spĺňa
podmienky, ktoré sú charakteristické pre zamestnanecký vzťah, s
cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým
povinnostiam. Nepravá samostatne zárobková činnosť je preto
nepravdivo oznámená práca a mala by spadať do rámca pôsobnosti platformy. (7) Nelegálna práca má významný
vplyv na rozpočet, a to z dôvodu nižších príjmov z daní
a sociálnych odvodov. Má nepriaznivý vplyv na zamestnanosť,
produktivitu a dodržiavanie noriem týkajúcich sa pracovných podmienok,
rozvíjanie zručností a celoživotné vzdelávanie. Narušuje
finančnú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany, oberá pracovníkov
o primerané sociálne výhody a spôsobuje nižšie dôchodky a obmedzený prístup k
zdravotnej starostlivosti. (8) Členské štáty prijali
rôznorodé politické prístupy a opatrenia na boj proti nelegálnej práci. Takisto
uzatvorili dvojstranné dohody a uskutočnili mnohostranné projekty o
určitých aspektoch nelegálnej práce. Platforma nebude prekážkou
uplatňovania dvojstranných dohôd alebo nástrojov týkajúcich sa
administratívnej spolupráce. (9) Spolupráca na úrovni EÚ nie
je ani zďaleka komplexná, pokiaľ ide o zúčastnené členské
štáty, ako aj o problematiku, ktorej sa týka. Neexistuje formálny mechanizmus
cezhraničnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov
zameraný na riešenie otázok súvisiacich s nelegálnou prácou. (10) Posilnenie spolupráce medzi členskými
štátmi na úrovni EÚ je potrebné na to, aby sa členským štátom pomohlo
efektívnejšie a účinnejšie predchádzať nelegálnej práci a
odrádzať od nej. (11) Cieľom platformy bude
uľahčiť výmenu najlepších postupov a informácií, vytvoriť
rámec na úrovni EÚ na vytváranie odborných znalostí a analýz a na zlepšenie
operačnej koordinácie opatrení medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi
presadzovania práva v členských štátoch. (12) Platforma by mala využiť
všetky relevantné zdroje informácií, najmä štúdie, dvojstranné dohody medzi
členskými štátmi a mnohostranné projekty spolupráce a vytvárať
synergie medzi existujúcimi nástrojmi a štruktúrami na úrovni EÚ s cieľom
maximalizovať odradzujúci alebo preventívny účinok týchto opatrení.
Operačná koordinácia opatrení členských štátov by mohla mať
formu spoločných školení, partnerských hodnotení a riešení pre
zdieľanie údajov. Európske kampane alebo spoločné stratégie by mohli
zvýšiť povedomie o nelegálnej práci. (13) Otázkami nelegálnej práce sa
zaoberajú najmä tri druhy vnútroštátnych orgánov presadzovania práva:
inšpektoráty práce, inšpektoráty sociálneho zabezpečenia a daňové
orgány. V niektorých prípadoch sem patria aj migračné orgány a služby
zamestnanosti, ako aj colné orgány, polícia, prokuratúra a sociálni partneri. (14) S cieľom riešiť
problematiku nelegálnej práce komplexne a úspešne, by sa v členských
štátoch mala realizovať kombinácia politík, ktorú podporí štrukturálna
spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Spolupráca by mala zahŕňať
všetky vnútroštátne orgány, ktoré majú vedúce postavenie a/alebo pôsobia v
oblasti prevencie a/alebo odrádzania od nelegálnej práce. (15) Platformu by pri dosahovaní
jej cieľov malo podporovať jednotné kontaktné miesto v každom
členskom štáte, ktoré by malo mať právomoci potrebné na spoluprácu s
vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú mnohostrannými aspektmi nelegálnej
práce. (16) Platforma by mala zapojiť
sociálnych partnerov na úrovni EÚ, a to medziodvetvových, ako aj partnerov z
odvetví, ktoré sú vážnejšie zasiahnuté nelegálnou prácou. Takisto by mala
spolupracovať s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako napríklad
Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a decentralizovanými agentúrami Únie,
osobitne s nadáciou Eurofound a Európskou agentúrou pre bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci. Zapojenie nadácie Eurofound a Európskej agentúry pre
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci do práce platformy ako
pozorovateľov nepresiahne ich súčasné mandáty. (17) Platforma by mala prijať
svoj rokovací poriadok, pracovné programy a pravidelné správy. (18) Na spracovanie osobných
údajov, ktoré uskutočňujú členské štáty v rámci tohto
rozhodnutia, sa uplatňuje smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri
spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[29], ako aj vnútroštátne
vykonávacie opatrenia k nej. Keďže Komisia je súčasťou európskej
platformy, nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so
zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi
Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[30] sa takisto
uplatňuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva podľa
tohto rozhodnutia. (19) Platforma môže
zriaďovať pracovné skupiny s cieľom preskúmať špecifické
otázky a mala by mať možnosť využívať znalosti odborníkov. (20) Platforma bude
spolupracovať s expertnými skupinami a výbormi na úrovni EÚ, ktoré pôsobia
v oblasti nelegálnej práce. (21) Financovanie platformy a jej
úloh by sa malo uskutočňovať prostredníctvom osi Progress
programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v rámci
rozpočtových prostriedkov stanovených rozpočtovým orgánom. (22) Komisia prijme potrebné
administratívne opatrenia na zriadenie siete. PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE: Kapitola I Všeobecné
ustanovenia Článok 1 Zriadenie
platformy 1. Týmto sa zriaďuje platforma na
posilnenie spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce
(ďalej len „platforma“). 2. Platformu tvoria: a) vnútroštátne orgány presadzovania práva
menované všetkými členskými štátmi, b) Komisia. 3. Zasadnutí platformy sa v súlade s
podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku môžu ako pozorovatelia
zúčastňovať tieto subjekty: a) zástupcovia medziodvetvovych sociálnych
partnerov na úrovni Únie, ako aj sociálnych partnerov v odvetviach, v ktorých
je vysoký výskyt nelegálnej práce, b) zástupca Európskej nadácie pre
zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a zástupca Európskej
agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), c) zástupca Medzinárodnej organizácie práce
(MOP), d) zástupcovia štátov EHP. Článok 2 Ciele Ako sa uvádza v článku 1 ods. 1, platforma
prispeje k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych
právnych predpisov, k zníženiu nelegálnej práce a vytváraniu formálnych
pracovných miest, a tým k predchádzaniu zhoršovania kvality pracovných
podmienok a podpore integrácie na trhu práce a sociálneho začlenenia: a) zlepšením spolupráce na úrovni EÚ medzi
rôznymi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch s cieľom
účinnejšie a efektívnejšie predchádzať nelegálnej práci vrátane
nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a odrádzať od nej, b) zlepšením technickej kapacity rôznych
orgánov presadzovania práva v členských štátoch na riešenie
cezhraničných aspektov nelegálnej práce, c) zvyšovaním povedomia verejnosti o
naliehavosti opatrení a podporou členských štátov, aby zintenzívnili svoje
úsilie pri riešení nelegálnej práce. Kapitola II Poslanie a úlohy Článok 3 Poslanie Na dosiahnutie cieľov uvedených v
článku 2 platforma: a) uskutočňuje výmenu najlepších
postupov a informácií, b) rozvíja odborné znalosti a vytvára
analýzy, c) koordinuje cezhraničné operačné
opatrenia. Článok 4 Úlohy 1. Na vykonávanie svojho poslania
platforma plní najmä tieto úlohy: a) zlepšuje znalosti o nelegálnej práci
prostredníctvom spoločných pojmov, nástrojov merania a podpory
spoločných porovnávacích analýz a súvisiacich relevantných
ukazovateľov, b) vypracúva analýzu účinnosti rôznych
politických opatrení na obmedzenie výskytu nelegálnej práce vrátane
preventívnych a represívnych opatrení, ako aj odstrašujúcich opatrení vo
všeobecnosti, c) vytvára nástroje, napríklad databázu
poznatkov o rôznych postupoch/opatreniach vrátane dvojstranných dohôd, ktoré
členské štáty využívajú na prevenciu a odrádzanie od nelegálnej práce, d) prijíma nezáväzné usmernenia pre
inšpektorov, príručky o osvedčených postupoch a spoločné zásady
pre inšpekcie v súvislosti s riešením nelegálnej práce, e) rozvíja formy spolupráce, ktoré zvyšujú
technickú kapacitu na riešenie cezhraničných aspektov nelegálnej práce
prostredníctvom spoločného rámca na spoločné operácie v oblasti
inšpekcie a výmeny pracovníkov, f) skúma možnosti zlepšenia spoločného
využívania údajov v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov vrátane možností
využívania informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a elektronickej
výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI), g) vytvára trvalé kapacity v oblasti
odborného vzdelávania pre orgány presadzovania práva a prijíma spoločný
rámec na uskutočňovanie odbornej prípravy, h) organizuje partnerské hodnotenia na
sledovanie pokroku členských štátov v oblasti boja proti nelegálnej práci
vrátane podpory pri uplatňovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny
vydaných Radou, ktoré sa týkajú boja alebo prevencie nelegálnej práce, i) zvyšuje informovanosť o probléme
uskutočňovaním spoločných činností, ako sú európske kampane
a prijímanie regionálnych alebo celoeurópskych stratégií vrátane odvetvových
prístupov. 2. Pri vykonávaní svojich úloh bude
platforma využívať všetky relevantné zdroje informácií vrátane štúdií a
mnohostranných projektov spolupráce a zohľadní príslušné nástroje Únie a
štruktúry, ako aj skúsenosti vyplývajúce z dvojstranných dohôd. Nadviaže vhodnú
spoluprácu s nadáciou Eurofound a agentúrou EU-OSHA. Kapitola III Fungovanie
platformy Článok 5 Jednotné
kontaktné miesto 1. Každý členský štát určí
jedno jednotné kontaktné miesto ako člena platformy. Môže takisto
vymenovať jedného náhradníka. 2. Do procesu vymenúvania svojich
zástupcov by členské štáty mali zapojiť všetky verejné orgány, ktoré
pôsobia v oblasti prevencie a/alebo odrádzania od nelegálnej práce, ako sú
inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia, daňové orgány,
služby zamestnanosti a migračné úrady (ďalej len „orgány
presadzovania práva“). V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo
praxou môžu takisto zapojiť sociálnych partnerov. 3. Členské štáty poskytnú Komisii
zoznam a kontaktné údaje všetkých orgánov presadzovania práva, ktoré pôsobia v
oblasti prevencie nelegálnej práce a/alebo odrádzania od nej. 4. Jednotné kontaktné miesta
spolupracujú so všetkými orgánmi presadzovania práva, ktoré pôsobia v oblasti
prevencie a/alebo odrádzania od nelegálnej práce, pokiaľ ide o
činnosti platformy, a zabezpečia svoju účasť na
zasadnutiach a/alebo príspevky v súvislosti s činnosťou platformy alebo
jej pracovných skupín, ak otázky, ktoré sú predmetom diskusie, patria do ich
právomoci. Článok 6 Zástupcovia
sociálnych partnerov 1. Zástupcovia sociálnych partnerov na
medziodvetvovej úrovni, ako aj z odvetví s vysokým výskytom nelegálnej
práce, sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach platformy ako
pozorovatelia v súlade s postupmi stanovenými ich príslušnými organizáciami. 2. Na základe návrhov sociálnych
medziodvetvových a odvetvových partnerov na úrovni Únie, túto skupinu
pozorovateľov tvorí: a) najviac 8 pozorovateľov
zastupujúcich sociálnych partnerov na medziodvetvovej úrovni (rovnomerne
rozdelených medzi organizácie zamestnávateľov a zamestnancov), b) najviac 10 pozorovateľov
zastupujúcich sociálnych partnerov z odvetví s vysokým výskytom nelegálnej
práce (rovnomerne rozdelených medzi organizácie zamestnávateľov a
zamestnancov). Článok 7 Činnosť 1. Komisia koordinuje činnosť
platformy a predsedá jej zasadnutiam. 2. Na naplnenie svojho poslania
platforma prijíma väčšinou hlasov: a) rokovací poriadok, ktorý okrem iného
obsahuje ustanovenia o prijímaní rozhodnutí platformy, b) dvojročný pracovný program
platformy, v ktorom sa okrem iného uvádzajú podrobné úlohy a pravidelné
dvojročné správy platformy, c) rozhodnutie o zriadení pracovných skupín
na preskúmanie otázok uvedených v pracovných programoch platformy. Takéto
pracovné skupiny zaniknú hneď, ako splnia svoje mandáty. 3. Ak je to užitočné a/alebo
potrebné, môžu sa v jednotlivých prípadoch prizvať na diskusie platformy
alebo pracovných skupín odborníci s osobitnou odbornou spôsobilosťou v
oblasti, ktorá je predmetom diskusie. 4. Platforme pomáha sekretariát, ktorý
poskytne Komisia. Sekretariát pripravuje zasadnutia, pracovné programy
platformy a jej správy. 5. Komisia pravidelne informuje
Európsky parlament a Radu o činnosti platformy. Článok 8 Spolupráca Ak je to vhodné, platforma spolupracuje s
ostatnými príslušnými expertnými skupinami a výbormi na úrovni Únie, ktorých
činnosť súvisí s nelegálnou prácou, najmä výborom vedúcich
predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC), výborom odborníkov pre vysielanie
pracovníkov, správnou komisiou pre koordináciu sociálneho zabezpečenia,
Výborom pre zamestnanosť (EMCO), Výborom pre sociálnu ochranu (SPC) a
pracovnou skupinou pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Takisto je
možné organizovať spoločné zasadnutia. Článok 9 Náhrada
výdavkov Komisia nahradí cestovné náklady a v prípade
potreby náklady na stravu a ubytovanie členom, pozorovateľom a
pozvaným odborníkom v súvislosti s činnosťou platformy. Členom, pozorovateľom a pozvaným
odborníkom neprislúcha za poskytované služby odmena. Článok 10 Finančná
podpora Celkové financie na vykonávanie tohto rozhodnutia
sa vyčleňujú v rámci programu v oblasti zamestnanosti a
sociálnej inovácie (EaSI), pričom ročné rozpočtové
prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci obmedzení
finančného rámca. Kapitola IV Záverečné
ustanovenia Článok 11 Preskúmanie Štyri roky od nadobudnutia účinnosti tohto
rozhodnutia Komisia predloží správu o jeho uplatňovaní Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru
a Výboru regiónov. V správe sa posúdi najmä to, do akej miery platforma
prispela k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 2 a splnila
úlohy uvedené v článku 3 a pracovných programoch platformy. Článok 12 Adresáti Toto rozhodnutie je určené členským
štátom. Článok 13 Nadobudnutie účinnosti Toto
rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda Legislatívny finančný výkaz 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3. Druh návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie a finančný vplyv 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a
nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného
vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné
rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Príspevky od tretích
strán 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce 1.2. Príslušné oblasti politiky v
rámci ABM/ABB[31]
Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie 1.3. Druh návrhu/iniciatívy n Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie,
ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[32] ¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia
trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie
presmerovanej na novú akciu 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické
ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Prispieť k cieľom stratégie Európa 2020: – podporovať vyššiu účasť na trhu práce, – rozvíjať bezpečný, pružný a mobilný európsky trh práce, – podporovať sociálne začlenenie, – podporovať sociálnu a hospodársku súdržnosť. 1.4.2. Osobitné ciele a príslušné
činnosti v rámci ABM/ABB Osobitný cieľ č. 1 Podporiť
vytváranie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov Únie, politík
(podporiť vysoko kvalitnú a trvalo udržateľnú zamestnanosť
a zaručiť primeranú a dôstojnú sociálnu ochranu; bojovať
proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovať pracovné podmienky)
a príslušných právnych predpisov. Ďalej podporiť tvorbu politiky
založenej na faktoch, sociálnu inováciu a sociálny pokrok v spolupráci so
sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a
verejnými a súkromnými orgánmi. Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB: Zamestnanosť,
sociálne záležitosti a začlenenie 1.4.3. Očakávané výsledky a
vplyv Uveďte, aký
vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Cieľom návrhu je zlepšiť spoluprácu na úrovni EÚ medzi orgánmi presadzovania práva, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia, daňové orgány a iné príslušné orgány, s cieľom efektívnejšie a účinnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej. 1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie
návrhu/iniciatívy. Ukazovatele výstupu, ktoré sa majú dosiahnuť, budú definované v dvojročných pracovných programoch platformy. Okrem toho Komisia raz ročne podá Rade správu o činnosti platformy. Tieto správy poskytujú informácie o podrobných pracovných programoch platformy, jej iniciatívach a frekvencii zasadnutí. Štyri roky po tom, ako rozhodnutie nadobudlo účinnosť, sa zhodnotia činnosti platformy. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú
uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Cieľom tohto rozhodnutia je prispieť k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov Únie, vytváraniu formálnych pracovných miest, zvýšeniu kvality pracovných podmienok, začleneniu na trh práce a celkovému sociálnemu začleneniu prostredníctvom: a) zlepšenia spolupráce na úrovni EÚ medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva členských štátov s cieľom účinnejšie a efektívnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej, b) zlepšenia technickej kapacity rôznych orgánov presadzovania práva členských štátov na riešenie cezhraničných aspektov nelegálnej práce, c) zvyšovaním povedomia členských štátov o naliehavosti opatrení a podporovaním úsilia v boji proti nelegálnej práci. 1.5.2. Prínos zapojenia Európskej
únie Prevencia a odrádzanie od nelegálnej práce prispievajú k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ a členských štátov, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovného práva, zdravia, bezpečnosti a koordinácie vnútroštátneho sociálneho zabezpečenia. V súlade s cieľmi stanovenými v článku 151 by opatrenia na úrovni EÚ zamerané na boj proti nelegálnej práci prispeli k vytvoreniu formálnych pracovných miest, zvýšeniu kvality pracovných podmienok a pomohli zvýšiť začleňovanie na trh práce, ako aj všeobecné sociálne začlenenie. So zreteľom na článok 153 ZFEÚ v prípadoch, v ktorých majú členské štáty a Európska únia spoločné právomoci, by opatrenia na úrovni EÚ podporili úsilie členských štátov, a to zlepšením spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce na úrovni EÚ a zvýšením jej efektívnosti a účinnosti, čim sa opatreniam členských štátov poskytne pridaná hodnota. 1.5.3. Poznatky získané z podobných
skúseností v minulosti Doposiaľ neexistuje žiadny komplexný prístup zahŕňajúci všetky príslušné orgány všetkých členských štátov pri riešení nelegálnej práce na úrovni EÚ. 1.5.4. Zlučiteľnosť a
možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi Základné práva: Návrh je v súlade so stratégiou EÚ pre základné práva, KOM(2010) 573 v konečnom znení. Stratégia Európa 2020: Iniciatíva prispeje k vytvoreniu pracovných miest a sociálnemu začleneniu v rámci stratégie pre inteligentný, udržateľný a sociálne inkluzívny rast. (KOM(2010) 2020) 1.6. Trvanie a finančný vplyv
¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním –
¨ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR. –
¨ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR. n Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním –
Počiatočná fáza vykonávania sa začne
prijatím rozhodnutia, –
a potom bude vykonávanie pokračovať v
plnom rozsahu. 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[33] n Priame hospodárenie na úrovni Komisie –
n prostredníctvom oddelení vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,
–
¨ prostredníctvom výkonných agentúr, ¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich
s plnením rozpočtu na: –
¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili –
¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte) –
¨ EIB a Európsky investičný fond –
¨ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia
o rozpočtových pravidlách –
¨ verejnoprávne subjekty –
¨ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby,
pokiaľ poskytujú dostatočné finančné záruky –
¨ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré
sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú
dostatočné finančné záruky –
¨ osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP
podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené
v príslušnom základnom akte. – V prípade viacerých spôsobov hospodárenia
uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ Uveďte
časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Štyri roky po tom, ako rozhodnutie nadobudlo účinnosť, sa zhodnotia činnosti platformy. Hodnotenie bude vychádzať z ukazovateľov výsledkov, ako napríklad kvalita spolupráce s inými členskými štátmi, pravidelné podávanie správ a ďalší výskum. V hodnotení sa posúdi, do akej miery prispela platforma k dosiahnutiu svojich cieľov. Táto správa sa predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu a Výboru regiónov. 2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká Pokiaľ ide o sprievodné opatrenia podľa programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI): priame hospodárenie podľa tohto programu bude zahŕňať udeľovanie zmlúv a grantov na osobitné opatrenia a platby grantov vládnym a mimovládnym organizáciám. Hlavné riziko bude súvisieť so schopnosťou (najmä) menších organizácií účinne kontrolovať výdavky a zabezpečovať transparentnosť vykonávaných operácií. 2.2.2. Údaje o zavedenom systéme
vnútornej kontroly. Pokiaľ ide o sprievodné opatrenia podľa programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI): použijú sa kontrolné opatrenia podľa nariadenia č. 1296/2013. 2.2.3. Odhad nákladov a prínosov
kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby. 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam Uveďte
existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia. Pokiaľ ide o sprievodné opatrenia podľa programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI): použijú sa opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam podľa nariadenia č. 1296/2013. 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov · Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za
sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca
a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo […][Názov………………………………………...……….] || DRP/NRP ([34]) || krajín EZVO[35] || kandidátskych krajín[36] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 || 04.03.02.01 EaSI || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1 || 04.01.04.02 EaSI || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca || 1 || Inteligentný a inkluzívny rast GR: EMPL || || || Rok 2014[37] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || 04.03.02.01 (EaSI) || Záväzky || (1) || 0,150 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,150 Platby || (2) || 0 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,000 Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || || Platby || (2a) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov[38] || || || || || || || || 04.01.04.02 (EaSI) || || (3) || 0,115 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 1,459 Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0,265 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,609 Platby || = 2 + 2a + 3 || 0,115 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,459 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 0,150 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,150 Platby || (5) || 0 || 2,100 || 1,200 || 1,800 || 1,100 || 1,800 || 1,000 || 9,000 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || 0,115 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 1,459 Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 4 + 6 || 0,265 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,609 Platby || = 5 + 6 || 0,115 || 2,324 || 1,424 || 2,024 || 1,324 || 2,024 || 1,224 || 10,459 Platby || = 5 + 6 || || || || || || || || Okruh viacročného finančného rámca || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU GR: EMPL || || Ľudské zdroje || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 2,310 Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || SPOLU GR EMPL || Rozpočtové prostriedky || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 2,310 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 0,330 || 2,310 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,595 || 2,654 || 1,754 || 2,354 || 1,654 || 2,354 || 1,554 || 12,919 Platby || 0,445 || 2,654 || 1,754 || 2,354 || 1,654 || 2,354 || 1,554 || 12,769 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. –
n Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU VÝSTUPY Druh[39] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[40]: Návrh zlepší vytváranie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov Únie, politík a príslušných právnych predpisov. Takisto podporí tvorbu politiky založenej na faktoch, sociálnu inováciu a sociálny pokrok v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi. Výmeny najlepších postupov a informácií, odborná príprava, budovanie technických kapacít na posilnenie spolupráce, zvyšovanie informovanosti || Databáza poznatkov, spoločné usmernenia a pod., spoločné operácie, výmena pracovníkov, vzdelávacie aktivity, kampane, stratégie, hodnotenie || 0,366 || 1 || 0,15 || 4 || 2,100 || 4 || 1,200 || 4 || 1,800 || 4 || 1,100 || 4 || 1,800 || 4 || 1,000 || 25 || 9,150 || || || || || || || || || || || || || || || || || || Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet || 1 || 0,150 || 4 || 2,100 || 4 || 1,200 || 4 || 1,800 || 4 || 1,100 || 4 || 1,800 || 4 || 1,000 || 25 || 9,150 NÁKLADY SPOLU || 1 || 0,150 || 4 || 2,100 || 4 || 1,200 || 4 || 1,800 || 4 || 1,100 || 4 || 1,800 || 4 || 1,000 || 25 || 9,150 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov. –
n Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok 2014[41] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 0,33 || 2,31 Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || || Mimo OKRUHU 5[42] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || 0,115 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 0,224 || 1,459 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || || SPOLU || 0,445 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 3,769 Rozpočtové
prostriedky potrebné na ľudské zdroje budú pokryté rozpočtovými
prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli
prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi,
ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu
prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení. 3.2.3.2. Odhadované potreby
ľudských zdrojov –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. –
n Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je
uvedené v nasledujúcej tabuľke: odhady sa vyjadrujú v jednotkách
ekvivalentu plného pracovného času || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || || XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) (2 AD + 0,5 AST) || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || 2,5 || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času )[43] || || XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) || || || || || || || || XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách) || || || || || || || || XX 01 04 yy[44] || ‒ ústredie || || || || || || || || – delegácie || || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || SPOLU || || || || || || || XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú
doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci
ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od
rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci (2 AD + 0,5 AST) || AD 1: Prehľad činností v súvislosti s nelegálnou prácou, organizovanie práce sekretariátu platformy, riadenie zasadnutí platformy vrátane prípravy návrhu programu, dokumentov na diskusiu a návrhu zápisnice zo zasadnutí. Koordinácia spolupráce. Koordinácia výziev na predkladanie návrhov/ponúk. AD 2: Prehľad operatívnej činnosti platformy, ako napríklad riadenie databázy poznatkov, spoločná odborná príprava a inšpekcie, výmeny zamestnancov, vydávanie spoločných dokumentov atď., podpora koordinácie spolupráce. Podpora v súvislosti s výzvami na predkladanie návrhov/ponúk. 0,5 AST: Administratívna podpora sekretariátu vrátane správy dokumentov, organizácie stretnutí (rezervácie miestností, pozvánky, administratíva v súvislosti s náhradami výdavkov a pod.), distribúcie dokumentov zasadnutí, všeobecnej korešpondencie. Externí zamestnanci || 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom –
n Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným
rámcom. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte
príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo
aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[45]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy,
rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. 3.2.5. Príspevky od tretích strán –
n Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími
stranami. –
¨ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami,
ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU || || || || || || || || 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy –
n Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. –
¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v
nasledujúcej tabuľke: –
¨ vplyv na vlastné zdroje –
¨ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[46] Rok N || Rok N + 1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) Článok …………. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na
ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv. Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy.
[1] Oznámenie Komisie „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej
práci“, KOM(2007) 628, http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52007DC0628:EN:HTML. [2] Pozri prílohu II k posúdeniu vplyvu v súvislosti so
zriadením európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a
odrádzania od nelegálnej práce. [3] Všetky číselné údaje sú získané z priamych
prieskumov, ktoré vychádzali z osobných rozhovorov s občanmi EÚ.
Dôležitými faktormi pre to, aby občania uviedli, že vykonávali nelegálnu
prácu alebo z nej mali výhodu, sú informovanosť, vnútroštátne vymedzenie
nelegálnej práce, jej transparentnosť a dôvera v osobu, ktorá vedie
rozhovor. [4] Mimoriadny prieskum Eurobarometra (č. 402) o
nelegálnej práci v Európskej únii http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_402_en.pdf. [5] Európska komisia, Vývoj zamestnanosti a sociálnej
situácie v Európe 2013, Luxemburg, 2014. [6] Oznámenie Komisie „Európa 2020:
stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 z 3. marca 2010.
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF
Oznámenie Komisie „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta:
Európsky príspevok k plnej zamestnanosti“ KOM(2010) 682 z 23. novembra 2010. [7] Oznámenie Komisie „Smerom k oživeniu hospodárstva
sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, COM(2012) 173
final, 18. apríla 2012. [8] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010
o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov. [9] http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm. [10] http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=EN&reference=P7-TA-2014-0012. [11] V Nemecku dohody medzi spolkovým ministerstvom financií a
sociálnymi partnermi v oblasti stavebníctva, maliarskych prác a priemyselných
textílii; v Bulharsku vytvorenie národného centra pre „pravidlá pre podniky“ a
v Luxembursku zavedenie identifikačných preukazov pre každého pracovníka
na stavbe. [12] Mimoriadny prieskum Eurobarometra (č. 402), Správa o
nelegálnej práci v Európskej únii, 2013. [13] Pozri kapitolu 3.2.2, tabuľku 1 posúdenia vplyvu v
súvislosti so zriadením európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti
prevencie a odrádzania od nelegálnej práce. [14] "Joining
up in the fight against undeclared work in Europe: Feasibility study on
establishing a European platform for cooperation between labour inspectorates,
and other relevant monitoring and enforcement bodies, to prevent and fight
undeclared work" (Spoločne v boji proti nelegálnej práci: štúdia
uskutočniteľnosti o zriadení európskej platformy na spoluprácu medzi
inšpektorátmi práce a inými príslušnými monitorovacími orgánmi a orgánmi
presadzovania práva na prevenciu a boj proti nelegálnej práci), Regio plan 2010
http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6676&langId=en. [15] Mimoriadny prieskum Eurobarometra (č. 402), Správa o
nelegálnej práci v Európskej únii.
http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_402_en.pdf. [16] Tackling
undeclared work in 27 European Union Member States and Norway. Approaches
and measures since 2008 (Boj proti nelegálnej práci v 27 členských
štátoch Európskej únie a Nórsku. Prístupy a opatrenia od roku 2008), Eurofound
2013 http://www.eurofound.europa.eu/publications/htmlfiles/ef13243.htm. [17] http://www.eurofound.europa.eu/areas/labourmarket/tackling/search.php. [18] Konzultácia
so sociálnymi partnermi podľa článku 154 ZFEÚ o posilnení spolupráce
EÚ v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce, konzultačný
dokument C(2013) 4145 http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=10345&langId=en. [19] „Druhá fáza konzultácie so sociálnymi partnermi podľa
článku 154 ZFEÚ o posilnení spolupráce EÚ v oblasti prevencie a odrádzania
od nelegálnej práce“, C(2014) 452 final
http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=11424&langId=en [20] Pozri prílohu I k posúdeniu vplyvu v súvislosti so
zriadením európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a
odrádzania od nelegálnej práce. [21] Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z
11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti
a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie
č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj
mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania. [22] Ú. v. EÚ C , , s. . [23] Ú. v. EÚ C , , s. . [24] Oznámenie Komisie „Smerom k oživeniu hospodárstva
sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, COM(2012) 173,
18. apríla 2012, http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=101&newsId=1270&furtherNews=yes. [25] Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o
usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308,
24.11.2010, s. 46). [26] Tieto usmernenia boli zachované aj pre roky 2011, 2012 a
2013. [27] Uznesenie
Európskeho parlamentu zo 14. januára 2014 o účinných pracovných
inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe
(2013/2112/INI) http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2013/2112(INI). [28] Oznámenie Komisie „Zintenzívnenie boja proti nelegálnej
práci“
KOM(2007) 628, 24. októbra 2007
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52007DC0628:EN:HTML. [29] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24.
októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a
voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). [30] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na
spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o
voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). [31] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [32] Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b)
nariadenia o rozpočtových pravidlách. [33] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [34] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky. [35] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [36] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske
krajiny západného Balkánu. [37] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [38] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [39] Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.:
počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). [40] Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Osobitné ciele...“. [41] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [42] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [43] ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE =
vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný
expert v delegácii. [44] Čiastkový strop pre externých zamestnancov
financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“). [45] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody (na
obdobie rokov 2007 – 2013). [46] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté
sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.