52014DC0209

1.           Úvod

Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020[1] prijatý v apríli 2011 priniesol zmenu v prístupe k začleňovaniu Rómov: Po prvýkrát sa vytvoril komplexný rámec založený na dôkazoch, ktorý je jasne prepojený so stratégiou Európa 2020. Rámec EÚ sa týka všetkých členských štátov, ale musí sa prispôsobiť situácii v jednotlivých krajinách.

Najvyšší predstavitelia štátov a vlád EÚ podporili rámec EÚ[2]a členské štáty následne po prvýkrát začali koordinovať svoje úsilie o odstránenie rozdielov medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v prístupe k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Komisia zaviedla mechanizmus každoročného podávania správ Európskemu parlamentu a Rade na účely hodnotenia dosiahnutého pokroku do roku 2020. Zároveň vytvorila štruktúry na podporu úsilia členských štátov, najmä sieť vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov, v rámci ktorej sa pravidelne stretávajú zástupcovia kontaktných miest zo všetkých 28 členských štátov, ako aj internú pracovnú skupinu Komisie pre problematiku Rómov, ktorej predsedá Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť (úlohu podpredsedu má Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie) a v ktorej sa stretávajú vysokí predstavitelia Generálneho sekretariátu Komisie a rôznych generálnych riaditeľstiev vrátane tých, ktorí majú na starosti regionálnu a mestskú politiku, vzdelávanie a kultúru, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, zdravie a spotrebiteľov, rozšírenie, vnútorné záležitosti, štatistiku, rozpočet, komunikáciu a Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA). Toto zloženie zaisťuje súdržnosť a jednotnosť skupiny.

V správe sa po prvýkrát meria pokrok dosiahnutý v štyroch kľúčových oblastiach: vzdelávaní, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývaní, ako aj v boji proti diskriminácii a využívaní finančných prostriedkov. Posudzuje sa v nej aj pokrok dosiahnutý na úrovni EÚ.

2.           Pokrok na úrovni EÚ

2.1.        Začlenenie problematiky integrácie Rómov do politík a financovania

Podiel a situácia rómskeho obyvateľstva v jednotlivých členských štátoch sú rôzne. V niektorých členských štátoch sa navyše musia riešiť nové problémy súvisiace s integráciou rómskych komunít, ktoré len nedávno prišli na ich územie. Všetky členské štáty[3] ako súčasť rámca EÚ vypracovali vlastné stratégie integrácie Rómov[4] prispôsobené potrebám rómskeho obyvateľstva v danej krajine. Keďže mnohí Rómovia čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Komisia spojila integráciu Rómov so svojím širším programom rastu, teda so stratégiou Európa 2020. Európska rada vydala v rámci európskeho semestra konkrétne odporúčania[5] o integrácii Rómov pre jednotlivé členské štáty, v ktorých žije značný podiel rómskeho obyvateľstva. Komisia navyše navrhla a Rada prijala vôbec prvý právny nástroj týkajúci sa Rómov, a to odporúčanie Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch[6]. V tomto odporúčaní sú stanovené konkrétne opatrenia vrátane opatrení pozitívnej diskriminácie na zlepšenie situácie Rómov.

Pracovná skupina Komisie pre problematiku Rómov sa stará o to, aby sa riešili všetky aspekty integrácie Rómov najmä s využitím rôznych fondov EÚ. Nový viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[7] uľahčuje využívanie fondov EÚ na účely integrácie Rómov. Nariadenie o spoločných ustanoveniach pre všetky európske štrukturálne a investičné (ESI) fondy[8] umožňuje skombinovať rôzne fondy EÚ tak, aby sa dali použiť v štyroch kľúčových oblastiach politík rámca EÚ. Hlavnými relevantnými fondmi pre integráciu Rómov sú Európsky sociálny fond (ESF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV). V nariadeniach o rozpočtových pravidlách[9] sa stanovuje, že aspoň 23,1 % rozpočtu na politiku súdržnosti sa vyčlení na investície do ľudí z Európskeho sociálneho fondu, pričom aspoň 20 % z tejto sumy sa v každom členskom štáte použije na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Nové nariadenia o využívaní fondov EÚ teraz navyše obsahujú vylepšené mechanizmy monitorovania a hodnotenia, ktoré umožňujú získať presnejšie informácie o tom, či štrukturálne fondy plnia stanovené ciele v oblasti začleňovania Rómov.

Komisia takisto vydala európsky kódex správania pre partnerstvo[10], ktorý sa týka všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov a obsahuje podrobné kritériá pre vytváranie partnerstiev, plánovanie, vykonávanie a monitorovanie programov. V nariadení o Európskom sociálnom fonde (ESF)[11] sa navyše vyžaduje, aby sa v menej rozvinutých a prechodných regiónoch použilo primerané množstvo finančných prostriedkov z ESF na posilnenie kapacity sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií pri plnení programov.

A napokon, Rada na základe návrhu Komisie prijala odporúčanie o zavedení záruky pre mladých ľudí[12], pričom členské štáty osobitne vyzvala, aby Rómov považovali za kľúčovú cieľovú skupinu v závislosti od podielu a situácie ich rómskeho obyvateľstva.

2.2.        Úzka spolupráca so všetkými zainteresovanými stranami

Komisia vedie nepretržitý dialóg s členskými štátmi prostredníctvom siete 28 vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov. Táto sieť je dôležitým krokom vpred z hľadiska podpory koordinácie a vykonávania stratégií a opatrení v praxi. Členským štátom takisto umožňuje vymieňať si s Komisiou skúsenosti a odborné znalosti a podnecuje nadnárodnú spoluprácu a výmenu osvedčených postupov.

Zasadnutia európskej platformy pre začleňovanie Rómov sa navyše stali fórom pre diskusie a výmenu skúseností medzi Komisiou, členskými štátmi, medzinárodnými organizáciami, krajinami zapojenými do procesu rozširovania a občianskou spoločnosťou. Komisia bude v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami ďalej uvažovať o tom, ako toto fórum ešte zefektívniť a ako čo najviac prispieť k tvorbe európskych politík v oblasti integrácie Rómov.

Komisia je členom koalície medzinárodných organizácií[13], ktorá podporuje účinné vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov na miestnej a regionálnej úrovni. Komisia a Rada Európy v tejto koalícii spojili sily s cieľom posilniť kapacitu miestnych orgánov v oblasti tvorby, financovania a vykonávania miestnych stratégií začleňovania Rómov, pričom sa začalo zlepšovaním miestneho riadenia[14] a zapojenia do komunity prostredníctvom mediácie[15].

3.           Pokrok v členských štátoch – hodnotenie Komisie

Tri roky po prijatí rámca EÚ sa začína vo väčšine členských štátov prejavovať pokrok, ktorý je ale stále pomalý. Táto správa sa zaoberá najmä tým, aké opatrenia sa doteraz vykonali, či sa dodržiavali usmernenia z predchádzajúcich správ Komisie o pokroku a či možno pozorovať reálny vplyv v praxi. Sprievodný pracovný dokument útvarov obsahuje podrobný prehľad podľa členských štátov a prvé hodnotenie vnútroštátnej stratégie integrácie Rómov v Chorvátsku, ktoré bolo predložené po jeho pristúpení k EÚ 1. júla 2013.

V hodnotení sa použili najmä informácie od členských štátov, ktoré zhromaždili prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov, od občianskej spoločnosti a z európskej siete nezávislých expertov pre oblasť sociálneho začlenenia. Východiskovým bodom, od ktorého sa meria pokrok, je prieskum Agentúry pre základné práva o situácii v jednotlivých krajinách.

3.1.        Vzdelávanie

Komisia v rámci EÚ vyzýva členské štáty, aby ako minimálnu požiadavku zaistili ukončenie základnej školskej dochádzky, aby rozšírili prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, aby zabránili diskriminácii alebo segregácii rómskych detí a aby znížili počet žiakov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku. Členské štáty boli takisto vyzvané, aby podnecovali mladých Rómov k účasti na sekundárnom a terciárnom vzdelávaní.

V hodnotení Komisie sa ukázalo, že členské štáty prijali súbor konkrétnych opatrení, ktoré priniesli viditeľné výsledky. V správe sa napríklad poukazuje na jasný všeobecný pozitívny trend v súvislosti s prístupom k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve.

Na dosiahnutie zásadnejšej zmeny sú však potrebné ďalšie opatrenia. Najzávažnejšie problémy, ktoré sa v minulosti zistili prostredníctvom rámca EÚ, sú stále relevantné a vyžadujú si ďalšie trvalé úsilie. Ak sa má dosiahnuť výrazný pokrok, všeobecné systémy vzdelávania musia byť inkluzívnejšie a lepšie prispôsobené potrebám rómskych žiakov.

Zásadným problémom zostáva pretrvávajúca segregácia rómskych detí v osobitných školách alebo triedach[16]. Tu neexistujú jednoduché a jednoznačné riešenia. Desegregácia si vyžaduje politické odhodlanie, čas, dôkladnú prípravu a plány realizácie, ktoré zohľadňujú miestne podmienky. Opatrenia, ktoré nepriamo vedú k segregácii, by sa mali systematicky odstraňovať. Členské štáty, ktorých sa to najviac týka (napríklad Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko), budú musieť zaviesť prísnejšie opatrenia na odstránenie tohto problému a zvrátenie situácie prostredníctvom kvalitného, prístupného a inkluzívneho všeobecného systému vzdelávania.

V súčasnosti sa už všeobecne uznáva význam prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve. Vo viacerých členských štátoch sa prijal aj súbor legislatívnych opatrení (napríklad povinné predprimárne vzdelávanie, peňažné stimuly). Niektoré členské štáty hlásili jednoznačne pozitívne výsledky. Vo Fínsku sa napríklad v priebehu desiatich rokov zvýšila účasť rómskych detí na predprimárnom vzdelávaní z 2 % na 60 %. To isté platí aj pre Maďarsko, kde je vysoká miera zapojenia rómskych detí do predprimárneho vzdelávania(79 %), ktorá sa zrejme ešte zvýši, pretože podľa nového zákona o verejnom vzdelávaní sa zníži vek začiatku povinného predprimárneho vzdelávania na 3 roky. V niektorých členských štátoch sú naopak prijaté opatrenia stále nedostatočné (napríklad na Slovensku), prípadne vôbec neexistujú (napríklad v Grécku).

Zníženie počtu rómskych detí, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, si vyžaduje aj ďalšie úsilie vrátane mimoškolských činností a úzkej spolupráce s rodinami. Situácia detí, ktoré nelegálne žijú na území daného štátu, môže byť ešte horšia, keď nemajú potrebné úradné dokumenty, napríklad platné povolenia na pobyt alebo lekárske záznamy, čo môže brániť ich zapojeniu do primárneho vzdelávania. V správe francúzskeho ombudsmana[17] sa uvádza niekoľko prípadov, keď miestne samosprávy z týchto dôvodov neumožnili rómskym deťom prístup k primárnemu vzdelávaniu. Časté presuny rómskych a kočovníckych rodín navyše vedú k prerušeniu školskej dochádzky a následne k nedostatočnému vzdelaniu a vysokej miere predčasného ukončenia školskej dochádzky.

V hodnotení Komisie sa potvrdilo, že trvalé úsilie môže mať významný vplyv na situáciu Rómov, pokiaľ ide o vzdelávanie. V priebehu trojročného (2010 – 2013) bulharského vzdelávacieho projektu sa napríklad počet detí, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, znížil o takmer 80 %. Existujú aj ďalšie osvedčené postupy, napríklad celodenná výučba v Bulharsku a na Slovensku, či mimoškolské činnosti určené osobitne pre znevýhodnené deti v Maďarsku, využívanie mediátorov vo Fínsku, začlenenie rómskej kultúry do učebných osnov na Slovensku a v Maďarsku, poskytovanie jazykovej podpory v Bulharsku a vo Francúzsku, poskytovanie dvojjazyčného vzdelávania (rómsko-rumunského), príprava učiteľov rómskeho jazyka v Rumunsku a odborná príprava učiteľov na Slovensku, v Maďarsku a Bulharsku. Pozitívnym krokom je aj rozšírenie vzdelávacích projektov na deti, ktorých rodiny sa presúvajú z jedného členského štátu do druhého.

Jestvujúce postupy však majú skôr obmedzené zameranie, pričom hlavnou úlohou zostáva rozšírenie týchto iniciatív a zabezpečenie dlhodobého financovania. Musí sa vyvinúť väčšie úsilie v oblasti vzdelávania učiteľov a zavádzania metodík inkluzívneho vzdelávania, ktoré zohľadňujú individuálne vzdelávacie potreby. Prístup rómskych detí ku kvalitnému všeobecnému vzdelaniu by sa zlepšil systematickejším využívaním rómskych pedagogických asistentov a mediátorov a väčším zapojením miestnych komunít a rodičov. Musí sa zaistiť súlad všeobecných politík s cieľmi stanovenými vo vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov (napríklad v Maďarsku).

Rozdiely medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom v zapojení do vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky sú ešte väčšie. To má mimoriadne negatívny vplyv na integráciu Rómov a vytvára to rozdiely na trhu práce, pretože chýbajúce profesionálne zručnosti a kvalifikácia bránia dospelým Rómom v prístupe ku kvalitnému zamestnaniu. Zaviedlo sa len málo systémových opatrení, ktoré podnecujú účasť mladých Rómov na ďalšom vzdelávaní alebo ktoré pomáhajú rómskym študentom opätovne sa začleniť do systému vzdelávania po tom, ako ho predčasne opustili. V Poľsku, Fínsku a vo Švédsku sa síce prijali opatrenia na zvýšenie počtu študentov s ukončeným sekundárnym a vyšším vzdelaním a na posilnenie odborného vzdelávania a odbornej prípravy dospelých Rómov, ale vo väčšine členských štátov sú podobné opatrenia skôr zriedkavé, pričom sa väčšinou týkajú štipendií pre talentovaných študentov. K dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorých sa rozvíjajú zručnosti a zvyšuje sa zamestnateľnosť mladých ľudí, patrí aj neformálne a informálne vzdelávanie.[18]

Príklady v oblasti vzdelávania Bulharsko a Maďarsko – v Bulharsku bolo zavedené dvojročné povinné predprimárne vzdelávanie. V Maďarsku sa od školského roka 2014 – 2015 zavedie povinné predprimárne vzdelávanie od veku troch rokov. Toto všeobecné opatrenie je sľubné, pokiaľ ide o primárne vzdelávanie rómskych detí, ale na dosiahnutie dlhodobých výsledkov sú potrebné dostatočné kapacity a kvalitní pracovníci. Dánsko – projekt „Hold On Tight Caravan“, ktorý realizuje ministerstvo školstva, sa zameriava na to, aby sa zvýšil počet mladých ľudí z etnických menšín, ktorí začnú a ukončia program odborného vzdelávania a odbornej prípravy. V školách riadia iniciatívu koordinátori, ktorí zabezpečujú individuálny prístup ku každému mladému človeku ohrozenému neúspechom v škole alebo predčasným ukončením školskej dochádzky. Projekt sa realizuje v celom Dánsku. Od jeho začiatku v roku 2009 sa celková miera predčasného ukončenia školskej dochádzky alebo odbornej prípravy znížila z 20 % na menej než 15 %, pričom sa zmenšil rozdiel oproti etnickým dánskym študentom. Príspevok z ESF na program „Hold On Tight Caravan“ bol v období rokov 2009 – 2013 3 214 000 EUR. Rumunsko – pokračuje program pozitívnej diskriminácie Rómov vo vysokoškolskom vzdelávaní. Tieto všeobecné programy poskytujú miesta na verejných univerzitách určené osobitne pre Rómov (v akademickom roku 2010/2011 bolo vyčlenených 555 miest, v roku 2012/2013 to bolo 564 miest). Švédsko – Združenie pre vzdelávanie dospelých v Göteborgu (Studieförbundet Vuxenskolan i Göteborg) zabezpečuje výučbu Rómov, ktorí nedokončili primárne alebo sekundárne vzdelanie.

Hoci sa dosiahol pokrok najmä v prístupe k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, v záujme zníženia znevýhodnenia Rómov v oblasti vzdelávania sa musí urobiť omnoho viac. V členských štátoch s významným podielom rómskeho obyvateľstva sa prioritou musí stať boj proti segregácii a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a zvýšenie inkluzívnosti všeobecných systémov vzdelávania. Jednoznačným cieľom všeobecných i cielených opatrení by malo byť to, aby mladí Rómovia získali zručnosti a kvalifikáciu, ktoré by mohli uplatniť na trhu, a to aspoň na sekundárnej úrovni, a zaistenie celoživotného vzdelávania dospelých Rómov. Ďalej je potrebné zachovať a rozšíriť opatrenia pozitívnej diskriminácie zamerané na zvýšenie dosiahnutého vzdelania Rómov, aby mladí Rómovia získali odbornú kvalifikáciu.

3.2.        Zamestnanie

V rámci EÚ sa členské štáty v záujme odstránenia rozdielov v zamestnanosti medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom vyzývajú, aby zaistili nediskriminačný prístup Rómov na otvorený trh práce, k samostatnej zárobkovej činnosti a mikroúverom a k odbornému vzdelávaniu. Členské štáty boli vyzvané, aby zabezpečili účinný rovnaký prístup Rómov k všeobecným verejným službám zamestnanosti, aby vypracovali cielené a individuálne usmernenia a zabezpečili mediáciu pre rómskych uchádzačov o zamestnanie a aby podporili zamestnávanie kvalifikovaných rómskych štátnych zamestnancov.

Hoci sa v členských štátoch realizuje niekoľko sľubných iniciatív, očakávaný vplyv sa zatiaľ nedosiahol. Viditeľné zlepšenia v účasti na vzdelávaní a v miere dokončenia vzdelávania sa zatiaľ na zlepšení vyhliadok Rómov na získanie zamestnania neprejavili[19]. V niektorých prípadoch sa situácia Rómov v oblasti zamestnanosti dokonca ešte zhoršila, aj keď je to čiastočne spôsobené všeobecným nárastom nezamestnanosti vo viacerých členských štátoch EÚ v posledných niekoľkých rokoch. Táto situácia osobitne zasiahla práve Rómov a v ešte väčšej miere rómske ženy[20], pretože im často chýbajú zručnosti a kvalifikácia, ktoré by im pomohli uplatniť sa na trhu práce. Šance Rómov na trhu práce navyše znižuje aj priama a nepriama diskriminácia[21]. Pokrok v tejto zložitej situácii si od členských štátov vyžaduje cielené opatrenia a investície do ľudského kapitálu, napríklad opatrenia, ktoré zaistia rovnaký prístup k sociálnym službám a individuálne usmernenia a systémy zamestnanosti. Málo sa využíva potenciál vytvárania pracovných miest pre Rómov prostredníctvom samostatne zárobkovej činnosti, (sociálneho) podnikania a využitia inovatívnych finančných nástrojov. Sociálne inovácie by sa mali podporovať skúšaním nových politických prístupov a rozšírením úspešných iniciatív prostredníctvom nadväzovania spolupráce medzi rôznymi aktérmi na miestnej a regionálnej úrovni.

Poučenie prinášajú úspešné projekty, okrem iných napríklad informačná platforma Thara v Rakúsku, pilotný projekt na podporu metód sociálnej a profesionálnej aktivácie v Belgicku, centrá komunitného rozvoja na odstránenie prekážok na trhu práce v Bulharsku alebo integrované akčné plány v Severnom Porýní-Vestfálsku a Berlíne. Tieto projekty však väčšinou iniciujú miestne alebo regionálne orgány a realizujú ich mimovládne organizácie, takže ich výsledky sú obmedzené na dané územie a ich udržateľnosť je neistá.

V hodnotení sa ukázalo, že sa stále realizuje len málo systematických opatrení na vnútroštátnej úrovni, hoci existuje aj niekoľko dobrých príkladov: Rómski poradcovia v oblasti zamestnanosti pod ministerstvom práce vo Fínsku, vyčlenenie prostriedkov na španielsky program Acceder či pilotné projekty v niektorých obciach v Českej republike, v rámci ktorých sa zavádzajú sociálne aspekty do verejného obstarávania.

Príklady v oblasti zamestnanosti Bulharsko – centrá komunitného rozvoja zamerané na posilňovanie a podporu zamestnanosti mladých ľudí a žien v marginalizovaných rómskych komunitách. Túto iniciatívu realizuje od roku 2011 Centrum pre dialóg a toleranciu medzi etnikami AMALIPE s podporou Európskej komisie. Centrá komunitného rozvoja boli založené v 11 obciach. Francúzsko (Lyon) – v rámci projektu Andatu s účasťou viacerých partnerov sa podporilo zapojenie občianskej spoločnosti na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj financovanie EÚ. V projekte sa kombinuje odborná príprava, prístup k zamestnanosti a bývaniu. Program sa zameriava na mobilných občanov EÚ a ponúka kurzy francúzskeho jazyka. V rámci programu sa financuje aj krátkodobá odborná príprava a poskytuje sa individuálna podpora. Európsky sociálny fond podporil tento program sumou 350 000 EUR. V súčasnosti ho využíva 73 príjemcov a plánuje sa jeho rozšírenie na 400 účastníkov, čo si vyžaduje celkový rozpočet 1,2 milióna EUR. Maďarsko – všeobecný program verejných služieb zamestnanosti zameraný na zlepšovanie zamestnateľnosti znevýhodnených osôb je určený pre rôzne podskupiny v rámci registrovaných nezamestnaných osôb, pričom prioritu majú Rómovia ako jedna z cieľových skupín. Program poskytuje individuálnu kombináciu dotácií a služieb, napríklad poradenstvo v súvislosti s trhom práce, mentorstvo, odborné vzdelávanie a dotácie na mzdy, ktoré sú zamerané na opätovnú integráciu na otvorenom trhu práce. Podľa hodnotenia externých odborníkov sa pravdepodobnosť zamestnania po absolvovaní tohto programu zvýšila o 40 %.

Napriek úspechu niektorých opatrení sa zatiaľ v praxi nepodarilo dosiahnuť rozsiahlejší viditeľný vplyv. Ak chcú členské štáty odstrániť rozdiely v zamestnanosti medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom, budú sa musieť zároveň zamerať na ponuku i dopyt na trhu práce. Pokiaľ ide o ponuku, rómski uchádzači o zamestnanie s nízkou úrovňou zručností sa musia podporiť prostredníctvom odborného vzdelávania a poradenstva, pričom je potrebné skombinovať cielené opatrenia a účinný prístup k všeobecným službám zamestnanosti. Pokiaľ ide o dopyt, musia sa prijať opatrenia zamerané na stimuly pre zamestnávateľov, napríklad na dotácie pri prijímaní zamestnancov, pracovné miesta na dobu určitú a systémy učňovskej prípravy. Ďalšie opatrenia by sa mohli zamerať na Rómov v rámci systémov záruk pre mladých ľudí, začlenenie sociálnych aspektov do verejného obstarávania, boj proti diskriminácii na pracovisku a zamestnávanie Rómov v celoštátnej a miestnej verejnej službe, a to tak, aby sa nevytváral súbežný systém zamestnanosti. Vstup alebo návrat na trh práce by sa mohol podporiť aj využitím potenciálu sociálneho hospodárstva a sociálnej inovácie.

3.3.        Zdravie

V záujme zníženia rozdielov v zdraví medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi sa v rámci EÚ členské štáty vyzývajú, aby poskytovali prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti najmä deťom a ženám, ako aj prístup k preventívnej starostlivosti a sociálnym službám na rovnakej úrovni a za rovnakých podmienok ako v prípade ostatných obyvateľov.

Zlé zdravie Rómov veľmi úzko súvisí so sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi faktormi. Ľudia v ťažkej situácii majú často problémy orientovať sa v zdravotníckom systéme a vyjadriť svoje potreby. Medzi prekážky patrí zlá dostupnosť zdravotníckych služieb z dôvodu vzdialenosti (napríklad rómske osady vo vzdialených oblastiach alebo Rómovia, ktorí nežijú v osade), nemožnosť prístupu v dôsledku finančných ťažkostí (cenová dostupnosť liekov), nedostatočná registrácia u miestnych orgánov, nedostatok informácií najmä o preventívnych službách, kultúrne rozdiely a diskriminácia. Chýbajúce zdravotné poistenie je často aj príčinou neočkovania detí, v dôsledku čoho následne nemusia byť prijaté do škôl a materských škôl.

Len málo členských štátov poskytlo informácie, ktoré by umožnili porovnať zdravie rómskeho a nerómskeho obyvateľstva. Hoci to má mnoho rôznych dôvodov, rozhodujúce je v každom prípade to, aby všetky príslušné členské štáty monitorovali zdravie rómskeho obyvateľstva. Dobrým príkladom je prieskum zdravia a sociálneho zabezpečenia, ktorý chystá Fínsko.

Dostupné informácie poukazujú na veľmi výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o východiskové body[22] i pokrok. Zabezpečenie základného zdravotného poistenia je v niektorých členských štátoch stále problémom, najmä v Bulharsku, Rumunsku a Grécku. S nárastom nezamestnanosti v týchto krajinách sa zvýšil aj počet rodín, ktoré nemajú zdravotné poistenie. Ďalšie následky na zraniteľné skupiny vrátane Rómov malo znižovanie rozpočtu, reštrukturalizácia alebo zrušenie služieb všeobecnej zdravotnej starostlivosti v niektorých členských štátoch. Francúzska vláda sa zaviazala znížiť finančné prekážky prístupu najzraniteľnejších skupín k zdravotnej starostlivosti.

Správy od viacerých členských štátov obsahujú informácie o intenzívnom úsilí v boji proti infekčným chorobám medzi Rómami. Pokrok v tejto oblasti je síce veľmi vítaný, viac pozornosti sa však musí venovať aj prevencii a liečbe neprenosných ochorení a kampaniam zameraným na všeobecné zdravie s cieľom podporiť zdravý životný štýl. Úspešné opatrenia sa navyše musia systematizovať.

Jednou z možností riešenia problému prístupu rómskeho obyvateľstva k zdravotníckym službám je odborná príprava zdravotníckych pracovníkov (napríklad v Českej republike) a zapojenie rómskych mediátorov v oblasti zdravia. Viaceré členské štáty (napríklad Rumunsko a Španielsko) úspešne investovali do rómskych mediátorov – vo väčšine prípadov je však potrebné prejsť od dočasného k všeobecnému financovaniu a zaistiť riadne uznávanie odbornej kvalifikácie. Komisia začala v roku 2013 realizovať iniciatívu zameranú na rozvoj odbornej prípravy pre zdravotníkov spomedzi migrantov a etnických menšín vrátane Rómov.

Príklady v oblasti zdravia Česká republika – komunikačné kurzy zamerané na konkrétne sociálno-kultúrne prostredie pacienta sú povinné v študijných programoch medicíny, stomatológie a farmácie. Ďalší zdravotníci sa školia aj v rámci programov Interpersonálne zručnosti špecialistu (Interpersonální dovednosti specialisty) a Edukácia (Edukace). Maďarsko – bola zavedená odborná príprava pre pracovníkov základných zdravotných služieb: v roku 2013 sa na kurzoch odbornej prípravy zúčastnilo 250 opatrovateľov, ktorí by v prvej polovici roku 2014 mali vyškoliť približne 4 830 odborníkov. Francúzsko – v januári 2013 sa vláda podujala reagovať na rastúcu nerovnosť v oblasti zdravia v dôsledku krízy a znížiť finančné prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Rumunsko – prebiehajú kampane na zvýšenie informovanosti a dosiahnutie zmeny správania zamerané na zdravie rómskeho obyvateľstva, a to prostredníctvom programu mediácie zdravotnej starostlivosti. Španielsko – mediátorom v oblasti zdravia sa podarilo prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu rómskych obyvateľstva v Španielsku. Svetová zdravotnícka organizácia vybrala ako príklad mesto Navarra, kde sa už veľa rokov úspešne venujú mediácii[23].

Na základe analýzy opatrení v oblasti zdravia možno dospieť k záveru, že nie všetci ľudia majú prístup k zdravotnej starostlivosti a základnému sociálnemu zabezpečeniu. Rozhodujúce je investovať do primeranej zdravotnej starostlivosti a preventívnych opatrení pre všetkých Rómov a najmä pre deti, pretože z dlhodobého hľadiska to zabráni ďalším zdravotným problémom. Sľubné iniciatívy by sa mali rozšíriť a mal by sa zvýšiť ich počet, aby sa v praxi dosiahli skutočné výsledky.

3.4.        Bývanie

V rámci EÚ sa v záujme odstránenia rozdielov medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom členské štáty vyzývajú, aby podporovali nediskriminačný prístup k bývaniu vrátane sociálneho bývania a verejných služieb (ako je voda, elektrická energia a plyn)[24]. V rámci EÚ sa navyše zdôraznila potreba riešiť otázku bývania ako súčasť integrovaného prístupu k sociálnemu začleneniu a desegregácii.

Opatrenia v oblasti bývania boli často najslabšími miestami vnútroštátnych stratégií. Nedostatočný pokrok sa prejavuje hlavne z dôvodu: sivých zón v právnych predpisoch o jestvujúcom bývaní a táboriskách, ako to ilustrujú rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva[25]; neschopnosti nadviazať skutočný dialóg s väčšinovými i rómskymi miestnymi komunitami (napríklad v Bulharsku); nedostatočných vnútroštátnych verejných financií a nedostatočného čerpania z dostupných fondov EÚ, a to napriek usmerneniam Komisie[26]; potreby ďalej rozvíjať odvetvie sociálneho bývania vo viacerých členských štátoch. Jednou z hlavných prekážok pri využívaní financovania z EFRR bol návrh integrovaných projektov bývania.

Napriek tejto náročnej situácii sa objavili aj sľubné postupy. Vo Francúzsku sa s pomocou Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) vybudovalo kvalitné dočasné ubytovanie, pričom do prác sa zapojila aj rómska komunita. Súčasťou projektov v oblasti bývania v Nemecku sú aj opatrenia na podporu integrácie rómskych rodín v jednotlivých štvrtiach. Mediátori v Belgicku sa snažia získavať dôveru rómskeho i nerómskeho obyvateľstva v prijateľné opatrenia v oblasti bývania. V Maďarsku musia mestá v rámci stratégií rozvoja miest vypracovať plány na desegregáciu.

Príklady v oblasti bývania Belgicko – v januári 2013 sa 38 medzikultúrnych mediátorov, susedských dôverníkov, vedúcich projektov a poradcov (ktorých zamestnávajú verejné centrá pre sociálne zabezpečenie, Ministerstvo školstva, Agentúra pre zamestnanosť, polícia, služby pre integráciu alebo miestne mimovládne organizácie) snažilo v regióne hlavného mesta Bruselu a vo Flámsku získať podporu rómskeho i nerómskeho obyvateľstva pre opatrenia v oblasti bývania. Nemecko – projekt v oblasti bývania „Maro Temm e.G.“ pomáha v meste Kiel Sintom a Rómom všetkých generácií žiť spoločne a chrániť ich kultúru a jazyk (rómčinu) bez segregácie. Ponúkajú sa aj ďalšie činnosti ako pomoc s domácimi úlohami, voľnočasové aktivity a malé kultúrne slávnosti. Cieľom projektu pracovnej skupiny „Task Force Okerstraße“ v Berlíne je dosiahnuť prijatie Rómov ako susedov a integrovať ich do komunity. Rómske rodiny majú k dispozícii poradenstvo a pomoc pri komunikácii s úradmi a sporoch s majiteľmi bytov. Poskytuje sa aj starostlivosť deťom a podporuje sa účasť mladých ľudí na voľnočasových aktivitách. Maďarsko – mestá sú povinné pripraviť takzvaný miestny plán pre rovnaké príležitosti (desegregáciu) v rámci integrovaných stratégií rozvoja miest. V tomto pláne sa identifikujú systémové zásahy (s významom pre celé mesto), ktorými by sa mohla zastaviť alebo obmedziť segregácia. Miestne plány pre rovnaké príležitosti sa podľa zákona o rovnakých príležitostiach stali zákonnou požiadavkou pre miestne samosprávy. Prostredníctvom financovania z EFRR sa podporujú integrované projekty bývania pre Rómov a iné marginalizované komunity.

Užitočnými príkladmi politík sú tak ako v iných oblastiach malé projekty, ktoré sa však musia rozšíriť, aby priniesli očakávané výsledky. Ak chcú členské štáty dosiahnuť viditeľný a udržateľný pokrok v odvetví bývania, musia efektívnejšie riešiť zistené nedostatky. V niektorých členských štátoch je potrebné prijať právne predpisy, ktoré by objasnili právne postavenie existujúcich obydlí. Vlády jednotlivých krajín navyše musia podporiť pravidelné opatrenia v oblasti plánovania miest s cieľom odstrániť vytváranie get v mestách a predchádzať mu. Väčšie úsilie si vyžaduje riešenie otázky neprimeraného rizika sociálneho vylúčenia vo vidieckych oblastiach. Pre úspech všetkých projektov je rozhodujúce zapojenie rómskeho i nerómskeho obyvateľstva. Vzhľadom na nedostatok verejných zdrojov najmä v súvislosti s tým, že bývanie patrí vo väčšine členských štátov do právomocí obcí, by sa mali lepšie využívať finančné prostriedky z EFRR.

3.5.        Presvedčivý boj proti diskriminácii

Zásada nediskriminácie je jednou zo základných zásad našej Európskej únie. Trinásť rokov po prijatí zásadných smerníc EÚ zameraných na boj proti diskriminácii v roku 2000 je diskriminácia Rómov stále rozšírená[27]. To v Európskej únii nemá miesto. Situácia rómskych žien[28] je často ešte horšia ako situácia rómskych mužov, pretože čelia viacnásobnej diskriminácii. Ďalšie obavy často spôsobuje situácia rómskych detí[29].

Problémy týkajúce sa Rómov vo všeobecnosti nie sú dôsledkom nedostatočných právnych predpisov, ale skôr ich uplatňovania. V záujme posilnenia boja proti diskriminácii je potrebné skombinovať právne predpisy s politickými a finančnými opatreniami. V odporúčaní Rady (body 2.1 až 2.5) sa členským štátom navrhujú ďalšie konkrétne opatrenia vrátane pozitívnej diskriminácie zameranej na boj proti diskriminácii. Toto odporúčanie by malo predstavovať začiatok väčšieho politického úsilia všetkých členských štátov o odstránenie diskriminácie Rómov a zaistenie rovnosti v praxi. V nadchádzajúcich správach Komisie o pokroku vo vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov sa budú dôkladne skúmať oblasti, na ktoré sa upozornilo v odporúčaní.

Nedávna správa Komisie o vykonávaní smerníc o rovnosti potvrdzuje, že členské štáty by mali lepšie využiť možnosť prijať opatrenia na predchádzanie znevýhodňovaniu alebo jeho kompenzáciu (pozitívna diskriminácia). Tieto opatrenia môžu predstavovať úspešný boj proti diskriminácii Rómov.

Diskrimináciu a sociálne vylúčenie Rómov môže pomôcť odstrániť aj vyriešenie otázky obchodovania s ľuďmi. Najviac ohrozené rizikom, že sa stanú obeťami, sú ženy a deti. Rovnaký dôraz sa musí klásť aj na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi, ochranu a podporu obetí a pomoc obetiam a zapojenie všetkých, ktorí môžu pomôcť tento problém vyriešiť: zdravotných inšpektorov, polície, odborníkov v oblasti vzdelávania a právnikov. Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi pomohla členským štátom splniť si povinnosti vyplývajúce zo smernice 2011/36/EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Väčšina členských štátov začala realizovať iniciatívy zamerané na zvyšovanie informovanosti o rómskej kultúre a histórii. V posledných rokoch čoraz viac členských štátov organizuje činnosti najmä na pripomenutie holokaustu Rómov. A napokon, vo väčšine členských štátov by sa mali prijať účinnejšie opatrenia na boj proti protirómskej rétorike a nenávistným slovným prejavom.

Orgány na podporu rovnakého zaobchádzania zohrávajú v niektorých členských štátoch mimoriadne aktívnu úlohu pri zvyšovaní informovanosti, podávaní správ alebo upozorňovaní na prípady rómskych obetí diskriminácie (napríklad v Bulharsku, Českej republike, vo Fínsku, Francúzsku, v Grécku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Rumunsku, Španielsku a vo Švédsku). Ako sa navrhuje v odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch, je potrebné posilniť prácu a inštitucionálnu kapacitu orgánov na podporu rovnakého zaobchádzania. Mal by pokračovať aj pravidelný dialóg medzi týmito orgánmi a vnútroštátnymi kontaktnými miestami pre Rómov, ktorý už iniciovala Komisia.

V niektorých členských štátoch je potrebné rozvíjať ďalšie účinné nástroje na posilnenie postavenia Rómov.

Príklady v oblasti boja proti diskriminácii Slovensko – zmenou antidiskriminačného zákona sa zaviedli dočasné vyrovnávacie opatrenia (pozitívna diskriminácia), ktoré možno prijať na základe etnickej príslušnosti vo všetkých oblastiach chránených zákonom, napríklad v oblasti zamestnania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a prístupu k tovarom a službám.

V takmer všetkých členských štátoch sa vyskytujú nedostatky v oblasti účinného boja proti diskriminácii. Tento boj by sa nemal považovať za samostatnú politiku, ale mal by sa stať prirodzenou súčasťou všetkých politík. Viac pozornosti by sa malo venovať komunikácii s verejnosťou v záujme šírenia informácií o prínosoch rozmanitosti a jej prijatia v spoločnosti. Členské štáty budú navyše musieť ukázať jasné politické vedenie a zaistiť, aby sa na ich území netolerovali žiadne rasistické prejavy.

3.6.        Zabezpečenie finančnej podpory udržateľných politík

Integrácia Rómov je dlhodobou výzvou. Politiky a opatrenia zamerané na integráciu Rómov musia byť dlhodobo udržateľné. V rámci EÚ sa členské štáty vyzývajú, aby vyčlenili dostatok finančných prostriedkov z vnútroštátnych rozpočtov a aby čo najlepšie využívali financovanie EÚ a medzinárodné financovanie.

V nedávnych rokoch sa výrazne zvýšil objem finančných prostriedkov, ktoré členské štáty vyčleňujú na integráciu Rómov. Pokrok je síce zjavný, pokiaľ ide o odhodlanie a plánovanie, ale problémy zostávajú v oblasti vykonávania. Krajiny s výrazným podielom rómskeho obyvateľstva stále čelia veľkým problémom pri využívaní fondov EÚ. Závažnosť problémov v jednotlivých oblastiach politiky a ich vzájomná prepojenosť si vyžadujú integrovaný prístup, ktorý kombinuje investície do zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania prostredníctvom rôznych fondov.

V období rokov 2007 – 2013 sa plne nevyužil potenciál fondov EÚ na podporu integrácie Rómov. Dôvody sú rôzne: ťažkosti pri hľadaní vnútroštátneho spolufinancovania a pri kombinovaní fondov, celková zložitosť administratívnych štruktúr, nedostatočná administratívna kapacita a odbornosť, nedostatočné využívanie technickej pomoci pri využívaní fondov EÚ a zlá spolupráca medzi orgánmi a Rómami. Hoci prijatie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov je významným krokom pri vytváraní rámca pre začlenenie Rómov, skúsenosti ukazujú, že by sa mal zlepšiť súlad medzi všeobecnými politikami a politikami a financovaním zameranými na Rómov. Malo by sa pritom vychádzať z lepšieho monitorovania výsledkov a vplyvu opatrení financovaných EÚ. Podľa potreby sa tento integrovaný prístup môže ďalej posilniť zavedením územného prístupu s dôrazom na najznevýhodnenejšie mikroregióny.

V programovom období rokov 2014 – 2020 sa vynaložilo úsilie na riešenie týchto nedostatkov vyčlenením primeranej časti rozpočtu politiky súdržnosti na investície do ľudského kapitálu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia. Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa členským štátom zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vyčlenilo 343 miliárd EUR.

Aspoň 80 miliárd z tejto sumy sa vyčlení na investície do ľudského kapitálu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF). Rozhodlo sa, že v každej krajine sa aspoň 20 % prostriedkov z ESF (v porovnaní so súčasným podielom približne 17 %), teda približne 16 miliárd EUR, musí vyčleniť na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe. Vytvorila sa aj osobitná investičná priorita zameraná na integráciu marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia. Znevýhodnených ľudí vrátane Rómov sa budú týkať aj opatrenia financované v rámci iných investičných priorít ESF, ktoré sa zamerajú na kvalitné vzdelávanie v ranom detstve, predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a jeho obmedzenie, podporu prístupu k zamestnanosti alebo posilnenie zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom záruk pre mladých ľudí. Ak má byť ESF prínosom pre cieľových príjemcov, musia sa vytvoriť primerané regulačné a inštitucionálne rámce. Členské štáty môžu zlepšiť kvalitu využívania fondov EÚ prostredníctvom výmeny najlepších postupov, nepretržitého dialógu so zainteresovanými stranami, hodnotení a zistení z akademických štúdií.

Pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), investičná priorita v rámci tematického cieľa podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii umožňuje podporu fyzickej, hospodárskej a sociálnej regenerácie znevýhodnených komunít v mestských a vidieckych oblastiach. Túto podporu možno využiť na pokračovanie vytvárania integrovaných systémov bývania pre marginalizované komunity vrátane Rómov, ktoré sa začali vytvárať pomocou financovania z EFRR v období rokov 2007 – 2013. V rámci ďalších investičných priorít napríklad v oblasti zdravia, sociálnej a vzdelávacej infraštruktúry možno podporovať investície do hardvéru s cieľom splniť príslušné ciele integrácie Rómov vrátane zapojenia Rómov do všeobecných opatrení. Význam môže mať aj podpora z EFRR pre mestá, ktoré riešia demografické a sociálne otázky ako súčasť integrovaných stratégií udržateľného rozvoja miest.

V rámci mechanizmu podmienenosti ex ante pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 sa musí vytvoriť vnútroštátny rámec pre začlenenie Rómov, v ktorom budú naprogramované finančné prostriedky určené na integráciu Rómov. Tým sa vytvorí priame prepojenie medzi politickým rámcom a financovaním EÚ s cieľom maximalizovať účinnosť financovania.

Komisia v rokovaniach s členskými štátmi o partnerských dohodách dohliada na to, aby sa problémy v oblasti začlenenia Rómov zistené v rámci európskeho semestra primerane zohľadnili v prioritách financovania v budúcich programoch. Členské štáty môžu navyše v záujme zlepšenia administratívnej kapacity a odbornosti využívať globálne granty, pomocou ktorých zveria riadenie a vykonávanie niektorých častí svojich programov sprostredkovateľským subjektom s overenými skúsenosťami a poznatkami z praxe[30].

Vo viacerých členských štátoch žije veľká časť marginalizovaných rómskych komunít vo vidieckych oblastiach. Komisia preto informovala členské štáty o existujúcich možnostiach podpory integrácie znevýhodnených skupín vrátane Rómov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci politiky rozvoja vidieka. Útvary Komisie v rámci neformálneho dialógu o partnerskej dohode a programoch na programové obdobie 2014 – 2020 požiadali členské štáty, ktoré čelia najväčším problémom, aby do diskusií zapojili aj vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov[31].

Plne by sa mali využiť aj možnosti financovania z programu Erasmus +[32].

Aj siedmy rámcový program pre výskum a vývoj[33] poskytuje ďalšie príležitosti na posilnenie súdržných a nákladovo efektívnych politík v tejto oblasti.

Bulharsko – obec Kavarna je príkladom investície do integrácie miestnych stratégií rozvoja. Obec Kavarna investovala do rozvoja infraštruktúry, lepšieho prístupu rómskych detí ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, do vzdelávania v oblasti zdravia a do spolupráce s inými mestami a súkromnými zamestnávateľmi zameranej na podporu zamestnanosti Rómov. Diverzifikácia zdrojov, systematické opatrenia a silné politické odhodlanie vedúcich predstaviteľov obce prispeli k dosiahnutiu výsledkov vo všetkých oblastiach politík (od zvýšenia kvality verejných služieb, zvýšenia úrovne dosiahnutého vzdelania, zníženia úmrtnosti až po zvýšenie zamestnanosti Rómov v súkromnom i verejnom sektore). Európske štrukturálne a investičné fondy takisto pomohli dosiahnuť udržateľné výsledky poskytnutím 3,1 milióna EUR na investície do fyzickej infraštruktúry a ľudského kapitálu.

Španielsko – v rámci operačného programu ESF pre boj proti diskriminácii zohráva kľúčovú úlohu v oblasti sociálnej a pracovnej integrácie Rómov nezisková organizácia Fundación Secretariado Gitano, ktorá je sprostredkovateľským orgánom programu. Vykonávanie prostredníctvom mimovládnej organizácie ako sprostredkovateľského orgánu sa ukázalo ako rozhodujúce pre efektívne a účinné riadenie financovania EÚ, silné, operačné a dlhodobé partnerstvá so súkromnými spoločnosťami, pružnosť a prispôsobenie programu novým sociálnym potrebám a vykonávanie projektov sociálnych inovácií. V celom operačnom programe sa počet zmlúv so subjektmi a organizáciami zvýšil na 1 400 aktívnych zmlúv vrátane zmlúv s podnikmi, ktoré potrebujú zamestnancov (71 %), so štátnou správou (20 %) a subjektmi tretieho sektora (9 %).

Trvalý úspech sa podarí dosiahnuť len vtedy, keď investície do vzdelávania budú sprevádzať investície do zamestnanosti a bývania zamerané výslovne, ale nie výlučne na rómske komunity. Kľúčovým aspektom začlenenia Rómov je prijatie viacodvetvového prístupu zameraného na rôzne zainteresované strany a s rôznymi zdrojmi financovania (čo uľahčujú fondy EÚ novej generácie). Zároveň by sa v záujme uspokojenia miestnych potrieb a budovania kapacít malých mimovládnych organizácií mali vytvoriť príležitosti na nekonkurenčné financovanie malých miestnych projektov. Mali by sa podporovať globálne granty, a to najmä v členských štátoch s obmedzenejšími administratívnymi kapacitami. Komisia pri komunikácii s členskými štátmi nabáda miestne samosprávy a rómskych predstaviteľov, aby od začiatku spolupracovali na miestnych stratégiách začlenenia.

4.           Krajiny zapojené do procesu rozširovania

V Európe žije približne 10 – 12 miliónov Rómov, z čoho približne 4 milióny v Turecku a 1 milión v krajinách západného Balkánu. Rómovia sa veľmi často stávajú obeťami rasizmu, diskriminácie a sociálneho vylúčenia, pričom žijú vo veľkej chudobe s nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a odbornej príprave, bývaniu a zamestnaniu. Krajiny zapojené do procesu rozširovania preto musia zintenzívniť svoje úsilie o väčšiu integráciu rómskeho obyvateľstva vrátane utečencov a vnútorne presídlených osôb, z ktorých mnohí sú Rómovia. Vylúčenie Rómov sa aj naďalej prejavuje vyšším počtom Rómov, ktorí dočasne migrujú do členských štátov EÚ v rámci bezvízového styku, čo môže mať negatívny vplyv na liberalizáciu vízového režimu, ktorá je veľkým úspechom na ceste k integrácii krajín západného Balkánu[34] do EÚ. Komisia úzko spolupracuje so všetkými krajinami zapojenými do procesu rozširovania s cieľom preskúmať pokrok pri plnení ich záväzkov v oblasti začlenenia Rómov.

V období rokov 2007 – 2013 sa poskytlo viac než 100 miliónov EUR predvstupovej pomoci v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) na podporu sociálneho začlenenia a integrácie Rómov vrátane bývania v krajinách zapojených do procesu rozširovania. V záujme zlepšenia koordinácie, účinnosti a viditeľnosti finančnej podpory začlenenia Rómov v rámci nového nástroja IPA II sa aj naďalej budú financovať prispôsobené opatrenia v rámci príslušných vnútroštátnych programov s využitím odvetvového prístupu a ako súčasť globálneho súboru nástrojov IPA („nástroj na začlenenie Rómov“). Tieto opatrenia bude sprevádzať prísne monitorovanie vlád a všetkých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti.

Komisia na podporu úsilia krajín zapojených do procesu rozširovania:

– bude naďalej podporovať a spolu s jednotlivými krajinami organizovať vnútroštátne semináre v nadväznosti na „semináre o začlenení Rómov“ z roku 2011, pričom bude prísne monitorovať uplatňovanie operačných záverov, ktoré sa spoločne prijali,

– zintenzívni a lepšie zacieli opatrenia nástroja IPA II prostredníctvom „nástroja na začlenenie Rómov“, ktorý použije na financovanie opatrení uvedených v strategických dokumentoch krajín alebo opatrení schválených na vnútroštátnych seminároch a na zlepšenie spolupráce s externými zainteresovanými stranami. Financovanie sa presunie z podpory rozvoja politík a budovania inštitúcií na opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na život jednotlivých Rómov s osobitným dôrazom na vzdelávanie, bývanie a sociálne začlenenie,

– bude mimovládnym organizáciám udeľovať ocenenia za inovatívne a úspešné projekty začlenenia Rómov.

Komisia bude naďalej podrobne sledovať vývoj v krajinách zapojených do procesu rozširovania vo svojich výročných správach o pokroku a bude podporovať tieto krajiny v snahe o transformáciu ich politických záväzkov v oblasti začlenenia Rómov na konkrétne a dlhodobé opatrenia v praxi.

Odporúčanie Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch má význam aj pre krajiny zapojené do procesu rozširovania, pretože je neoddeliteľnou súčasťou acquis EÚ. Krajiny zapojené do procesu rozširovania musia takisto prijať cielené opatrenia na odstránenie rozdielov medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Musia ich sprevádzať všeobecné politiky osobitného významu pre tieto krajiny, napríklad v oblasti poskytovania osobných dokladov a posilňovania zapojenia miestnych a regionálnych samospráv a dialógu s občianskymi organizáciami.

Iniciatíva Desaťročie integrácie Rómov[35] bola výraznou inšpiráciou pre rámec EÚ. Zohrala veľmi pozitívnu úlohu pri mobilizácii občianskej spoločnosti a zabezpečovaní hladkého prechodu krajín zapojených do procesu rozširovania do rámca EÚ. Ukázala sa aj výrazná pridaná hodnota práce občianskych koalícií, ktoré koordinoval a podporoval sekretariát iniciatívy Desaťročie integrácie Rómov.

5.           Závery – cesta vpred

Prijatím rámca EÚ v roku 2011 sa začal dlhodobý proces. V rámci neho sa vyzýva na trvalé politické odhodlanie všetkých zainteresovaných strán zlepšiť život Rómov do roku 2020.

Prvým krokom každého členského štátu na tejto dlhej ceste bolo vypracovanie vnútroštátnej stratégie integrácie Rómov. Tieto stratégie sa teraz začali realizovať.

Členské štáty začali v nadväznosti na usmernenie Komisie vytvárať štrukturálne podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné vykonávanie ich stratégií[36]. Po prvýkrát všetky členské štáty EÚ začali realizovať svoje stratégie začlenenia Rómov. Množstvo projektov realizovaných vo všetkých členských štátoch EÚ je dôkazom, že začlenenie Rómov je možné.

Druhý krok, ktorým by mala byť viditeľná zmena situácie Rómov, sa podarí dosiahnuť len vtedy, keď členské štáty:

· preukážu politickú vôľu a odhodlanie pokračovať v ceste k očakávaným výsledkom Rómov na miestnej úrovni do roku 2020 a trvalo plniť záväzky, ktoré prijali na najvyššej politickej úrovni,

· skombinujú právne predpisy a politické a finančné opatrenia, zlepšia a posilnia štruktúry v záujme účinného vykonávania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov, najmä pokiaľ ide o riadenie, spoluprácu so zainteresovanými stranami a monitorovanie. Tieto štruktúry sa v nadchádzajúcich rokoch musia stať pevnou súčasťou štátnych správ,

· spolu s Komisiou zabezpečia monitorovanie a hodnotenie účinného využívania dostupných európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s príslušným regulačným rámcom zdieľaného hospodárenia,

· aktívne sa zapoja do siete vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov a týmto kontaktným miestam poskytnú dostatočný mandát a zdroje,

· budú monitorovať pokrok a informovať Komisiu, a to aj v rámci výročných správ Komisie.

Rámec EÚ a odporúčanie Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch pripravili cestu na začlenenie Rómov. EÚ bude aj naďalej poskytovať politické vedenie a praktickú podporu úsiliu členských štátov, a to aj prostredníctvom fondov EÚ. To je však len začiatok a Komisia sa postará o to, aby sa v tomto smere pokračovalo aj naďalej. Bude predovšetkým:

· poskytovať každoročné politické usmernenia v rámci stratégie Európa 2020, pričom bude podľa potreby vydávať odporúčania o pre jednotlivé krajiny týkajúce sa Rómov, a to prostredníctvom správ o pokroku v oblastiach, ktoré boli zdôraznené v odporúčaní. Nutnosť revízie alebo aktualizácie tohto odporúčania sa posúdi do 1. januára 2019,

· poskytovať metodickú podporu a podporovať výmenu skúseností a najlepších postupov prostredníctvom siete vnútroštátnych kontaktných miest pre Rómov,

· pokračovať v pravidelnom dialógu s občianskou spoločnosťou, podporovať mimovládne organizácie na najnižšej úrovni v rámci pilotného projektu Európskeho parlamentu a zapájať občiansku spoločnosť do monitorovania pokroku,

· podporovať využívanie dostupných finančných prostriedkov EÚ[37] a posilňovať kapacitu orgánov na všetkých úrovniach v oblasti účinného využívania týchto prostriedkov,

· poskytovať špecifickú podporu na miestnej úrovni: zabezpečiť ľahký prístup (online) k informáciám o dostupných fondoch EÚ na sociálne začlenenie, zabezpečiť analýzu potrieb miestnych orgánov v 8 členských štátoch, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti a nadnárodnú spoluprácu, a posilnenie ich administratívnej kapacity,

· v spolupráci s členskými štátmi a podľa potreby s ďalšími organizáciami vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj rozvíjať iniciatívy na lepšie zacielenie financovania na integrované a všeobecné opatrenia zamerané na začlenenie Rómov už na začiatku programového obdobia 2014 – 2020. Komisia bude na základe hodnotenia skúseností počas tohto obdobia hľadať spôsoby ďalšieho zvýšenia účinnosti a integrácie finančnej podpory EÚ v oblasti začlenenia Rómov v období po roku 2020, a to aj prostredníctvom osobitného nástroja.

Integrácia Rómov bude napokon závisieť aj od nepretržitého úsilia rómskej občianskej spoločnosti komunikovať s väčšinovým obyvateľstvom, ako aj od spoločných akcií všetkých zainteresovaných strán vrátane miestnych a regionálnych samospráv, medzinárodných organizácií, akademickej obce, cirkví a súkromného sektora.

Prvé roky vykonávania rámca EÚ ukázali, že opatrenia v prospech integrácie Rómov prebiehajú vo všetkých členských štátoch. Mali by sa stať základom na dosiahnutie ďalšieho spoločného úsilia a výrazného pokroku do roku 2020.

[1]               COM(2011) 173 final O.J. L 76/68, 22.3.2011.

[2]              Závery Európskej rady EUCO 23/11 z 23. a 24. júna 2011 v nadväznosti na Závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, 106665/11 z 19. mája 2011.

[3]              Malta neprijala vnútroštátnu stratégiu integrácie Rómov, pretože ako uviedla, na jej území nežije výrazný podiel rómskeho obyvateľstva. Otázke integrácie Rómov sa však bude venovať, ak sa tento problém vyskytne.

[4]              V tomto oznámení sa pojem „stratégie“ týka integrovaných súborov politických opatrení a stratégií.

[5]               Európska rada vydala v roku 2013 konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa začlenenia Rómov v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, na Slovensku a v Rumunsku. Tieto odporúčania sa týkajú vykonávania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov v rámci horizontálnych politík, ako aj konkrétneho vývoja politík v oblasti vzdelávania a zamestnanosti Rómov.

[6]               Odporúčanie Rady 2013/C 378/0 z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch, Ú. v. EÚ C 378, 14.12.2013, s. 1.

[7]              Nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. Nariadenie Rady č. 1311/2013 z 2. decembra 2013. Ú. v. EÚ L 347/884 20.12.2013.

[8]              Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006. Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.

[9]              Vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006.  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.

[10]             Delegované nariadenie Komisie (EÚ) zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov; C(2013) 9651.

[11]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006. Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013.

[12]             Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

[13]             Napríklad Rada Európy, Rozvojová banka Rady Európy, Svetová banka, Organizácia Spojených národov, UNICEF, Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) a Nadácie otvorenej spoločnosti.

[14]             Cieľom projektu ROMACT, ktorý sa začal realizovať v októbri 2013 v približne 40 obciach v 5 členských štátoch, je vytváranie politickej vôle a podnecovanie trvalej politickej angažovanosti na miestnej úrovni, zvyšovanie demokratickej účasti a posilňovanie miestnych rómskych komunít v záujme podpory vytvárania a realizovania projektov s využitím fondov EÚ a vnútroštátnych fondov.

[15]             V rámci programu ROMED financovaného z programu celoživotného vzdelávania, ktorý sa začal realizovať v roku 2011, doteraz absolvovalo odbornú prípravu takmer 1 300 mediátorov v oblasti školstva, kultúry a zdravia. V období rokov 2013 – 2014 sa mediácia zameriava na vytváranie kontaktov s miestnymi orgánmi (obcami, školami atď.).

[16]             Segregácia vo všeobecných školách, ktoré navštevujú Rómovia: SK: 58 %, HU: 45 %, EL: 35 %, CZ: 33 %, BG: 29 %, RO: 26 %, FR: 24 %, ES: 10 %, IT: 8 %, PT: 7 %, PL: 3 %. – segregácia v osobitných školách: rómske deti, ktoré navštevujú osobitné školy zamerané najmä na Rómov: CZ: 23 %, SK: 20 %, FR: 18 %, BG: 18 % atď. Zdroj: Agentúra pre základné práva, Vzdelávanie: situácia Rómov v 11 členských štátoch EÚ. Prieskum o Rómoch – mesačník Data in Focus (vyjde v roku 2014).

[17]             Obhajca práv, bilancia uplatňovania medziministerského obežníka z 26. augusta 2012 o predchádzaní vzniku nepovolených táborov a sprievodných operáciách pri ich evakuácii v období od augusta 2012 do mája 2013 (Le Défenseur des Droits, Bilan d'application de la circulaire interministérielle du 26 août 2012 relative à l'anticipation et à l'accompagnement des opérations d'évacuation des campements illicites août 2012 – mai 2013) (jún 2013).

[18]             V odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (Ú. v. EÚ C 398/1, 22.12.2012) sa podporuje využívanie nástrojov na uznávanie zručností a kvalifikácií získaných pri takomto vzdelávaní.

[19]             Agentúra pre základné práva, Chudoba a zamestnanosť: situácia Rómov v 11 členských štátoch EÚ. Prieskum o Rómoch (Poverty and Employment: The situation of Roma in 11 EU Member States, Roma Survey) – mesačník Data in Focus (vyjde v roku 2014).

[20]             V sledovaných členských štátoch malo platenú prácu 21 % rómskych žien a 35 % rómskych mužov. Agentúra pre základné práva, Analýza Agentúry pre základné práva týkajúca sa prieskumu o Rómoch podľa pohlavia (Analysis of FRA Roma Survey by Gender) (september 2013).

[21]             Podiel Rómov, ktorí sa v uplynulých 5 rokoch pri uchádzaní sa o zamestnanie stretli s diskrimináciou: CZ 74 %, EL 68 %, IT 66 %, FR 65 %, PL 64 %, PT 56 %, HU 51 %, SK 49 %, BG 41 %, RO 39 %, ES 38 %. Agentúra pre základné práva, Chudoba a zamestnanosť: situácia Rómov v 11 členských štátoch EÚ. Prieskum o Rómoch – mesačník Data in Focus (vyjde v roku 2014).

[22] Až 59 % rómskych žien v Bulharsku, 47 % v Rumunsku a 38 % v Grécku napríklad tvrdí, že nemajú žiadne zdravotné poistenie, v porovnaní s 22 % nerómskych žien v Bulharsku a Rumunsku a 7 % nerómskych žien v Grécku. Analýza Agentúry pre základné práva týkajúca sa prieskumu o Rómoch podľa pohlavia (september 2013).

[23]             Pozri publikáciu „Chudoba a sociálne vylúčenie v európskom regióne WHO: reakcia zdravotných systémov“ (Poverty and social exclusion in the WHO European Union: Health systems respond) http://www.navarra.es/NR/rdonlyres/D4DFA3BA-F54F-40DE-8C5F-9F24A003868E/233965/2_Spain_06Feb09casopublicado2010.pdf

[24]             42 % Rómov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, uviedlo, že v domácnosti nemajú zavedenú vodu, kanalizáciu alebo elektrickú energiu. Agentúra pre základné práva, Situácia Rómov v 15 členských štátoch a Chorvátsku (The situation of Roma in 15 Member States and Croatia) (2013).

[25]             Európsky súd pre ľudské práva (Jordanová a i./Bulharsko, č. 25446/06, rozsudok z 24. apríla 2012) dospel k záveru, že hoci dotknutí Rómovia žili v nelegálnej osade, ich vysťahovanie bolo v rozpore s článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (o súkromnom živote a súkromnom vlastníctve): ich bývanie, aj keď postavené nelegálne, sa malo považovať za ich vlastníctvo, a preto ich vysťahovanie bolo neprimerané. „V súvislosti s článkom 8 sa v prípadoch, ako je tento, musí špecifickosť žiadateľov ako sociálnej skupiny a ich potreby považovať za jeden z relevantných faktorov pri posudzovaní proporcionality, ktoré vnútroštátne orgány musia vykonať.“ Súd svoju pozíciu vo veci Jordanová potvrdil a ďalej rozvinul v nedávnom rozsudku vo veci Winterstein a i./ Francúzsko (Európsky súd pre ľudské práva, č. 27013/07 zo 17. októbra 2013). Podobné porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach (článku 8) zistila slovenská verejná ochrankyňa práv (ombudsmanka) pri preskúmaní násilného vysťahovania a likvidácie rómskej osady v roku 2012 v Košiciach na Slovensku (správa z 23. júla 2013).

[26]             Usmernenie o vykonávaní integrovaných zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných komunít v rámci EFRR z 28. januára 2011. http://ec.europa.eu/regional_policy/information/search/detail.cfm?LAN=SK&id=354&lang=sk

[27]             Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Spoločná správa o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti“), a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“).

[28]             Európsky parlament takisto upriamil pozornosť na situáciu rómskych žien vo svojom uznesení o rodových aspektoch európskeho rámca pre národné stratégie začleňovania Rómov (Resolution on the gender aspects of the European Framework of National Roma Inclusion Strategies) prijatom 10. decembra 2013.

[29]             Odporúčanie Komisie: Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia. (Investing in children: breaking the cycle of disadvantage.) C(2013) 778 z 20. februára 2013 obsahuje politické usmernenie na pomoc EÚ a členským štátom s cieľom zamerať sa na úspešné sociálne investície do detí.

[30]             Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, už citované.

[31]             Členské štáty boli požiadané, aby prizvali vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov k účasti v pracovných orgánoch, ktoré diskutujú o budúcich programoch rozvoja vidieka, ako aj v budúcich monitorovacích výboroch týchto programov.

[32]             Program Erasmus + profituje z nárastu rozpočtu (14,7 miliardy EUR) o 40 % na obdobie rokov 2014 – 2020. Konkrétne projekty nadnárodnej spolupráce v rámci strategických partnerstiev (kľúčová akcia II) a budúcich iniciatív (kľúčová akcia III) môžu pomôcť vytvoriť nové inovatívne prístupy k riešeniu problémov v oblasti vzdelávania, ktorým čelia rómske komunity.

[33]             http://romani.humanities.manchester.ac.uk/migrom/

[34]             V súlade s odporúčaním Komisia vo svojej štvrtej správe o monitorovaní krajín západného Balkánu (Albánska, Bosny a Hercegoviny, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska) po liberalizácii vízového režimu v súlade s vyhlásením Komisie z 8. novembra 2010, COM(2013) 836 final.

[35]             Okrem siedmich členských štátov EÚ sú členmi iniciatívy Desaťročie integrácie Rómov tieto krajiny zapojené do procesu rozširovania: Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko.

[36]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov, COM(2013) 454 z 26. júna 2013.

[37]             Aj prostredníctvom siete EURoma, ktorá sa skladá zo zástupcov dvanástich členských štátov a ktorej cieľom je podporovať využívanie štrukturálnych fondov na zvýšenie účinnosti politík zameraných na Rómov a ich sociálne začlenenie.