This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013SC0312
COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT EXECUTIVE SUMMARY OF THE IMPACT ASSESSMENT Accompanying the document Proposal for a Council Recommendation on promoting health-enhancing physical activity across sectors
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh Odporúčanie Rady o podpore fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie vo všetkých sektoroch
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh Odporúčanie Rady o podpore fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie vo všetkých sektoroch
/* SWD/2013/0312 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh Odporúčanie Rady o podpore fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie vo všetkých sektoroch /* SWD/2013/0312 final */
Toto posúdenie vplyvu je sprievodným dokumentom k návrhu
odporúčania Rady o podpore fyzickej aktivity posilňujúcej
zdravie vo všetkých sektoroch. Zhrnutie hlavných aspektov posúdenia vplyvu je
uvedené nižšie. 1. Úvod V oznámení o rozvíjaní európskeho rozmeru
v športe z roku 2011 sa potvrdzuje, že fyzická aktivita je jedným
z najdôležitejších aspektov ovplyvňujúcich zdravie v modernej
spoločnosti a šport tvorí základnú súčasť všetkých
prístupov verejnej politiky zameraných na zvýšenie úrovní fyzickej aktivity.
Komisia a členské štáty sa v ňom vyzývajú, aby „pokračovali
vo vypracovávaní vnútroštátnych usmernení o fyzickej aktivite na základe
usmernení EÚ v tejto oblasti vrátane procesu preskúmavania
a koordinácie“. Tieto usmernenia, ktoré navrhla skupina 22 odborníkov
z celej Európy zastupujúca rôzne vedecké odbory a všeobecne reprezentujúca
informovaný vedecký názor, boli v roku 2008 potvrdené na úrovni politiky
EÚ. V usmerneniach sa opakovane uvádzajú odporúčania WHO
o minimálnej úrovni fyzickej aktivity, zdôrazňuje sa dôležitosť
medzisektorového prístupu a uvádza sa v nich 41 konkrétnych
usmernení k opatreniam. V tomto posúdení vplyvu sa v nadväznosti
na usmernenia EÚ o fyzickej aktivite určujú a analyzujú základné
rozhodujúce činitele pre plánovanú politickú iniciatívu EÚ v oblasti fyzickej
aktivity posilňujúcej zdravie (ďalej len „HEPA“, health-enhancing physical activity). 2. Vymedzenie problému Fyzická aktivita,
pravidelné športovanie a cvičenie sú jedným z najúčinnejších
spôsobov na dosiahnutie telesnej a duševnej zdatnosti, boja proti nadváhe
a obezite a zabránenie s tým súvisiacich stavov. Účasť
na športovej a fyzickej aktivite okrem toho súvisí s ďalšími
faktormi, ako sú spoločenské vzťahy a sociálne začlenenie.
Mnohé prínosy fyzickej aktivity sú dobre zdokumentované a podložené
dôkazmi. Naopak, nedostatok fyzickej aktivity spôsobuje viacero škôd vrátane
predčasnej úmrtnosti, rastúcich úrovní nadváhy a obezity, rakoviny prsníka
a hrubého čreva, cukrovky a ischemickej choroby srdca. Zdravotné
problémy spôsobené nedostatkom fyzickej aktivity prinášajú hospodárstvu Európy
značné priame a nepriame náklady v dôsledku choroby
a chorobnosti, práceneschopnosti a predčasného úmrtia, najmä
tiež z hľadiska rýchlo starnúcich spoločností Európy. Koncepcia HEPA je relatívne
nová disciplína podliehajúca rýchlemu vedeckému vývoju spájajúca fyzickú
aktivitu, ktorá úzko súvisí na jednej strane so športom a cvičením
a na druhej strane s verejným zdravím. Koncepciou HEPA sa zaoberala
aj Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len „WHO“), najmä ako
súčasťou globálnej stratégie pre výživu, telesnú aktivitu
a zdravie z roku 2004. Úspešná podpora HEPA závisí predovšetkým od
úsilia v členských štátoch. Pretože sa zvýšila informovanosť
o význame HEPA, mnohé verejné orgány zvýšili svoje úsilie na podporu HEPA.
Fyzickou aktivitou sa zaoberala aj EÚ prostredníctvom politík a opatrení
v oblasti športu (napríklad Biela kniha o športe, usmernenia EÚ
o fyzickej aktivite, oznámenie o športe) a zdravia (napríklad
Biela kniha o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich
s výživou, nadváhou a obezitou v Európe) a využívaním
príslušných štruktúr Európskej únie na koordináciu politík, najmä skupiny
odborníkov pre šport, zdravie a účasť zriadenej Radou
prostredníctvom pracovného plánu Európskej únie pre šport na obdobie rokov 2011
– 2014 a skupiny na vysokej úrovni pre výživu a fyzickú aktivitu
zriadenej v rámci stratégie po roku 2007 s cieľom pomôcť
členským štátom zapájať sa do koordinovaných činností
a vymieňať si informácie o politikách, politických návrhoch
a postupoch. Napriek rastúcej
podpore fyzickej aktivity a dostupným nástrojom na podporu HEPA
zostávajú miery fyzickej nečinnosti v EÚ neprijateľne vysoké
(napríklad v roku 2010 uviedlo 60 % Európanov, že len zriedka cvičia
alebo športujú, alebo nikdy necvičia ani nešportujú). Dôkazy poukazujú aj
na mimoriadne veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi.
Väčšina krajín nedosiahla hlavný politický cieľ, t. j. zvýšenie
počtu občanov dosahujúcich úrovne fyzickej aktivity, ktoré
odporúča WHO a ktoré sa opakovane uvádzajú v usmerneniach EÚ
o fyzickej aktivite. Hlavným problémom, ktorý sa má prostredníctvom tejto
iniciatívy riešiť, je preto skutočnosť, že politiky
členských štátov na podporu HEPA neboli vo všeobecnosti účinné. Dôvody
nízkej účinnosti politík členských štátov sú rozmanité, ale
spočívajú najmä v nedostatkoch v spôsobe, akým sa vypracúvajú
a vykonávajú politiky na podporu HEPA. Vzhľadom na kritériá
účinnej politiky HEPA stanovené v referenčnom rámci usmernení EÚ
o fyzickej aktivite a v ďalších vedeckých nástrojoch dôkazy
a výsledky konzultácií potvrdzujú, že nedostatky existujú minimálne
v troch aspektoch politiky v oblasti HEPA: a) prístup k HEPA
vrátane spolupráce medzi rôznymi ministerstvami a orgánmi zodpovednými za
podporu HEPA nie je v dostatočnej miere medzisektorový, b) nie sú
dostatočne jasne stanovené ciele politík v oblasti HEPA a c)
nedostatočné ustanovenia týkajúce sa monitorovania a hodnotenia mier
HEPA a politík v oblasti HEPA. Základné príčiny týchto nedostatkov sú
spojené so skutočnosťou, že HEPA predstavuje pomerne novú tému vo
vládnych programoch (ak je do nich vôbec zahrnutá) a ešte novšie sú
poznatky o rozhodujúcich činiteľoch HEPA, ktoré sú nevyhnutné
pri návrhu zásahov na zmenu úrovní fyzickej aktivity. HEPA si zatiaľ
nezískala uznanie ako komplexná oblasť politiky, ktorá si vyžaduje
multisektorové zásahy, ako je načrtnuté v usmerneniach EÚ o fyzickej
aktivite, okrem iného aj v dôsledku chýbajúcej schopnosti obhájiť sa.
HEPA sa doteraz spájala s inými programami v oblasti verejného
zdravia (napríklad v oblasti stravovania), ale napriek dôkazom mnohých samostatných
zdravotných a iných účinkov sa nepovažovala za cielenú oblasť
politiky. Uvedená situácia sa odzrkadľuje aj v činnostiach
a štruktúrach, ktoré sa zaoberajú fyzickou aktivitou. Pri tvorbe politík
EÚ existuje značný priestor na podporu vykonávania usmernení EÚ
o fyzickej aktivite ako prostriedku na účinnú podporu HEPA
a zlepšenie súčasných foriem politickej spolupráce medzi
členskými štátmi na úrovni EÚ s cieľom pomôcť zvrátiť
trend týkajúci sa fyzickej nečinnosti. Doteraz neexistuje koordinácia
politík v rámci prístupu EÚ ani medzi členskými štátmi na úrovni EÚ,
ktorá by dostatočne odzrkadľovala zložitosť témy HEPA ako
diferencovanej (cielenej) oblasti politiky. Plánovaná
iniciatíva sa v prvom rade zameria na verejné orgány
v členských štátoch EÚ zodpovedné za podporu HEPA,
a konkrétnejšie na tematické oblasti uvedené v usmerneniach EÚ
o fyzickej aktivite. Iniciatíva by mala pomôcť zlepšiť schopnosť
účinnejšie podporovať HEPA vo všetkých sektoroch a bude sa
týkať prinajmenšom orgánov zodpovedných za tieto oblasti: šport, zdravie,
vzdelávanie, doprava, životné prostredie, územné plánovanie, verejná
bezpečnosť, pracovné prostredie a služby pre starších
občanov. Zameria sa najmä na tie členské štáty, ktoré boli pri
zvyšovaní úrovní HEPA svojich občanov najmenej úspešné (vo všeobecnosti sú
to krajiny južnej a východnej Európy), a tým bude riešiť
regionálne rozdiely v rámci EÚ-28. A napokon, cieľom navrhovanej
iniciatívy je oslovenie občanov Únie ako celku (napríklad detí,
pracujúceho obyvateľstva, starších občanov) poskytnutím nových
príležitostí na zapájanie sa do fyzickej aktivity v súlade
s odporúčaniami WHO. Pretože nedostatok fyzickej aktivity je výrazný
najmä v rámci špecifických ohrozených skupín obyvateľstva
(sociálno-ekonomicky znevýhodnené skupiny, ženy, deti a starší
ľudia), prínosy iniciatívy pre tieto skupiny by boli väčšie než
prínosy pre Európanov ako celok. 3. Analýza subsidiarity EÚ má právo
konať v oblasti HEPA na základe dvoch článkov Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré udeľujú Únii podpornú
právomoc. V článku 165 sa stanovuje, že „Únia prispieva
k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu“ a že táto
činnosť sa zameriava na „rozvoj európskeho rozmeru v športe“.
V článku 168 sa stanovuje, že „činnosti Únie [...] sa zameriavajú na zlepšenie verejného
zdravia [...]
a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné
a duševné zdravie“. V obidvoch oblastiach sa v ZFEÚ ustanovuje,
že Rada (na návrh Komisie) môže prijať odporúčania a poveruje
Komisiu podporovaním koordinácie politík medzi členskými štátmi. Podnety
na podporu koordinácie politík v oblasti verejného zdravia by sa mali
predovšetkým „zameriavať na zavedenie usmernení a stanovenie
ukazovateľov, organizovanie výmeny najlepších postupov a prípravu
potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie“. Pokiaľ ide
o uplatňovanie zásady subsidiarity, hlavná zodpovednosť
za podporu HEPA a za stanovenie politík v oblasti športu
a zdravia spočíva na členských štátoch. Činnosť EÚ
môže byť významnou pridanou hodnotou k tomu, čo môžu
členské štáty dosiahnuť vlastnými silami. EÚ môže v súlade
s medzinárodným rámcom a opatreniami na podporu fyzickej aktivity
poskytnúť politický podnet na opatrenia v EÚ-28 zamerané na HEPA
a zvýšiť informovanosť o tom, že teraz je potrebné
konať. Podporovanie účinnejších politík zameraných na podporu HEPA zo
strany EÚ tak môže na všeobecnej úrovni pomôcť znížiť významné
spoločenské a hospodárske náklady spôsobené fyzickou
nečinnosťou a posilniť tak spôsobilosť členských
štátov dosiahnuť ciele rastu stanovené v stratégii Európa 2020. Najmä v súčasnej hospodárskej
situácii je dôležité, že opatreniami na úrovni EÚ je možné dosiahnuť to,
aby úsilie členských štátov zamerané na podporu HEPA bolo účinnejšie
a nákladovo efektívnejšie, než bez týchto opatrení. Prostredníctvom pomoci
členským štátom pri výmene informácií a skúseností, zapájaní sa do
vzájomného učenia, šírení osvedčených postupov a spolupráci na
vypracovaní spoločných prístupov môže EÚ uľahčiť
a posilniť koordináciu politík, a tým prispieť
k zvýšeniu spôsobilosti členských štátov podporiť HEPA vo
všetkých sektoroch a utvárať politiky, ktoré zaistia lepšie zásahy.
Vzhľadom na obrovské rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú medzi
členskými štátmi v súvislosti s prioritou, ktorú venujú HEPA,
zvolenými prístupmi a vzhľadom na kultúrne a hospodárske
rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré majú vplyv na miery HEPA, táto
koordinácia v oblasti HEPA sa javí ako mimoriadne užitočná
a môže poukázať na opatrenia, ktoré by mohli byť
najsľubnejšie. Okrem toho sa výmena
osvedčených postupov výrazne podporí, keď existujú reálne dôkazy
o účinnosti rôznych opatrení a politík. Spoľahlivé údaje sú
dostupné len zriedka, a to napriek ich hodnote pri formulovaní
a spresňovaní politiky. Únia má dobrú pozíciu na to, aby podporila
ustanovenia týkajúce sa monitorovania a hodnotenia politík v oblasti
HEPA a pomohla tak členským štátom pri sledovaní časového vývoja
ukazovateľov. 4. Ciele Celkovým cieľom tejto iniciatívy je prispieť
k zdravšej a produktívnejšej spoločnosti v EÚ
prostredníctvom zvýšených úrovní fyzickej aktivity posilňujúcej zdravie. Cieľom iniciatívy je zvýšiť účinnosť
politík členských štátov v oblasti HEPA tým, že sa im umožní
vytvárať a vykonávať politiky založené na usmerneniach EÚ
o fyzickej aktivite, ktoré im pomôžu riešiť hlavné nedostatky
(chýbajúci medzisektorový prístup, nejasné ciele, nedostatočné
monitorovanie). Vypracovanie politík a ich vykonávanie bude prebiehať
najmä v členských štátoch. Preto je jediným konkrétnym cieľom zaistiť,
aby členské štáty vypracovali a vykonávali účinné politiky
v oblasti HEPA zlepšením uplatňovania a vykonávania usmernení EÚ
o fyzickej aktivite. Na riešenie
tohto konkrétneho cieľa boli sformulované dva operačné ciele, ktoré
sú priamo spojené s príčinami problémov a parametrami
navrhovanej iniciatívy: zlepšiť koordináciu politík medzi
členskými štátmi a uľahčiť zber komplexných údajov
o HEPA a politikách v oblasti HEPA. 5. Možnosti politiky V tomto
posúdení vplyvu sa zvažuje niekoľko možností politiky na podporu úsilia
členských štátov zameraného na vypracovanie a vykonávanie
účinných politík na podporu HEPA, tri z týchto možností boli
vyradené, t. j. úplné zastavenie koordinácie politík EÚ v oblasti
HEPA, zameranie sa výlučne na revíziu usmernení EÚ o fyzickej
aktivite a zameranie sa výlučne na prijatie nových motivačných
opatrení v oblasti HEPA. Štyri možnosti
politiky sa podrobne rozpracovali s cieľom riešiť zistené
problémy a splniť vymedzené ciele: základný
scenár (možnosť A), jedna možnosť bez rámca monitorovania
(možnosť B), jedna možnosť s rámcom zbežného monitorovania
(možnosť C) a jedna možnosť s komplexnejším
mechanizmom monitorovania, ako aj s kritériami a cieľmi
(možnosť D). || Možnosť || Stručný opis A || Základný scenár (pokračovanie súčasného stavu) || § Pokračujúca koordinácia politík s účasťou skupiny odborníkov pre šport, zdravie a účasť a skupiny na vysokej úrovni podporená usmerneniami EÚ o fyzickej aktivite, ale žiadna nová politická iniciatíva. B || Presadzovať zvýšenú koordináciu politík (nástroj: oznámenie Komisie) || § Politický dokument (bez právnej záväznosti) ustanovujúci strategický prístup pre cielenú podporu HEPA vo všetkých sektoroch. § Zlepšená koordinácia politík na úrovni EÚ s účasťou skupiny odborníkov pre šport, zdravie a účasť a skupiny na vysokej úrovni, podporovaná Komisiou. § Opatrenia na podporu členských štátov, aby sa zaviazali dodržiavať zásady uvedené v usmerneniach EÚ o fyzickej aktivite. § Vyzvanie členských štátov, aby predkladali správy o pokroku pri vykonávaní usmernení EÚ o fyzickej aktivite, s prihliadnutím na existujúce nástroje a štruktúry na predkladanie správ. C || Presadzovať zvýšenú koordináciu politík a monitorovanie na základe obmedzeného súboru ukazovateľov o vykonávaní usmernení EÚ o fyzickej aktivite (nástroj: návrh odporúčania Rady) || § Politický dokument s právnym účinkom (ustanovenie nezáväzných pravidiel) odporúčajúci cielenú podporu HEPA vo všetkých sektoroch. § Zlepšená koordinácia politík na úrovni EÚ s účasťou skupiny odborníkov pre šport, zdravie a účasť a skupiny na vysokej úrovni, podporovaná Komisiou. § Členské štáty opätovne potvrdia a zaviažu sa dodržiavať zásady uvedené v usmerneniach EÚ o fyzickej aktivite. § Členské štáty (zasadajúce v Rade) súhlasia s monitorovaním rozvoja a vykonávania politiky v oblasti HEPA pomocou obmedzeného súboru ukazovateľov vysokej úrovne a súhrnných ukazovateľov týkajúcich sa usmernení EÚ o fyzickej aktivite a predkladaním správ na úrovni EÚ. § Komisia podporuje rámec monitorovania a pomáha členským štátom v ich úsilí pri vykonávaní. D || Presadzovať zvýšenú koordináciu politík a monitorovanie na základe úplného súboru ukazovateľov zahŕňajúcich všetkých 41 usmernení EÚ o fyzickej aktivite a hodnotenie vzhľadom na ciele/kritériá (nástroj: návrh odporúčania Rady) || § Politický dokument s právnym účinkom (ustanovujúci nezáväzné pravidlá) odporúčajúci cielenú podporu HEPA vo všetkých sektoroch. § Zlepšená koordinácia politík na úrovni EÚ s účasťou skupiny odborníkov pre šport, zdravie a účasť a skupiny na vysokej úrovni, podporená Komisiou. § Členské štáty (zasadajúce v Rade) opätovne potvrdia a zaviažu sa vykonávať všetkých 41 usmernení EÚ o fyzickej aktivite. § Členské štáty súhlasia s monitorovaním rozvoja a vykonávania politiky v oblasti HEPA pomocou úplného súboru kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov týkajúcich sa usmernení EÚ o fyzickej aktivite a predkladaním správ na úrovni EÚ. § Členské štáty sa dohodnú na kritériách a cieľoch vykonávania usmernení. § Komisia podporuje rámec monitorovania a pomáha členským štátom v ich úsilí pri vykonávaní a vyhodnocuje výkonnosť členských štátov vzhľadom na kritériá a pri dosahovaní cieľov. Možnosť
A by znamenala pokračovanie súčasných
štruktúr a procesov na koordináciu politík v oblasti HEPA na úrovni
EÚ, ktoré sú stanovené najmä prostredníctvom činností politiky EÚ
v oblastiach športu a zdravia. V prípade možnosti B by sa
prostredníctvom politického dokumentu bez právneho účinku (t. j.
oznámenia Komisie) zaviedla obnovená strategická vízia EÚ cieleného prístupu
k podpore HEPA vo všetkých sektoroch a koordinované politiky
v členských štátoch. V nadväznosti na politické dokumenty, ktoré
v oblasti HEPA už existujú, by táto iniciatíva vyjadrovala obnovenie
politického záväzku voči HEPA v súlade s usmerneniami EÚ
o fyzickej aktivite a načrtla by kľúčové opatrenia so
zapojením členských štátov, Komisie a ďalších príslušných
subjektov. V rámci možností C a D sa
okrem zlepšenej koordinácie politík (ktorá už bola stanovená v rámci
možnosti B) ako kľúčový prvok navrhuje rámec monitorovania. Vychádza
sa pritom z toho, že opätovné potvrdenie usmernení EÚ o fyzickej
aktivite v spojení s osobitným mechanizmom na monitorovanie ich
vykonávania by viedli k systematickejšej a konštruktívnejšej forme
koordinácie a partnerského učenia a v dôsledku toho
k väčšiemu zameraniu na účinné politiky v oblasti HEPA na
vnútroštátnej a regionálnej úrovni. V rámci iniciatívy podľa
týchto možností by boli v prvom rade vyzvané členské štáty, aby a)
v súlade s usmerneniami EÚ o fyzickej aktivite vypracovali
vnútroštátnu stratégiu a akčný plán na podporu HEPA vo všetkých
sektoroch; b) na základe dohodnutých ukazovateľov na meranie zmien
fyzickej aktivity a politiky v oblasti HEPA monitorovali vykonávanie
usmernení EÚ o fyzickej aktivite na vnútroštátnej úrovni a c)
v pravidelných intervaloch predkladali správy o dosiahnutom pokroku.
S cieľom podporiť tieto činností by boli členské štáty
požiadané, aby vytvorili „národné kontaktné miesta pre fyzickú činnosť“
poverené zhromažďovaním údajov pre monitorovací rámec a poskytovaním
informácií o príslušných vnútroštátnych politikách a akčných
plánoch jednotlivých krajín. Komisia by tento proces uľahčovala
poskytovaním podpory na vytváranie a prevádzkovanie monitorovacieho
mechanizmu a budovanie kapacít v členských štátoch týkajúcich sa
vypracovania a vykonávania politík konzistentných s usmerneniami EÚ
o fyzickej aktivite. Pomocou rámca monitorovania HEPA by sa tak
v synergii s WHO ďalej rozvíjali existujúce formy monitorovania
a zberu údajov v tejto oblasti. Na základe týchto údajov by sa
vypracovali prehľady o HEPA a analýzy trendov HEPA pre
jednotlivé krajiny a spolu s ďalšími príslušnými informáciami
o rozvíjaní a vykonávaní politiky v oblasti HEPA by tvorili základ
pravidelných správ pre príslušné fóra EÚ (t. j. skupinu odborníkov pre
šport, zdravie a účasť a skupinu na vysokej úrovni). Hlavný
rozdiel medzi možnosťami C a D sa týka koordinácie politík
(možnosť D: kritériá, ciele) a úplnosti monitorovania. 6. Posúdenie vplyvov V tejto
časti posúdenia vplyvu sa najprv analyzujú všeobecné (sociálne,
hospodárske a environmentálne) vplyvy iniciatívy. Tieto druhy vplyvov, ktoré možno očakávať
od novej iniciatívy EÚ v oblasti HEPA, sú podobné pre všetky možnosti
politiky, ale pravdepodobne sa bude líšiť ich rozsah ako funkcia
účinnosti jednotlivých možností. V druhom kroku, pred analýzou vplyvov
jednotlivých možností, sa posúdenie vplyvu zaoberá účinnosťou.
Výsledky tejto analýzy sú zhrnuté v tabuľke na konci tejto
časti. Sociálne
prínosy by vyplývali zo zvýšenej HEPA medzi Európanmi
v dôsledku účinnejšej politiky členských štátov v oblasti
HEPA a vykonávania usmernení EÚ o fyzickej aktivite. Zapájanie sa do
odporúčaného objemu fyzickej aktivity má priaznivé účinky na mnohé
chronické choroby a zdravotné problémy. Zvýšené miery fyzickej aktivity
Európanov by viedli k úmernému zníženiu počtu ľudí vystavených
zvýšenému riziku úmrtnosti. V EÚ majú úrovne fyzickej aktivity pozitívnu
koreláciu so strednou dĺžkou života, čo znamená, že v krajinách
s vyššími úrovňami telesnej aktivity je stredná dĺžku života
zvyčajne vyššia. Pretože nedostatok fyzickej aktivity je okrem špecificky
ohrozených skupín obyvateľstva (sociálno-ekonomicky znevýhodnené skupiny,
ženy, deti a starší ľudia) výrazný najmä v rámci určitých
krajín a regiónov (južná a východná Európa), prínosy iniciatívy pre
tieto krajiny, regióny a skupiny by boli väčšie než pre Európanov ako
celok. Iniciatíva by bola tiež v súlade s Chartou základných práv
(články 21, 23 – 26, 35). Pokiaľ ide o rozsah, v akom môžu
účinná politika a rozhodné kroky viesť v strednodobom
a dlhodobom časovom horizonte k zvýšeným úrovniam fyzickej
aktivity, na základe výpočtov vychádzajúcich z najlepšieho scenára by
došlo k udržateľnému nárastu približne o 1 % ročne v
priebehu obdobia 25 rokov. Čo sa týka hospodárskych
vplyvov, dá sa očakávať, že posilnenie zdravia a pocitu
pohody bude viesť k významným hospodárskym prínosom, pretože sa
znížia náklady na zdravotnú starostlivosť a hospodárske straty
v dôsledku chorôb a chorobnosti, práceneschopnosti
a predčasného úmrtia – závisí to však od rozsahu, v akom
členské štáty uplatnia opatrenia na všetkých príslušných úrovniach. Na základe jednej
štúdie, v ktorej sa autori pokúsili vyjadriť náklady spojené
s nedostatkom fyzickej činnosti finančne, prevyšovali náklady,
ktoré Anglicko vynakladá na tento účel, 3 miliardy EUR ročne,
alebo predstavovali 63 EUR na obyvateľa. K podobným výsledkom sa
dopracovalo aj pri výpočtoch týkajúcich sa iných krajín. Pri extrapolácii
na celú Európsku úniu a pri tých istých nákladoch na obyvateľa sa dá
vypočítať, že náklady spôsobené nedostatkom fyzickej aktivity
v EÚ dosahujú viac ako 31 miliárd EUR ročne. Pokiaľ ide
o tieto náklady spôsobené fyzickou nečinnosťou, zlepšené
politiky na podporu HEPA vypracované a vykonávané v súlade
s plánovanou iniciatívou by na základe zjednodušeného scenára podľa
očakávania zvýšili počet občanov EÚ spĺňajúcich
odporúčané prahy fyzickej aktivity približne o 1 % ročne
a postupne by časom znižovali náklady na fyzickú nečinnosť.
Keď sa ako východiskový bod vezmú najnovšie údaje Eurobarometra
z roku 2010, vykonávanie účinnej politiky v oblasti HEPA by
mohlo teoreticky viesť k tomu, že v priebehu 25 rokov by
odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity spĺňalo okolo 65 %
Európanov a náklady spôsobené nedostatočnou fyzickou aktivitou by
postupne klesali. Hoci vo veľkej miere závisí od možností a ochoty
členských štátov stanoviť účinnú politiku HEPA ako prioritu
a vykonávať ju v dlhodobom časovom horizonte, hospodárske
prínosy by boli obrovské vzhľadom na to, že by sa odstránili náklady
spôsobené fyzickou nečinnosťou a po piatich rokoch by predstavovali
takmer 7 miliárd EUR, po 10 rokoch 22 miliárd EUR a po 20
rokoch 63 miliárd EUR,. Pokiaľ ide
o náklady jednotlivých možností, náklady súvisiace s vykonávaním
politík HEPA podľa navrhovanej iniciatívy by napokon znášali
členské štáty. Výpočet rozpočtových prostriedkov, ktoré sa
v súčasnosti vyčleňujú na HEPA, je problematický, pretože
náklady na podporu HEPA sú rozptýlené po vládnych ministerstvách
a orgánoch, ako aj rôznych mimovládnych organizáciách a súkromnom
sektore. Okrem toho náklady na HEPA sa podrobne nezaznamenávajú v celej
Únii. Situácia je o to horšia, že HEPA je vo svojej podstate
medzisektorová, mnohé politiky okrajovo súvisia s HEPA a politiky,
ktoré sa zameriavajú na podporu HEPA, často nezahŕňajú podporu
HEPA ako primárny cieľ. Administratívne náklady členských
štátov by vyplývali z požiadaviek na predkladanie správ na úrovni EÚ
(stanovené v rámci možnosti B a v rámci možností C a D
by súviseli najmä s mechanizmom monitorovania) a v prvom roku by
boli relatívne nízke a potom, keď bude mechanizmus plne funkčný,
by sa ďalej znižovali, pretože pracovníci sa oboznámia
s monitorovaním a časom sa zlepší dostupnosť údajov. Na rozpočet
Únie by pripadli náklady, ktoré sa týkajú zriadenia a fungovania
mechanizmu monitorovania a poskytovania podpory členským štátom vo
forme budovania kapacít. Navrhuje sa, aby sa počas obdobia rokov 2014 – 2020
tieto náklady pokryli zo športovej kapitoly programu Erasmus+. Ďalšie
náklady by sa týkali organizácie zasadnutí skupiny odborníkov na úrovni EÚ
a hradili by sa zo všeobecného rozpočtu. Pokiaľ ide o vplyv
na životné prostredie, politiky zamerané na vykonávanie oddielu usmernení
EÚ o fyzickej aktivite, ktorý sa zameriava na dopravu, životné prostredie,
územné plánovanie a verejnú bezpečnosť, by mohli vyústiť do
významných prínosov pre životné prostredie a tým prispieť
k vysokej úrovni ochrany životného prostredia začlenenej do
článku 37 Charty základných práv EÚ. Hoci je mimoriadne ťažké
stanoviť presné prognózy, najnovší vedecký výskum môže poskytnúť
určitú predstavu o tom, čo možno považovať za optimálny
scenár z hľadiska prínosov iniciatívy pre životné prostredie. V snahe
preukázať rozsah potenciálnych prínosov aktívnych politík v oblasti
dopravy pre životné prostredie sa nedávna štúdia pokúsila predpovedať rozsah,
v akom by preorientovanie na aktívnu dopravu v Londýne ovplyvnilo
emisie uhlíka v priebehu 20 rokov v porovnaní s vývojom podľa
základného scenára. Podľa výpočtov uvedených v štúdii by emisie
CO2 z dopravy na osobu boli podľa scenára udržateľnej
dopravy o 62 % nižšie, na úrovni 0,46 tony ročne, než
v prípade pokračovania základného scenára, podľa ktorého by
emisie dosahovali 1,17 tony. Analýza vplyvov jednotlivých možností: || Možnosť A (základný scenár) || Možnosť B: (presadzovať zvýšenú koordináciu politík) || Možnosť C (presadzovať zvýšenú koordináciu politík a monitorovanie na základe obmedzeného súboru ukazovateľov) || Možnosť D (presadzovať zvýšenú koordináciu politík a monitorovanie na základe úplného súboru ukazovateľov a hodnotenia vo vzťahu k cieľom) Výstupy || § Pokračujúca koordinácia politík a podpora usmernení EÚ o fyzickej aktivite v rámci existujúcich štruktúr na úrovni EÚ. § Pokračujúca práca na fyzickej aktivite prostredníctvom iniciatív a projektov podporovaných EÚ. § Pokračujúce poskytovanie neúplných údajov. || § Minimálne zlepšená koordinácia politík a podpora usmernení EÚ o fyzickej aktivite v rámci existujúcich štruktúr na úrovni EÚ. § Pokračujúca práca na fyzickej aktivite prostredníctvom iniciatív a projektov podporovaných EÚ v rámci nového strategického prístupu EÚ k HEPA. § Pokračujúce poskytovanie neúplných údajov. || § Výrazne zlepšená koordinácia politík a podpora usmernení EÚ o fyzickej aktivite v rámci existujúcich štruktúr na úrovni EÚ. § Poskytovanie presných a porovnateľných údajov z monitorovania vo vzťahu k obmedzenému súboru ukazovateľov fyzickej aktivity a politiky. || § Potenciál na výrazné zlepšenie koordinácie politík a podpora usmernení EÚ o fyzickej aktivite v rámci existujúcich štruktúr, ale riziko chýbajúcej účasti. § Potenciál na poskytovanie úplných údajov z monitorovania vo vzťahu k súboru kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov + predkladanie správ o kritériách a cieľoch. Výstupy || § Postupné zlepšovanie politík v oblasti fyzickej aktivity a uplatňovanie (zásad) usmernení EÚ o fyzickej aktivite v obmedzenom počte členských štátov, ale vo väčšine ostatných bez zmeny politík. || § Postupné zlepšovanie politík v oblasti fyzickej aktivity a uplatňovanie (zásad) usmernení EÚ o fyzickej aktivite v obmedzenom počte členských štátov, ale väčšom ako v rámci možnosti A, v mnohých ďalších však politiky zostávajú nezmenené. || § Významne zlepšené politiky v oblasti fyzickej aktivity a uplatňovanie hlavných tém usmernení EÚ o fyzickej aktivite vo väčšine členských štátov. || § Významne zlepšené politiky v oblasti fyzickej aktivity a uplatňovanie usmernení EÚ o fyzickej aktivite v niektorých členských štátoch (ale riziko, že mnohé členské štáty iniciatívu nerealizujú). Vplyvy Sociálne || § Stagnujúce alebo klesajúce úrovne fyzickej aktivity vo väčšine krajín a pretrvávanie sociálnych škôd spôsobených nedostatočnou fyzickou aktivitou. || § Malé zlepšenie úrovní fyzickej aktivity v niektorých členských štátoch, ale stagnujúce alebo klesajúce úrovne v mnohých ďalších vedúce len k miernemu zníženiu sociálnych škôd spôsobených nedostatočnou fyzickou aktivitou. || § Zvýšenie úrovní fyzickej aktivity až o 1 % za rok vedúce k výraznému zníženiu sociálnych škôd spôsobených fyzickou nečinnosťou. || § Zvýšenie úrovní fyzickej aktivity až o 1 % za rok (ale riziko, že členské štáty iniciatívu nerealizujú) vedúce potenciálne k výraznému zníženiu sociálnych škôd spôsobených fyzickou nečinnosťou. Hospodárske (príloha V poskytuje podrobné posúdenie nákladov EÚ a administratívnych nákladov v členských štátoch) || § Pretrvávajúce náklady spôsobené nedostatočnou fyzickou aktivitou (odhadované na 31 miliárd EUR za rok). || § Mierne zníženie hospodárskych nákladov spôsobených fyzickou nečinnosťou a určité hospodárske prínosy, ale výrazne nižšie ako 6,7 miliardy EUR v priebehu piatich rokov, ktoré by sa dali očakávať v prípade účinnej politiky. § Určité náklady (ťažko vyčísliteľné) členských štátov, ktoré venujú zdroje na zlepšenie fyzickej aktivity. || § Výrazné zníženie hospodárskych nákladov spôsobených fyzickou nečinnosťou. § Hospodárske prínosy vo výške do 6,7 miliardy EUR v priebehu piatich rokov. § Určité náklady (ťažko vyčísliteľné) členských štátov, ktoré venujú zvýšené zdroje na zlepšenie fyzickej aktivity. || § Výrazné zníženie hospodárskych nákladov spôsobených fyzickou nečinnosťou, ale len v členských štátoch vykonávajúcich iniciatívu. § Významné (ale ťažko vyčísliteľné) hospodárske prínosy v členských štátoch vykonávajúcich iniciatívu. § Určité náklady (ťažko vyčísliteľné) členských štátov, ktoré venujú zvýšené zdroje na zlepšenie fyzickej aktivity. Životné prostredie || § Niektoré prínosy v členských štátoch, ktoré zlepšujú politiku v oblasti fyzickej aktivity v súvislosti s aktívnou dopravou. || § Obmedzené, ale dôležité prínosy v členských štátoch, ktoré zlepšujú politiku v oblasti fyzickej aktivity v súvislosti s aktívnou dopravou. || § Potenciálne významné prínosy v členských štátoch, ktoré zlepšujú politiku v oblasti fyzickej aktivity v súvislosti s aktívnou dopravou. || § Potenciálne významné prínosy v členských štátoch, ktoré zlepšujú politiku v oblasti fyzickej aktivity v súvislosti s aktívnou dopravou. 7. Porovnanie možností
a uprednostňovaná možnosť V rámci
posúdenia vplyvu sa porovnávajú rôzne možnosti na základe ich pravdepodobnej
účinnosti, efektívnosti, súladu s celkovými cieľmi politiky EÚ,
ako aj uskutočniteľnosti vykonávania a udržateľnosti. Účinnosť
týchto štyroch možností je podmienená opatreniami členských štátov,
pričom všetky tieto opatrenia by boli vo svojej podstate dobrovoľné.
Možnosti sa však odlišujú z hľadiska rozsahu, v akom EÚ vyzýva ku konkrétnym
opatreniam a/alebo politikám, a sú úzko spojené s nástrojom zvoleným
na vykonávanie iniciatívy. Určitý pokrok pri dosahovaní dvoch
operačných cieľov, a tým aj konkrétneho cieľa, možno
očakávať v prípade všetkých možností, ale miera úspechu každej
možnosti, ktorú možno očakávať, je rozdielna, pričom
možnosť A je neúčinná, rovnako ako súčasná situácia,
a možnosť B je menej účinná ako možnosti C a D. Možnosti sa značne odlišujú v uskutočniteľnosti
vykonávania (v miere, v akej by sa členské štáty rozhodli pre
každú možnosť, ktorá je v prípade dobrovoľnej iniciatívy podstatná)
a udržateľnosti (v miere, v akej by sa hybná sila dosiahnutá
v krátkom čase udržiavala počas dlhšieho časového obdobia).
K nízkemu bodovému hodnoteniu uskutočniteľnosti možnosti D
viedli najmä zložité mechanizmy monitorovania a predkladania správ
navrhované v rámci tejto možnosti. Pokiaľ ide o predpokladaný rozsah,
v akom by jednotlivé možnosti pri danej úrovni zdrojov prispeli
k dosiahnutiu cieľov (nákladová účinnosť), hlavné
náklady všetkých možností by tvorili náklady spojené s vypracovaním
a vykonávaním politík na podporu fyzickej aktivity. Náklady rôznych
zásahov na podporu fyzickej aktivity sa preskúmali vo viacerých nedávnych
štúdiách z hľadiska ich účinnosti vyjadrenej v rokoch
života štandardizovaných vzhľadom na kvalitu (quality-adjusted life years
(QALY)) alebo v úsporách nákladov na zdravotnú starostlivosť. Úrovne
nákladovej účinnosti, ktoré sa zistili v rámci štúdií, boli
veľmi rozdielne, ale preukázalo sa, že všetky preskúmané zásahy boli
nákladovo účinné, t. j. náklady na zásahy boli opodstatnené, najmä
vzhľadom na obrovské hospodárske náklady spôsobené fyzickou
nečinnosťou. Dôkazy na makroúrovni aj mikroúrovni ukazujú, že prínosy
prevažujú nad nákladmi rôznych druhov vládnych investícií na podporu fyzickej
aktivity. Navyše hospodárske prínosy týchto politík z hľadiska vyššej
produktivity a znížených nákladov na zdravotnú starostlivosť budú
pravdepodobne veľmi veľké, a preto opodstatňujú aj vyššie
náklady. Okrem nákladov na vykonávanie ukazuje nákladová účinnosť
každej možnosti týkajúca sa administratívnych nákladov členských štátov
a nákladov rozpočtu EÚ, že všetky tri možnosti B, C a D možno
považovať za nákladovo účinné, pričom najvyššie hodnotenie má
možnosť C. Pokiaľ ide o súlad, opatrenia
na podporu HEPA prispievajú k stratégii Európa 2020. Konkrétnejšie, všetky
tri možnosti B, C a D sú v súlade s politikami EÚ v oblasti
zdravia, dopravy, sociálneho začlenenia a výskumu. Analýza možností na základe týchto štyroch
kritérií viedla k výberu možnosti C ako uprednostňovanej možnosti,
ktorá predstavuje najvhodnejšiu a najprimeranejšiu reakciu na riešenie
zistených problémov. ·
Účinnosť:
Táto možnosť významne prispieva k obidvom operačným cieľom,
pričom umožňuje členským štátom účinné stanovenie priorít.
Predpokladá sa, že politický dokument s právnym účinkom dodá
všeobecne podpore HEPA a konkrétne usmerneniam EÚ značnú váhu.
Hlavným rozdielom oproti možnosti B je zahrnutie mechanizmu monitorovania,
preto je veľmi pravdepodobné, že účinnosť tejto možnosti by bola
podstatne väčšia, a to najmä z hľadiska pokroku pri dosahovaní
druhého operačného cieľa, no nie s obmedzením sa naň. ·
Uskutočniteľnosť/udržateľnosť: „Pragmatický“ charakter tejto možnosti odrážajúci sa v podpore,
ktorú členské štáty, odborníci a zainteresované strany prejavili
mechanizmu monitorovania založenému na obmedzenom súbore ukazovateľov
vysokej úrovne a súhrnných ukazovateľov, bude pravdepodobne
viesť k tomu, že v dôsledku relatívne nízkych nákladov
a schopnosti prispôsobiť sa vnútroštátnej situácii sa pri vykonávaní
vyskytne len málo problémov. Navyše rámec na zber údajov a zaznamenávanie
pokroku, ktorý sa vyvinie vďaka mechanizmu monitorovania
a predkladaniu správ Rade, pravdepodobne zaistí dlhodobú
udržateľnosť iniciatívy. ·
Efektívnosť: Táto
možnosť by znamenala určité náklady pre rozpočty členských
štátov, ale aj najväčšie prínosy, pretože členské štáty by zbierali
údaje na vkladanie do mechanizmu monitorovania, prideľovali zdroje na nové
politiky na podporu fyzickej aktivity a potom by profitovali zo zvýšených
mier HEPA. Hoci väčšina nákladov by súvisela so zmenami politiky,
určité výdavky z rozpočtu EÚ by boli potrebné na zoradenie,
spravovanie a uchovávanie údajov z mechanizmu monitorovania;
predpokladá sa tiež, že EÚ by zohrávala určitú úlohu v rámci pomoci
členským štátom pri zbere príslušných údajov. ·
Súlad:
Možnosť C sa dá charakterizovať ako možnosť, ktorá
prispieva k politickým cieľom EÚ viac ako ostatné možnosti, už len
z toho dôvodu, že bude pravdepodobne najúčinnejšia. Okrem
najväčších krokov smerujúcich k zlepšeniu zdravia, riešeniu rozdielov
v oblasti zdravia, podpore aktívneho dochádzania do práce
a uľahčovaniu sociálneho začleňovania pravdepodobne
prinesie najväčšie hospodárske prínosy a rast produktivity. Súlad
možností C a D je okrem toho veľmi úzko spojený s politickým
nástrojom navrhnutým na ich vykonávanie. Voľba odporúčania Rady je
podľa všetkého koherentným prístupom vzhľadom na to, že a) už
existuje alebo sa pripravuje niekoľko „miernejších“ politických dokumentov
vyjadrujúcich záväzok voči HEPA a že b) opatrenia sú potrebné najmä
na úrovni členských štátov. 8. Monitorovanie a hodnotenie Odborníci vypracovali v rámci tohto
posudzovania vplyvu a pri príprave plánovanej iniciatívy rámec
monitorovania a konzultovali o ňom s členskými štátmi
a zainteresovanými stranami. Súčasťou
rámca je tabuľka s 23 ukazovateľmi vysokej úrovne
a súhrnnými ukazovateľmi, podľa ktorých je možné merať
vývoj mier HEPA, politík v oblasti HEPA a vykonávania usmernení EÚ
o fyzickej aktivite. Údaje o týchto
ukazovateľoch sa budú zbierať v rámci mechanizmu EÚ na
monitorovanie, ktorý je stanovený v uprednostňovanej možnosti
(možnosť C), a tento mechanizmus bude zabezpečovať aj
najväčšiu časť informácií potrebných na monitorovanie
a hodnotenie iniciatívy ako celku. Komisia bude pravidelne predkladať Rade
správy o pokroku pri vykonávaní odporúčania Rady, t. j. každé
tri roky, so zapojením pracovných štruktúr pre šport (napríklad skupiny
odborníkov pre šport, zdravie a účasť) a v koordinácii
s ďalšími relevantnými fórami (napríklad skupinou na vysokej úrovni,
Platformou EÚ pre stravovanie, fyzickú aktivitu a zdravie). Tieto správy by obsahovali na jednej strane najmä
posúdenie/hodnotenie dosiahnutého pokroku na základe údajov zhromaždených
prostredníctvom mechanizmu monitorovania a na druhej strane rozsiahlejšie
informácie týkajúce sa vypracovania a vykonávania politiky v oblasti
HEPA a vykonávania usmernení EÚ o fyzickej aktivite
v členských štátoch. Po 6 rokoch by
sa malo uskutočniť úplné vyhodnotenie vykonávania odporúčania
Rady s účasťou externého dodávateľa.