This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0017
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Clean Power for Transport: A European alternative fuels strategy
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá
/* COM/2013/017 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá /* COM/2013/017 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Ekologická energia pre dopravu: Európska
stratégia pre alternatívne palivá 1. Úvod Mobilita a doprava Európy závisí vo veľkej miere od dovozu ropy: v roku 2010 bol podiel ropy na spotrebe energie v oblasti
dopravy na úrovni 94 %, pričom odvetvie dopravy je s 55 %
najväčším spotrebiteľom, z toho sa 84 % dováža za cenu
dosahujúcu v roku 2011 až 1 miliardu EUR denne, čo vedie
k značnému deficitu v obchodnej bilancii EÚ vo výške približne
2,5 % HDP. Naše dodávky ropy a tým aj naša mobilita závisí
v značnom rozsahu od politicky nestabilných regiónov, čo
vyvoláva obavy o bezpečnosť dodávok. Nárast cien v dôsledku špekulatívnych
dohadov o vplyve prerušenia dodávok ropy stál európske hospodárstvo
za posledné štyri roky ďalších 50 miliárd EUR ročne. Vplyv závislosti od ropy na európske hospodárstvo je príliš veľký
na to, aby sa opomínal, preto Únia musí konať, aby sa táto závislosť
skončila. Stratégia pre odvetvie dopravy s cieľom postupne nahradiť
ropu alternatívnymi palivami a vybudovať potrebnú infraštruktúru by
mohla priniesť úspory v cene za dovoz ropy v roku 2020 vo
výške 4,2 miliardy EUR za rok so zvýšením na 9,3 miliardy EUR ročne
v roku 2030 a ďalšiu úsporu vo výške 1 miliardy EUR za rok
zmiernením kolísania cien. Podpora rozvoja trhu s alternatívnymi palivami a investície do ich
infraštruktúry v Európe podporia rast a tvorbu pracovných miest vo
veľkom počte odvetví v EÚ. Výskum
uskutočnený Európskym fondom pre klímu zistil, že „ekologizácia“
automobilov by mohla do roku 2025 podnietiť vytvorenie ďalších
700 000 pracovných miest. Dôrazné opatrenia Únie ako priekopníka
inovačných riešení v oblasti alternatívnych palív (týkajúcich sa
napríklad batérií a hnacích sústav) vytvoria takisto nové príležitosti na
trhu pre európsky priemysel a posilnia konkurencieschopnosť Európy na
vznikajúcom svetovom trhu. Ďalšie zvýšenie účinnosti v dôsledku nariadení EÚ
o emisiách CO2 z vozidiel bude naďalej predstavovať ľahšie
dosiahnuteľný cieľ v krátko- až strednodobom horizonte, alternatívne
palivá s nízkym obsahom CO2 sú však takisto nevyhnutné pre postupnú
elimináciu emisií uhlíka v doprave ako kľúčového cieľa
stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu[1] so zámerom znížiť
emisie CO2 z dopravy do roku 2050 o 60 %, ktorý je vytýčený v
„Pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie
konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ (Biela
kniha o doprave z roku 2011)[2].
Takéto palivá sú často prospešné aj v tom, že pomáhajú plniť záväzky
Únie týkajúce sa kvality ovzdušia v mestských oblastiach. Takisto motorové dvojkolesové vozidlá, ktoré používajú rôzne
alternatívne palivá, môžu prispieť k týmto cieľom. Rozvoj trhu s alternatívnymi palivami v súčasnosti ešte
stále brzdia technologické a komerčné nedostatky, nedostatočná
akceptácia zo strany spotrebiteľov a chýbajúca vhodná infraštruktúra.
Súčasné vysoké náklady na používanie inovačných alternatívnych palív
sú do veľkej miery následkom uvedených nedostatkov. Iniciatívy na
podporu alternatívnych palív pre dopravu existujú na úrovni EÚ, ako aj na
národnej úrovni, musí sa však zaviesť ucelená a stabilná
zastrešujúca stratégia s regulačným rámcom, ktorý podporí investície.
Z uvedených dôvodov sa v tomto oznámení
vytyčuje komplexná stratégia pre alternatívne palivá a cesta k jej
vykonávaniu so zahrnutím všetkých druhov dopravy. Jej cieľom je
vytvoriť dlhodobý rámec politiky s cieľom riadiť technologický
rozvoj a investície smerom k zavádzaniu týchto palív do praxe
a vybudovať u spotrebiteľov dôveru. V sprievodnom legislatívnom návrhu[3] sa
stanovuje všeobecný smer rozvoja alternatívnych palív v jednotnom
európskom dopravnom priestore. Členské
štáty by získali flexibilitu pri vypracúvaní rámcov politiky pre rozvoj trhu
s alternatívnymi palivami v závislosti od svojich vnútroštátnych
podmienok. V návrhu sa tiež stanovujú záväzné ciele pre budovanie potrebnej
infraštruktúry vrátane spoločných technických špecifikácií. V súvislosti s
elektrickými nabíjacími miestami sa v návrhu počíta s jednotným
konektorom, ktorým by sa zabezpečila interoperabilita v rámci EÚ a istota
pre trh. Stratégia navrhnutá v tomto oznámení vychádza z intenzívnej spolupráce
s priemyselným odvetvím, orgánmi verejnej správy a občianskou
spoločnosťou v rámci európskej skupiny expertov pre
budúcnosť dopravných palív[4],[5]
spoločnej odbornej skupiny pre dopravu a životné prostredie[6], CARS 21[7]
a v rámci verejných konzultácií[8] a štúdií[9] Únia dlhodobo investuje do výskumu a vývoja alternatívnych palív.
Návrh Komisie o zdaňovaní energetických výrobkov na základe emisií CO2
a energetického obsahu[10]
podporuje alternatívne palivá. Právne predpisy EÚ, ktoré obmedzujú emisie CO2
z automobilov a dodávkových vozidiel[11], poskytujú priemyselnému odvetviu stimuly
na to, aby vyvíjalo technológie alternatívnych palív s nízkymi emisiami
CO2. Predošlé európske iniciatívy na podporu alternatívnych palív[12] vrátane
kvóty pre uvádzanie na trh[13]
a daňového zvýhodnenia[14],
sa vykonávali nerovnomerne a nesúrodo. Niektoré členské štáty prijali ambiciózne ciele týkajúce sa
zavádzania alternatívnych palív a podnikli iniciatívy v oblasti
infraštruktúry[15],
ktoré zaznamenali určitý pokrok. V iných členských štátoch
začali diskusie o iniciatívach iba v poslednej dobe
a pokrok je pomalý. V celej Európskej únii však existuje
spoločný trend využitia potenciálu alternatívnych palív v doprave. Na
základe odlišností vo výbere technologických prostriedkov v rozličných
častiach Európy však došlo k fragmentácii vnútorného trhu, čím
sa vytvorili technologické hranice, ktoré zamedzujú mobilite vozidiel
poháňaných alternatívnymi palivami v celej Európe. Prenikaniu na trh
bráni chýbajúca infraštruktúra a chýbajúce spoločné technické špecifikácie
a tento problém si vyžaduje ďalšie konkrétne politické opatrenia. Je potrebná celoeurópska koordinácia, aby sa zabezpečilo náležité
fungovanie vnútorného trhu a rozsiahle zavedenie alternatívnych palív.
Dôležitý je stabilný politický rámec so záväznými cieľmi
v oblasti výstavby infraštruktúry, aby sa pritiahli súkromné investície
do zavádzania alternatívnych palív a infraštruktúry bez
zaťaženia verejných rozpočtov. Zásahy zo strany verejných orgánov
s cieľom vytvoriť jasný regulačný rámec by mali
zaistiť dôveru spotrebiteľov v počiatočných etapách
zavádzania na trh a dopĺňať značné úsilie, ktoré
vynakladajú členské štáty a priemyselné odvetvie. 2. Komplexný mix alternatívnych palív Dôsledná dlhodobá stratégia pre alternatívne palivá musí
spĺňať energetické potreby všetkých druhov dopravy a musí
byť v súlade so stratégiou EÚ 2020 vrátane eliminácie uhlíka. Dostupné
alternatívy a s nimi spojené náklady sa však pri jednotlivých druhoch
dopravy odlišujú. Prínosy
alternatívnych palív sú zo začiatku väčšie v mestských
oblastiach, kde škodlivé emisie predstavujú veľký problém,
a v nákladnej doprave, kde alternatívne zdroje dosiahli značnú
úroveň vyspelosti. Pre niektoré druhy
dopravy, najmä pre diaľkovú cestnú nákladnú dopravu
a pre leteckú dopravu, sú k dispozícii len obmedzené
alternatívy. Neexistuje jediné riešenie
pre budúcnosť mobility a je potrebné zaoberať sa všetkými
hlavnými možnosťami alternatívnych palív so zameraním na potreby každého
druhu dopravy. Strategický prístup Únie
s cieľom splniť dlhodobé potreby všetkých druhov dopravy musí
byť preto založený na komplexnom súbore alternatívnych palív. V stratégii musia byť zahrnuté všetky možnosti bez toho, aby
sa uprednostňovalo konkrétne palivo, čím sa zachová technologická
neutralita. V prípade všetkých alternatívnych palív uvedených
v tabuľke 1 by mala byť zaistená ich dostupnosť
v celej EÚ a spoločné technické špecifikácie. Tabuľka 1: Pokrytie jednotlivých druhov dopravy hlavnými alternatívnymi palivami a dojazd Bezpečnosť
dodávok energie pre dopravu je zaručená rozsiahlou rôznorodosťou
zdrojov pre rozličné alternatívne palivá, najmä využívaním univerzálnych
energetických nosičov elektriny a vodíka a úzkym prepojením s
obnoviteľnými zdrojmi energie. 2.1. LPG
(skvapalnený ropný plyn) LPG (skvapalnený ropný plyn) je vedľajší produkt palivového
reťazca uhľovodíka. Jeho používaním v doprave sa zvyšuje
účinnosť využívania zdrojov. V súčasnej dobe sa získava
z ropy a zemného plynu a v budúcnosti sa možno bude
získavať aj z biomasy. V súčasnosti sa spaľuje ohromné
množstvo[16]
zemného plynu ako aj LPG (140 miliárd metrov kubických v roku 2011). LPG sa
v Európe používa v širokom rozsahu, jeho podiel v motorových
palivách je 3 % a poháňa 9 miliónov automobilov. Infraštruktúra LPG
je dobre zavedená a v EÚ existuje približne 28 000 plniacich
staníc, ale s veľmi nerovnomerným rozdelením v členských
štátoch. Jeho výhoda, ktorá spočíva v tom, že produkuje málo škodlivé
emisie, sa zmenšila, lebo normy EURO sa posunuli ďalej k nižším celkovým
limitom emisií. Pokiaľ ide o emisie častíc, má však aj naďalej
jasnú výhodu. LPG by síce mohol zvýšiť svoj podiel na trhu, ale
pravdepodobne zostane na ňom okrajovým segmentom. 2.2. Zemný
plyn vrátane biometánu Zemný plyn sa môže získavať
z veľkých zásob fosílnych palív[17], z biomasy a odpadu, ako je
biometán, kde by výroba mala pochádzať z udržateľných zdrojov
a v budúcnosti aj z „premeny vodíka na metán“ generovaného
z elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov[18]. Všetky
tieto formy sa môžu privádzať do plynovodnej siete a dodávať
z jednej siete. Zemný plyn poskytuje dlhodobú perspektívu, pokiaľ ide
o bezpečnosť dodávok pre dopravu, a má veľký potenciál
prispieť k rôznorodosti motorových palív pre dopravu. Má tiež
značné prínosy pre životné prostredie, najmä v zmesi
s biometánom a za predpokladu minimalizácie emisií prchavých látok.
Zemný plyn je výhodou aj z dôvodu nižších emisií. LNG (skvapalnený
zemný plyn) Zemný plyn
v skvapalnenej forme (LNG) s vysokou hustotou energie poskytuje
nákladovo efektívnu alternatívu motorovej nafty pre činnosti vodnej
dopravy (doprava, pobrežné služby a rybárstvo), nákladnú dopravu
a železnice, keďže vykazuje nižší objem škodlivých emisií
a emisií CO2 a vyššiu energetickú účinnosť. LNG je vhodný
najmä pre diaľkovú cestnú nákladnú dopravu, pre ktorú sú alternatívy
motorovej nafty mimoriadne obmedzené. Nákladné vozidlá by mohli nákladovo
efektívne spĺňať prísnejšie limity škodlivých emisií podľa
budúcich noriem EURO VI. LNG je takisto
atraktívne palivo pre plavidlá, najmä vzhľadom na cieľ splniť
nové limity pre obsah síry v palivách námornej dopravy, ktoré sa od 1.
januára 2015 znížia z 1 % na 0,1 % v oblastiach kontroly emisií síry
(SECA) v Baltskom mori, Severnom mori a Lamanšskom prielive na
základe rozhodnutia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO)[19]. Tieto
povinnosti sa budú vzťahovať približne na polovičný počet z
10 000 lodí, ktoré v súčasnosti uskutočňujú lodnú
dopravu v EÚ. LNG je atraktívnou ekonomickou alternatívou pre lodnú
dopravu aj mimo oblastí SECA, kde sa limity síry od 1. januára 2020 znížia
z 3,5 % na 0,5 %, ako aj v celosvetovom rámci. Chýbajúca
infraštruktúra na dopĺňanie paliva, chýbajúce spoločné
technické požiadavky týkajúce sa zariadení na dopĺňanie paliva
a bezpečnostné predpisy pre uskladnenie paliva brzdia väčšiemu
používaniu na trhu[20].
Na druhej strane v lodnej doprave by LNG mohol byť ekonomicky
životaschopný, keďže súčasné ceny v EÚ sú podstatne nižšie než ceny
ťažkého vykurovacieho oleja a lodného plynového oleja s nízkym
obsahom síry a existuje perspektíva jeho väčšieho rozšírenia
v budúcnosti. Rozvoj LNG ako
svetovej komodity môže všeobecne zvýšiť bezpečnosť dodávok
energie podporou využívania zemného plynu ako paliva pre dopravu. Použitie LNG
v doprave môže takisto prispieť k tomu, že sa zvýši hodnota
plynu spáleného iným spôsobom. CNG
(Stlačený zemný plyn): Technológia
vozidiel s pohonom na zemný plyn je dostatočne vyspelá na zavedenie
na trhu v širokom rozsahu,
pričom existuje takmer 1 milión vozidiel v Európe
a približne 3 000 plniacich staníc. Ďalšie plniace stanice by sa
mohli ľahko zásobovať z existujúcej hustej distribučnej siete
zemného plynu v Európe za predpokladu, že kvalita plynu bude
dostatočná pre vozidlá s pohonom na CNG. Vozidlá s pohonom
na CNG majú nízke škodlivé emisie, a preto sa rýchle presadili
v mestských vozidlových parkoch dopravných podnikov, ďalej ako
úžitkové nákladné vozidlá a vozidlá taxislužieb. Vozidlá optimalizované
výlučne na pohon plynom môžu mať ešte vyššiu energetickú
účinnosť. Ekonomicky
životaschopný rozvoj trhu by bolo možné očakávať za pomoci súkromných
iniciatív, pretože vozidlá s pohonom na CNG sú konkurencieschopné
v porovnaní s konvenčnými vozidlami, pokiaľ ide o cenu
a výkon, a zemný plyn je lacnejší ako benzín a motorová nafta.
Je však potrebná intervencia verejných orgánov, aby sa zabránilo
roztrieštenosti trhu na úrovni EÚ a umožnila mobilita vozidiel
s pohonom na CNG v celej EÚ. GTL
(skvapalňovanie plynu) Zemný plyn sa môže
premeniť aj na kvapalné palivo, a to tak, že sa najprv rozloží na
„syntézny plyn“ zložený z vodíka a oxidu uhoľnatého a potom
sa rafinuje na syntetické palivo s rovnakými technickými charakteristikami
ako konvenčné palivá, ktoré je plne zlučiteľné
s existujúcimi spaľovacími motormi a palivovou infraštruktúrou.
Syntetické palivá možno vyrábať aj z odpadových surovín. Zvyšujú
bezpečnosť dodávok a znižujú objem škodlivých emisií
súčasných vozidiel. Okrem toho podporujú pokročilé technológie
motorov s vyššou energetickou účinnosťou. Vysoké náklady však v
súčasnej dobe obmedzujú jeho zavedenie na trhu. 2.3 Elektrická
energia Elektrické vozidlá
(EV), ktoré používajú na pohon veľmi účinný elektrický motor, sa môžu
zásobovať elektrickou energiou zo siete, ktorá čím ďalej tým
viac pochádza zo zdrojov energie s nízkymi emisiami CO2. Flexibilné nabíjanie
batérií vozidiel v čase malého dopytu alebo v čase
dostatočných dodávok energie podporuje začlenenie energie z
obnoviteľných zdrojov do energetického systému. EV nevypúšťajú
žiadne škodlivé látky ani emisie hluku a sú preto vhodné najmä pre mestské
oblasti. Hybridné vozidlá, ktoré kombinujú vnútorné spaľovacie motory
a elektrické motory, môžu šetriť ropu a znižovať emisie CO2
zvýšením celkovej energetickej účinnosti pohonu (až o 20 %), ale bez
možností vonkajšieho nabíjania nepredstavujú technológiu alternatívnych palív. Technológia
elektrických motorov je čoraz viac vyspelá
a miera zavádzania EV sa zvyšuje. Členské štáty sa usilujú o to,
aby na cestách do roku 2020 premávalo 8 až 9 miliónov EV. Hlavným problémom sú
vysoké náklady, nízky energetický obsah a veľká hmotnosť
batérií. To značne obmedzuje dojazd vozidiel. Bežné nabíjanie trvá
niekoľko hodín. Problém môže zmierniť rýchle, prípadne induktívne
nabíjanie alebo výmena batérií. Zdokonalenie technológie batérií je dôležité
pre zavedenie EV na trhu. Elektrické dvojkolesové vozidlá majú tie isté výhody
ako elektrické vozidlá a môžu podporiť ich prienik na trh v širokom
rozsahu. Nedostatok nabíjacích
miest s použitím spoločného konektora je hlavnou prekážkou prijatia na
trhu. Museli by sa umiestniť v domácnostiach, na pracovisku a tiež vo
verejných priestoroch. V súčasnej dobe väčšina členských štátov
nemá dostatočný počet verejne prístupných nabíjacích miest a
nezverejnila stratégie rozvoja príslušnej siete nabíjacích zariadení. EV je možné
použiť aj na skladovanie elektrickej energie, stabilizáciu siete,
a aby bolo možné vytvoriť pružný systém tvorby cien elektrickej
energie na základe dopytu/ponuky, bude potrebná riadená vzájomná
súčinnosť s elektrickou sieťou. Elektrická energia
môže poskytovať ekologickú energiu aj pre vodnú dopravu. Využívanie
pobrežnej elektrickej siete loďami kotviacimi v prístavoch sa
odporúča tam, kde sú prekročené limity kvality ovzdušia alebo hluku[21]. 2.4. Biopalivá
(kvapalné) Biopalivá sú v súčasnej dobe najvýznamnejším druhom
alternatívnych palív s podielom v odvetví dopravy v EÚ na úrovni 4,4%[22]. Môžu prispieť k podstatnému zníženiu celkových emisií CO2,
ak sa budú vyrábať udržateľným spôsobom a nespôsobia nepriamu
zmenu využívania pôdy. Mohli by poskytovať ekologickú energiu pre všetky
druhy dopravy. Prekážkou v ich používaní však môžu byť obmedzenia
v dodávkach a aspekty udržateľnosti. Biopalivá sa môžu produkovať zo širokej škály východiskových
surovín za pomoci technológií, ktoré sa neustále vyvíjajú, a používať
priamo alebo zmiešané s konvenčnými fosílnymi palivami. Patria k nim
bioetanol, biometanol a vyššie bioalkoholy, bionafta (metylester mastnej
kyseliny, FAME), čisté rastlinné oleje, hydrogenačne rafinované
rastlinné oleje, dimetyléter (DME) a organické zlúčeniny. Biopalivá prvej generácie sú založené na potravinárskych plodinách
a živočíšnych tukoch. Zahŕňajú
hlavne bionaftu a bioetanol. Na
zmiernenie prípadných účinkov niektorých biopalív Komisia navrhla[23]
obmedziť objem biopalív prvej generácie, ktoré sa môžu podieľať
na cieľoch smernice o obnoviteľných zdrojoch energie[24], na 5 %
a zvýšila stimuly pre pokročilé biopalivá, ako sú biopalivá vyrábané
napríklad z lignocelulózovej biomasy, rezíduí, odpadu a inej
nepotravinovej biomasy vrátane rias a mikroorganizmov. Komisia je toho názoru, že po roku 2020 by len
posledne uvedené biopalivá mali dostávať verejnú podporu. Kvapalné biopalivá,
ktoré sú v súčasnosti komerčne dostupné, sú väčšinou
biopalivá „prvej generácie“. Zmesi s konvenčnými fosílnymi palivami sú
kompatibilné s existujúcou palivovou infraštruktúrou a väčšina
vozidiel a plavidiel je kompatibilná so zmesami, ktoré sú
v súčasnej dobe dostupné (E10 – benzín s obsahom až 10 %
bioetanolu a motorová nafta s obsahom až 7 % bionafty FAME). Zmesi
s vyšším obsahom biopalív si môžu vyžadovať úpravu hnacích sústav
a musia sa pre ne vypracovať príslušné palivové normy. Zmes benzínu
s vysokým obsahom etanolu s obsahom etanolu 85 % (E85) sa používajú
len v niekoľkých členských štátoch vo vozidlách na flexibilné palivo
(flexible fuel vehicle), ktoré môžu používať aj zmesi s nižším
obsahom etanolu. Prijatiu biopalív
spotrebiteľmi zabraňuje nedostatok koordinovaných opatrení medzi
členskými štátmi pri zavádzaní nových palivových zmesí, chýbajúce
spoločné technické špecifikácie a nedostatok informácií
o kompatibilite nových palív s vozidlami. Niektoré biopalivá,
napríklad hydrogenačne rafinované rastlinné oleje, sa môžu miešať
v ľubovoľnom pomere s konvenčnými palivami a sú
plne kompatibilné s existujúcou infraštruktúrou na dopĺňanie
paliva a s cestnými vozidlami, plavidlami, rušňami, a prípade lietadiel
až do výšky 50 % konvenčných palív v zmesi. V prípade
letectva sú pokročilé biopalivá jedinou možnosťou s nízkymi
emisiami CO2, ako nahradiť letecký petrolej (kerozín). Kompatibilita
biokerozínu so súčasnými lietadlami je dokázaná. Náklady však musia
byť viac konkurencieschopné. Iniciatíva „Letecké cesty 2050“[25] ma za
cieľ zníženie emisií CO2 o 75 % a zníženie emisií oxidu dusíka (NOx)
o 90 %. 2.5. Vodík Vodík je univerzálny energetický nosič a môže sa vyrábať
zo všetkých primárnych zdrojov energie. Môže slúžiť ako motorové palivo
pre dopravu a ako prostriedok na skladovanie solárnej a veternej
energie. Jeho používanie má preto potenciál zvýšiť bezpečnosť
dodávok energie a znižovať emisie CO2. Vodík je najefektívnejšie
využitý v palivových článkoch, ktoré sú dvakrát účinnejšie než
spaľovací motor. Môže sa takisto používať ako východisková surovina
na výrobu tekutých palív rôzneho druhu, ktoré sa môžu zmiešať alebo
nahradiť bežný benzín a naftu. Vyspelosť
technológie vodíkových palivových článkov narastá, čo dokazuje ich
používanie v osobných automobiloch, mestských autobusoch[26],
ľahkých dodávkových vozidlách a lodiach vnútrozemskej plavby. Ich
výkon, dojazd a doba dopĺňania paliva sú porovnateľné
s vozidlami využívajúcimi benzín a motorovú naftu.
V súčasnosti je v prevádzke približne 500 vozidiel
a zavedených je okolo 120 plniacich staníc vodíka. Priemyselné odvetvie
oznámilo na nasledujúce roky zavedenie takýchto vozidiel vrátane dvojkolesových
vozidiel s pohonom na vodík a niekoľko členských štátov plánuje
siete na dopĺňanie vodíka. Nariadenie o európskom typovom
schvaľovaní zahŕňa vozidlá s pohonom na vodík. Hlavným problémom sú
vysoké náklady na palivové články a skutočnosť, že chýba
sieť infraštruktúry na dopĺňanie paliva. Štúdie priemyselného
odvetvia ukazujú, že do roku 2025 je možné náklady znížiť na úroveň
konvenčných vozidiel na benzín a motorovú naftu[27]. Lode a plavidlá
môžu využívať ekologickú energiu z vodíkových palivových
článkov. Malé člny už boli poháňané vodíkom, ale väčšie
plavidlá by v kotviskách využívali hlavne pomocnú energiu dodávanú
vodíkovými palivovými článkami. Palivové články na vodík by mohli
nahradiť naftové motory vo vlakoch. 3 Prioritné oblasti pre ďalšie opatrenia EÚ Priority pre ďalšie opatrenia sa musia
stanoviť podľa stavu technologickej vyspelosti a rozvoja trhu, ako aj
budúcej perspektívy rôznych palív, so zameraním na infraštruktúru, technické
špecifikácie, informácie pre spotrebiteľov, koordináciu verejných
výdavkov, aby sa znížili náklady a zvýšil účinok, a na výskum a vývoj. 3.1 Riešenie infraštruktúry pre alternatívne palivá
Návrh smernice o zavedení infraštruktúry
pre alternatívne palivá[28]
je hlavným krokom v riešení problému „sliepka alebo vajce“, ktorý
spočíva v tom, že infraštruktúra pre alternatívne palivá sa nebuduje,
lebo nie je dostatočný počet vozidiel a plavidiel,
spracovateľský priemysel ich nevyrába za konkurencieschopné ceny, pretože
nie je dostatočný dopyt spotrebiteľov a spotrebitelia ich
v dôsledku toho nenakupujú. Návrhom sa umožňuje dostatočné
pokrytie infraštruktúrou, aby sa zabezpečili úspory z rozsahu na
strane ponuky a sieťové účinky na strane dopytu. Návrh sa
zameriava na palivá, pri ktorých je absencia koordinácie trhu mimoriadne
závažná, t. j. na elektrickú energiu, vodík a zemný plyn (LNG
a CNG). Bez takéhoto opatrenia je riziko, že všetko ostatné úsilie
zamerané na podporu alternatívnych palív bude aj naďalej neúčinné. Komisia začala prácu na komplexnej
stratégii týkajúcej sa LNG pre lodnú dopravu so zapojením najmä Európskej
námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) a zástupcov priemyslu. Touto
témou sa zaoberá sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie[29]. Investície do budovania infraštruktúry pre
alternatívne palivá (odhadované na 10 miliárd EUR) sa vrátia po
ich zavedení na trh. Priame verejné financovanie výstavby infraštruktúry nie je
potrebné, ak členské štáty použijú širokú škálu politických nástrojov,
ktoré majú k dispozícii, ako sú napr. stavebné povolenia, koncesie,
predpisy o verejnom obstarávaní, predpisy o prístupe a spoplatňovaní
a nefinančné stimuly. Na druhej strane sú fondy Európskej únie k
dispozícii pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami a výstavbu
príslušnej infraštruktúry. Navyše prijatím plynných alternatívnych palív
na trhu takisto vznikne stimul na zníženie vypúšťania
a spaľovania uhľovodíkových látok, čo by zase prinieslo
úsporu paliva a prínosy pre klímu a životné prostredie[30]. 3.2 Vypracovanie spoločných technických špecifikácií Najnaliehavejšou úlohou je zavedenie spoločných technických
špecifikácii v Únii pre prepojenie medzi EV a nabíjacími miestami.
Chýbajúca dohoda o „jednotnej prípojke“ sa v súčasnosti považuje za jednu
z najväčších prekážok pre širšiu akceptáciu elektrických vozidiel na
trhu v Európe[31].
Spoločné technické a bezpečnostné špecifikácie sú
potrebné aj pre plniace stanice vodíka, CNG a LNG a pre privádzanie
biometánu do plynovodnej siete. V prípade biopalív by sa mali vypracovať
normy pre zmesi s vysokým pomerom miešania. Navrhovaná smernica o infraštruktúre rieši kľúčové otázky
súvisiace s normami a požaduje zavedenie spoločných technických
špecifikácií pre infraštruktúru pre alternatívne palivá. 3.3 Akceptácia zo strany
spotrebiteľov Výhradné práva prístupu vrátane nabíjania, napr. v mestských
zónach s obmedzeným vstupom, sú účinnými nefinančnými stimulmi na
používanie vozidiel s pohonom na alternatívne palivá. Riešenie tejto
problematiky sa zvažuje v rámci opatrení pre mestskú mobilitu
oznámených v bielej knihe o doprave z roku 2011. Informačné kampane a rozsiahle demonštračné projekty by
mali zlepšiť prijatie koncepcií nových technológií
a informovanosť občanov. Program Horizont 2020 tieto
činnosti podporí. Dôležitá je harmonizácia informácií pre spotrebiteľov
o kvalite palív, kompatibilite vozidiel a dostupnosti nabíjacích
miest/plniacich staníc, ako aj o aspektoch vplyvu na životné prostredie,
finančné aspekty a aspekty bezpečnosti, aby spotrebitelia
prijali najmä biopalivá a syntetické palivá. Zaoberá sa tým sprievodný
legislatívny návrh. Usmernenia o finančných stimuloch
pre spotrebiteľov na nákup ekologických a úsporných vozidiel sú
nevyhnuté s cieľom koordinovať opatrenia prijaté členskými
štátmi na strane dopytu. Táto problematika sa rieši v nadchádzajúcom
pracovnom dokumente útvarov Komisie „Usmernenia o finančných
stimuloch pre ekologické a energeticky úsporné vozidlá“[32]. 3.4 Riešenie technologického vývoja Prioritou financovania výskumu a vývoja v rámci programu Horizont 2020
by mal byť výskum, demonštračné projekty alebo projekty zamerané na
trh, pokiaľ ide o alternatívne palivá vo všetkých druhoch dopravy
podľa rôznych štádií ich technologického a hospodárskeho vývoja. Konkrétne technologické plány pre alternatívne palivá budú vypracované
v rámci Strategického plánu dopravných technológií[33].
V prípade, že existuje niekoľko možností pre to isté použitie,
určenie priority palív by sa malo riadiť analýzou „well-to-wheels“
vypracovanou v rámci štúdií koordinovaných spoločným výskumným
centrom (JRC) Európskej komisie[34].
Verejno- súkromné partnerstvá by sa mali ďalej rozvíjať
na základe skúseností získaných s európskymi technologickými platformami
a spoločnými technologickými iniciatívami (JTI). Európska iniciatíva
pre ekologické vozidlá, spoločný podnik pre palivové články
a vodík, program Čisté nebo a európsky systém riadenia letovej
prevádzky (SESAR) sú hybnou silou rozvoja v príslušných oblastiach
a pripravuje sa nová spoločná technologická iniciatíva pre
bioekonomiku. Nové partnerstvá, ako je napr. iniciatíva inteligentné mestá
a komunity[35],
by mali podporovať technologický vývoj a urýchľovať
uvádzanie na trh. Komisia zjednoduší výmenu informácií a koordinované
regionálne opatrenia v EÚ prostredníctvom Európskeho strediska na
monitorovanie elektrickej mobility. Výskum a vývoj vyspelých biopalív ako jedinej možnosti
alternatívneho paliva pre letectvo si vyžaduje ďalšie investície. Európska
iniciatíva pre využívanie bioenergie v priemysle spustená v novembri 2010
v rámci strategického plánu pre energetické technológie (plán SET)[36] má do
roku 2020 za cieľ širokú komerčnú dostupnosť vyspelej bioenergie
vrátane výroby biometánu efektívne využívajúcej zdroje. Špecializované nástroje
financovania a trhové stimuly podporia výstavbu výrobných závodov pre
letecké a iné vyspelé biopalivá, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ
spotreby dvoch miliónov ton udržateľných biopalív pre civilné letectvo
v Únii, ako je to stanovené v iniciatíve týkajúcej sa vyspelých
biopalív pre európske letecké cesty (European Advanced Biofuels Flightpath),
ktorú Komisia začala v roku 2011[37] spolu s hlavnými leteckými
spoločnosťami, výrobcami lietadiel a producentmi biopalív. Nové výskumné zariadenia pre interoperabilitu elektrických vozidiel a
inteligentných sietí v spoločnom výskumnom centre (JRC) podporia
elektrické vozidlá a inteligentné siete. Tieto zariadenia budú
zahŕňať testovanie celých vozidiel a komponentov vrátane
batérií a inteligentných sietí na podporu činností medzinárodnej
normalizácie. JRC podporí rozvoj harmonizovaných metodík testovania
a celosvetových noriem pre EV, ich interoperabilitu s elektrickou
rozvodnou sieťou a technológie nabíjania prostredníctvom
medzinárodného partnerstva s ministerstvom energetiky USA (Argonne
National Laboratories). Batérie a palivové články sú kľúčové technológie
a musí sa začať realizovať komplexná stratégia výskumu
a vývoja, aby Európa opäť disponovala príslušnými znalosťami.
Preto sa musí vo výskume a vývoji a v odbornom vzdelávaní
podporiť odbor elektrochémie, ktorá predstavuje kľúčové vedecké
poznatky. Výroba, a to aj výroba vodíka z obnoviteľných zdrojov
energie a jeho skladovanie v dopravných prostriedkoch, by mali
poskytovať podporu s cieľom obnoviť a posilniť
európsku konkurencieschopnosť v tejto oblasti. Projekty, ktoré financuje Únia, sa zaoberajú
potrebami v oblasti infraštruktúry pre LNG a zavádzaním do praxe.
V oblasti lodnej dopravy sú to projekt infraštruktúry LNG v severnej
Európe, projekt ekologickej lodnej dopravy v Severnom mori (CNSS) a
projekt lodných motorov HELIOS a v oblasti ťažkých úžitkových
vozidiel je to projekt modrého koridoru LNG. Ďalší výskum je potrebný v oblasti
špecializovaných motorov a dodatočnej úpravy hnacích sústav na pohon
CNG a LNG, ako aj v oblasti ľahkých palivových nádrží na CNG a
LNG. 4. Závery Rozvoj
trhu s alternatívnymi palivami by mal ukončiť závislosť od ropy
a prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie
v Európe, podporiť hospodársky rast, posilniť
konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a znížiť emisie
skleníkových plynov z dopravy. Zvyšujúci sa dopyt po energii pre dopravu
a potrebu ukončiť závislosť dopravy od ropy možno
uspokojiť len komplexným súborom alternatívnych palív pre dopravu
uvedených v tomto oznámení. Rastúci záujem o zemný plyn
v odvetví námorných a vnútrozemských vodných ciest,
v diaľkovej cestnej doprave a v ľahkých úžitkových
vozidlách, ako aj o elektrickú energiu pre cestnú dopravu na krátke
vzdialenosti, ukazuje, že v krátkodobom až strednodobom výhľade by
bolo možné zlepšiť zásobovanie odvetvia dopravy v Európe energiou
a znížiť aj závislosť od dovážanej ropy. Pre rýchly rozvoj trhu
je zároveň dôležité urýchliť vývoj vyspelých biopalív, ktoré majú
potenciál pre všetky druhy dopravy, ale sú jedinou možnosťou pre letectvo
a postupne vybudovať sieť na zásobovanie elektrickou energiou
a vodíkom, aby sa zaistilo široké plošné pokrytie pre cestnú dopravu.
Súčasne by výskum a vývoj dôležitých komponentov pre elektrický pohon, ako
sú napr. batérie, mal zabezpečiť podstatne väčší dojazd, výkon,
životnosť a nižšie náklady a predstavovať tak
konkurencieschopnú ponuku na trhu. Toto oznámenie
a sprievodný legislatívny návrh urýchľujú premenu v oblasti dodávok
energie pre dopravu v Európe. Prostredníctvom požiadaviek
na vytvorenie národných politických rámcov pre alternatívne palivá
a vybudovania infraštruktúry so spoločnými technickými špecifikáciami
dokončí EÚ politické opatrenia v oblasti rozvoja alternatívnych palív
od výskumu až po prienik na trh a zabezpečí dostupnosť palív na trhu. Výstavba infraštruktúry pre alternatívne palivá
v doprave si nevyžiada žiadne verejné výdavky, ak členské štáty
využijú širokú škálu opatrení, ktoré sú k dispozícii pre nákladovo
efektívne zapojenie súkromných investícií. Podpora Únie
bude dostupná z fondov TEN-T a kohéznych a štrukturálnych fondov spolu
s financovaním Európskej investičnej banky. Budúci
rozvoj alternatívnych palív v doprave by sa mal naďalej opierať
o širokú základňu medzi priemyselným odvetvím, politikou a občianskou
spoločnosťou spolu s účasťou existujúcich európskych
skupín expertov, ako aj priemyslu, občianskej spoločnosti
a členských štátov[38]. Komisia bude aj naďalej podporovať
členské štáty, preskúmavať pokrok a navrhovať všetky
potrebné zmeny a úpravy s prihliadnutím na technologický vývoj
a vývoj na trhu. [1] COM(2010) 2020. [2] COM(2011) 144. [3] COM(2013) 18. [4] Správa
európskej skupiny expertov o budúcnosti dopravných palív, 25. januára 2011
http://ec.europa.eu/transport/urban/cts/doc/2011-01-25-future-transport-fuels-report.pdf. [5] Správa
európskej skupiny expertov o budúcnosti dopravných palív, 20. decembra
2011, http://ec.europa.eu/transport/urban/cts/future-transport-fuels_en.htm. [6] Správa
spoločnej odbornej skupiny pre dopravu a životné prostredie, 22. mája
2011: http://ec.europa.eu/transport/urban/cts/doc/jeg_cts_report_201105.pdf. [7] Záverečná
správy skupiny na vysokej úrovni CARS 21, 6. júna 2012:
http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/automotive/files/cars-21-final-report-2012_en.pdf. [8] Verejné
konzultácie o alternatívnych palivách, 11. augusta – 20. októbra 2011:
http://ec.europa.eu/transport/urban/consultations/2011-10-06-cts_en.htm. [9] http://ec.europa.eu/transport/urban/studies/doc/2011-11-clean-transport-systems.pdf. [10] COM(2011)
169. [11] Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009,
ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako
súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2
z ľahkých úžitkových vozidiel, Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1
a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011
z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké
úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie
emisií CO2 z ľahkých vozidiel, Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1. [12] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru
a Výboru regiónov o alternatívnych pohonných hmotách pre cestnú premávku a
sérii opatrení s cieľom podporiť používanie biologických pohonných
hmôt, COM(2001) 547. [13] Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore
používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave,
Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42. [14] Smernica
Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca
Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, Ú. v.
EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. [15] Posúdenie
vplyvu SWD(2013) 5 a súvisiace zhrnutie SWD(2013) 6. [16] Svetová banka http://www.worldbank.org/en/news/2012/07/03/world-bank-sees-warning-sign-gas-flaring-increase. [17] Vyhliadky svetovej energetiky na rok 2011,
IEA; zemný plyn: http://www.iea.org/aboutus/faqs/gas/ [18] http://www.research-in-germany.de/46100/2010-05-06-storing-green-electricity-as-natural-gas,sourcePageId=8240.html [19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ z 21.
novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES. [20] Severoeurópsky projekt infraštruktúry pre LNG, záverečná správa,
máj 2012. [21] Odporúčanie Komisie z 8. mája 2006 týkajúce sa podpory
využívania pobrežnej elektrickej siete pre lode kotviace v prístavoch
Spoločenstva (2006/339/ES). [22] Zdroj: http://ec.europa.eu/energy/publications/doc/2012_energy_figures.pdf (údaje za rok 2010). [23] COM(2012) 595 – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady,
ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu
a naftových palív a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/28/ES o
podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. [24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla
2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o
zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, Ú.
v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16. [25] Letecké
cesty 2050: Vízie Európy pre letectvo. Správa skupiny na vysokej úrovni pre
letecký výskum. Luxembursko: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie,
2011. [26] http://www.global-hydrogen-bus-platform.com/ [27] „A
portfolio of power-trains for Europe: a fact-based analysis. The Role of
Battery Electric Vehicles, Plug-in Hybrids and Fuel Cell Electric Vehicles“,
McKinsey&Company, 2010. [28] COM(2013) 18. [29] SEC(2013)
4. [30] Podľa
odhadov Svetovej banky sa ročne na celom svete vypustí a spáli
približne 110 miliárd metrov kubických zemného plynu (asi 3 % objemu predaného
zemného plynu vo svete), čo je dosť na pokrytie ročnej spotreby
zemného plynu Nemecka a Talianska, http://www.climate.org/publications/Climate%20Alerts/sept2012/flaring-venting-emissions.html. [31] COM(2012) 636 v konečnom znení. [32] SEC(2013) xxx. [33] COM(2012) 501 v konečnom znení z 13.9.2012. [34] http://iet.jrc.ec.europa.eu/about-jec/sites/iet.jrc.ec.europa.eu.about-jec/files/documents/wtw3_wtw_report_eurformat.pdf. [35] COM(2012) 4701. [36] http://ec.europa.eu/energy/technology/set_plan/set_plan_en.htm [37] http://ec.europa.eu/energy/renewables/biofuels/flight_path_en.htm [38] Okrem iného európska skupina expertov pre dopravné palivá budúcnosti
a spoločná odborná skupina pre dopravu a životné prostredie.