This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0672
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Report on the Review of the European Water Scarcity and Droughts Policy
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Správa o preskúmaní európskej politiky v oblasti nedostatku vody a sucha
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Správa o preskúmaní európskej politiky v oblasti nedostatku vody a sucha
/* COM/2012/0672 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Správa o preskúmaní európskej politiky v oblasti nedostatku vody a sucha /* COM/2012/0672 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Správa o preskúmaní európskej politiky v oblasti
nedostatku vody a sucha 1. Úvod Obavy v súvislosti so suchom
a nedostatkom vody v EÚ za posledné desaťročie narástli,
a to najmä pokiaľ ide o dlhodobú nerovnováhu medzi dopytom po vode a
jej dostupnosťou v Európe. Po jednom z najrozsiahlejších období
sucha v roku 2003, ktoré zasiahlo viac než 100 miliónov ľudí
a tretinu územia EÚ a ktoré spôsobilo škody vo výške aspoň 8,7
miliardy EUR, Rada ministrov EÚ požiadala Európsku komisiu, aby sa zaoberala
problémami týkajúcimi sa nedostatku vody a sucha v EÚ. Komisia reagovala na túto výzvu
v oznámení o nedostatku vody a suchách v Európskej únii[1],
v ktorom sa stanovila hierarchia v oblasti vody, podľa ktorej by
na prvom mieste malo byť riadenie dopytu po vode a alternatívne
riešenia dodávok by mali prísť až potom, keď sa vyčerpá
potenciál účinného využívania vody. V oznámení sa určilo sedem
možností politiky na riešenie problémov spojených s nedostatkom vody a so
suchom. Každá z týchto možností sa posúdila v oddieloch 3.1.1 až
3.1.7 nižšie. Komisia hodnotila pokrok dosiahnutý pri
vykonávaní týchto možností politiky vo výročných hodnotiacich správach za
roky 2008, 2009 a 2010. Táto správa reaguje na žiadosť Rady
z roku 2007, aby sa do roku 2012 preskúmalo, či politika týkajúca sa
nedostatku vody a sucha dosiahla svoje ciele v oblasti znižovania nedostatku
vody a tendencie výskytu sucha. V rámci tejto správy sa takisto
preskúmalo, či sa opatrením prijatým pri vykonávaní rámcovej smernice
o vode[2]
prispelo k riešeniu nedostatku vody a sucha. Toto hodnotenie vychádza z
početných štúdií[3],
ktoré iniciovala Európska komisia, a z posúdenia plánov členských štátov v
oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí. Je jedným z pilierov podporujúcich
rozvoj koncepcie na ochranu európskych vodných zdrojov. Podrobné informácie
nájdete v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie. 2. Nedostatok vody a sucho v Európe V rokoch 2011 a 2012 bola postihnutá
suchom veľká časť južnej, západnej a dokonca severnej
Európy. O suchu v roku 2011 sa hovorí, že bolo najhorším
v storočí, pričom úhrn zrážok bol len na úrovni 40 % normálu. V
oboch rokoch bola dostupnosť vody na jar na značne zníženej úrovni
a vo veľkej časti EÚ sa zaviedol obmedzený prístup k vode.
Za posledných tridsať rokov sa obdobia sucha dramaticky zvýšili, čo
sa týka ich počtu a účinku. Od roku 1976 do roku 2006 sa počet
oblastí a ľudí, ktorí boli zasiahnutí suchami, zvýšil o takmer
20 % a celkové škody spôsobené suchami dosiahli 100 miliárd EUR. V roku 2007 bolo nedostatkom vody
postihnutých najmenej 11 % obyvateľov EÚ a 17 % jej územia,
pričom tento fenomén sa zhoršuje; v súčasnosti možno
vychádzať z toho, že významná časť povodí je vystavená
nedostatku vody po celý rok. Nedostatok vody je v letných mesiacoch
výraznejší v južnej Európe, ale čoraz viac sa prejavuje
v povodiach na severe Európy vrátane Spojeného kráľovstva
a Nemecka. Vývojová tendencia zostane pravdepodobne stabilná.
Modelová lokalizácia povodí s nedostatkom vody v lete
a počas celého roku v roku 2030 ukazuje, že počet povodí,
ktoré majú nedostatok vody, sa podľa očakávania zvýši o 50 %[4]. Sucho aj nedostatok vody môžu spôsobiť
hospodárske straty v kľúčových odvetviach, ktoré využívajú vodu,
a môžu mať environmentálne dôsledky na biodiverzitu, kvalitu vody,
znehodnotenie a zánik mokradí, eróziu pôdy, znehodnotenie
a dezertifikáciu pôdy. Niektoré z účinkov sú krátkodobé
a podmienky sa rýchlo vrátia na normálnu úroveň, zatiaľ čo
iné účinky môžu byť trvalé. 3. Politika
v oblasti nedostatku vody a sucha v Európe Nástroje politiky, ktoré sa určili
v oznámení z roku 2007 a rámcovej smernici o vode, sú
dôležitými nástrojmi na odvrátenie tendencie nedostatku vody aj tendencie
výskytu sucha v EÚ. V nasledujúcich oddieloch sa uvádza doterajší
vývoj v tejto oblasti a identifikujú sa nedostatky v súčasnej
politike v oblasti nedostatku vody a sucha. 3.1. Vykonávanie možností politiky
z roku 2007 3.1.1. Stanovenie správnej ceny vody Požiadavky návratnosti nákladov
a motivačnej tvorby cien rámcovej smernice o vode sa vykonali
len v obmedzenej miere. Plány v oblasti vodohospodárskeho manažmentu
povodí poskytujú informácie o súčasných tarifách za vodohospodárske
služby, pričom vymedzenie vodohospodárskych služieb nie je často
v súlade s výkladom Komisie, keďže obmedzuje ich rozsah
pôsobnosti na zásobovanie pitnou vodou a čistenie odpadových vôd
a nezahŕňa samoodber, ochranu proti povodniam, vodnú energiu,
plavbu atď[5].
Ak sa aj použije širšie vymedzenie vodohospodárskych služieb, návratnosť
finančných nákladov za vodohospodárske služby ešte nie je normou vo
všetkých členských štátoch a environmentálne náklady alebo náklady na
zdroje sa často nezvažujú. Ak sa tarify za vodu stanovia pod úroveň
návratnosti nákladov, stupeň reprodukcie majetku systémov pitnej vody
nemusí byť dostačujúci na zníženie úniku vody na udržateľnú
úroveň a dostupné finančné prostriedky na čistenie vody
nemusia byť dostačujúce na dosiahnutie environmentálnych cieľov[6]. V poľnohospodárstve, v ktorom
sa spotrebuje najviac vody v EÚ, sa prevádzkové náklady na zásobovanie
vodou len čiastočne vrátia v prípade 10 členských štátov
a kapitálové náklady sa často dotujú. Za významnú časť
odberu vody pre poľnohospodárstvo v EÚ sa neúčtujú žiadne
náklady, a to ani v oblastiach s nedostatkom vody,
a neexistuje žiadny finančný mechanizmus pre návratnosť
environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje jednotlivých odberov,
alebo na poskytovanie motivačných prvkov na efektívnejšie využívanie vody.
Meranie spotreby je predpokladom efektívneho rozdelenia vodných zdrojov
a stanovenia cien[7]. 3.1.2. Efektívnejšie rozdelenie
vodných zdrojov a finančných prostriedkov viazaných na vodu Postupy udeľovania povolení pre odber
vody alebo jej využívanie majú vo všeobecnosti zavedené všetky členské
štáty, ale tieto postupy sa výrazne líšia a v niektorých
častiach Európy je aj naďalej veľkým problémom nezákonný odber.
Postupy na obmedzenie využívania vody v časoch jej nedostatku alebo
sucha sú obsiahnuté v mnohých politikách členských štátov v oblasti
rozdelenia vodných zdrojov. Niektoré členské štáty stanovujú tieto
obmedzenia podľa hierarchie spotrebiteľov vody, v rámci ktorej
je životné prostredie niekedy zahrnuté ako samostatné odvetvie. Pravidlá odberu
sú niekedy prísnejšie v oblastiach s chronickým nedostatkom vody. Režimy ekologických prietokov[8] sa
používajú čoraz častejšie ako prvok rozdelenia vodných zdrojov na
obmedzenie využívania vody, na vymedzenie maximálnych limitov zmien vodných
útvarov, na zachovanie určitých biologických podmienok a na nápravu
dôsledkov skorších opatrení. Španielsko je od roku 1999 jedinou krajinou v
Európe, v ktorej sa môže s právami na využívanie vody
obchodovať, a od roku 2005 vznikli trhy s vodou s rôznymi
formálnymi a neformálnymi mechanizmami obchodovania. Počas obdobia
sucha v rokoch 2005 – 2008 sa v Španielsku mohol stav povodí, ktoré
boli postihnuté nedostatkom vody najviac, zmierniť prostredníctvom
obchodovania na trhoch s vodou. Pokrok sa dosiahol pri
začlenení aspektov množstva vody do spoločnej poľnohospodárskej
politiky (SPP) a ustanovenia návrhov Komisie pre SPP na zahrnutie rámcovej
smernice o vode do krížového plnenia a na zavedenie podmienečnosti na
využívanie fondov pre rozvoj vidieka na projekty zavlažovania sú
kľúčové nato, aby sa v tomto trende pokračovalo. V návrhu
Komisie na obdobie rokov 2014 – 2020 sa efektívne zásobovanie vodou
a riadenie dopytu po vode stanovili ako kľúčové opatrenia
investícií Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu do
správy vody. Medzitým sa jedným oznámením[9] členským štátom pripomenula potreba
zvýšiť podporu efektívneho využívania vody pri využívaní finančných
prostriedkov kohéznej politiky. Využívanie fondov EIB na opatrenia
členských štátov na riešenie nedostatku vody a sucha je stále na
nízkej úrovni. Prispôsobenie využívania pôdy na zníženie
zraniteľnosti vodných zdrojov nie je bežné na úrovni členských štátov
a miesto integrovaného plánovania využívania pôdy a vody sa podporujú
vysoko roztrieštené podporné opatrenia a technické opatrenia. Analýzu efektívnosti nákladov a analýzu
nákladov a výnosov využívajú členské štáty na zoradenie investícií
podľa priorít v rámci procesu plánov v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí len zriedkavo. Preto tento proces plne nezabezpečil
mechanizmus koordinácie na pridelenie finančných zdrojov na prioritné
oblasti. 3.1.3. Zlepšenie riadenia rizík sucha
Hoci vývoj plánov pre zvládanie sucha
pokročil, ich realizácia, ako aj začlenenie do plánov v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí a iných plánovacích dokumentov sú
naďalej obmedzené. Niektoré opatrenia v plánoch v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí majú za cieľ znížiť odber vody
z rôznych odvetví a môžu prispieť k zníženiu tendencie
výskytu sucha. Sú však zamerané najmä na riešenie nedostatku vody. Vypracoval sa prototyp Európskeho strediska
pre monitorovanie sucha (European Drought Observatory – EDO) a stanovili
sa dohody o interoperabilite s kľúčovými strediskami údajov
na európskej, regionálnej a miestnej úrovni. Ukazovatele sucha pre celú EÚ
sú teraz dostupné predbežne pre zrážky, vlhkosť pôdy, reakciu vegetácie,
ako aj kombinovaný ukazovateľ sucha zameraný na sucho v odvetví
poľnohospodárstva. Je potrebný ďalší vývoj, aby sa otestovali
a zlepšili jednotlivé ukazovatele, aby sa pridali ďalšie údaje na
vnútroštátnej úrovni a na úrovni povodí, aby sa otestovali a zaviedli
strednodobé a dlhodobé predpovede sucha a aby sa uskutočnila
analýza nebezpečenstva a rizík. Čo sa týka využívania fondov solidarity
EÚ pre oblasť boja proti suchám, dosiahol sa len obmedzený pokrok.
Mechanizmus financovania sa aktivoval len raz v prípade sucha na Cypre
v roku 2008. Pravidlá uplatňovania sa v súčasnosti
revidujú. 3.1.4. Zváženie doplňujúcej
infraštruktúry na zásobovanie vodou V niektorých členských štátoch sa
vyvinuli doplňujúce infraštruktúry na zásobovanie vodou pred využitím
plného potenciálu opatrení na úsporu vody, čiže napriek hierarchii
v oblasti vody. Členské štáty systematicky nezvážili potenciálne environmentálne
vplyvy nových plánov infraštruktúry na zásobovanie vodou. V prípade približne 30 % skúmaných plánov
v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí sa predpokladá, že
vybudovaním alebo zlepšením rezervoárov a inej vodnej infraštruktúry sa
zvýši dostupnosť vody a zníži sociálno-ekonomický vplyv zníženej
dostupnosti vody. 25 % týchto plánov zahŕňa budovanie
alebo zlepšenie systémov presunu vody, aj keď s rozličným
stupňom významnosti, opätovné použitie odpadových vôd zahŕňa 50
% plánov a umelé dopĺňanie kolektorov a zachytávanie
dažďovej vody je v 30 % týchto plánov. Budovanie alebo zlepšenie odsoľovacích
zariadení sa síce nachádza len v niekoľkých plánoch v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí, ale má veľký význam pre povodia
v južnej Európe. V plánoch sa nie vždy dostatočne posúdili
nepriaznivé vplyvy odsoľovania na životné prostredie. 3.1.5. Podpora technológií a postupov
umožňujúcich efektívne využívanie vody Napriek tomu, že sa v oblasti
zavlažovaného poľnohospodárstva dosiahlo značné zlepšenie v
efektívnom využívaní vody, zlepšenie plánov zavlažovania a modernizácia
technológií môže naďalej priniesť významné úspory vody. Neistota
panuje aj naďalej v tom, ako sa úspora vody na úrovni polí efektívne
prenáša do celkových úspor vody na úrovni hospodárstiev a povodí.
V niektorých prípadoch modernizácia priniesla skôr zosilnenie
poľnohospodárstva alebo kultiváciu väčšej plochy než zníženie
využívania vody[10].
Významné zvýšenie efektívnosti sa stále dá dosiahnuť v stavebníctve,
napr. s úspornými vodovodnými kohútikmi a sprchovými ružicami. V EÚ existujú veľké rozdiely,
čo sa týka efektívnosti systémov zásobovania pitnou vodou.
V niektorých prípadoch sa môžu systémy rozvodu vody s nízkou
efektívnosťou využívania vody (vysoká miera úniku) dostať na svoju
optimálnu úroveň efektívnosti, čo znamená, že dodatočné
investície do zníženia úniku vody by mali za následok zvýšené náklady pre
verejnosť, ale ich výsledkom by neboli dodatočné výhody ani pre
verejnosť, ani pre životné prostredie. Z posúdenia plánov v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí vyplýva, že často neboli primerane
koordinované s inými územnými a sociálno-ekonomickými plánmi, napr.
na využívanie pôdy. Nedostatočná koordinácia spoločne
s chýbajúcimi podpornými plánmi financovania všeobecne vážne bránia
realizácii plánov v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí
a osobitne realizácii opatrení, ktoré sú relevantné pre nedostatok vody a
sucho (vrátane opatrení efektívneho využívania vody). 3.1.6. Podpora vytvorenia návykov
zameraných na úsporu vody v Európe Členské štáty vykonávajú širokú škálu
informačných aktivít na podporu šetrenia s vodou, ale ďalšie
nástroje, ako napr. motivačná tvorba cien, mechanizmy financovania pre
ekodizajn výrobkov šetriacich vodu, pre zariadenia používajúce vodu atď.,
nie sú vždy zastúpené v dostatočnej miere. V oblasti udržateľnej spotreby sa
dajú v oblasti systémov certifikácie a označovania potravinových
a poľnohospodárskych výrobkov rozpoznať dva hlavné trendy:
systémy s dôrazom na poskytovanie informácií o vodnej stope výrobku a systémy
zamerané na presadzovanie dobrého vodného hospodárstva. Označovanie na
základe vodnej stopy sa v súčasnosti neodporúča, keďže
väčšina spotrebiteľov by nemala dostatočné vedomosti na výklad
informácií a vzhľadom na nevyriešené otázky transparentnosti
a spoľahlivosti údajov, ktoré sú základom pre túto stopu, ako aj
skutočnosť, že sa ňou neriešia problémy vznikajúce spotrebou
vody [11].
V rámci Európskeho partnerstva
v oblasti vodného hospodárstva sa vypracoval systém európskeho vodného
hospodárstva, ktorého cieľom je podporovať kľúčových
spotrebiteľov vody pri efektívnom využívaní vody. Kritéria certifikácie sú
úzko viazané na hlavné požiadavky rámcovej smernice o vode a európske
vodné hospodárstvo môže byť preto užitočným nástrojom na
optimalizáciu vodohospodárstva na úrovni povodí. 3.1.7. Rozširovanie poznatkov
a zber údajov Keďže celoeurópske a dlhodobé údaje
o množstve vody ešte nie sú k dispozícii, základný krok na
identifikáciu povodí s nedostatkom vody zostáva výzvou. Zjednodušené údaje
o stave a záťaži, vplyvoch a účinnosti reakcií na
riešenie nedostatku vody a sucha sa musia ešte zlepšiť. V rámci spoločnej stratégie na
vykonanie rámcovej smernice o vode sa dosiahol pokrok pri uplatňovaní
spoločných ukazovateľov pre nedostatok vody a sucho.
Doposiaľ sa dohodlo na troch ukazovateľoch: ·
štandardizovaný index zrážok (Standardized
Precipitation Index) pre meteorologické sucho, ·
podiel absorbovaného fotosynteticky aktívneho
slnečného žiarenia (fraction of Absorbed Photosynthetically Active
Solar Radiation, fAPAR) pre vplyvy sucha na vegetáciu, ·
index spotreby vody plus (Water Exploitation
Index Plus, WEI+) pre záťaž vodných zdrojov v dôsledku odberu
vody. Tieto ukazovatele sa dajú vypočítať
na základe informácií, či už dostupných alebo v čase ich
zisťovania (napr. vodná bilancia na účely územného plánovania, ktorú
vypracováva EEA). Výskum v oblasti nedostatku vody a efektívneho
využívania vody sa tematizuje na niekoľkých miestach v 6. a 7.
rámcovom programe a vyžaduje sa väčšie úsilie na vypracovanie
synergií s výskumnými aktivitami členských štátov okrem iného v oblasti
úspory vody a jej efektívneho využívania a na zabezpečenie
vhodnej koordinácie s potrebami politiky. Toto sa postupne zavádza v rámci
nedávno začatých projektov. 3.2. Začlenenie opatrení
týkajúcich sa nedostatku vody a sucha do plánov v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí Preskúmanie toho, ako sú otázky nedostatku
vody a sucha obsiahnuté v plánoch v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí, sa vykonalo v prípade všetkých krajín, ktoré predložili
svoje príslušné plány (všetky okrem PT, EL a časti ES a BE)[12]. Nedostatok vody a sucho sa v plánoch
v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí považujú v celej EÚ za
relevantné otázky. Nedostatok vody bol hlásený pre celú stredozemskú
oblasť a pre niektoré oblasti strednej, východnej a severnej
Európy. V 41 % plánov v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí
sa nedostatok vody nepovažuje za relevantný. Sucho bolo hlásené pre širokú
oblasť správnych území povodí v celej Európe, ale v 40 % plánov
v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí sa sucho nepovažuje za
relevantné. V mnohých týchto plánoch chýba primeraný
základ na analýzu aspektov množstva vody: údaje o množstve sú
nedostatočné a nedostatok vody je často nejasne odlíšený od
sucha a naopak. Scenáre dopytu po vode sú obsiahnuté len v prípade 35
% plánov a scenáre dostupnosti vody v prípade menej než 25 % týchto
plánov. V prípade 80 % plánov sa neposúdila neistota údajov
a v prípade 90 % plánov sa nešpecifikovali zdroje finančných
prostriedkov na vykonanie príslušných opatrení. Opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia
cieľov rámcovej smernice o vode zvýšením odolnosti ekosystémov sú
zahrnuté do 45 % plánov v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí. Len
v prípade niekoľkých povodí, ktoré čelia nedostatku vody, sa
v plánoch v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí prisudzuje
vysoká priorita obmedzením nových vývojových projektov závislých od vody. Vplyv iných odvetvových politík na zmenšenie
nedostatku vody a zníženie účinkov sucha sa dostatočne
nezohľadnil: len v prípade 12 % plánov v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí sa identifikovalo, v akej miere
zaťažujú vodné zdroje iné odvetvia. Čo sa týka medzinárodných povodí, stále
tu existujú veľké nedostatky v riešení množstva vody spôsobom, ktorým sa
zníži riziko konfliktu a prispeje sa k cieľom rámcovej smernice
o vode. Koordinované opatrenia pre všetky medzinárodné správne územia
povodí na riešenie nedostatku vody a sucha sú obsiahnuté len v prípade 5 %
preskúmaných medzinárodných plánov v oblasti vodohospodárskeho manažmentu
povodí. 3.3. Nedostatky
v súčasnej politike v oblasti nedostatku vody a sucha Z uvedeného posúdenia vyplývajú rôzne
vzájomne prepojené nedostatky politiky pri riešení nedostatku vody a sucha
v Európe. Zahŕňajú: · Nedostatky v plánovaní: pochopenie kauzálnych vzťahov medzi
príčinami, záťažou, stavmi a vplyvmi, ktoré by pomohlo
identifikovať nákladovo najúčinnejšie opatrenia na riešenie
nedostatku vody a sucha ešte stále nie je dostatočné. Nedostatok vody
a sucho sa často zamieňajú a ukazovatele na ilustráciu
týchto dvoch stavov neboli doposiaľ dostačujúce. Novo dohodnuté
ukazovatele sa musia vypočítať pre celú EÚ vo vhodnom geografickom
a časovom meradle. Vyžaduje si to ucelený súbor údajov na úrovni EÚ. · Informačné medzery: Plány v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí zahŕňajú len obmedzené údaje o súčasnom
a budúcom dopyte po vode a jej dostupnosti, ako aj opatreniach
zameraných na nedostatok vody a sucha, dostupnosti finančných prostriedkov
a ich očakávaného vplyvu na nedostatok vody a sucho. Chýbajúce rozsiahle
informácie sú prekážkou pre riadne posúdenie účinnosti a
sociálno-ekonomických vplyvov opatrení. · Nedostatky v stratégii, organizácii a vo vykonávaní: celkovo
je väčšina podporných opatrení, ktoré navrhli členské štáty na
riešenie nedostatku vody a sucha, zameraná na záťaž, stav a vplyvy
a prioritne slúžia opatreniam na zvýšenie dodávok vody. Opatrenia, ktoré
sú zamerané na kľúčové dôvody nedostatku vody a sucha, alebo
vykonávanie sprievodných opatrení, ako napr. meranie spotreby,
cenotvorba/dotácie a obmedzenie spotreby vody, sú navrhnuté len
v niekoľkých plánoch. Pritom nie je jasné, kto je zodpovedný za
navrhované opatrenia a ich financovanie. Koordinácia s inými
plánovacími procesmi a dostupnosť finančných zdrojov nie sú
dostačujúce. Nakoniec, prepojenia medzi nedostatkom vody
a ekologickými prietokmi nie sú riadne vytvorené. 4. Lepšie riešenie problémov týkajúcich sa
nedostatku vody v budúcnosti Hlavným cieľom pri riešení nedostatku
vody a sucha je napraviť alebo udržať vodnú bilanciu vo všetkých
európskych povodiach a zároveň plne prihliadať na požiadavky
vodných ekosystémov na vodu. Pokiaľ sa požiadavky rámcovej smernice
o vode týkajúce sa množstva vody vo vzťahu k povrchovým vodám[13] nebudú
presne špecifikovať, dobrý ekologický stav sa pravdepodobne nedosiahne vo
vodnom útvare so značne zmenenými tokmi v dôsledku napr. nadmerného
odberu vody. Primerané riadenie množstva vody je preto implicitnou požiadavkou
rámcovej smernice o vode. V rámci procesu CIS sa dospelo
k jednotnému chápaniu nedostatku vody a sucha. Musí sa to plne
zvážiť v ďalších plánoch v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí. Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané
na vodné hospodárstvo[14]
môže zohrávať významnú úlohu pri uľahčovaní vypracúvania
inovatívnych riešení na vyriešenie problémov týkajúcich sa množstva vody,
zatiaľ čo európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP) zamerané na
poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť[15] sa bude
zaoberať vodohospodárstvom na úrovní hospodárstiev, čím prispeje k
efektívnejšiemu využívaniu vody v poľnohospodárstve. Okrem toho je na
zlepšenie riadenia množstva vody potrebné, aby sa do budúcich plánov
v oblasti vodohospodárskeho manažmentu povodí zahrnulo niekoľko
dôležitých nástrojov. Medzi hlavné nástroje patria tieto: 4.1. Vymedzenie a zavedenie
ekologických prietokov Zavedenie a presadzovanie primeraných
ekologických prietokov pre všetky vodné útvary v Európe je nevyhnutné na
efektívne riešenie problémov nedostatku vody a sucha a na dosiahnutie
dobrého ekologického stavu, ako sa vyžaduje v rámcovej smernici
o vode, ako aj významných súvisiacich prínosov pre úspory energie,
zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, prírodu a biodiverzitu.
Vyžaduje si to úpravu súčasného rozdelenia vodných zdrojov, aby
zohľadňovalo ekologické potreby ekosystémov závislých od vody. Ak
bude rozdelenie vodných zdrojov odrážať požiadavky ekologických prietokov,
bude možné predchádzať účinkom nedostatku vody alebo sucha alebo bude
možné ich zmierniť. 4.2. Vymedzenie cieľov v
oblasti efektívneho využívania vody a ich plnenie Plány v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí musia obsahovať kvantitatívne údaje o dopyte po
vode a jej dostupnosti vrátane lepšieho predpovedania dostupnosti vody
a jej spotreby. Tieto údaje by mali byť takisto transparentnejšie
a odhaliť neistotu, časové obdobia a zdroje.
V oblastiach náchylných na sucho by sa mali neistota a zmeny
v súvislosti so suchom (napr. v oblasti dostupnosti vody) zvážiť
v základnom scenári plánov v oblasti vodohospodárskeho manažmentu
povodí a nemali by sa vykladať ako neočakávané prírodné
klimatické extrémy. Naďalej existuje veľký potenciál
opatrení efektívneho využívania vody vo všetkých hlavných odvetviach,
v ktorých sa využíva voda: v poľnohospodárstve, priemysle,
rozvodných sieťach, stavebníctve a pri výrobe energie. Potenciál
úspory vody je však veľmi viazaný na kontext a ciele najlepšie
stanovia na miestnej úrovni zainteresované strany, ktoré plne chápu rôzne
odvetvia, v ktorých sa využíva voda, a zložky hydrologického cyklu a ktoré
vedia zabezpečiť, aby boli ciele koherentné a aby sa opatrenia
efektívnosti vykonali tam, kde sú sociálno-ekonomické náklady najnižšie. 4.3. Presadzovanie ekonomických
motivačných faktorov pre efektívne využívanie vody Riadne vykonávanie článku 9 rámcovej
smernice o vode je kľúčové pre riešenie nedostatku vody
a sucha. Rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasných ekonomických
nástrojov je potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovali motivačné
faktory pre udržateľný odber vody a jej využívanie: ak v
súčasnosti ešte neexistujú žiadne tarify, musia sa zaviesť; musia sa
presadzovať vodné tarify založené na spotrebe; úloha poplatkov a daní
za odber sa musí rozšíriť tak, aby sa environmentálne náklady
a náklady na zdroje stali súčasťou rozhodnutí spotrebiteľov
vody. Zabezpečením toho, aby do ekonomických
nástrojov bola lepšie premietnutá ekonomická hodnota vody, sa takisto poskytne
motivácia pre poskytovateľov vodohospodárskych služieb na ďalšie
investície do kontroly úniku a prispeje sa k plnej návratnosti
nákladov, ako aj k dlhodobej udržateľnosti a efektívnosti
poskytovania vodohospodárskych služieb. Nakoniec, vyčlenenie
finančných príjmov pre opatrenia týkajúce sa nedostatku vody a sucha
takisto prispejú k dosiahnutiu cieľov v oblasti nedostatku vody
a sucha. Mechanizmy trhov s vodou/obchodovania
s vodou s definovaným stropom sú environmentálne mechanizmy, ktoré
môžu poskytnúť príležitosť pre platby za ekosystémové služby, a tým
na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy pre povodia s nedostatkom vody.
Vedľajšie prínosy zahŕňajú (dočasné alebo trvalé) opätovné
rozdelenie práv na využívanie vody medzi hospodárskych účastníkov, ktoré
môže priniesť ďalšie ekonomické prínosy. 4.4. Zohľadnenie nedostatku
vody pri využívaní pôdy V záujme dlhodobej udržateľnosti
musí byť nový hospodársky vývoj v súlade s dostupnosťou vody,
čo sa predovšetkým vyžaduje pri využívaní pôdy. Toto opätovne
zdôrazňuje potrebu riadneho prepojenia plánov v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí s inými ekonomickými procesmi a procesmi územného
plánovania. Na to musia byť plány v oblasti
vodohospodárskeho manažmentu povodí primerane koordinované s inými územnými a
sociálno-ekonomickými plánmi pred ich schválením a musia sa
určiť finančné zdroje na ich vykonávanie. Zabezpečí sa tým,
že náklady a prínosy opatrení sa náležite zvážia a že vykonávanie
zásady rámcovej smernice o vode týkajúcej sa efektívnosti nákladov sa
použije na dosiahnutie cieľov plánov v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí za najmenšie náklady. 4.5. Lepšie zvládanie sucha v
Európe Európske stredisko pre monitorovanie sucha by
malo fungovať ako systém včasného varovania, ktorý by členským
štátom a hospodárskym subjektom pomáhal konať čo najskôr a
pripraviť sa na budúce obdobia sucha. Malo by to byť spojené s
účinným prijatím fondu solidarity EÚ v prípade výskytu sucha na
zvládnutie škôd, ktorým by sa nedalo vyhnúť. Je potrebné ďalšie úsilie na vypracovanie
a vykonanie koherentného súboru opatrení na boj proti suchu na úrovni
povodí v rámci plánovacieho procesu rámcovej smernice o vode. Vývoj
v oblasti využívania pôdy by mal byť v súlade
s dostupnosťou vody v správnych územiach povodí vrátane jej
nestálosti. „Zelené“ infraštruktúry ako opatrenia zadržiavania vody môžu
v tejto súvislosti zohrávať veľmi pozitívnu úlohu. Okrem toho treba naďalej
počítať s alternatívnymi možnosťami zásobovania vodou
s malým environmentálnym vplyvom, ako napr. opätovné využitie vody. 4.6. Presadzovanie odolnosti
voči zmene klímy Očakáva sa, že zmena klímy zhorší vplyvy už
existujúceho nedostatku vody, keďže zmeny zrážok v kombinácii so
zvyšovaním teplôt spôsobia významné zmeny kvality a dostupnosti vodných
zdrojov. Reakcie politiky na nedostatok vody a sucho musia preto zahŕňať
kombináciu rôznych adaptačných opatrení. 5. Záver Celkový cieľ politiky v oblasti
nedostatku vody a sucha, ktorým je odvrátiť tendencie
v súvislosti s nedostatkom vody a so suchom, sa nedosiahol, a to
aj napriek pokroku dosiahnutému pri vykonávaní siedmich nástrojov politiky
určených v oznámení Komisie z roku 20071. Politiku v oblasti nedostatku vody
a sucha považujú členské štáty do určitej miery za samostatnú
oblasť a pri vykonávaní rámcovej smernice o vode je nevyhnutný
väčší dôraz na problémy týkajúce sa množstva vody. Musí sa to
zabezpečiť v ďalšom cykle vykonávania rámcovej smernice
o vode spoločne s ďalším začlenením otázok množstva
vody do odvetvových politík. Väčšina opatrení, ktoré členské štáty
vykonávajú, je zameraná na záťaž, stav a vplyvy a len niekoľko málo z
nich je zameraných na kľúčové dôvody. Zistené nedostatky politiky a konkrétne
možnosti na ich riešenie sa posúdili v oznámení Komisie nazvanom
„Koncepcia na ochranu európskych vodných zdrojov“ s cieľom viacej
začleniť otázky množstva vody do celkového politického rámca. Ďalšie opatrenia politiky sa prípadne môžu riešiť
v stratégii adaptácie na zmenu klímy, ktorá je naplánovaná na jar 2013. [1] KOM(2007) 414 v konečnom znení. [2] Smernica 2000/60/ES, Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1 [3] http://ec.europa.eu/environment/water/quantity/building_blocks.htm [4] Simulácia
v rámci projektu ClimWatAdapt. [5] Komisia začala konanie o porušení právnych predpisov voči 8
členským štátom. Prebiehajúce
hodnotenie plánov členských štátov v oblasti vodohospodárskeho
manažmentu povodí ukazuje, že vymedzenie vodohospodárskych služieb
v širšom zmysle stanovilo len 6 z 23 hodnotených členských
štátov. [6] Zdroje
a hospodárska efektivita vodovodných sietí. Záverečná správa ERM pre Európsku komisiu z roku 2012. [7] Úloha stanovenia cien za vodu a rozdeľovania vodných zdrojov
v poľnohospodárstve. Záverečná správa Arcadis et al pre Európsku
komisiu, 2012. [8] Prietokové režimy,
ktoré sú nevyhnutné na zachovanie dôležitých procesov zdravých riečnych
ekosystémov a dobrého ekologického stavu vodných útvarov. [9] KOM(2011) 17 v konečnom znení. [10] Potenciál úspory vody
v poľnohospodárstve v Európe, záverečná správa poradenskej
služby Bio Intelligence Service pre Európsku komisiu, 2012. [11] Sledovanie vodnej stopy
a označovanie výrobkov, záverečná správa RPA pre Európsku komisiu,
2011. [12] V správe sa preto môže problém nedostatku vody a sucha v Európe
podceňovať. [13] Požiadavky na množstvo
sú výslovné pre podzemnú vodu. [14] COM(2012)
216. [15] COM(2012)
79.