52011DC0624

OBSAH

1. ZHRNUTIE 3

2. SKUTOČNÝ POKROK DOSIAHNUTÝ V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2009 6

2.1. Trendy vývoja emisií skleníkových plynov v členských štátoch 6

2.2. Intenzita a emisie skleníkových plynov na obyvateľa v roku 2009 7

2.3. Emisie skleníkových plynov v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 8

2.4. Vývoj v oblasti emisií v hlavných odvetviach hospodárstva 9

3. PREDPOKLADANÝ POKROK V DOSAHOVANÍ KJÓTSKEHO CIEĽA 10

3.1. Prognózy emisií skleníkových plynov 10

3.1.1. EÚ-27 10

3.1.2. EÚ-15 10

3.1.3. EÚ-12 11

3.2. Stav realizácie politiky Únie v oblasti zmeny klímy 13

3.3. Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) 15

3.3.1. Druhé obdobie obchodovania (2008 – 2012) 15

3.3.2. Využívanie spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja prevádzkovateľmi 16

3.4. Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládami v rámci Únie 16

3.5. Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka 16

4. PLNENIE CIEĽA NA ROK 2020 17

4.1. Cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2020 17

4.2. Politiky, ktoré prispievajú k plneniu cieľov 17

4.3. Predpokladaný odstup od dosiahnutia cieľov 18

5. Adaptácia na zmenu klímy 20

6. Situácia v kandidátskych krajinách Únie 20

ZHRNUTIE

Na dobrej ceste k dosiahnutiu kjótskeho cieľa na obdobie rokov 2008 – 2012

V roku 20091 bolo celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 bez zahrnutia emisií a absorpcie z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva v porovnaní s úrovňami v roku 1990 o 17,4 % nižšie. V porovnaní s rokom 2008 sa množstvo emisií znížilo o 7,1 %, zatiaľ čo hrubý domáci produkt (HDP) v EÚ-27 sa v tom istom období v dôsledku hospodárskej recesie znížil približne o 4 % .

Navyše podľa predbežných údajov za rok 20102 sa množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 a EÚ-27 v porovnaní s rokom 2009 v roku 2010 zmenilo o 2,3 %. Z týchto odhadov vyplýva, že množstvo emisií v EÚ-15 je o 10,7 % nižšie než vo východiskovom roku. Množstvo emisií v EÚ-27 v roku 2010 je približne o 15,5 % nižšie ako v roku 1990. Zmena HDP v rokoch 1990 – 2010 bola v EÚ-15 na úrovni 39 % a v EÚ-27 na úrovni 41 % a v období rokov 2009 – 2010 na úrovni približne 1,8 %.

Štáty EÚ-15 sa v rámci Kjótskeho protokolu dohodli na znížení množstva svojich emisií skleníkových plynov v období rokov 2008 až 2012 o 8 % v porovnaní s východiskovým rokom. Na základe najnovších dostupných údajov z emisných inventúr z roku 20091 kleslo celkové množstvo emisií skleníkových plynov v štátoch EÚ-15 šiesty rok po sebe a bolo o 12,7 % nižšie ako množstvo emisií vo východiskovom roku, pričom tieto údaje nezahŕňajú emisie vyprodukované v dôsledku využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Hoci hospodárstvo EÚ-15 zaznamenalo od roku 1990 z hľadiska HDP značný rast o takmer 37 %, množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 sa znížilo.

V roku 2009 sa množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 v porovnaní s rokom 2008 značne znížilo o 6,9 %, čo je výrazne viac ako pokles HDP EÚ-15 o približne 4 % v dôsledku hospodárskej recesie, čo dokazuje, že v roku 2009 hlboká hospodárska kríza v Únii nezastavila transformáciu hospodárstva Únie na nízkouhlíkové hospodárstvo. Miera znižovania intenzity skleníkových plynov sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nezmenila.

Celkovo z prognóz3 celkového množstva emisií skleníkových plynov uvedených na obrázku č. 1 vyplýva, že EÚ-15 je na dobrej ceste k dosiahnutiu kjótskeho cieľa. Z odhadu vyplýva, že cieľ bude pravdepodobne prekročený.

Obrázok č. 1: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-15

[pic]

Poznámka : Šípky vychádzajú z priemerných hodnôt v období rokov 2008 – 2012, a preto nezodpovedajú presne hodnotám predpokladaného množstva emisií na rok 2010. Zdroj: Európska komisia, EEA

Podľa nedávnych prognóz emisií skleníkových plynov je šesť členských štátov (Fínsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Švédsko) na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich individuálnych cieľov znížiť emisie skleníkových plynov na vnútroštátnej úrovni. So zreteľom na plánované použitie flexibilných mechanizmov Kjótskeho protokolu, nevyužitých kvót z rezervy pre nových účastníkov EU ETS a zachytávačov oxidu uhličitého, ako aj dodatočných politických opatrení by mohli mať problémy pri dosahovaní vlastných cieľov iba tri členské štáty (Luxembursko, Rakúsko a Taliansko).

Vo väčšine dvanástich členských štátov, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004, sa v rokoch 2009 až 2012 predpokladá mierny nárast emisií. V prípade deviatich z nich, ktoré majú stanovený cieľ Kjótskeho protokolu, sa však predpokladá, že iba prostredníctvom súčasných politík a opatrení dosiahnu alebo prekročia svoje záväzky. Predpokladá sa, že Slovinsko splní svoj cieľ, keď všetky prijaté a plánované opatrenia vrátane nákupu kjótskych kreditov prinesú očakávané výsledky.

Nové opatrenia v záujme dosiahnutia ambiciózneho cieľa Únie na rok 2020

Klimaticko-energetický balík4 prijatý v roku 2009 je integrovaným a ambicióznym balíkom politík a opatrení na boj proti zmene klímy do roku 2020 a v neskoršom období. Od roku 2013 sa celkové úsilie Únie o zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 o 20 %5 v porovnaní s rokom 1990 rozdelí medzi odvetvia v rámci EU ETS a mimo tohto systému. Údaje o skleníkových plynoch uvedené v predchádzajúcom oddiele sa vzťahujú na rozsah pôsobnosti 1. obdobia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu a nemožno ich použiť priamo na posúdenie pokroku v rámci plnenia domáceho záväzku Únie do roku 2020 z dôvodu jeho širšieho sektorového pokrytia.

Prípravy na plnenie záväzku zníženia množstva emisií skleníkových plynov do roku 2020 rýchlo napredujú. Čo sa týka revidovanej smernice o EU ETS , v minulom roku sa rozhodlo o technickej stránke pravidiel bezplatného prideľovania kvót a obchodovania s nimi formou aukcie, využívaní medzinárodných kreditov, stanovení hornej hranice a modalitách zmien registrov. Pokiaľ ide o rozhodnutie o spoločnom úsilí , ktorým sa regulujú emisie skleníkových plynov v odvetviach mimo EU ETS stanovením záväzných ročných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov pre každý členský štát (ČŠ), pokračovalo sa v práci na vykonávacích opatreniach, najmä v súvislosti s určovaním absolútnych hodnôt pre ciele členských štátov a so systémom plnenia požiadaviek, ktorý bude zavedený na monitorovanie každoročnej činnosti členských štátov a na pomoc pri prijímaní potrebných nápravných opatrení členskými štátmi v prípade, že nesplnia svoje ciele.

Cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov o 20 % je zakotvený v stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorú prijala Európska rada v júni 2010. Cieľ zníženia emisií je jedným z piatich hlavných cieľov. Existujúce a plánované opatrenia v oblasti zmierňovania zmeny klímy podľa ročného prieskumu rastu, ktorý vypracovala Komisia za rok 2011, zatiaľ nepostačujú na dosiahnutie hlavných cieľov stanovených na rok 2020. Mnohé členské štáty preto musia vyvinúť dodatočné úsilie, aby splnili svoje povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia o spoločnom úsilí. Podľa posledných odhadov vychádzajúcich z prognóz týkajúcich sa skleníkových plynov sa predpokladá, že prostredníctvom už uplatňovaných politík si svoje záväzky splní iba 11 ČŠ, ďalších 7 ČŠ svoje ciele dosiahne, keď ich dodatočné politiky a opatrenia budú mať očakávané výsledky. Ostatných 9 ČŠ musí vytvoriť dodatočné politiky, aby dosiahli svoje ciele.

Obrázok č. 2 znázorňuje rozdiel medzi prognózami (– 20 %) a cieľmi (– 30 %) EÚ na rok 2020, vzhľadom na ktorý je potrebné, aby EÚ zvýšila úsilie o ďalšie zníženie množstva svojich emisií skleníkových plynov.

Obrázok č. 2: Skutočné a predpokladané emisie v EÚ-27

[pic]

Poznámka: Prognózy PRIMES/GAINS3 použité na predpokladané zmeny emisií v období rokov 2010 – 2020.

Zdroj: Európska komisia, EEA

Z prognóz založených na modeli PRIMES/GAINS, ktoré zahŕňajú uplatňované politiky Únie a jednotlivých členských štátov od polovice roka 2009 a ktoré sa vzťahujú na emisie zahrnuté do rozsahu pôsobnosti klimaticko-energetického balíka, vyplýva, že množstvo emisií skleníkových plynov v Únii (dosiahnuté už prijatými opatreniami) by sa v rokoch 1990 až 2020 znížilo o 15,3 %.

SKUTOČNÝ POKROK DOSIAHNUTÝ V OBDOBÍ ROKOV 1990 – 2009

Trendy vývoja emisií skleníkových plynov v členských štátoch

Celkový vývoj v oblasti emisií skleníkových plynov v Únii výrazne ovplyvňujú dvaja najväčší producenti emisií Nemecko a Spojené kráľovstvo, ktorí produkujú spolu približne jednu tretinu celkových emisií skleníkových plynov v EÚ-27. V roku 2009 dosiahli tieto dva členské štáty v porovnaní s rokom 1990 celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov o 538 Mt CO2ekv.

Hlavnými dôvodmi priaznivého vývoja v Nemecku (zníženie o 26,3 % v rokoch 1990 – 2009) sú neustále sa zvyšujúca energetická efektívnosť elektrární a teplární, ako aj väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie, ako aj značné investície do hospodárskej modernizácie piatich nových spolkových krajín po znovuzjednotení Nemecka. Zníženie emisií skleníkových plynov v Spojenom kráľovstve (o 27,0 % v rokoch 1990 – 2009) bolo predovšetkým výsledkom liberalizácie trhov s energiou, následného prechodu z ropy a uhlia na zemný plyn pri výrobe elektrickej energie, ako aj znižovania emisií N2O pri výrobe kyseliny adipovej. Na znižovanie množstva emisií v týchto dvoch krajinách mala v poslednom období vplyv aj recesia, ktorá zasiahla hlavne odvetvia energetiky a priemyslu.

Taliansko a Francúzsko sú tretím a štvrtým najväčším producentom emisií, pričom obe krajiny na tom majú rovnaký približne 11 % podiel. Emisie skleníkových plynov v Taliansku boli v roku 2009 o 5,4 % nižšie než v roku 1990. Zaznamenané zníženia v roku 2009 súviseli hlavne s hospodárskou recesiou, ktorá zasiahla obzvlášť oblasť výroby elektrickej energie a tepla, ako aj odvetvie priemyslu. Množstvo emisií vo Francúzsku bolo v roku 2009 o 8,1 % nižšie ako v roku 1990. Veľké zníženia množstva emisií N2O sa dosiahli pri výrobe kyseliny adipovej. Emisie CH4 z odpadu a emisie CO2 z cestnej dopravy sa však v období rokov 1990 až 2009 značne zvýšili.

Španielsko a Poľsko sú piatym a šiestym najväčším producentom emisií v EÚ-27, pričom obe krajiny majú na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ-27 rovnaký podiel približne 8 %. V Poľsku sa v období rokov 1990 až 2009 znížili emisie skleníkových o 16,8 % (o 33,2 % od roku 1988, ktorý je jeho východiskovým rokom). Hlavnými faktormi znižovania množstva emisií v Poľsku – podobne ako v prípade iných stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov – bol pokles energeticky neúčinného ťažkého priemyslu a celková reštrukturalizácia hospodárstva koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia, ako aj zvyšovanie energetickej efektívnosti v období rokov 1990 až 2009. Výraznou výnimkou bola doprava, najmä cestná doprava, v prípade ktorej sa množstvo emisií zvýšilo o približne 95 %, ako aj niektoré priemyselné sektory ako rafinácia ropy a chemický priemysel. V období rokov 1990 až 2009 sa v Španielsku zvýšilo množstvo emisií o 29,8 %. Bolo to najmä v dôsledku zvýšenia množstva emisií z odpadu, cestnej dopravy, výroby elektrickej energie a tepla a spracovateľského priemyslu.

V roku 2009 bolo v piatich členských štátoch množstvo emisií skleníkových plynov vyššie než vo východiskovom roku (väčšinou v roku 1990), zatiaľ čo v zostávajúcich dvadsiatich členských štátoch boli množstvá emisií nižšie ako vo východiskovom roku. Na Cyprus a Maltu sa nevzťahujú záväzky týkajúce sa znižovania množstva emisií v rámci Kjótskeho protokolu. V roku 2009 bolo množstvo emisií v týchto dvoch členských štátoch vyššie ako v roku 1990. Percentuálne zmeny množstva emisií skleníkových plynov sa v období od východiskového roku do roku 2009 pohybujú od – 60 % (Estónsko) do + 27 % (Španielsko).

Intenzita a emisie skleníkových plynov na obyvateľa v roku 2009

S poklesom množstva emisií v EÚ-27 aj EÚ-15 došlo zároveň k výraznému rastu hospodárstva. Signalizuje to, že došlo k oddeleniu zvyšovania emisií skleníkových plynov od rastu HDP.

Obrázok č. 3: Vývoj intenzity skleníkových plynov, HDP, spotreby energie a emisií CO2

[pic]

Zdroj: EEA, GR ECFIN (databáza Ameco), Eurostat

V rokoch 1990 až 2009 vzrástol HDP v EÚ-27 o 38 %, zatiaľ čo množstvo emisií pokleslo o 17,4 % a v EÚ-15 sa HDP zvýšil o 37 % a množstvo emisií skleníkových plynov znížilo o 12,7 %. V rokoch 2008 až 2009 bol v EÚ-27, ako aj EÚ-15 zaznamenaný pokles HDP o približne 4 % a súvisel s hospodárskou recesiou. Proces oddeľovania však pokračoval aj v roku 2009, čo dokazuje ďalšie zníženie intenzity skleníkových plynov o 3,0 % v EÚ-27 a o 2,7 % v EÚ-15. Z údajov o HDP z roku 2010 vyplýva, že sa začalo hospodárske oživenie. Trend vývoja v celom hospodárstve smerujúci k oddeľovaniu emisií skleníkových plynov od rastu HDP potvrdzuje aj vývoj v spracovateľskom priemysle zaznamenaný od roku 1990.

V rokoch 1990 až 2009 sa intenzita skleníkových plynov znížila vo všetkých ČŠ. Najväčšie zníženie bolo zaznamenané v Estónsku (– 80 %), na Slovensku (– 73 %), v Bulharsku (– 62 %), v Rumunsku (– 61 %), v Litve (– 60 %), v Lotyšsku (– 59 %) a v Poľsku (– 59 %). Najmenej sa situácia zmenila v Portugalsku (– 12 %), na Cypre (– 13 %), v Taliansku (– 20 %), Španielsku (– 20 %) a na Malte (– 22 %).

V roku 2009 boli v EÚ-27 emisie na obyvateľa na úrovni 9,2 t CO2ekv. Množstvo emisií v EÚ-15 bolo o niečo vyššie, priemerne 9,4 t CO2ekv na obyvateľa. Množstvo emisií na obyvateľa sa v porovnaní s rokom 2008 znížilo o 0,7 t CO2ekv, alebo 2,3 t CO2ekv, čo zodpovedá zníženiu o takmer 20 % v porovnaní s rokom 1990. Z množstva emisií skleníkových plynov na obyvateľa v roku 2009 však vyplýva, že medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely od 4,7 (Lotyšsko) do 23,7 (Luxembursko) t CO2ekv na obyvateľa. Do značnej miery sú spôsobené energetickou náročnosťou a energetickým mixom jednotlivej krajiny. Trendy vývoja v oblasti množstva emisií na obyvateľa sa medzi jednotlivými členskými štátmi takisto značne odlišujú. Od roku 1990 sa emisie na obyvateľa najviac znížili v členských štátoch strednej a východnej Európy, Luxembursku, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Švédsku a Belgicku. Od roku 1990 sa emisie na obyvateľa zvýšili v šiestich členských štátoch. Kým emisie na obyvateľa na Malte, v Portugalsku a v Španielsku sú výrazne pod priemerom Únie, v Slovinsku, Grécku a na Cypre sú vyššie než tento priemer (pozri aj obrázok č. 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

Emisie skleníkových plynov v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008

V období rokov 2008 až 20091 sa množstvo emisií skleníkových plynov znížilo vo všetkých členských štátoch. Množstvo emisií v rámci EÚ-27 pokleslo o 354,4 Mt CO2ekv (7,1 %), pričom v EÚ-15 došlo k zníženiu množstva emisií o 274,3 Mt CO2ekv (6.9%). Súčasná hospodárska recesia prispela veľkou mierou k absolútnemu medziročnému zníženiu a od roku 2004 zrýchlila pokles. Ako už bolo uvedené, intenzita skleníkových plynov sa však z dôvodu iných faktorov, akým je častejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ďalej znižovala.

Najväčšie zníženia množstva emisií skleníkových plynov v absolútnom vyjadrení boli zaznamenané v Nemecku (– 61,4 Mt CO2ekv), Spojenom kráľovstve (– 54,0 Mt CO2ekv), Taliansku (– 50,6 Mt CO2ekv) a Španielsku (– 37,2 Mt CO2ekv). Významné zníženia množstva emisií skleníkových plynov boli dosiahnuté aj v Rumunsku (o 22,6 Mt CO2ekv), Francúzsku (o 21,9 Mt CO2ekv) a Poľsku (o 19,1 Mt CO2ekv). K zníženiu emisií došlo hlavne v dôsledku nižšieho objemu výroby elektrickej energie a tepla pre verejnosť, nižšieho množstva emisií zo spracovateľského priemyslu, ako aj z dopravy.

Z hľadiska relatívnych zmien sa najväčšie zníženia množstiev emisií skleníkových plynov zaznamenali v Estónsku (16,1 %), Rumunsku (14,7 %) a Bulharsku (13,8 %). V mnohých členských štátoch, akými sú Litva, Lotyšsko, Slovensko, Taliansko, Španielsko, Slovinsko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Rakúsko a Belgicko, sa zaznamenalo zníženie medzi 8 až 10 %. Najmenšie zníženie bolo v Holandsku (2,8 %).

Recesia v roku 2009 zasiahla všetky hospodárske odvetvia v Únii. Výsledkom bol pokles spotreby fosílnych palív, najmä uhlia, a nižšie úrovne aktivity v priemysle. Napriek chladnej zime sa emisie znížili aj v sektore bývania v dôsledku nižšieho používania palív, najmä kvapalných, pri decentralizovanom kúrení. Výsledkom toho je, že najvýraznejšie zníženia množstiev emisií skleníkových plynov boli zaznamenané v oblasti výroby elektrickej energie a tepla pre verejnosť (– 103,2 Mt CO2ekv alebo 7,8 %), spracovateľského priemyslu (– 65,7 Mt CO2ekv alebo 12,9 %), výroby železa a ocele (– 53,6 Mt CO2ekv alebo 29,6 %), cestnej dopravy (– 23,7 Mt CO2ekv alebo 2,7 %), domácností a služieb (– 22,0 Mt CO2ekv alebo 3,2 %).

Napriek zníženiam množstiev emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy v rokoch 2008 až 2009 toto odvetvie zostáva významným zdrojom emisií. 87 % emisií z dopravy pochádza z členských štátov EÚ-15, čomu zodpovedajú zaznamenané zníženia množstiev emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy v EÚ-27 (– 23,7 Mt CO2ekv), ktoré sa dosiahli hlavne vďaka členským štátom EÚ-15 (– 20,5 Mt CO2ekv).

Množstvo emisií z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy takisto kleslo druhý rok za sebou, hlavne v dôsledku vplyvu hospodárskej recesie (o 7 % v leteckej a o 10 % v medzinárodnej lodnej doprave). Z týchto dvoch odvetví pochádza v súčasnosti približne 6,3 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ-27, no kjótske ciele sa na ne nevzťahujú.

Vývoj v oblasti emisií v hlavných odvetviach hospodárstva

Z obrázku č. 4 vyplýva, že najdôležitejšími odvetviami sú dodávky a používanie energie vrátane dopravy s 80 % všetkých emisií Únie v roku 2009. Z celkového množstva emisií skleníkových plynov pripadá na oblasť dopravy 22 %, na poľnohospodárstvo 10 %, na priemyselné postupy 7 % a na oblasť odpadov 3 %. Od roku 1990 sa zníženia množstiev emisií v oblasti energetiky, poľnohospodárstva, priemyselných procesov a odpadov čiastočne vyrovnávali ich značným nárastom v odvetví dopravy (pre podrobné informácie pozri aj pracovný dokument útvarov Komisie). V roku 2009 však hospodárska recesia viedla k nižšiemu množstvu emisií z dopravy.

Obrázok č. 4: Zmena v oblasti emisií skleníkových plynov v EÚ-15 a EÚ-27 podľa odvetvia a podiel odvetví na celkovom množstve emisií skleníkových plynov

[pic]

[pic] [pic]

Zdroj: EEA

PREDPOKLADANÝ POKROK V DOSAHOVANÍ KJÓTSKEHO CIEĽA

Prognózy emisií skleníkových plynov

EÚ-27

Predpokladá sa, že v období plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu bude celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-27 približne o 17,9 % nižšie ako vo východiskovom roku. Tento odhad vychádza z prognóz ČŠ3 a zohľadňuje existujúce politiky a opatrenia. Predpokladaný pokles bude ešte väčší, ak sa zohľadní účinok kreditov, ktoré získajú vlády prostredníctvom kjótskych mechanizmov, ako aj účinok zachytávačov uhlíka a dodatočných opatrení (pre podrobné informácie pozri tabuľky 7a a 7b v pracovnom dokumente útvarov Komisie).

EÚ-15

Zo všetkých prognóz týkajúcich sa všetkých sektorov sa dá odhadovať, že v rámci obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu bude celkové množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ-15 pravdepodobne o 10,5 % nižšie ako vo východiskovom roku. Pokiaľ sa zohľadní

(1) využívanie kjótskych mechanizmov vládami, čo by malo priniesť dodatočné zníženie množstva emisií o 2,5 %, a

(2) celková absorpcia zachytávačmi uhlíka v EÚ-15 v dôsledku činností podľa článku 3 ods. 3 a 4 Kjótskeho protokolu zodpovedajúca zníženiu o 0,9 %,

predpokladá sa, že EÚ-15 zníži množstvo svojich emisií ešte viac. Za predpokladu, že všetky opatrenia prinesú očakávané výsledky a že sa zohľadní obchod s kvótami a kreditmi za znižovanie emisií v rámci EU ETS, predpokladané celkové zníženie množstva emisií skleníkových plynov by v porovnaní s hodnotami z východiskového roku mohlo dosiahnuť v období plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu až 13,4 %.

Obrázok č. 5 znázorňuje rozdiely medzi predpokladanými emisiami z odvetví mimo ETS a príslušnými cieľmi dotknutých odvetví v jednotlivých členských štátoch. Z tejto analýzy vyplýva, že existujúce politiky a opatrenia by pre EÚ-15 mohli postačovať na splnenie jej časti kolektívneho kjótskeho cieľa pre odvetvia mimo ETS. Keďže však niektoré členské štáty vyradia svoje prebytkové jednotky prideleného množstva, všetky členské štáty budú prakticky musieť splniť svoje individuálne záväzky, aby sa zabezpečilo, že Únia splní svoj kolektívny cieľ vyplývajúci z Kjótskeho protokolu.

EÚ-12

Predpokladá sa, že v porovnaní s rokom 2009 sa celkové množstvo emisií na základe existujúcich domácich politík a opatrení v 12 členských štátoch, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004, mierne zvýši, a v období plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu bude o približne 38,7 % nižšie ako vo východiskovom roku. Slovinsko je jediný členský štát z EÚ-12, ktorý má v úmysle investovať do kjótskych mechanizmov. Česká republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko majú v úmysle zohľadniť zachytávače uhlíka. Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko plánujú predať časť svojich jednotiek prideleného množstva.

Obrázok č. 5: Relatívne rozdiely (prekročenie plnenia alebo neplnenie) medzi prognózami množstva emisií skleníkových plynov v odvetviach mimo ETS v období plnenia záväzkov a príslušnými cieľmi v období rokov 2008 až 2012 vychádzajúcimi z prognóz týkajúcich sa skleníkových plynov a z využívania kjótskych mechanizmov a zachytávačov uhlíka.

[pic]

Poznámka: (1) odhady týkajúce sa BG, PT, RO vychádzajú z prognóz PRIMES/GAINS; (2) v prípade všetkých ostatných členských štátov (s vylúčením Cypru a Malty, na ktoré sa nevzťahujú záväzky týkajúce sa znižovania množstva emisií na základe Kjótskeho protokolu), sa odhady zakladajú na ich prognózach; (3) použitie nevyužitých kvót z rezervy pre nových účastníkov v rámci EU ETS sa zohľadnilo v prípade ČŠ, ktoré uviedli plány použiť ich na plnenie cieľov v odvetviach mimo ETS (Írsko).

Zdroj: EEA, Európska komisia

Stav realizácie politiky Únie v oblasti zmeny klímy

Európsky program pre zmenu klímy

Na základe hodnotenia politík a opatrení členských štátov v rámci EÚ-27 sa určilo osem spoločných a koordinovaných politík a opatrení, pri ktorých sa predpokladá, že prinesú výrazné úspory emisií skleníkových plynov v Únii . Najvýraznejšie úspory možno očakávať prostredníctvom revidovanej smernice o EU ETS (2003/87/ES) a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov energie (2009/28/ES), ktorá podporuje výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. V odvetví dopravy majú veľký význam právne predpisy o kvalite paliva a znižovanie emisií CO2 z automobilov. Navyše dopyt po energiách sa zníži prostredníctvom vykonávania smerníc o energetickej hospodárnosti budov, požiadavkách na ekodizajn, zdaňovaní energie a podpore kogenerácie (kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie). Napokon sa predpokladá, že využívanie flexibilných mechanizmov Kjótskeho protokolu by malo viesť k značným úsporám množstva emisií skleníkových plynov.

Okrem týchto ôsmich kľúčových politík a opatrení sa určilo ďalších päť spoločných a koordinovaných politík a opatrení , od ktorých sa takisto očakáva, že prinesú výrazné úspory v rámci Únie. Ide o týchto päť politík: smernica o skládkach odpadov (99/31/ES), požiadavky na energetickú účinnosť nových teplovodných kotlov, smernica o označovaní spotrebičov (2000/13/ES), smernica o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ) a program „Motor Challenge“, ktorého cieľom je zvýšenie energetickej účinnosti priemyselných elektrických motorov. V správe Komisie o uplatňovaní, účinkoch a primeranosti nariadenia ES č. 842 sa konštatuje, že týmto nariadením sa už dosiahlo určité zníženie množstva emisií fluórovaných skleníkových plynov v porovnaní so scenárom neprijatia tohto nariadenia. Spolu so smernicou o mobilných klimatizačných zariadeniach (2006/40/ES) majú potenciál dosiahnuť značné zníženie predpokladaného množstva emisií do roku 2020 a v ďalšom období.

Osem najdôležitejších politík predstavuje 92 % celkových očakávaných úspor pripisovaných spoločným a koordinovaným politikám a opatreniam v EÚ-27. Zdôrazňuje sa tak význam týchto kľúčových politík v rámci pomoci členským štátom pri plnení ich záväzkov v oblasti znižovania emisií.

Najnovší vývoj

Od prijatia klimaticko-energetického balíka sa pracuje na vykonávacích opatreniach. Do konca roku 2012 treba prijať približne dvadsať nových právnych aktov a dokumentov na zabezpečenie riadneho fungovania revidovaného EU ETS, ako aj na prípravu podmienok na plnenie cieľov jednotlivých členských štátov v oblasti emisií skleníkových plynov v odvetviach mimo ETS.

Nedávno sa s prihliadnutím na rozšírený rozsah pôsobnosti systému po roku 2012 aktualizovala horná hranica EU ETS na roky 2013 až 2020. Pripravilo sa zlepšenie integrity a bezpečnosti systému registrov, o ktorý sa EU ETS opiera. Komisia navrhla zmenu a doplnenie zoznamu odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka. Tento návrh sa vzťahuje na niekoľko dodatočných odvetví, napr. výroba tehál, obkladačiek a stavebných výrobkov z pálenej hliny a výroba soli. Tieto dva posledné návrhy sú v súčasnosti predmetom kontroly Európskeho parlamentu a Rady. Príprava na 3. obdobie obchodovania pokračovala aj vzhľadom na ďalšie zlepšovanie harmonizovaného uplatňovania pravidiel prideľovania.

Bola dosiahnutá aj dohoda o návrhu o začatí obchodovania formou aukcie s až 120 miliónmi kvót formou futurít alebo forwardow už v roku 2012, čiže pred začiatkom obdobia obchodovania v rokoch 2013 až 2020. Jej cieľom je zabezpečiť hladký prechod z druhého na tretie obdobie obchodovania v rámci EU ETS, ktoré bude oporou riadneho fungovania sekundárneho trhu s uhlíkom.

Vypracovávanie lepších pravidiel monitorovania a podávania správ o emisiách skleníkových plynov prevádzkovateľmi, na ktorých sa vzťahuje EU ETS, ako aj požiadaviek na overovanie správ o emisiách a akreditáciu a dohľad nad overovateľmi prebiehajú a ich cieľom je zlepšiť harmonizáciu uplatňovaných pravidiel. Do konca roku 2011 sa majú dokončiť dve nové nariadenia.

Prebieha príprava vykonávacích opatrení podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí a v súčasnosti sa zameriava na stanovenie absolútnych hodnôt cieľov týkajúcich sa ročného množstva emisií členských štátov v rokoch 2013 až 2020 a pravidiel prevodu pridelených ročných emisných kvót medzi členskými štátmi, ako aj na zabezpečenie ich transparentnosti.

Okrem toho sa začala revízia monitorovacieho mechanizmu EÚ. Vyvolala ju nutnosť zohľadniť potreby v oblasti podávania správ v rámci klimaticko-energetického balíka, stratégiu Európa 2020, nové požiadavky vyplývajúce z dohôd z Cancúnu, ako aj doterajšie ponaučenia.

Vypracúvajú sa vykonávacie opatrenia k nariadeniu (ES) č. 443/2009 týkajúce sa množstva emisií z automobilov. Čoskoro by sa mal prijať postup schvaľovania a certifikácie inovačných technológií znižovania emisií CO2 z osobných automobilov.

Navyše bola nedávno prijatá biela kniha o doprave [KOM(2011) 144 v konečnom znení], v ktorej sa uvádza zoznam dôležitých opatrení, ktoré sa majú v budúcich rokoch prijať na zníženie množstva emisií z dopravy.

Nedávno prijaté právne akty

Uplatňovanie klimaticko-energetického balíka:

1. Horná hranica EU ETS: rozhodnutie Komisie 2010/634/EÚ6, ktorým sa upravuje množstvo kvót pre celú Úniu, ktoré sa majú vydať v rámci systému Únie na rok 2013.

2. Obchodovanie formou aukcie v rámci EU ETS – tretie obdobie obchodovania: nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/20107 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie.

3. Harmonizované pravidlá prideľovania v rámci EU ETS: rozhodnutie Komisie 2011/278/EÚ8, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót.

4. NER 300 (rezerva pre nových účastníkov): rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ9, ktorým sa ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných demonštračných projektov.

5. Využívanie medzinárodných kreditov v rámci EU ETS: nariadenie Komisie (EÚ) č. 550/201110, ktorým sa stanovujú určité obmedzenia vzťahujúce sa na využívanie medzinárodných kreditov z projektov priemyselných plynov.

Iné:

6. Letectvo a EU ETS: nariadenie Komisie (EÚ) č. 394/201111, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 748/2009 o zozname prevádzkovateľov lietadiel.

7. CO 2 a automobily: nariadenie Komisie (EÚ) č. 1014/201012 o monitorovaní a oznamovaní údajov o registrácii nových osobných automobilov.

8. CO 2 a automobily: nariadenie Komisie (EÚ) č. 63/201113, ktorým sa ustanovujú podrobnosti žiadostí o výnimku z cieľovej hodnoty špecifických emisií CO2.

9. CO 2 a ľahké úžitkové vozidlá: nariadenie (EÚ) č. 510/201114, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá.

Uplatňovanie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS)

Prvým obdobím EU ETS boli roky 2005 až 2007. V súčasnosti sa prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje EU ETS, nachádzajú v poslednom roku druhého obdobia obchodovania (2008 – 2012). V roku 2013 začne fungovať podstatne zrevidovaný systém. Podrobnejšie informácie o uplatňovaní revidovaného EU ETS sú uvedené v oddiele 3.2.

Druhé obdobie obchodovania (2008 – 2012)

Priemerná ročná horná hranica platná v celej EÚ na roky 2008 až 2012 dosahuje 2,081 miliardy kvót ročne, čo je o 10,5 % menej, ako sa pôvodne navrhovalo v národných alokačných plánoch predložených členskými štátmi. V roku 2010 sa na systéme zúčastňovalo viac ako 12 000 zariadení. V roku 2010 dosiahlo celkové množstvo overených emisií zo zariadení, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, v EÚ-27 1,913 miliardy ton15 CO2ekv, čo je takmer o 3 % viac ako v roku 2009. Zvýšenie odzrkadľuje hospodárske oživenie po recesii, ktorá spôsobila výnimočný pokles množstva emisií o 11,6 % v roku 2009. Množstvo emisií, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, však v roku 2010 zostalo značne pod hornou hranicou na obdobie rokov 2008 až 2012 a v porovnaní s rokom 2005 sa znížilo priemerne o viac ako 8 %.

V roku 2010 bolo priemerné množstvo emisií na zariadenie o viac ako 17 000 ton CO2ekv nižšie než v roku 2005, keď EU ETS začal fungovať. Aj keď sa množstvo emisií po pristúpení Rumunska a Bulharska do Únie v roku 2007 a potom zase v roku 2010 v rámci zotavovania sa z hospodárskej krízy mierne zvýšilo, ročné priemerné množstvo emisií na zariadenie je v súčasnosti o 8,3 % nižšie ako v roku 2005. Pre viac informácií pozri tabuľky č. 10 a 11 a obrázok č. 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie.

Počas prvých 3 rokov druhého obdobia obchodovania, čiže v rokoch 2008 – 2010, odovzdávali prevádzkovatelia v súhrnnom vyjadrení väčšinou kvóty EÚ (približne 95 %) na pokrytie svojich emisií. Zostatok (približne 5 %) ich povinností v oblasti odovzdania bolo splnených prostredníctvom certifikovaných znížení emisií (CER) a/alebo jednotiek zníženia emisií (ERU).

Využívanie spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja prevádzkovateľmi

Súčasťou druhých národných alokačných plánov (NAP) je limit určený každým členským štátom týkajúci sa maximálneho využívania projektových kreditov prevádzkovateľmi (spoločné plnenie a mechanizmus čistého rozvoja). Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje ETS, zo všetkých členských štátov môžu v druhom období obchodovania použiť ročne celkovo až 278 miliónov jednotiek certifikovaného zníženia emisií (CER) alebo jednotiek zníženia emisií (ERU), čo zodpovedá 13,4 % celkovej hornej hranice celej EÚ stanovenej na toto obdobie. V roku 2010 prevádzkovatelia využili 137 miliónov CER alebo ERU, čo zodpovedalo 7,1 % z celkového počtu odovzdaných jednotiek na splnenie povinností. Od roku 2013 budú pravidlá používania kreditov spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja predmetom revízie, tak ako sa ustanovuje v revidovanej smernici o EU ETS16.

Predpokladané využívanie kjótskych mechanizmov vládami v rámci Únie

Desať členských štátov EÚ-15, ako aj Slovinsko sa rozhodli, že na dosahovanie svojich kjótskych cieľov nakúpia a použijú kjótske mechanizmy. Spolu by tieto členské štáty EÚ-15 mali v rámci prvého obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu ročne získať na plnenie záväzkov 108,4 Mt CO2ekv. Predstavovalo by to približne 2,5 percentuálneho bodu pri dosahovaní kjótskeho cieľa, ktorým je zníženie o 8 % (pozri tabuľku č. 12 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).

Týchto 10 členských štátov sa spoločne rozhodlo investovať až 2,8 miliardy EUR do získania jednotiek prostredníctvom spoločného plnenia, mechanizmu čistého rozvoja alebo obchodovania s emisnými kvótami. Rakúsko, Holandsko, Španielsko, Írsko a Luxembursko vyčlenili na päťročné obdobie plnenia záväzkov najväčšie rozpočty: 531 miliónov EUR, 500 miliónov EUR, 386 miliónov EUR, 290 miliónov EUR a 250 miliónov EUR. V Slovinsku sa výška tohto rozpočtu odhaduje na 80 miliónov EUR. Avšak vzhľadom na vplyv nedávnej recesie na emisie skleníkových plynov ČŠ možno nebudú potrebovať toľko kreditov za zníženie emisií, ako sa pôvodne odhadovalo. Zatiaľ sa zdá, že túto hypotézu podporuje to, že množstvo kreditov, ktoré boli doposiaľ v skutočnosti poskytnuté na účty členských štátov v registri, dosahuje iba približne 28 Mt CO2ekv.

Pokiaľ ide o jednotky prideleného množstva, ktoré predávajú členské štáty, bolo podľa údajov v registri prevedených približne 56 Mt CO2ekv. Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko uviedli, že majú v úmysle jednotky prideleného množstva ďalej predávať. Jeden členský štát (Spojené kráľovstvo) prijal právne predpisy o tom, že po uplynutí prvého obdobia plnenia záväzkov vyradí akýkoľvek prebytok jednotiek prideleného množstva medzi kjótskym cieľom a jednostranným rozpočtom Spojeného kráľovstva týkajúcim sa uhlíka.

Predpokladané využívanie zachytávačov uhlíka

Okrem politík a opatrení, ktoré sa zameriavajú na rôzne zdroje emisií skleníkových plynov, môžu členské štáty využiť zachytávače uhlíka. Z doteraz poskytnutých informácií vyplýva, že počas obdobia plnenia záväzkov bude celková čistá sekvestrácia v EÚ-15 z činností zalesňovania a opätovného zalesňovania podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu predstavovať približne 8,9 Mt CO2 ročne. Okrem toho sa predpokladá, že využitie činností podľa článku 3 ods. 4 prispeje počas obdobia plnenia záväzkov v EÚ-15 27,7 Mt CO2 ročne. Zohľadňujúc okrem toho príspevky z EÚ-12 to bude 35,5 Mt CO2 ročne (podrobné údaje pozri v tabuľke č. 13 pracovného dokumentu útvarov Komisie).

Predpokladá sa, že všetkými činnosťami podľa článku 3 ods. 3 a článku 3 ods. 4 v členských štátoch EÚ-15 sa v období plnenia záväzkov zníži množstvo emisií ročne o 40,2 Mt CO2. Zodpovedá to takmer 1 percentuálnemu bodu záväzku EÚ-15 na úrovni 8 % zníženia počas prvého obdobia plnenia záväzkov v porovnaní s emisiami vo východiskovom roku.

PLNENIE CIEĽA NA ROK 2020

Cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2020

V rámci klimaticko-energetického balíka sa pre EÚ-27 stanovil do roku 2020 cieľ zníženia množstva emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 20 %, čo zodpovedá zníženiu o 14 % v porovnaní s rokom 2005. Toto úsilie sa rozdelí medzi odvetvia, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, a odvetvia mimo ETS takto:

10. 21 % zníženie množstva emisií do roku 2020 z odvetví, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, v porovnaní s rokom 2005;

11. zníženie množstva emisií z odvetví, na ktoré sa EU ETS nevzťahuje, do roku 2020 o približne 10 % v porovnaní s rokom 2005.

Tieto ciele zníženia množstva emisií skleníkových plynov tvoria súčasť stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Politiky, ktoré prispievajú k plneniu cieľov

Horné hranice množstiev emisií v období rokov 2013 až 2020 sú stanovené v rozhodnutí o spoločnom úsilí a v revidovanej smernici o ETS. EU ETS je trhovým mechanizmom vzťahujúcim sa na 12 000 zariadení. Na základe rozhodnutia o spoločnom úsilí sú členské štáty povinné lineárne obmedziť svoje emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 v súlade so záväznými ročnými cieľmi, čo zabezpečí postupný posun k splneniu dohodnutých cieľov do roku 2020. Rozhodnutie o spoločnom úsilí sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov všetkých odvetví s výnimkou zariadení a letectva, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a medzinárodnej námornej dopravy. V odvetviach, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí, prispejú doplnkové politiky platné v celej Únii, akými sú záväzné ciele v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá, smernica o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého, nariadenie o fluórovaných plynoch alebo smernica o kvalite paliva, k tomu, aby členské štáty dosiahli ciele. V tejto súvislosti by mohli byť dôležité aj snahy Komisie a členských štátov o uľahčenie demonštrácie a zavádzania inovačných technológií v záujme znižovania množstva emisií skleníkových plynov, napríklad v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie a NER 300.

Na základe rozhodnutia o spoločnom úsilí budú členské štáty zodpovedné za vykonávanie týchto politík a opatrení pre celú Úniu v týchto odvetviach a v prípade potreby za vymedzenie dodatočných celoštátnych politík a opatrení na obmedzenie svojich emisií. Zavedie sa spoľahlivý systém podávania správ a plnenia požiadaviek na monitorovanie činnosti členských štátov, ktorý im bude pomáhať pri vykonávaní akýchkoľvek potrebných nápravných opatrení, ak nesplnia svoje ciele.

Predpokladaný odstup od dosiahnutia cieľov

Napriek pozitívnemu vývoju plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu, na ktorý poukazujú prognózy na obdobie rokov 2008 až 2012, bude v záujme dosiahnutia cieľov Únie na rok 2020 potrebné vynaložiť ďalšie úsilie a prijať dodatočné politiky. Pružné prvky, ktoré obsahuje rozhodnutie o spoločnom úsilí a revidovaná smernica o ETS, akým je napríklad používanie projektových kreditov, takisto prispejú k dosiahnutiu cieľov. Na obrázku č. 6 sú znázornené prvé odhady rozdielu medzi prognózami emisií skleníkových plynov z odvetví mimo ETS do roku 2020 a cieľmi do roku 2020.

Z týchto predbežných prognóz vyplýva, že bude potrebné ešte veľké úsilie jednotlivých členských štátov, aby dosiahli svoje ciele do roku 2020 stanovené pre odvetvia mimo ETS. Očakáva sa, že prostredníctvom existujúcich politík a opatrení splní svoje záväzky iba 11 členských štátov. Ďalších 7 ČŠ by svoje ciele splnilo prostredníctvom plánovaných dodatočných politík a opatrení. Pravdepodobne 9 ČŠ nebude schopných splniť svoje záväzky ani prostredníctvom dodatočných opatrení, ktoré majú v súčasnosti v úmysle prijať. Pokiaľ však ide o EÚ-27, z odhadov vyplýva, že celkový cieľ stanovený pre odvetvia mimo ETS sa dosiahne. V rámci tejto analýzy ešte nebolo zohľadnené využívanie kreditov z projektov v rámci spoločného plnenia a mechanizmu čistého rozvoja.

V záujme prípravy podmienok na bezproblémové splnenie cieľa stanoveného na rok 2020 je nevyhnutne potrebné nielen to, aby členské štáty prostredníctvom existujúcich politík a opatrení zaistili zníženie množstva emisií v stanovených termínoch, ale aby aj urýchlili tvorbu a plné vykonávanie svojich dodatočných politík a opatrení, ako aj zvážili iné možnosti vrátane využívania medzinárodných kreditov.

Obrázok č. 6: Predpokladaný rozdiel v dosahovaní cieľov na rok 2020 v odvetviach mimo ETS

[pic]

Poznámka: (1) Údaje, ktoré sa použili na tento výpočet, vychádzajú z prognóz množstva emisií z odvetví mimo ETS v roku 2020, v prípade potreby s doplnením chýbajúcich údajov a upravených3, ako aj z odhadovaných cieľov týkajúcich sa odvetví mimo ETS na rok 2020 pre ČŠ (ešte sa menia). Viaceré členské štáty (CZ, EE, FI, LT, NL, PL) neposkytli svoje celoštátne prognózy týkajúce sa odvetví mimo ETS a podiel týchto emisií sa teda ešte musí odhadnúť. (2) Posúdenie znázornené na tomto obrázku by sa malo považovať za orientačné v dôsledku rozdielov v metodike a predpokladoch. Niektoré údaje, napr. prognózy Grécka a Litvy, sa podstatne odlišujú od prognóz použitých na účely publikácie „EU energy trends to 2030 - update 2009“ (Trendy vývoja v oblasti energetiky v EÚ do roku 2030 – aktualizácia z roku 2009), vydala Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku v spolupráci s GR pre oblasť klímy a GR pre mobilitu a dopravu, ISBN 978-92-79-16191-9.

Zdroj : EEA, Európska komisia

ADAPTÁCIA NA ZMENU KLÍMY

Znižovanie množstva emisií v budúcich desaťročiach ešte môže zabrániť rozsiahlej nebezpečnej zmene klímy. Dokonca aj v prípade, že sa priemerné globálne otepľovanie udrží na úrovni nižšej ako 2 °C ročne, budú európski občania a podniky tak či tak postihnutí negatívnymi vplyvmi neodvratnej zmeny klímy, a preto sa na ňu budú musieť adaptovať nákladovo efektívnym spôsobom.

Európska komisia prijala v apríli 2009 bielu knihu o adaptácii na zmenu klímy , v ktorej predstavuje rámec politiky Únie pre opatrenia zamerané na zvyšovanie odolnosti Európy proti zmene klímy. V bielej knihe sa stanovujú štyri základné piliere činnosti, ktorými sú vybudovanie pevnej znalostnej základne o dôsledkoch a následkoch zmeny klímy pre Úniu, začlenenie adaptácie do kľúčových politických oblastí Únie, používanie kombinácie politických nástrojov (trhovo orientované nástroje, usmernenia, verejno-súkromné partnerstvá) zamerané na zabezpečenie účinnej adaptácie a zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti adaptácie a ktoré sú v súčasnosti v štádiu realizácie prostredníctvom 33 opatrení (pozri tabuľku č. 15 v pracovnom dokumente útvarov Komisie).

Podľa bielej knihy o adaptácii na zmenu klímy z roku 2009 sa má takisto vytvoriť európske stredisko výmeny informácií v oblasti adaptácie (European Adaptation Clearinghouse Mechanism) o vplyvoch zmeny klímy. Ide o webový nástroj informačných technológií a databázu pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorých cieľom je poskytovať pomoc v záujme vývoja a realizácie stratégií adaptácie. Bude mať technické funkcie (poskytovanie relevantných údajov a informácií a vizuálne znázorňovanie priestorovo vyriešených vplyvov, zraniteľnosti a otázok týkajúcich sa adaptácie), ako aj funkcie politickej podpory (najmä prostredníctvom nástroja podpory adaptácie, ktorý prevedie užívateľov celým politickým cyklom vývoja stratégií adaptácie). Prvý prototyp takéhoto strediska Únie bol uvedený do prevádzky na konci apríla 2011 a v súčasnosti sa vyhodnocuje jeho činnosť. Po skončení dodatočnej vývojovej fázy sa konečná verzia uvedie do prevádzky v marci 2012. Od tohto dátumu bude stredisko pre adaptáciu spravovať Európska environmentálna agentúra (EEA).

Biela kniha obsahuje aj myšlienku adaptačnej stratégie Únie , ktorá by sa mala prijať v roku 2013 a ktorej opatrenia sa budú musieť vykonať v rokoch 2013 až 2020. Cieľom tejto stratégie bude vytvoriť komplexný rámec činností súvisiacich s adaptáciou na všetkých úrovniach.

SITUÁCIA V KANDIDÁTSKYCH KRAJINÁCH ÚNIE

V rokoch 199017 až 2009 sa v Chorvátsku množstvo emisií skleníkových plynov znížilo o 8 % a v porovnaní s rokom 2008 sa znížilo o 7%. Na základe prognóz skleníkových plynov, ktoré sú súčasťou 5. národného oznámenia, sa však predpokladá, že Chorvátsko bude mať problémy dosiahnuť svoj kjótsky cieľ prostredníctvom existujúceho súboru politík a opatrení.

Množstvo emisií skleníkových plynov Islandu sa v období rokov 1990 až 2009 zvýšilo o 35 % a v roku 2009 bolo o 5,4 % nižšie ako v roku 2008. Vzhľadom na rozhodnutie 14/CP.7 je Island podľa prognóz skleníkových plynov v 5. národnom oznámení na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho kjótskeho cieľa.

V roku 2009 dosiahlo množstvo emisií skleníkových plynov v Turecku 369,6 Mt CO2ekv, čo v porovnaní so 187 Mt CO2ekv v roku 1990 predstavuje nárast o 97,6 % a v porovnaní s rokom 2008 nárast o 1 %. Hoci je Turecko zmluvnou stranou uvedenou v prílohe I, nemá v prvom období plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu nijaký cieľ v oblasti skleníkových plynov.

Aktuálna inventúra emisií skleníkových plynov v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko nie je k dispozícii. V období rokov 1990 až 2005 došlo k poklesu celkového množstva emisií skleníkových plynov približne o 19 %.

Viac informácií o emisiách skleníkových plynov v kandidátskych krajinách Únie nájdete v oddiele 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie.