EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010PC0073

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu

/* KOM/2010/0073 v konečnom znení */

52010PC0073




[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 3.3.2010

KOM(2010) 73 v konečnom znení

Návrh

Medziinštitucionálna dohoda

medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu

OBSAH

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu 3

ČASŤ I – Finančný rámec a osobitné nástroje 5

A. Ustanovenia týkajúce sa finančného rámca 5

B. Ustanovenia týkajúce sa osobitných nástrojov, ktoré nie sú zahrnuté do finančného rámca 5

B.1. Rezerva na núdzovú pomoc 5

B.2. Fond solidarity Európskej únie 6

B.3. Nástroj flexibility 6

B.4. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii 7

ČASŤ II – Zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu 8

A. Postup medziinštitucionálnej spolupráce 8

B. Začlenenie finančných ustanovení do legislatívnych aktov 8

C. Výdavky týkajúce sa dohôd o rybolove 8

D. Financovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) 9

ČASŤ III – Riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami EÚ 11

A. Finančné plánovanie 11

B. Agentúry a európske školy 12

C. Nové finančné nástroje 12

PRÍLOHA – Medziinštitucionálna spolupráca v oblasti rozpočtu 13

Časť A. Harmonogram rozpočtového postupu 13

Časť B. Priority rozpočtového postupu 13

Časť C. Zostavenie návrhu rozpočtu a aktualizácia odhadov 13

Časť D. Rozpočtový postup pred zmierovacím postupom 14

Časť E. Zmierovací postup 14

Časť F. Opravné rozpočty 15

Návrh

Medziinštitucionálna dohoda

medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu

EURÓPSKY PARLAMENT, RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A EURÓPSKA KOMISIA,

ďalej len „inštitúcie“,

SA DOHODLI TAKTO:

1. Účelom tejto dohody prijatej v súlade s článkom 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu.

2. Dohoda je počas svojej platnosti záväzná pre všetky inštitúcie.

3. Táto dohoda nemení rozpočtové právomoci inštitúcií, ktoré sú stanovené v zmluvách, v nariadení, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec[1] (ďalej len „nariadenie o VFR“), a v nariadení o rozpočtových pravidlách[2].

Ak sa v tomto texte nachádza odkaz na tento bod, Rada sa bude uznášať kvalifikovanou väčšinou a Európsky parlament väčšinou svojich členov a troma pätinami odovzdaných hlasov.

4. Akákoľvek zmena a doplnenie tejto dohody si vyžaduje súhlas všetkých inštitúcií.

5. Táto dohoda pozostáva z troch častí:

6. Časť I obsahuje doplňujúce ustanovenia, ktoré sa týkajú viacročného finančného rámca, a ustanovenie o osobitných nástrojoch, ktoré nie sú zahrnuté do finančného rámca.

7. Časť II sa týka medziinštitucionálnej spolupráce v priebehu rozpočtového postupu.

8. Časť III obsahuje ustanovenia týkajúce sa riadneho finančného hospodárenia s finančnými prostriedkami Európskej únie.

9. Táto dohoda nadobúda platnosť dňom nadobudnutia účinnosti nar iadenia o VFR a nahrádza Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení [3].

ČASŤ I – FINANČNÝ RÁMEC A OSOBITNÉ NÁSTROJE

A. USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA FINANčNÉHO RÁMCA

10. Informácie o operáciách, ktoré nie sú zahrnuté do všeobecného rozpočtu Európskej únie, a predvídateľný vývoj jednotlivých kategórii vlastných zdrojov Únie sa indikatívne uvádzajú v samostatných tabuľkách. Tieto informácie sa spolu s dokumentmi priloženými k návrhu rozpočtu aktualizujú každý rok.

11. Okrem podokruhu 1b finančného rámca s názvom „Súdržnosť pre rast a zamestnanosť“, inštitúcie na účely riadneho finančného hospodárenia v čo najväčšej miere zabezpečia, aby boli v priebehu rozpočtového postupu a počas prijímania rozpočtu k dispozícii dostatočné rezervy nepresahujúce stropy pre jednotlivé okruhy.

Aktualizácia prognóz týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2013

12. Komisia bude v roku 2010 aktualizovať prognózy, ktoré sa týkajú platobných rozpočtových prostriedkov po roku 2013. Táto aktualizácia zohľadní skutočné vynakladanie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj prognózy ich vynakladania. Zohľadní takisto pravidlá určené na zaistenie riadneho vývoja platobných rozpočtových prostriedkov v porovnaní s viazanými rozpočtovými prostriedkami a prognózami rastu hrubého národného dôchodku (HND) Európskej únie.

B. USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA OSOBITNÝCH NÁSTROJOV, KTORÉ NIE SÚ ZAHRNUTÉ DO FINANčNÉHO RÁMCA

B.1. Rezerva na núdzovú pomoc

13. Účelom rezervy na núdzovú pomoc je pohotovo reagovať na osobitné požiadavky na pomoc tretím krajinám v prípade udalostí, ktoré sa nedali predvídať pri zostavovaní rozpočtu. Je určená predovšetkým na humanitárne operácie, ale keď si to okolnosti vyžadujú, použije sa aj na civilné krízové riadenie a civilnú ochranu. Ročná suma tejto rezervy je počas obdobia platnosti finančného rámca stanovená na 221 miliónov EUR v cenách roku 2004.

Táto rezerva je zahrnutá do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Keď Komisia uváži, že je potrebné použiť prostriedky z tejto rezervy, predloží obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov z tejto rezervy do príslušných rozpočtových riadkov.

Akémukoľvek návrhu Komisie na presun prostriedkov z tejto rezervy však musí predchádzať preskúmanie možnosti prerozdelenia rozpočtových prostriedkov.

V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

Presun sa vykoná v súlade s článkom 26 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

B.2. Fond solidarity Európskej únie

14. Fond solidarity Európskej únie je určený na to, aby sa mohla poskytnúť rýchla finančná pomoc v prípade veľkých katastrof, ku ktorým došlo na území členského štátu alebo kandidátskej krajiny, ako sa stanovuje v príslušnom základnom právnom akte. Strop pre ročnú sumu dostupnú pre fond bude predstavovať 1 miliardu EUR (v bežných cenách). K 1. októbru každého roka zostane k dispozícii aspoň jedna štvrtina ročnej sumy na pokrytie potrieb, ktoré vzniknú do konca roka. Časť ročnej sumy, ktorá nie je zahrnutá do rozpočtu, sa nemôže preniesť do ďalších rokov.

Vo výnimočných prípadoch a vtedy, keď zostatok finančných zdrojov, ktoré sú vo fonde k dispozícii v roku, v ktorom došlo ku katastrofe, ako je vymedzené v príslušnom základnom právnom akte, nie je dostatočný na financovanie pomoci, ktorú rozpočtový orgán považuje za potrebnú, môže Komisia navrhnúť, aby sa rozdiel financoval z ročných súm dostupných pre nasledujúci rok. Ročná suma fondu, ktorá má byť zahrnutá do rozpočtu v každom roku, nesmie za žiadnych okolností presiahnuť 1 miliardu EUR.

Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov fondu, ako je stanovené v príslušnom základnom právnom akte, Komisia navrhne ich použitie. Ak existuje možnosť prerozdelenia rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, pre ktorý sa požadujú dodatočné výdavky, Komisia túto skutočnosť zohľadní pri vypracovávaní potrebného návrhu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prostredníctvom primeraného rozpočtového nástroja. Rozhodnutie o použití fondu prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu v súlade s bodom 3.

V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

B.3. Nástroj flexibility

15. Nástroj flexibility s ročným stropom 200 miliónov EUR (v bežných cenách) má umožniť financovanie jednoznačne špecifikovaných výdavkov v príslušnom rozpočtovom roku a do výšky určenej sumy, ktoré by nebolo možné financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viac okruhov.

Časť ročnej sumy, ktorá sa nepoužije, možno preniesť do roku n + 2. Ak sa mobilizujú prostriedky nástroja flexibility, ako prvé sa budú čerpať prenesené prostriedky, a to v poradí v akom boli prevedené. Časť ročnej sumy z roku n, ktorá sa nepoužije v roku n + 2, prepadne.

Komisia vypracuje návrh na použitie prostriedkov nástroja flexibility po preskúmaní všetkých možností na prerozdelenie rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu, pre ktorý sa požadujú dodatočné výdavky.

V návrhu sa stanovia potreby, ktoré treba pokryť, a príslušná suma. Možno ho predložiť v ktoromkoľvek rozpočtovom roku v priebehu rozpočtového postupu.

Rozhodnutie o použití prostriedkov nástroja flexibility prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu v súlade s bodom 3.

Dohoda sa dosiahne v rámci ročného rozpočtového postupu.

B.4. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

16. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je určený na poskytovanie dodatočnej podpory pracovníkom, ktorých zasiahli dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu, s úmyslom pomôcť im pri ich opätovnom začlenení na trhu práce.

Fond nesmie presiahnuť ročnú sumu 500 miliónov EUR (v bežných cenách), ktorú možno čerpať z akejkoľvek rezervy existujúcej v rámci stropu celkových výdavkov predchádzajúceho roka a/alebo zo zrušených viazaných rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich dvoch rokov, s výnimkou tých, ktoré súvisia s okruhom 1b finančného rámca.

Rozpočtové prostriedky budú prostredníctvom bežného rozpočtového postupu zahrnuté do všeobecného rozpočtu Európskej únie, hneď ako Komisia určí dostatočné rezervy a/alebo zrušené záväzky v súlade s druhým odsekom.

Ak sú splnené podmienky pre mobilizáciu prostriedkov fondu, ako je stanovené v príslušnom základnom právnom akte, Komisia navrhne, aby sa prostriedky fondu použili. Rozhodnutie o použití prostriedkov fondu prijmú spoločne obidve zložky rozpočtového orgánu v súlade s bodom 3.

Súčasne s predložením svojho návrhu rozhodnutia o použití prostriedkov fondu Komisia predloží obidvom zložkám rozpočtového orgánu návrh na presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, začne sa postup trialógu.

Presuny súvisiace s fondom sa vykonajú v súlade s článkom 24 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

ČASŤ II – ZLEPŠENIE MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE V PRIEBEHU ROZPOČTOVÉHO POSTUPU

A. POSTUP MEDZIINšTITUCIONÁLNEJ SPOLUPRÁCE

17. Podrobnosti týkajúce sa medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti rozpočtu sú uvedené v prílohe.

B. ZAčLENENIE FINANčNÝCH USTANOVENÍ DO LEGISLATÍVNYCH AKTOV

18. Každý legislatívny akt, ktorý sa týka viacročných programov prijatých prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, obsahuje ustanovenie, v ktorom legislatívny orgán stanovuje finančné krytie príslušného programu.

V priebehu ročného rozpočtového postupu bude táto suma predstavovať pre rozpočtový orgán referenčnú hodnotu.

Rozpočtový orgán a Komisia sa zaväzujú, že sa pri vypracovaní návrhu rozpočtu neodchýlia od tejto sumy o viac ako 5 %, a to počas celého obdobia trvania príslušného programu, ak sa nevyskytnú nové, objektívne a dlhodobé okolnosti, ktoré budú výslovne a presne odôvodnené, pričom sa zohľadnia výsledky získané pri vykonávaní programu, najmä na základe hodnotenia. Žiadne zvýšenie vyplývajúce z takejto zmeny nesmie prekročiť existujúci strop príslušného okruhu, a to bez toho, aby bolo dotknuté použitie nástrojov uvedených v nariadení o VFR a v tejto dohode.

Tento bod sa nevzťahuje na rozpočtové prostriedky pre súdržnosť, schválené prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a vopred pridelené členskými štátmi, obsahujúce finančné krytie na celé obdobie trvania programu.

19. Legislatívne akty, ktoré sa týkajú viacročných programov a ktoré nie sú prijímané prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, nebudú obsahovať „sumu považovanú za potrebnú“.

Ak by Rada vyjadrila záujem zahrnúť referenčnú sumu, bude sa táto skutočnosť považovať za dôkaz predstavujúci prejav vôle legislatívneho orgánu a neovplyvní právomoci rozpočtového orgánu vymedzené v ZFEÚ. Toto ustanovenie sa uvedie vo všetkých legislatívnych aktoch, ktoré obsahujú takúto referenčnú sumu.

Ak bola daná suma predmetom dohody prijatej v zmierovacom postupe uvedenom v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 4. marca 1975[4], bude sa považovať za referenčnú sumu v zmysle bodu 15 tejto dohody.

C. VÝDAVKY TÝKAJÚCE SA DOHÔD O RYBOLOVE

20. Výdavky týkajúce sa dohôd o rybolove podliehajú týmto osobitným pravidlám:

Komisia sa zaväzuje, že bude Európsky parlament pravidelne informovať o príprave a priebehu rokovaní vrátane vplyvov na rozpočet .

Inštitúcie sa zaväzujú, že v priebehu legislatívneho procesu, ktorý sa týka dohôd o rybolove, vynaložia všetko úsilie na to, aby všetky postupy prebehli čo najrýchlejšie .

Sumy plánované v rozpočte na nové dohody alebo na obnovenie dohôd, ktoré nadobúdajú platnosť po 1. januári príslušného rozpočtového roka, sa zahrnú do rezervy .

Ak sa ukáže, že rozpočtové prostriedky týkajúce sa dohôd o rybolove (vrátane rezervy) sú nedostatočné, Komisia poskytne rozpočtovému orgánu informácie potrebné na výmenu názorov formou trialógu, prípadne zjednodušeného, o príčinách tejto situácie a o opatreniach, ktoré sa môžu prijať podľa stanovených postupov. V prípade potreby Komisia navrhne vhodné opatrenia .

Komisia štvrťročne predkladá rozpočtovému orgánu podrobné informácie o vykonávaní platných dohôd a finančnú prognózu na zostávajúcu časť roka .

D. FINANCOVANIE SPOLOčNEJ ZAHRANIčNEJ A BEZPEčNOSTNEJ POLITIKY (SZBP)

21. V prípade výdavkov na SZBP, ktoré sa účtujú na ťarchu všeobecného rozpočtu Európskej únie v súlade s článkom 41 Zmluvy o Európskej únii, sa inštitúcie budú snažiť v zmierovacom výbore a na základe návrhu rozpočtu vypracovaného Komisiou dospieť každý rok k dohode o výške operačných výdavkov, ktoré sa zaúčtujú na ťarchu rozpočtu Európskej únie, a o rozdelení tejto sumy medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP, ako sa navrhuje vo štvrtom odseku tohto bodu. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, Európsky parlament a Rada zahrnú do rozpočtu sumu uvedenú v predchádzajúcom rozpočte, alebo sumu navrhovanú v návrhu rozpočtu, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

Celková suma operačných výdavkov na SZBP sa rozdelí medzi články rozpočtovej kapitoly SZBP tak, ako sa navrhuje vo štvrtom odseku tohto bodu. Každý článok bude zahŕňať už prijaté nástroje, predpokladané nástroje, ktoré zatiaľ neboli prijaté, a všetky budúce, t. j. nepredvídané nástroje, ktoré má Rada prijať počas príslušného rozpočtového roka.

Keďže Komisia je na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách oprávnená autonómne presúvať rozpočtové prostriedky medzi článkami v rámci rozpočtovej kapitoly SZBP, zabezpečí sa v tejto súvislosti nevyhnutná flexibilnosť potrebná na rýchle vykonávanie akcií SZBP. V prípade, že suma rozpočtovej kapitoly SZBP počas rozpočtového roka nie je dostatočná na pokrytie potrebných výdavkov, Európsky parlament a Rada budú na návrh Komisie hľadať urýchlene riešenie, pričom sa zohľadní článok 2 nariadenia o VFR a bod 10 tejto dohody.

V rámci rozpočtovej kapitoly SZBP by mohli byť články, do ktorých sa zahrnú akcie SZBP, označené takto:

22. operácie krízového riadenia, predchádzanie konfliktom, riešenie konfliktov a stabilizácia, monitorovanie a zavádzanie mierových a bezpečnostných procesov,

23. nešírenie zbraní a odzbrojenie,

24. núdzové opatrenia,

25. prípravné a následné opatrenia,

26. osobitní zástupcovia Európskej únie.

Suma na opatrenia zahrnuté v článku uvedenom v tretej zarážke nesmie prekročiť 20 % celkovej sumy rozpočtovej kapitoly SZBP.

27. Každý rok konzultuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s Európskym parlamentom výhľadový dokument, ktorý sa predloží do 15. júna príslušného roku a v ktorom sa stanovia hlavné aspekty a základné možnosti SZBP, vrátane finančných vplyvov na všeobecný rozpočet Európskej únie, a hodnotenia opatrení zavedených v roku n – 1. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bude okrem toho v rámci pravidelného politického dialógu o SZBP informovať Európsky parlament prostredníctvom spoločných konzultačných zasadnutí, ktoré sa majú schváliť najneskôr na zasadnutí zmierovacieho výboru a ktoré sa majú konať najmenej päťkrát za rok. Účasť na týchto zasadnutiach sa vymedzuje takto:

28. Európsky parlament: kancelárie dvoch príslušných výborov,

29. Rada: predseda Politického a bezpečnostného výboru.

Komisia bude vyzvaná k účasti na týchto zasadnutiach.

Vždy, keď Rada prijme rozhodnutie v oblasti SZBP, ktoré je spojené so vznikom výdavkov, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zašle bezodkladne a v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní po prijatí konečného rozhodnutia Európskemu parlamentu odhad predpokladaných nákladov („finančný výkaz“), najmä nákladov, ktoré sa týkajú časového rámca, zamestnancov, využívania priestorov a inej infraštruktúry, prepravných zariadení, požiadaviek na odborné vzdelávanie a bezpečnostných predpisov.

Každý štvrťrok bude Komisia informovať rozpočtový orgán o vykonávaní akcií SZBP a o finančných prognózach na zostávajúcu časť roka.

ČASŤ III – RIADNE FINANČNÉ HOSPODÁRENIE S FINANČNÝMI PROSTRIEDKAMI EÚ

FINANčNÉ PLÁNOVANIE

30. Komisia dvakrát za rok, prvý raz v máji/júni, predloží (spolu s dokumentmi priloženými k návrhu rozpočtu) a druhý raz v decembri/januári (po prijatí rozpočtu) úplný finančný plán pre okruhy 1a, 2 (pre životné prostredie a rybné hospodárstvo), 3a, 3b a 4 finančného rámca. V tomto dokumente, rozdelenom do okruhov, oblastí politík a rozpočtových riadkov, by mali byť uvedené:

a) platné právne predpisy s rozlíšením medzi viacročnými programami a ročnými akciami:

31. v prípade viacročných programov by Komisia mala uviesť postup, na základe ktorého boli prijaté (riadny a mimoriadny legislatívny postup), ich trvanie, referenčné sumy, prídely na administratívne výdavky,

32. v prípade ročných akcií (pilotné projekty, prípravné akcie, agentúry) a akcií financovaných na základe výsadných práv Komisie, by Komisia mala uviesť viacročné odhady a (v prípade pilotných projektov a prípravných akcií) zostávajúce rezervy v rámci schválených stropov stanovených v článku 32 pravidiel na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách[5];

b) prejednávané legislatívne návrhy : prejednávané návrhy Komisie s uvedením odkazu na rozpočtový riadok (nižšia úroveň), kapitolu a oblasť politiky. Na to, aby bolo možné zhodnotiť finančné dôsledky, mal by sa nájsť mechanizmus aktualizácie tabuliek vždy, keď sa prijme nový návrh.

Komisia by mala zvážiť možnosť krížových odkazov medzi jej finančným a legislatívnym plánom, aby sa dosiahli presnejšie a spoľahlivejšie prognózy. Pri každom legislatívnom návrhu by Komisia mala uviesť, či je alebo nie je zahrnutý do plánu na máj – december. Rozpočtový orgán by mal byť informovaný najmä o:

a) všetkých nových legislatívnych aktoch, ktoré sa prijali, ale nezahrnuli do dokumentu na máj – december (s príslušnými sumami);

b) všetkých právnych predpisoch v legislatívnom konaní, ktoré sa predložili, ale nezahrnuli do dokumentu na máj – december (s príslušnými sumami);

c) právnych predpisoch, ktoré sú zahrnuté do ročného legislatívneho pracovného programu Komisie, pričom sa uvedú akcie, ktoré môžu mať finančný vplyv (áno/nie).

V prípade potreby by mala Komisia vždy uviesť zmenu plánu vyplývajúcu z nových legislatívnych návrhov.

B. AGENTÚRY A EURÓPSKE šKOLY

33. Komisia pri predkladaní svojho návrhu na zriadenie novej agentúry posúdi vplyv na príslušný výdavkový okruh. Na základe tejto informácie a bez toho, aby boli dotknuté legislatívne postupy upravujúce zriadenie agentúry, sa obidve zložky rozpočtového orgánu v rámci rozpočtovej spolupráce zaviažu, že sa včas dohodnú na financovaní danej agentúry.

Podobný postup sa uplatní aj vtedy, keď sa bude uvažovať o zriadení novej európskej školy.

Postup bude zahŕňať tieto fázy:

34. po prvé, Komisia bude systematicky predkladať každý návrh na zriadenie novej agentúry na prvom zasadnutí trialógu, ktoré sa bude konať po prijatí jej návrhu, predloží finančný výkaz priložený k právnemu aktu, ktorým sa navrhuje zriadenie agentúry, a uvedie jeho dôsledky na zostávajúce obdobie finančného plánovania,

35. po druhé, so zreteľom na pokrok dosiahnutý v legislatívnom procese a za predpokladu, že obidve zložky rozpočtového orgánu majú možnosť zaujať stanovisko k finančným dôsledkom návrhu pred prijatím právneho aktu, zriadenie novej agentúry sa zaradí do programu následného trialógu (v naliehavých prípadoch v zjednodušenej forme) s cieľom dosiahnuť dohodu o financovaní,

36. po tretie, dohoda, ktorá sa dosiahne počas trialógu, sa potvrdí v spoločnom vyhlásení, ktoré musia schváliť obidve zložky rozpočtového orgánu v súlade so svojím rokovacím poriadkom.

C. NOVÉ FINANčNÉ NÁSTROJE

37. Inštitúcie súhlasia, že zavedenie mechanizmov spolufinancovania je nevyhnutné na to, aby sa prostredníctvom zvýšenia stimulov financovania posilnil pákový efekt rozpočtu Európskej únie.

Súhlasia s podporou rozvoja primeraných viacročných finančných nástrojov, ktoré pôsobia ako podnet pre verejných a súkromných investorov.

Komisia pri predkladaní návrhu rozpočtu predloží rozpočtovému orgánu správu o činnostiach financovaných Európskou investičnou bankou, Európskym investičným fondom a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj na podporu investícií do výskumu a vývoja, transeurópskych sietí a malých a stredných podnikov.

V Bruseli […]

Za Európsky parlament Za Radu Za Komisiu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka člen/členka Komisie […] […] […]

PRÍLOHA – MEDZIINŠTITUCIONÁLNA SPOLUPRÁCA V OBLASTI ROZPOČTU

Časť A. Harmonogram rozpočtového postupu

38. Pokiaľ ide o jednotlivé kroky rozpočtového postupu, inštitúcie sa riadia harmonogramom vymedzeným v bodoch 2, 3, 8, 9, 11, 12 a 14 tejto prílohy. V dostatočnom predstihu pred začatím rozpočtového postupu sa v prípade potreby môžu spoločne dohodnúť na všetkých úpravách tohto harmonogramu, ktoré považujú za vhodné.

Časť B. Priority rozpočtového postupu

39. V dostatočnom predstihu pred prijatím návrhu rozpočtu zo strany Komisie a najneskôr v apríli sa zvolá zasadnutie trialógu, na ktorom sa prediskutujú možné priority pre rozpočet v nastávajúcom rozpočtovom roku.

Časť C. Zostavenie návrhu rozpočtu a aktualizácia odhadov

40. Komisia prijme návrh rozpočtu v poslednom týždni mesiaca apríl alebo najneskôr počas prvého týždňa mesiaca máj.

41. Komisia každý rok predloží návrh rozpočtu, v ktorom stanoví skutočné požiadavky Európskej únie na financovanie.

Zohľadní:

a) prognózy členských štátov v súvislosti so štrukturálnymi fondmi;

b) využitie rozpočtových prostriedkov, pričom sa snaží zachovať striktnú súvislosť medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami;

c) možnosti zavedenia nových politík prostredníctvom pilotných projektov a/alebo nových prípravných akcií alebo pokračovania vo vykonávaní viacročných akcií, ktoré sa majú skončiť po tom, ako sa zhodnotí, či bude možné zabezpečiť prijatie základného právneho aktu v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách (vymedzenie základného právneho aktu, nevyhnutnosť základného právneho aktu v záujme plnenia a výnimky);

d) potrebu zabezpečiť, aby akákoľvek zmena výdavkov v súvislosti s predchádzajúcim rozpočtovým rokom bola v súlade s obmedzeniami rozpočtovej disciplíny.

42. Pokiaľ to bude možné, inštitúcie sa budú vyhýbať vytváraniu rozpočtových položiek s bezvýznamnými sumami výdavkov na operácie.

43. Obidve zložky rozpočtového orgánu sa tiež zaväzujú, že zohľadnia posúdenie možností plnenia rozpočtu, ktoré uviedla Komisia v jej návrhoch a v súvislosti s plnením bežného rozpočtu.

44. V záujme riadneho finančného hospodárenia a kvôli účinku hlavných zmien v hlavách a kapitolách rozpočtovej nomenklatúry o zodpovednosti útvarov Komisie za predkladanie správ o hospodárení sa obidve zložky rozpočtového orgánu zaväzujú prediskutovať s Komisiou všetky takéto hlavné zmeny počas zmierovacieho postupu.

45. V súlade s článkom 314 ods. 2 ZFEÚ môže Komisia až do zvolania zmierovacieho výboru, zmeniť a doplniť návrh rozpočtu, pokiaľ je to potrebné, a to aj prostredníctvom opravného listu, ktorým aktualizuje odhady výdavkov na poľnohospodárstvo. Komisia predloží informácie o týchto aktualizáciách obidvom zložkám rozpočtového orgánu, hneď ako sú k dispozícii. Komisia poskytne rozpočtovému orgánu všetky oprávnené dôvody, ktoré si od nej vyžiada.

Časť D. Rozpočtový postup pred zmierovacím postupom

46. Zasadnutie trialógu sa zvolá v dostatočnom predstihu pred čítaním v Rade s cieľom umožniť inštitúciám vymeniť si názory o návrhu rozpočtu.

47. Na to, aby Komisia mohla v dostatočnom predstihu zhodnotiť vykonateľnosť zmien a doplnení, ktoré plánuje zaviesť rozpočtový orgán a ktorými sa zriaďujú nové prípravné akcie/pilotné projekty, alebo sa predlžuje trvanie existujúcich akcií alebo projektov, obidve zložky rozpočtového orgánu informujú Komisiu do polovice júna o svojich zámeroch v tomto ohľade, aby sa prvá diskusia mohla uskutočniť už na tomto trialógu.

48. Rada ukončí svoje čítanie najneskôr do konca júla.

49. Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet hlasuje na svojom čítaní najneskôr do konca septembra alebo začiatku októbra a plénum Európskeho parlamentu hlasuje na svojom čítaní do polovice októbra.

Časť E. Zmierovací postup

50. Ak Európsky parlament prijme zmeny a doplnenia, predseda Európskeho parlamentu zvolá so súhlasom predsedu Rady a s náležitým zreteľom na ustanovenia ZFEÚ zmierovací výbor. Zvolanie zmierovacieho výboru sa podpíše a predloží v tom istom čase ako hlasovanie o rozpočte na plenárnom zasadnutí.

51. Inštitúcie úzko spolupracujú s cieľom ukončiť prácu zmierovacieho výboru v lehote 21 dní do polovice novembra.

52. Inštitúcie si čo najskôr vymenia potrebnú dokumentáciu, aby mohol zmierovací výbor vypracovať dohodu o spoločnom návrhu.

53. Pred hlasovaním Európskeho parlamentu sa môže zorganizovať technické prípravné stretnutie s cieľom určiť pracovný postup.

54. Zmierovaciemu výboru predsedajú spoločne zástupca Európskeho parlamentu a zástupca Rady. Zasadnutiam výboru predsedá spolupredseda tej inštitúcie, ktorá je organizátorom zasadnutia. Každá inštitúcia, v súlade so svojím rokovacím poriadkom, vymenuje účastníkov na každé zasadnutie a vymedzí ich rokovací mandát.

55. V súlade s článkom 314 ods. 5 druhým pododsekom ZFEÚ sa Komisia zúčastňuje na zmierovacích postupoch a vyvinie všetky potrebné iniciatívy s cieľom zblížiť pozície Európskeho parlamentu a Rady.

56. Termíny a programy zasadnutí zmierovacieho výboru stanovujú spoločne spolupredsedovia na účely účinného fungovania zmierovacieho výboru v priebehu celého zmierovacieho postupu. Plánované termíny sa konzultujú s Komisiou.

57. Trialógy sa uskutočňujú na rôznych úrovniach zastúpenia počas celého zmierovacieho postupu s cieľom vyriešiť zostávajúce problémy a pripraviť podmienky pre dosiahnutie dohody v zmierovacom výbore.

58. Zasadnutia zmierovacieho výboru a trialógy sa striedavo uskutočňujú v priestoroch Európskeho parlamentu a Rady s cieľom rovnomerného využívania zariadení vrátane tlmočníckeho vybavenia.

59. Funkciu sekretariátu zmierovacieho výboru vykonávajú spoločne sekretariát Európskeho parlamentu a Generálny sekretariát Rady v spojení s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre rozpočet na základe jasne a vopred stanovených úloh.

60. Zmierovací výbor má k dispozícii návrh rozpočtu Komisie, pozíciu Rady a zmeny a doplnenia navrhované Európskym parlamentom. Okrem toho Komisia predloží svoje stanovisko k vykonateľnosti pozície Rady, zmien a doplnení Európskeho parlamentu a prípadne svoje informačné oznámenie k plneniu rozpočtu.

61. Dohoda o spoločnom návrhu sa vypracuje na zasadnutí zmierovacieho výboru alebo následne, prostredníctvom výmeny listov medzi spolupredsedami. Kópie týchto listov sa pošlú Komisii.

62. Obidve zložky rozpočtového orgánu podniknú všetky kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa výsledky, ktoré sa dosiahli v zmierovacom postupe, dodržiavali počas celého rozpočtového postupu v súlade s ustanoveniami ZFEÚ.

63. Inštitúcie sa budú usilovať o to, aby uskutočnili spoločnú tlačovú konferenciu s cieľom oznámiť úspešný výsledok zmierovacieho postupu. Takisto sa budú snažiť vydať spoločné tlačové vyhlásenie.

64. Len čo zmierovací výbor odsúhlasí spoločný návrh, Európsky parlament a Rada sa budú usilovať čo najskôr schváliť výsledok zmierovacieho výboru podľa článku 314 ods. 6 ZFEÚ v súlade so svojimi rokovacími poriadkami.

Časť F. Opravné rozpočty

Všeobecné zásady

65. So zreteľom na to, že opravné rozpočty sa často zameriavajú na osobitné a niekedy naliehavé otázky, inštitúcie sa dohodnú na ďalej uvedených zásadách s cieľom zabezpečiť potrebnú medziinštitucionálnu spoluprácu na účely hladkého a rýchleho prijímania opravných rozpočtov a, pokiaľ je to možné, vyhnú sa tomu, aby museli zvolávať zmierovacie zasadnutie kvôli opravným rozpočtom.

66. Pokiaľ je to možné, inštitúcie sa budú usilovať obmedziť počet opravných rozpočtov.

Harmonogram

67. Komisia bude vopred informovať obidve zložky rozpočtového orgánu o možných termínoch prijatia návrhov opravných rozpočtov bez toho, aby bol dotknutý konečný dátum prijatia.

68. V súlade so svojím rokovacím poriadkom sa každá zložka rozpočtového orgánu bude snažiť preskúmať návrh opravného rozpočtu, ktorý vypracovala Komisia, a to čo najskôr po jeho prijatí Komisiou.

69. Na účely urýchlenia postupu obidve zložky rozpočtového orgánu zabezpečia čo najväčšiu možnú koordinovanosť svojich pracovných harmonogramov s cieľom umožniť súvislé a súčinné vedenie postupov, smerujúce k zosúladeniu pozícií. Usilujú sa preto čo najskôr vytvoriť indikatívny časový plán pre rôzne fázy vedúce ku konečnému prijatiu opravného rozpočtu.

Obidve zložky rozpočtového orgánu budú prihliadať na relatívnu naliehavosť opravného rozpočtu a na potrebu schváliť ho včas, aby bol účinný počas príslušného rozpočtového roka.

Spolupráca jednotlivých zložiek rozpočtového orgánu počas čítania

70. Inštitúcie budú spolupracovať v dobrej viere počas celého postupu, aby, pokiaľ je to možné, umožnili prijatie opravných rozpočtov v začiatočnej fáze postupu.

Ak je to potrebné a ak existuje potenciálny názorový rozdiel, obidve zložky rozpočtového orgánu pred prijatím konečnej pozície k opravnému rozpočtu alebo Komisia môžu navrhnúť zvolanie osobitného trialógu s cieľom diskutovať o rozdieloch a pokúsiť sa dosiahnuť kompromis.

71. Všetky návrhy opravných rozpočtov, ktoré vypracovala Komisia a ktoré neboli s konečnou platnosťou schválené, sa budú pravidelne zaraďovať do programu trialógov plánovaných v rámci ročného rozpočtového postupu. Komisia predloží návrhy opravných rozpočtov a, pokiaľ je to možné, obidve zložky rozpočtového orgánu oznámia svoju príslušnú pozíciu pred zasadnutím trialógu.

72. V prípade, že sa počas trialógu dosiahne kompromis, každá zložka rozpočtového orgánu sa zaväzuje, že pri rokovaní o opravnom rozpočte v súlade so zmluvou a jej interným rokovacím poriadkom zohľadní výsledky trialógu.

Spolupráca jednotlivých zložiek rozpočtového orgánu po čítaní

73. V prípade, že Európsky parlament schváli pozíciu Rady bez zmien a doplnení, opravný rozpočet sa prijme.

74. Ak Európsky parlament schváli zmeny a doplnenia väčšinou svojich členov, uplatňuje sa článok 314 ods. 4 písm. c) ZFEÚ. Pred zasadnutím zmierovacieho výboru sa však zvolá trialóg.

75. V prípade dohody dosiahnutej počas trialógu a pod podmienkou súhlasu každej zložky rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o výsledky trialógu, zmierovací postup sa ukončí výmenou listov bez toho, aby musel zasadať zmierovací výbor.

76. Ak sa počas trialógu nedosiahne žiadna dohoda, zmierovací výbor zasadne a zorganizuje si prácu v súlade s okolnosťami, s cieľom ukončiť rozhodovací proces, pokiaľ je to možné, pred uplynutím dvadsaťjedendňovej lehoty stanovenej v článku 314 ods. 6 ZFEÚ. Zmierovací výbor môže dospieť k dohode prostredníctvom výmeny listov.

[1] Ú. v. EÚ L , s. .

[2] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

[4] Ú. v. ES C 89, 22.4.1975, s. 1.

[5] Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

Top