52010DC0461

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 8.9.2010

KOM(2010) 461 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

POZNATKY O MORI 2020 námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu

SEK(2010) 999 SEK(2010) 998

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

POZNATKY O MORI 2020 námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu

SÚVISLOSTI

Poznatky sú hnacou silou udržateľného rastu v prepojenom globálnom hospodárstve, a preto sú základným prvkom na dosiahnutie rozumného rastu v Európskej únii v súlade so stratégiou Európa 2020[1]. Prehlbovanie poznatkov o moriach a oceánoch, ktoré tvoria 71 % povrchu našej planéty je jedným z troch medzi odvetvových nástrojov integrovanej námornej politiky EÚ[2]. Poznatky o mori môžu pomôcť uplatneniu ďalších dvoch nástrojov – lepšieho priestorového plánovania a integrovaného námorného dohľadu. Nie je možné predpovedať rozsah budúcich zmien v oceánskych systémoch, ich dosah na ľudskú činnosť a spätný vplyv zmien v ľudskom správaní na oceán, ak nepochopíme, akým spôsobom funguje systém v súčasnosti a ako fungoval v minulosti. Poznatky sú potrebné na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia morských vôd, v súlade s rámcovou smernicou o námornej stratégii ide o environmentálny pilier integrovanej námornej politiky. Poznatky sú základným komponentom plánu EÚ na integráciu morského a námorného výskumu[3]a príspevkom k digitálnej agende[4].

Poznatky o mori sa začínajú získavať monitorovaním mora a oceánov. Údaje z týchto monitorovaní sa zbierajú, potom analyzujú s cieľom dospieť k informáciám a poznatkom. Poznatky možno následne uplatňovať v záujme dosiahnutia rozumného udržateľného rastu, posúdenia stavu morského ekosystému alebo v záujme ochrany pobrežných komunít.

Toto oznámenie sa v podstate týka prvých dvoch štádií procesu – t. j. zberu údajov a ich zhromažďovania – z hľadiska toho, že verejné informácie sú v zásade verejným dobrom, z ktorého môže mať prospech široké spektrum zainteresovaných činiteľov, zatiaľ čo uplatňovanie údajov je vo väčšej miere špecializované a možno sa k nemu dostať buď prostredníctvom trhu alebo strategických cielených iniciatív. Zber údajov je z dôvodu subsidiarity prevažne v zodpovednosti členských štátov. EÚ disponuje potenciálom hodnotne prispieť v štádiu zhromažďovania údajov, keďže je potrebné zabezpečiť jednotnosť vo všetkých štátoch a medzi rozličnými používateľskými komunitami.

Závery Rady o integrovanej námornej politike zo 16. novembra 2009[5] povzbudili Komisiu k tomu, aby vypracovala návrhy na zlepšenie využívania vedeckých poznatkov. Toto oznámenie reaguje na uvedenú požiadavku v tom zmysle, že načrtáva postup pre koordinovanejší prístup k zberu a zhromažďovaniu námorných dát a opisuje akčný plán, v ktorom by opatrenia rozličných politík EÚ prispeli k splneniu celkového cieľa.

SÚčASNÉ VÝZVY

Väčšina námorných dát zbieraných verejnými inštitúciami v členských štátoch EÚ jednotlivo alebo spoločne za náklady prevyšujúce 1 miliardu EUR[6] ročne sa v súčasnosti zbiera s konkrétnym úmyslom, napríklad s úmyslom využívať morské zdroje, zaručiť bezpečnú navigáciu, sledovať súlad s nariadeniami alebo overovať vedecké hypotézy. Ako sa však vo verejnej konzultácii[7] potvrdilo, spracúvanie alebo uplatňovanie týchto údajov sa stretáva s mnohými prekážkami. Pre užívateľov je zložité zimiť, ktoré údaje už existujú. Sú zavedené obmedzenia prístupu, používania a opakovaného používania. Ďalšími prekážkami sú čiastočné normy, vzory a nomenklatúra, nedostatok dôsledných a presných informácií, cenová politika niektorých poskytovateľov služieb a nedostatočné časové alebo priestorové rozlíšenie. Nie je preto možné vyvinúť inovatívne nové produkty a služby na základe príslušných údajov[8].

CIELE

V kontexte tohto oznámenia sa v záujme zdokonalenia poznatkov o mori stanovujú tri ciele:

1. znížiť prevádzkové náklady a obmedziť oneskorenia pre používateľov námorných dát, a preto:

- napomáhať konkurencieschopnosť súkromného priemyslu v globálnom hospodárstve a odpovedať na výzvu udržateľnosti,

- zlepšovať kvalitu verejného rozhodovania na všetkých úrovniach,

- posilňovať vedecký výskum mora,

2. zvýšiť hospodársku súťaž a inováciu medzi používateľmi a opakovanými používateľmi námorných dát rozširovaním prístupu k rýchlo dostupným, uceleným údajom o mori, ktorých kvalita je overená;

3. obmedziť neistotu v poznatkoch o oceánoch a moriach a poskytovať tak spoľahlivý základ vyrovnania sa s budúcimi zmenami.

Plnenie týchto cieľov priamo prispieva k prioritným iniciatívam oznámeným v stratégii Európa 2020, napríklad „Inovácia v Únii“, „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „Priemyselná politika vo veku globalizácie“.

Podľa konzervatívneho odhadu výnosov z vytvorenia integrovanej siete na nahradenie súčasného fragmentovaného systému monitorovania mora je potrebných 300 miliónov EUR ročne[9]. Racionálnejšie využívanie námorných dát okrem toho nielen zvýši efektívnosť súčasných používateľov námorných dát, ale zároveň otvorí nové príležitosti inovácii a rastu.

VÝVOJ JESTVUJÚCICH NÁSTROJOV EÚ

V členských štátoch už prebieha zber množstva údajov a v niektorých prípadoch je to ich právnym záväzkom. Cieľom rozličných nástrojov a opatrení EÚ je zaručiť, aby bol v EÚ k dispozícii ucelený súbor dát a monitorovaní.

Tieto opatrenia zahrnujú tak záväzky, ako aj podporné opatrenia. Rozdiel medzi nimi nie je vždy jasný, ale vo všeobecnosti v prípade záväzkov zaväzujú právne predpisy EÚ členské štáty k zberu, zhromažďovaniu alebo poskytnutiu prístupu k údajom a v prípade podporných opatrení poskytuje EÚ určitú pomoc.

Smernice ES

Rámcovou smernicou o námornej stratégii[10] sa členské štáty zaväzujú k tomu, že „ vypracujú a vykonajú koordinované monitorovacie programy na priebežné posudzovanie environmentálneho stavu svojich morských vôd “. Zhromažďovanie obrazových údajov z úmorí a morských oblastí v rámci celej Európy si vyžaduje medzinárodnú a medzidisciplinárnu spoluprácu. Doterajšie skúsenosti ukázali, že spoločné využívanie údajov medzi jednotlivými odvetviami a členskými štátmi nefunguje jednotne, adekvátne, efektívne ani rýchlo. Situácia sa pravdepodobne nezlepší, pokiaľ Európska únia nebude konať v tejto oblasti alebo neposkytne podporu.

Smernicou INSPIRE[11] sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia na spoločné využívanie súborov údajov a služieb medzi orgánmi verejnej moci na účely zabezpečovania verejných úloh a smernicou o informáciách o životnom prostredí[12] sa od nich vyžaduje, aby údaje na požiadanie poskytovali. Smernicou o opakovanom použití informácií verejného sektora[13] sa ustanovuje spoločný legislatívny rámec, ktorým sa usmerňuje spôsob sprístupňovania informácií na opakované použitie zo strany orgánov verejného sektora, čím sa uľahčuje opakované použitie verejných údajov a odstraňujú sa prekážky ako diskriminačné postupy, monopolné trhy a nedostatok transparentnosti.

Tieto smernice poskytujú potrebný právny základ lepšieho používania námorných dát a v prípade smernice INSPIRE potrebný právny základ spoločných noriem. Ale samé o sebe nie sú dostačujúce. Nevzťahujú sa nevyhnutne na tie inštitúcie, ktoré nie sú verejnými orgánmi, ale disponujú množstvom námorných dát, napríklad vedecké a akademické inštitúcie rešpektujúce práva duševného vlastníctva. Nezaoberajú sa monitorovaniami v blízkom reálnom čase ani historickými archívmi údajov.

Revíziou smernice o informáciách verejného sektora[14] sa ukázalo, že opakovaní využívatelia údajov v odvetviach geografia a meteorológia pokladajú vysoké ceny, reštriktívne podmienky udeľovania povolení a diskrimináciu za prekážky využitia potenciálu opakovaného využívania informácií verejného sektora v plnej miere. Prístup k prioritným informáciám z projektov morského výskumu patriaceho pod rámcový program EÚ je povinný iba pre inštitúcie a orgány Spoločenstva, ktoré majú v úmysle tieto údaje využívať na rozvoj, vykonávanie a monitorovanie environmentálnych stratégií.

Rámec zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva

Nový rámec zberu údajov prijatý v roku 2008[15] zaväzuje členské štáty k zberu, správe a poskytovaniu vysokokvalitných údajov z oblasti rybného hospodárstva na účely vedeckého poradenstva, najmä pri prijímaní primeraných rozhodnutí pri správe rybného hospodárstva. Tieto činnosti sa vykonávajú v rámci viacročných národných programov, ktoré sú spolufinancované Úniou. V novom rámci sa od členských štátov vyžaduje, aby umožňovali využívanie týchto údajov ako základu pre poradenstvo pri správe rybného hospodárstva, pri uverejňovaní vedeckých prác, pre verejné rozpravy a pri účasti zainteresovaných strán na rozvoji politiky. V súčasnosti si okrem týchto účelov prístup k údajom, ich zhromažďovanie na úrovni úmoria a opakované používanie zhromaždených údajov vyžadujú súhlas všetkých zainteresovaných vlastníkov údajov.

Iniciatíva Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES)

GMES je rozsiahly program, ktorý pokrýva zem, atmosféru a morské prostredie. Je zameraný na poskytovanie služieb v oblastiach životného prostredia a bezpečnosti a z väčšej miery sa sústreďuje na satelitné merania a na produkty založené na týchto meraniach. Možnosti hlavnej námornej služby v rámci iniciatívy GMES sa v súčasnosti skúmajú prostredníctvom projektu MyOcean. Produkty sú k dispozícii na akékoľvek použitie vrátane komerčného použitia (ďalej v spracovateľskej vertikále), ale nevzťahujú sa na „nekontrolované rozosielanie údajov (šírenie informácií, napr. vysielaním, a rozposielaním cez internet...)“.

Spoločný systém environmentálnych informácií (SSEI) a WISE-more

Cieľom koncepcie spoločného systému environmentálnych informácií (SSEI)[16], ktorú podporila Európska komisia a Európska environmentálna agentúra (EEA), je modernizovať a zjednodušiť dostupnosť, výmenu a používanie údajov a informácií potrebných na vypracovanie a vykonávanie environmentálnej politiky, podľa ktorej sú súčasné, prevažne centralizované systémy podávania správ postupne vymieňané systémami založenými na prístupe, spoločnom využívaní a interoperabilite.

WISE-more je zložka SSEI v oblasti morského životného prostredia zameraná na splnenie požiadaviek na plnenie záväzkov podávania správ, ktoré vyplývajú z rámcovej smernice o námornej stratégii 2008/56/ES, a na informovanie európskej verejnosti o vykonávaní námorných stratégií. Bude rozšírením súčasného Systému informácií o vode pre Európu (WISE), ktorý sa týka blízkych pobrežných vôd, na morské prostredie.

ur-EMODnet

Sieť ur-EMODnet financovaná prostredníctvom prípravných akcií v rámci námornej politiky[17] je prototypom siete EMODnet[18], ktorá by mala byť užitočná pre odborníkov z námorného sektora a odborníkov na morské prostredie, ale ktorá je prvotne určená na overovanie koncepcie prípravy a na podporu spätnej väzby. Tematické skupiny[19] zhromažďujú existujúce údaje z rozličných zdrojov, pričom posudzujú ich kvalitu, zabezpečujú, aby obsahovali deskriptory (metaúdaje) ako čas a miesto merania, a sprístupňujú ich prostredníctvom tematických portálov. Množstvo poznatkov a technológií, ktoré tieto skupiny používajú, bolo vyvinutých v rámci výskumných programov EÚ[20]. Doteraz uvedené témy sú zhrnuté v tabuľke 1. Ich vzájomná prepojenosť sa posilňuje prostredníctvom rovnakých noriem a polročných koordinačných schôdzí. Úrovne údajov vytvorené prostredníctvom siete ur-EMODnet sú k dispozícii bez obmedzenia. V roku 2011 sa zamýšľa spustiť priebežné hodnotenie výsledkov a konečné hodnotenie v roku 2013, ktorými sa usmerní ďalšia činnosť.

Súčasná sieť ur-EMODnet samá osebe neposkytne dostatočné informácie pre celkové hodnotenie v roku 2013. Ukážka je príliš malá. Počet zahrnutých parametrov a úmorí je menší ako by bolo potrebné na uspokojenie potrieb komunity námorného sektora a odborníkov na morské prostredie. Rozlíšenie je príliš všeobecné. Bola by to príliš veľká zmena a veľké riziko priamo prejsť z prípravnej siete ur-EMODnet založenej na akciách na plnohodnotnú sieť EMODnet v rozsahu, ktorý bude potrebný podľa súčasných odhadov[21]. Navrhne sa nariadenie na financovanie ďalšieho rozvoja integrovanej námornej politiky v období 2011 – 2013. Naplnenie siete EMODnet bude jedným z opatrení financovaných na základe tohto nariadenia.

EÚ a národné agentúry

Pri uplatňovaní príslušných právnych predpisov EÚ sú okrem Európskej environmentálnej agentúry poverené poskytovaním pomoci Európskej komisii a členským štátom aj Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a Európska námorná bezpečnostná agentúra. V rámci svojich úloh zbierajú príslušné údaje[22], ktoré by mohli mať širšie použitie na iné účely. Ak sa dodržia preventívne opatrenia týkajúce sa zachovania dôvernosti, môžu sa tieto údaje v náležitej súhrnnej podobe šíriť vo väčšej miere.

Do zberu údajov sú zapojené aj mnohé vládne orgány členských štátov.

Údaje týkajúce sa pobrežia

Aby pobrežné orgány podporili rozhodovací proces a zapojenie verejnosti, je potrebné, aby tieto orgány zhromažďovali, využívali a poskytovali informácie. Rámec pre systémy pobrežných informácií sa zabezpečuje odporúčaním EÚ o integrovanom riadení pobrežných zón[23].

Podľa Eurostatu sú pobrežné regióny vymedzené ako štandardné štatistické regióny (NUTS[24] úroveň 3), v ktorých aspoň polovica obyvateľov žije vo vzdialenosti do 50 km od pobrežia[25]. Ide o 446 regiónov, z ktorých má 372 prístup k pobrežiu. Sociálno-ekonomické parametre, ako sú ukazovatele týkajúce sa obyvateľstva alebo HDP, sú pre väčšinu týchto regiónov voľne dostupné prostredníctvom webovej stránky Eurostatu. V prípade niektorých štátov ako Poľsko, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo sú tieto regióny také rozsiahle, že zahŕňajú aj obyvateľstvo žijúce hlboko vo vnútrozemí, a nemôžu preto vystihnúť osobitné znaky, ktoré sú typické pre pobrežné komunity. Pokusy zbierať dokonalejšie rozlíšené údaje neboli úspešné z dôvodu prehnaných poplatkov zo strany niektorých národných štatistických úradov, pretože niektoré národné štatistické úrady nemajú systematický spôsob riešenia žiadostí o poskytovanie údajov, a preto, že z dôvodu zachovania dôvernosti nemožno poskytovať údaje regiónom s jedným alebo dvoma podnikmi v príslušnom sektore.

Ekonomické údaje – príjem, výdavky, zamestnanosť – z oblastí rybného hospodárstva, akvakultúry a spracovania rýb sú rovnako zbierané ako súčasť rámca zberu údajov. Ekonomické údaje európskych rybárskych flotíl sú zhrnuté v ročnej hospodárskej správe[26] na vnútroštátnej úrovni a čoraz viac sa zbierajú na úrovni úmoria[27].

Mnohé regionálne orgány zavádzajú pobrežné informačné systémy zamerané na riadenie a plánovanie činností. Smernica INSPIRE a rozličné projekty Interreg[28] začínajú zabezpečovať určitú mieru interoperability medzi uvedenými systémami.

Tabuľka 1. Nie sú do nej zahrnuté údaje o tom, ako prispievajú iniciatívy EÚ k výskumným projektom v oblasti infraštruktúry námorných dát ani vnútroštátne iniciatívy. Nie sú zahrnuté ani „záväzky“ ako INSPIRE. Tabuľka obsahuje len údaje o podporných opatreniach čiastočne financovaných rozpočtom EÚ.

Parametre | Zber | Zhromažďovanie | Uplatňovanie |

Batymetria | ur-EMODnet | WISE-more |

Geológia | ur-EMODnet |

Fyzika | GMES (vesmír) | GMES (okrem blízkeho pobrežia), ur-EMODnet[29] | GMES, |

Rybné hospodárstvo (vrátane ekonomických údajov) | Rámec zberu údajov15 | Spoločné výskumné centrum (a iní používatelia údajov) | ICES[30], STECF[31], GFCM[32]. |

Chémia | ur-EMODnet | WISE-more |

Biológia | ur-EMODnet, GMES[33] | WISE-more |

Ľudská činnosť (iná ako rybolov)[34] | ur-EMODnet 37 | WISE-more |

Údaje týkajúce sa pobrežia | Eurostat |

Návrhy na zlepšenie súčasných nástrojov

Aby sa posilnili účinky uvedených nástrojov a opatrení navrhuje Komisia niektoré zlepšenia:

- Komisia prijme potrebné kroky na zabezpečenie lepšej dostupnosti údajov z programov podporovaných EÚ v oblasti regionálneho rozvoja a morského a námorného výskumu na opakované použitie uvedených údajov.

- Komisia preskúma v nadväznosti na odporúčanie EÚ o integrovanom riadení pobrežných zón [35], aké ďalšie opatrenia sú potrebné na podporu pobrežných informačných systémov.

- Ukážky morských služieb v rámci iniciatívy GMES sa budú financovať do roku 2014 prostredníctvom siedmeho rámcového programu, položky vesmír. Rokuje sa o následných opatreniach.

- Z krátkodobého hľadiska Komisia zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere zaviedli nové pravidlá prístupu k údajom o rybnom hospodárstve. V strednodobom a dlhodobom horizonte sa budú skúmať spôsoby rozšírenia možností prístupu k údajom.

- Aby sa čo najlepšie využili zdroje, WISE-more a EMODnet sa spoja v súvislosti s vykonávaním rámcovej smernice o morskej stratégii. WISE-marine sa plánuje zriadiť do polovice roka 2012, čím sa umožní zber a vizualizácia údajov členských štátov o morskom prostredí a ľudskej činnosti. WISE-marine bude rovnako ako EMODnet nadväzovať na WISE, čo je existujúci systém podávania správ, ktorý už členské štáty používajú na oznamovanie svojich posúdení v súvislosti s rámcovou smernicou o vode.

- Komisia má v úmysle začať s ďalším súborom opatrení s cieľom zlepšiť rozsah údajov, rozlíšenie a rozsah zhromažďovaných parametrov[36][37].

- Komisia zabezpečí, že jej agentúry budú pravidelne poskytovať údaje.

- Komisia v tom istom duchu podporuje členské štáty, aby poskytovali údaje zozbierané s osobitným zámerom a v prípade potreby uvedené podľa časového a priestorového hľadiska.

- Eurostat preskúma podrobné parametre týkajúce sa obyvateľstva a regiónov, aby mohol štatisticky lepšie vyjadriť vplyv pobrežia na vnútrozemné regióny.

Nedostatky v európskom systéme námorných dát sa budú napravovať prostredníctvom rozličných iniciatív. Tieto iniciatívy sledujú porovnateľné, nie však rovnaké ciele. Potrebné sú preto ďalšie kroky na zabezpečenie synergie medzi rozličnými snahami.

Komisia vykoná potrebné opatrenia na to, aby tieto iniciatívy zladila a zabezpečila tak bezproblémové a nerušené poskytovanie námorných dát a zároveň sa vyhla zdvojeniu úsilia pri zbere údajov. K týmto opatreniam patrí:

- zaručenie dodržiavania spoločných noriem[38],

- postupné približovanie stratégií týkajúcich sa údajov ku konečnému cieľu, ktorým je poskytovať slobodný prístup k údajom bez obmedzenia ich použitia,

- zabezpečenie vhodnosti údajov zhromažďovaných na základe iniciatív ako ur-EMODnet alebo na základe rámca zberu údajov z hľadiska potrieb rámcovej smernice o morskej stratégii,

- osobitné opatrenie ur-EMODnet v roku 2010 37 s cieľom zhromažďovať fyzikálne in-situ údaje ako vstup z hľadiska iniciatívy GMES, validovať vzorové výsledky iniciatívy GMES a zahrnúť blízke pobrežné vody[39], na ktoré sa GMES nevzťahuje,

- posúdenie nedostatkov monitorovacej siete v rokoch 2012 – 2013, keď sa sprístupnia výsledky opatrení prijatých v rámci ur-EMODnet a prototypu hlavnej námornej služby v rámci iniciatívy GMES,

- nadviazanie dialógu s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami s cieľom zabezpečiť, aby úsilie EÚ prispelo k vytvoreniu globálneho interoperačného systému poznatkov o mori.

SMEROM K OPERAčNEJ šTRUKTÚRE NÁMORNÝCH DÁT

Hoci nástroje a uvedené kroky majú svoju hodnotu, integrácia poznatkov o mori si vyžaduje výraznejší postup. Jednotný súbor údajov prekračujúci hranice členských štátov si vyžaduje cielenú operatívnu štruktúru. Jej konečná podoba bude závisieť od skúseností získaných pri realizácii projektov a iniciatív ako ur-EMODnet a MyOcean. Už v tomto štádiu je však vhodné oznámiť niektoré prvky, ktoré by sa mali do príslušnej štruktúry začleniť:

1. Európske námorné dáta sa v súčasnosti zbierajú s osobitným zámerom, ako je bezpečná navigácia alebo hospodárenie s rybnými zdrojmi, cieľom je však prejsť k vzorom, pri ktorých je od začiatku určené viacúčelové použitie.

2. Údaje by sa mali spravovať čo možno najbližšie k zdroju. Tieto údaje by mali byť náležite chránené v akreditovaných centrách údajov. Každé spracúvanie údajov, ktoré sú osobnými údajmi v zmysle smernice o ochrane údajov[40], musí byť v súlade s ustanoveniami smernice.

3. Účinná európska infraštruktúra námorných dát by mala obsahovať viaceré tematické skupiny na zhromažďovanie údajov[41]. Tematická skupina na zhromažďovanie údajov je združenie organizácií, ktoré zhromažďujú údaje z osobitnej tematickej oblasti, napríklad geologické úrovne alebo chemické kontaminujúce látky.

4. Aby sa dosiahlo udržateľné fungovanie systémov monitorovania mora a zisťovanie závažných nedostatkov v týchto systémoch, je potrebné integrované stanovisko na úrovni úmoria. Očakáva sa príspevok organizácií s poverením na úrovni úmoria, ako sú dohovory o regionálnych moriach[42], regionálne poradné rady pre rybné hospodárstvo a EuroGOOS[43].

5. V obmedzenom počte prípadov môže byť vhodné, aby sa podpora zo strany EÚ zameraná na infraštruktúru námorných dát a monitorovania mora rozšírila zo zhromažďovania údajov na ich analýzu a uplatňovanie; napríklad keď ide o poskytovanie ukazovateľov stavu morského prostredia.

6. Architektúra poznatkov si vyžaduje rozhodnutie o tom, ktoré údaje sa budú zbierať a akým spôsobom by sa mali zhromažďovať. Zároveň je potrebný aj sekretariát na spravovanie procesu.

S cieľom dospieť k realizácii takejto infraštruktúry Komisia navrhuje, aby:

- za stav poznatkov neboli výlučne zodpovedné vlády, európsky priemysel používal primerané zdroje na zabezpečenie náležitej ochrany poznatkov a keď už poznatky nemajú komerčnú hodnotu, na ich všeobecné šírenie,

- Komisia podporila komunikáciu medzi národnými dátovými centrami prostredníctvom pravidelných diskusií v rámci svojich skupín pre monitorovanie mora a skupín odborníkov a v rámci internetového fóra pre otázky o morskom prostredí s cieľom podporiť osvedčené postupy pri spracúvaní a šírení údajov.

- sa zaručilo integrované stanovisko, pokiaľ ide o potrebu monitorovania, aby Komisia preskúmala možnosť fungovania kontrolnej stanice úmoria [44] vypracovaním pilotných projekto 37 v období 2011 – 2013,

- Komisia na základe poskytovania rád zo strany členských štátov, kontrolných staníc úmoria a vlastných odborníkov pokračovala v určovaní priorít na zhromažďovanie údajov v sieti ur-EMODnet, ale aby v období 2011 – 2013 vypracovala návrh na trvalejšiu správu,

- Komisia zriadila vzorový sekretariát 37 , ktorý by riadil proces týkajúci sa siete ur-EMODnet – prípravu schôdzí, posudzovanie výstupov tematických skupín na zhromažďovanie údajov a výstupov kontrolných staníc úmoria, plnenie termínov, prípravu ročnej správy o činnosti.

RIADENIE PROCESU

Nezávislá skupina odborníkov sledovala rozšírený prístup k námorným dátam a monitorovaniu mora v oblasti zberu, zhromažďovania a uplatňovania námorných dát. Podpora tejto skupiny pomohla Komisii pri rozhodovaní o tematických prioritách a pracovných metódach. Skupina bude asistovať pri formálnom strednodobom posudzovaní začiatkom roka 2011 a pri vypracúvaní správy začiatkom roka 2012. Posudzovanie sa zameria aj na kvantitatívne ukazovatele, ktorými sa meria používanie údajov pochádzajúcich z prototypu ur-EMODnet vedcami, orgánmi a priemyslom. Skupina podá správu o pokroku, ktorý dosiahne pri plnení cieľov stanovených v tomto oznámení.

Komisia tiež ustanoví skupinu odborníkov z členských štátov, ktorej cieľom bude zabezpečiť súlad s prebiehajúcou činnosťou v členských štátoch.

ČASOVÝ PLÁN

Návrhy uvedené v tomto oznámení sa vzťahujú na opatrenia, ktoré je potrebné prijať zo strany Komisie v období 2011 – 2013. Na konci tohto obdobia sa vypracuje ďalšie posúdenie vplyvu, aby sa mohli naplánovať ďalšie kroky. Komisia vyzýva na zaujatie stanovísk k tomuto plánu.

[1] Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, 3.3.2010, KOM(2010) 2020

[2] Integrovaná námorná politika Európskej únie, Brusel, 10.10.2007, KOM(2007) 575 v konečnom znení

[3] Európska stratégia pre morský a námorný výskum. Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí, v Bruseli 3.9.2008, KOM(2008) 534 v konečnom znení

[4] „Digitálna agenda pre Európu“ 19.5.2010 KOM(2010) 245

[5] Závery Rady o integrovanej námornej politike, 2973. schôdza Rady pre všeobecné záležitosti, v Bruseli 16. novembra 2009

[6] Odhad bol vypočítaný v posúdení vplyvu pre toto oznámenie.

[7] Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Infraštruktúra námorných údajov, výsledok verejnej konzultácie, 22.1.2010, [SEK(2010) 73] v konečnom znení

[8] Prospech z lepších poznatkov o biotopoch morského dna by mal napríklad bio-prieskum na účely výroby nových produktov v medicíne alebo v spracovateľskom priemysle.

[9] V posúdení vplyvu sa odhaduje približne 100 miliónov EUR na podporu vedy, 56 miliónov EUR pre verejné orgány a 150 miliónov EUR pre súkromný sektor.

[10] Smernica 2008/56/ES

[11] Smernica 2007/2/ES, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE).

[12] Smernica 2003/4/ES

[13] Smernica 2003/98/ES

[14] Opakované použitie informácií verejného sektora – revízia smernice 2003/98/ES, v Bruseli 7.5.2009, KOM(2009) 212 v konečnom znení

[15] Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008

[16] Smerom k spoločnému systému environmentálnych informácií (SSEI) KOM(2008) 46 v konečnom znení, v Bruseli 1. februára 2008

[17] Finančný mechanizmus na prípravu návrhov s cieľom prijatia budúcich opatrení.

[18] európska námorná monitorovacia a dátová sieť

[19] Tematické skupiny sú konzorciá laboratórií, ktoré prijali zodpovednosť za zhromažďovanie údajov konkrétneho druhu a ich sprístupňovanie prostredníctvom jednotlivých portálov. V súčasnosti existujú štyri skupiny – pre hydrografiu/batymetriu, geológiu, biológiu a chémiu (pozri tabuľku 1). Pripravuje sa vytvorenie skupiny pre fyzikálne údaje.

[20] Rozhodnutie 1982/2006/ES o 7. výskumnom rámcovom programe je posledným zo skupiny programov financujúcich tvorbu a používanie námorných dát.

[21] Posúdenie vplyvu pre EMODnet.

[22] Napríklad údaje týkajúce sa ropných škvŕn, presunov lodí a rybolovnej činnosti.

[23] 2002/413/ES

[24] Opis štatistických regiónov pozri na http://ec.europa.eu/eurostat/ramon/nuts/basicnuts_regions_en.html.

[25] Hamburg sa do zoznamu doplnil, hoci nespĺňa uvedené kritérium.

[26] Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF), Hospodárska správa za rok 2009 o európskej rybárskej flotile EUR 24069 –ISBN 978-92-79-13867-6.

[27] Rozumie sa úmorie v ktorom sa uskutočňuje rybolov. Nie je vždy rovnaké s úmorím pobrežia, kde sa ryby vykladajú alebo kde sa nachádza domovský prístav príslušných plavidiel.

[28] Iniciatíva Spoločenstva, ktorej cieľom je podporovať spoluprácu medzi regiónmi v Európskej únii. Začala v roku 1989 a financuje sa v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

[29] Nezahŕňa merania z vesmíru, takže GMES nedodáva údaje do siete ur-EMODnet.

[30] Medzinárodná rada pre výskum mora

[31] Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo zriadený podľa článku 33 nariadenia Rady ES 2371/2002).

[32] Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more

[33] Merania chlorofylu z vesmíru prostredníctvom merania fytoplanktónu

[34] Výroba energie pri pobreží, plavebné cesty, ťažba štrku atď.

[35] Jednotlivé možnosti sa preskúmajú v rámci projektu PEGASO podporovaného na základe 7. rámcového programu.

[36] Ako je rozšírenie geologickej mapy na stredomorské a iberské atlantické pobrežie; rozlíšenie batymetrie zo štvrtiny minúty aspoň na desatinu minúty; zahrnujúc ďalšie pesticídy.

[37] Opatrenia sa budú financovať prostredníctvom navrhovaného nariadenia o rozpočtových prostriedkoch pre integrovanú námornú politiku.

[38] Vrátane nomenklatúry, formátov a jednotiek. Zaručí sa tak možnosť porovnávať a kombinovať údaje pochádzajúce z rozličných iniciatív. Základný rámec pritom poskytuje INSPIRE. INSPIRE je zo všetkých hľadísk v súlade s medzinárodnými normami.

[39] Blízke pobrežné vody je vedecký pojem používaný pri definovaní tých vôd, v ktorých si plytké vody, zložitá pobrežná topografia a prílivové a odlivové prúdy vyžadujú potrebu oveľa detailnejšieho prístupu z hľadiska fyzikálneho modelovania, ako je v súčasnosti obsiahnutý prístup v rámci základných námorných služieb GMES.

[40] Smernica 95/46/ES

[41] Patrí sem 1) prístup ku všetkým prvotným pozorovaniam, ktorými disponujú centrá určitého druhu, 2) tvorba a šírenie vrstiev údajov s uvedením hustoty pozorovania, kvality údajov, 3) konzistentnosť údajov (na základe súradnicovej siete alebo polygónu) za celé úmoria.

[42] Dohovory z Osparu, Helcolmu, Barcelony, Bukurešti.

[43] EuroGOOS je združenie vnútroštátnych vládnych agentúr a výskumných organizácií, ktoré sa v európskom rozsahu zaoberajú oceánografiou.

[44] Kontrolné stanice by nezávisle overovali úrovne údajov získané od každej tematickej skupiny na zhromažďovanie údajov, zabezpečovali vzájomnú zlučiteľnosť údajov od rozličných skupín a stanovovali priority ďalších pozorovaní na základe výmeny informácií s miestnymi zainteresovanými subjektmi. Tieto kontrolné stanice by mali konať v mene všetkých používateľov údajov o mori v rámci daného úmoria a mali by obsiahnuť všetky iniciatívy EÚ týkajúce sa údajov o mori – EMODnet, GMES, rámec zberu údajov atď.