52010DC0415

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 2.8.2010

KOM(2010)415 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Výročná správa Európskemu parlamentu a Rade o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC za rok 2009

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADEVýročná správa Európskemu parlamentu a Rade o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC za rok 2009

ÚVOD

Rozsah pôsobnosti

V nariadení Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (ďalej len „nariadenie o systéme EURODAC“)[1], sa ustanovuje, že Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o činnostiach centrálnej jednotky[2]. Táto siedma výročná správa obsahuje informácie o riadení a výkone systému EURODAC v roku 2009. Posudzujú sa v nej výsledky a účinnosť vynakladania prostriedkov na systém EURODAC, ako aj kvalita služieb jeho centrálnej jednotky.

Vývoj v oblasti právnych predpisov a politiky

Dňa 10. septembra 2009 Komisia prijala zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. […/…] [, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov[3].

Zmyslom tohto návrhu bolo zohľadniť rezolúciu Európskeho parlamentu a výsledky rokovaní v Rade týkajúce sa návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o systéme EURODAC, ktoré bolo prijaté 3. decembra 2008[4]. Zároveň pre orgány presadzovania práva členských štátov a Europol zaviedol možnosť prístupu do centrálnej databázy EURODAC na účely prevencie, zisťovania a vyšetrovania teroristických činov a iných závažných trestných činov[5].

CENTRÁLNA JEDNOTKA SYSTÉMU EURODAC[6]

Riadenie systému

Vzhľadom na zvyšujúci sa objem spracovávaných údajov (niektoré kategórie transakcií sa musia uchovávať 10 rokov), prirodzené zastarávanie technickej platformy (z roku 2001) a nepredvídateľný vývoj v súvislosti s objemom transakcií v systéme EURODAC po pristúpení nových členských štátov sa systém EURODAC aktualizuje.

Kvalita služieb a účinnosť vynakladania prostriedkov

Komisia vyvíja maximálne úsilie, aby členským štátom[7], ktoré sú konečnými užívateľmi centrálnej jednotky systému EURODAC[8], poskytovala vysokokvalitné služby. Centrálna jednotka systému EURODAC bola v roku 2009 dostupná v 99,42 % času.

Výdavky na údržbu a prevádzku centrálnej jednotky v roku 2009 dosiahli sumu 1 221 183,83 EUR. Nárast výdavkov v porovnaní s predošlými rokmi (820 791,05 v roku 2007, 605 720,67 v roku 2008) sa vysvetľuje prvou splátkou prebiehajúcej aktualizácie systému EURODAC v spojení so zvýšením nákladov na údržbu.

Zároveň sa dosiahli určité úspory vďaka efektívnemu využívaniu existujúcich zdrojov a infraštruktúry spravovanej Komisiou, ako napr. siete s-TESTA.

Komisia zároveň poskytla (prostredníctvom programu IDABC[9]) komunikačné a bezpečnostné služby pri výmene údajov medzi centrálnou jednotkou a štátnymi jednotkami. Tieto výdavky, ktoré mal v súlade s článkom 21 ods. 2 a ods. 3 nariadenia pôvodne znášať každý členský štát, Komisia napokon pokryla využitím dostupnej spoločnej infraštruktúry, čím ušetrila prostriedky z rozpočtov jednotlivých členských štátov.

Ochrana a bezpečnosť údajov

V článku 18 ods. 2 nariadenia o systéme EURODAC sa ustanovuje kategória transakcií, ktorá umožňuje vykonávať takzvané „špeciálne hľadania“ na žiadosť osoby, ktorej údaje sú uložené v centrálnej databáze, s cieľom zaručiť jej právo ako osoby, ktorej sa údaje týkajú, na prístup k vlastným údajom.

Ako bolo uvedené už v predošlých ročných správach, v prvých rokoch prevádzky systému EURODAC sa vyskytli veľké počty „špeciálnych hľadaní“, čo vyvolalo obavy z možného zneužívania tejto funkcie zo strany štátnych správ.

Po prudkom poklese príslušných počtov v roku 2008 (zo 195 v roku 2007 na 56) došlo v roku 2009 k ďalšiemu znižovaniu: vyskytlo sa iba 42 takýchto hľadaní[10], čo je počet, ktorý už nevyvoláva obavy.

V snahe lepšie monitorovať tento jav však Komisia zahrnula do svojho návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o systéme EURODAC požiadavku, aby členské štáty zasielali kópiu žiadosti dotknutej osoby o prístup do databázy príslušnému štátnemu dozornému orgánu.

ČÍSELNÉ ÚDAJE A ZISTENIA

Príloha k predloženej výročnej správe obsahuje tabuľky s faktickými údajmi, ktoré vyhotovila centrálna jednotka za obdobie 1. 1. 2009 – 31. 12. 2009. Štatistické údaje o systéme EURODAC vychádzajú zo záznamov odtlačkov prstov všetkých osôb vo veku minimálne 14 rokov, ktoré požiadali o azyl v členskom štáte, boli zadržané v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc alebo sa nelegálne zdržiavali na území členského štátu (v prípade, že príslušné orgány považujú za potrebné skontrolovať, či už bola predtým podaná žiadosť o azyl).

Je potrebné poznamenať, že údaje v systéme EURODAC týkajúce sa žiadostí o azyl nemožno porovnávať s údajmi Eurostatu, ktoré vychádzajú z mesačných štatistických údajov poskytovaných ministerstvami spravodlivosti a vnútra. Tieto rozdiely sú dôsledkom rozličných metodických postupov. Po prvé, údaje Eurostatu zahŕňajú všetky žiadosti o azyl, t. j. bez ohľadu na vek. Po druhé, tieto údaje sa zbierajú s rozlišovaním osôb, ktoré žiadajú o azyl počas referenčného mesiaca (ktoré môžu zahŕňať aj opakované žiadosti), a osôb, ktoré žiadajú o azyl prvý raz.

Úspešné transakcie

„Úspešná transakcia“ je transakcia, ktorá bola riadne spracovaná centrálnou jednotkou a ktorá nebola zamietnutá vinou problémov pri potvrdzovaní údajov, chýb v odtlačkoch prstov alebo ich nedostatočnej kvality[11].

Centrálna jednotka zaznamenala v roku 2009 celkovo 353 561 úspešných transakcií, čo v porovnaní s rokom 2007 (357 421) predstavuje mierny pokles o 1 %. Pokiaľ ide o počet transakcií s údajmi týkajúcimi sa žiadateľov o azyl („ kategória 1 [12]“), v roku 2009 pokračoval rastúci trend z predchádzajúcich dvoch rokov: štatistiky systému EURODAC poukázali na zvýšenie o 8 % (na 236 936) v porovnaní s rokom 2008 (219 557).

V roku 2009 sa dramaticky zmenil trend, pokiaľ ide o počet osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc („ kategória 2 “[13]). Po náraste o 62,3 % v rokoch 2007 a 2008 (na 61 945) sa počet transakcií v roku 2009 znížil o 50 % (na 31 071). Prevažná väčšina týchto údajov aj naďalej pochádza z Talianska, Grécka a Španielska. Grécko je však v súčasnosti krajinou s najväčším počtom transakcií – v roku 2009 odoslalo 60 % zo všetkých údajov „kategórie 2“ (18 714 v porovnaní s 20 012 v roku 2008). Na druhej strane možno sledovať významný pokles hodnôt pre Taliansko a Španielsko: 7 300 v porovnaní s 32 052 pre Taliansko a 1 994 v porovnaní s 7 068 pre Španielsko.

Šesť členských štátov (Česká republika, Island, Lotyšsko, Luxembursko, Nórsko a Portugalsko) nezaslalo v roku 2009 žiadnu transakciu „kategórie 2“. Problém odchylnosti medzi počtom údajov kategórie 2 zaslaných do systému EURODAC a inými zdrojmi štatistických údajov o objeme nepovoleného prekročenia hraníc v členských štátoch, na ktorý poukázali štatistiky systému EURODAC, je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený vágnou definíciou v článku 8 ods. 1 nariadenia o systéme EURODAC[14]. Táto otázka bude objasnená v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o systéme EURODAC.

Rastúci trend minulých rokov, pokiaľ ide o zasielanie[15] transakcií „ kategórie 3 “[16] (údaje týkajúce sa osôb zadržaných v súvislosti s nelegálnym pobytom na území členského štátu), pokračoval aj v roku 2009. Po zvýšení o 17,6 % v roku 2008 (na 75 919) počet transakcií v roku 2009 narástol o 12,7 % (na 85 554). Írsko je jediným členským štátom, ktorý nezaslal žiadne transakcie „kategórie 3“.

Napriek tomu, že hľadania „kategórie 3“ nie sú v zmysle nariadenia o systéme EURODAC povinné, Komisia vyzýva členské štáty, aby využili túto možnosť pred začatím konania o návrate v zmysle smernice 2008/115/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. V prípadoch uvedených v nariadení o systéme EURODAC[17] by takéto hľadanie mohlo napomôcť zisteniu, či štátny príslušník tretej krajiny požiadal o azyl v inom členskom štáte, do ktorého by sa mal vrátiť podľa dublinského nariadenia.

„Zhody“

Viacnásobné žiadosti o udelenie azylu (zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“)

Z celkového počtu 236 936 žiadostí o azyl zaznamenaných v systéme EURODAC v roku 2009 predstavovalo 23,3 % žiadostí „viacnásobné žiadosti o azyl“ (t. j. v poradí druhé a viac), čo znamená, že v 55 226 prípadoch boli odtlačky prstov tej istej osoby už zaznamenané ako transakcie „kategórie 1“ v tom istom alebo inom členskom štáte. Došlo tak v porovnaní s predošlých rokom k nárastu o 5,8 %. Toto však neznamená, že v každom jednotlivom prípade dotknutá osoba podala novú žiadosť o azyl. Postup niektorých členských štátov, ktoré v súlade s dublinským nariadením odoberajú odtlačky prstov po spätnom prijatí osôb, skresľuje štatistické údaje o viacnásobných žiadostiach: ak sú žiadateľovi o azyl pri jeho návrate podľa dublinského nariadenia po odovzdaní opätovne odobraté odtlačky prstov a následne odoslané do databázy, vyvoláva to nesprávny dojem, že žiadateľ opätovne požiadal o azyl. V snahe vyriešiť tento problém Komisia zaviedla do návrhu preskúmaného nariadenia o systéme EURODAC požiadavku, aby sa odovzdania neregistrovali ako nové žiadosti o azyl.

V tabuľke 3 v prílohe sa uvádza počet žiadostí v jednotlivých členských štátoch, ktoré zodpovedajú žiadostiam o azyl už zaregistrovaným v inom členskom štáte („zahraničná zhoda“) alebo v tom istom členskom štáte („miestna zhoda“)[18].

Je pozoruhodné, že 38,8 % viacnásobných žiadostí predstavovalo „miestne zhody“. V Belgicku, na Cypre, v Českej republike a v Poľsku tento údaj dokonca prekročil 50 %. Miestne zhody označujú prípady, v ktorých osoba žiadajúca o azyl v členskom štáte podá novú žiadosť v tom istom členskom štáte, čím v podstate napĺňajú pojem následnej žiadosti podľa článku 32 smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca.

Zahraničné zhody označujú sekundárny pohyb žiadateľov o azyl v EÚ. Okrem „logických“ trás medzi susednými členskými štátmi veľký počet (2 012) žiadateľov o azyl vo Francúzsku a v Belgicku (959) pôvodne podal svoju žiadosť v Poľsku a väčšina zahraničných zhôd v Grécku (300) a v Taliansku (208) bola zistená porovnaním s údajmi týkajúcimi sa žiadateľov o azyl, ktoré boli predtým zaznamenané v Spojenom kráľovstve. V tomto poslednom uvedenom prípade prebiehajú toky symetricky, keďže väčšina zhôd pri transakciách „kategórie 1“ vložených Spojeným kráľovstvom sa vyskytla pri údajoch odoslaných Talianskom (726).

Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“

Tieto zhody poukazujú na trasy, ktoré si zvolili osoby nelegálne vstupujúce na územie Európskej únie predtým, ako požiadali o azyl. Podobne ako v predchádzajúcom roku, väčšina zhôd sa vyskytla pri údajoch odoslaných Gréckom a Talianskom a v oveľa menšom rozsahu aj pri údajoch z Maďarska a zo Španielska. Pri zohľadnení všetkých členských štátov v 65,2 % prípadov osoby zadržané v súvislosti s nelegálnym prekročením hraníc, ktoré sa neskôr rozhodli požiadať o azyl, tak urobili v inom členskom štáte ako v tom, na ktorého územie nelegálne vstúpili. Výsledkom je 20 363 žiadostí, čo zodpovedá nárastu v porovnaní s minulým rokom, kedy 35,6 % predstavovalo „zahraničnú zhodu, t. j. 10 571 žiadostí bolo podaných v inom členskom štáte ako v tom, do ktorého daná osoba nelegálne vstúpila.

Väčšina osôb, ktoré nelegálne vstúpili na územie EÚ cez Grécko a potom cestovali ďalej, mierili predovšetkým do Nórska (2 223), Spojeného kráľovstva (1 805) alebo Nemecka (1 516). Osoby, ktoré vstúpili cez územie Talianska a cestovali ďalej (6 398), pokračovali najmä do Švajčiarska (1 422), Holandska (1 075), Nórska (1 041) alebo Švédska (911). Tie osoby, ktoré vstúpili cez územie Španielska a potom cestovali ďalej (544), najčastejšie odchádzali do Francúzska (254) alebo Švajčiarska (118), zatiaľ čo tí, ktorí vstúpili cez Maďarsko (604), smerovali najmä do Rakúska (150), Švajčiarska (80) alebo Nemecka (65).

Zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 3“ s údajmi „kategórie 1“

Tieto zhody ukazujú, kde nelegálni migranti prvýkrát požiadajú o azyl pred odcestovaním do ďalšieho členského štátu. Je však potrebné poznamenať, že odosielanie transakcií „kategórie 3“ nie je povinné a že nie všetky členské štáty systematicky využívajú možnosť tejto kontroly.

Z dostupných údajov vyplýva, že tak ako v predchádzajúcich rokoch osoby zadržané v súvislosti s nelegálnym pobytom na území Nemecka predtým v prevažnej väčšine prípadov žiadali o azyl vo Švédsku alebo v Rakúsku, a osoby, ktoré boli zadržané v súvislosti s nelegálnym pobytom na území Francúzska, predtým väčšinou žiadali o azyl v Spojenom kráľovstve alebo v Taliansku. Po podaní žiadosti o azyl v Taliansku významný počet ľudí nelegálne prebýva v Nórsku, Nemecku, Francúzsku a Holandsku. Podobné toky plynú z Grécka, Španielska a Malty smerom do Nórska, Nemecka a Holandska. Je dôležité uviesť, že priemerne okolo 25 % osôb s nelegálnym pobytom už predtým požiadalo o azyl v členskom štáte.

Oneskorenie pri odosielaní údajov

V nariadení o systéme EURODAC sa v súčasnosti stanovujú nepresné lehoty na odosielanie odtlačkov prstov, vinou čoho môže v praxi nastať značné oneskorenie. Ide o kľúčový problém, keďže oneskorenie pri odosielaní údajov môže viesť k výsledkom, ktoré sú v rozpore so zásadami určovania zodpovednosti členského štátu ustanovenými v dublinskom nariadení. Na problém značného oneskorenia medzi odobratím odtlačkov prstov a ich odoslaním do centrálnej jednotky systému EURODAC sa už poukázalo v predchádzajúcich výročných správach a v hodnotiacej správe sa to kvalifikovalo ako implementačný problém.

V roku 2009 pokračoval rastúci trend minulých rokov v oneskorení transakcií, t. j. celkovom predĺžení času, ktorý prebehne medzi odobratím odtlačkov prstov a ich zaslaním do centrálnej jednotky EURODAC. Najdlhšie oneskorenie je 36,35 dňa v prípade odoslania údajov „kategórie 2“ z Grécka[19]. Ďalšie členské štáty s veľmi veľkými oneskoreniami sú Rumunsko, Island, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Slovensko a Dánsko. Komisia opätovne zdôrazňuje, že oneskorené odosielanie údajov môže viesť k nesprávnemu určeniu členského štátu, a to podľa dvoch rozličných scenárov načrtnutých v predchádzajúcich výročných správach ako „chybné zhody“[20] a „premeškané zhody“[21].

Zhoršenie výsledkov v odosielaní odtlačkov prstov sa jasne premieta v množstve premeškaných a chybných zhôd.

V roku 2009 centrálna jednotka zaznamenala 1060 „premeškaných zhôd“, čo predstavuje 2,3-násobok počtu za rok 2008 (450). Štatistické údaje z roku 2007 zaznamenali iba 60 „premeškaných zhôd“. Je pozoruhodné, že 99 % premeškaných zhôd za rok 2009 možno prisúdiť oneskorenému odoslaniu údajov z Grécka. V prípade 290 zhôd išlo o „chybné zhody“ (324 v roku 2008). 82,8 % z nich sa vyskytlo vinou oneskorenia odoslania údajov z Dánska. Na základe uvedených výsledkov Komisia opätovne vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie a odosielali údaje urýchlene v súlade s článkami 4 a 8 nariadenia o systéme EURODAC.

Kvalita transakcií

Priemerný podiel zamietnutých transakcií predstavoval v roku 2009 pre všetky členské štáty 7,87 %, čo je mierny nárast v porovnaní s údajmi v predchádzajúcich rokoch (2008: 6,4 %; 2007: 6,13 %). V deviatich členských štátoch bol podiel zamietnutých žiadostí vyšší ako 10 %: Holandsko (19,28 %), Malta, Estónsko, Luxembursko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. V jedenástich členských štátoch bol zaznamenaný nadpriemerný podiel zamietnutých žiadostí. Je potrebné poznamenať, že podiel zamietnutých transakcií nesúvisí s technickými ani systémovými nedostatkami. Dôvodom zamietnutia transakcií je predovšetkým nedostatočná kvalita odtlačkov prstov odoslaných členskými štátmi, zlyhanie ľudského faktora alebo zlá konfigurácia technického zariadenia odosielajúceho členského štátu. Na druhej strane je potrebné upozorniť na skutočnosť, že do týchto údajov sú v niektorých prípadoch zahrnuté viaceré pokusy odoslať rovnaké odtlačky prstov potom, ako ich systém pre nedostatočnú kvalitu zamietol. Hoci Komisia uznáva, že určité oneskorenie môže byť spôsobené dočasnou nemožnosťou odobratia odtlačkov prstov (poškodené končeky prstov alebo iné zdravotné okolnosti, ktoré bránia okamžitému odobratiu odtlačkov prstov), opakovane upozorňuje na problém všeobecne vysokého podielu zamietnutých transakcií, na ktorý už poukázali predchádzajúce výročné správy, a vyzýva príslušné členské štáty, aby vnútroštátnym prevádzkovateľom systému EURODAC poskytli primeranú odbornú prípravu a aby v záujme zníženia podielu zamietnutých transakcií zabezpečili správnu konfiguráciu technického zariadenia.

ZÁVER

Centrálna jednotka systému EURODAC dosahovala aj v roku 2009 veľmi uspokojivé výsledky, pokiaľ ide o rýchlosť, výkon, bezpečnosť a účinnosť vynakladania prostriedkov.

Zároveň sa v systéme EURODAC zvýšil počet transakcií „kategórie 1“. Počet transakcií „kategórie 2“ sa znížil o 50 %, zatiaľ čo počet transakcií „kategórie 3“ sa zvýšil o 12,7 %.

Obavy pretrvávajú v súvislosti s naďalej značným oneskorením pri odosielaní údajov do centrálnej jednotky systému EURODAC.

Tabuľka 1: Centrálna jednotka systému EURODAC, obsah databázy – stav k 31. 12. 2009

[pic]

Tabuľka 2: Úspešné transakcie v centrálnej jednotke systému EURODAC v roku 2009

[pic]

Tabuľka 3: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2009

[pic]

Tabuľka 4: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“ v roku 2009

[pic]

Tabuľka 5: Rozpis zhôd – porovnávanie údajov „kategórie 3“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2009

[pic]

Tabuľka 6: Zamietnuté transakcie v roku 2009 v percentuálnom vyjadrení

[pic]

Tabuľka 7: Priemerný časový interval medzi odobratím odtlačkov prstov a ich odoslaním do centrálnej jednotky systému EURODAC v roku 2009

[pic]

Tabuľka 8: Chybné zhody pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 1“ v roku 2009

[pic]

Tabuľka 9: Rozpis premeškaných zhôd pri porovnávaní údajov „kategórie 1“ s údajmi „kategórie 2“ v dôsledku oneskoreného odoslania údajov „kategórie 2“ v roku 2009

[pic]

Tabuľka 10: Rozpis zhôd pri porovnaní s blokovanými prípadmi (článok 12 nariadenia (ES) č. 2725/2000) v roku 2009

[pic]

Tabuľka 11: Počet transakcií kategórie 9 na členský štát v roku 2009

[pic]

[1] Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1.

[2] Článok 24 ods. 1 nariadenia o systéme EURODAC.

[3] KOM(2009) 342 v konečnom znení.

[4] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie dublinského nariadenia, KOM(2008) 825.

[5] Návrh rozhodnutia Rady o možnosti orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu požiadať o porovnanie s údajmi v systéme EURODAC na účely presadzovania práva [KOM(2009) 344 v konečnom znení, 10.9.2009], ktorý bol prijatý v rovnakom čase a po zrušení pilierovej štruktúry v súvislosti so vstupom Zmluvy o fungovaní Európskej únie do platnosti zanikol.

[6] Všeobecný opis centrálnej jednotky systému EURODAC, ako aj definície jednotlivých druhov transakcií spracovávaných centrálnou jednotkou a zhôd, ktoré môžu vzniknúť, možno nájsť v prvej výročnej správe o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC. Pozri pracovný dokument útvarov Komisie – Prvá výročná správa Rade a Európskemu parlamentu o činnosti centrálnej jednotky systému EURODAC, SEK(2004) 557, s. 6.

[7] Všetky členské štáty EÚ spolu s Nórskom, Islandom a Švajčiarskom uplatňujú dublinské nariadenie aj nariadenie o systéme EURODAC, preto sa pojem „členské štáty“ v tejto správe vzťahuje na 30 štátov, ktoré využívajú databázu EURODAC.

[8] K týmto službám patria okrem služieb, ktoré priamo poskytuje centrálna jednotka (napr. zisťovanie zhody, uchovávanie údajov atď.), aj komunikačné a bezpečnostné služby pri odosielaní údajov medzi centrálnou jednotkou a vnútroštátnymi prístupovými miestami.

[9] IDABC predstavuje Vzájomnú súčinnosť pri poskytovaní celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy (e-government) pre orgány verejnej správy, podnikateľské subjekty a občanov. IDABC je program Spoločenstva, ktorý spravuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre informatiku.

[10] 31 % z nich vykonal ten istý členský štát – Francúzsko.

[11] V tabuľke 2 v prílohe sa podrobne uvádzajú úspešné transakcie podľa jednotlivých členských štátov a kategórií za obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009.

[12] Odtlačky prstov (odtlačky všetkých 10 prstov) žiadateľov o azyl sa uchovávajú na porovnanie s odtlačkami prstov iných žiadateľov o azyl, ktorí predložili žiadosť už skôr v inom členskom štáte. Tieto údaje sa zároveň porovnávajú s údajmi „kategórie 2“ (pozri ďalej). Údaje „kategórie 1“ sa uchovávajú 10 rokov s výnimkou niektorých osobitných prípadov stanovených v nariadení (napr. ak príslušná osoba získa štátne občianstvo jedného z členských štátov). V takomto prípade sa údaje príslušnej osoby vymažú.

[13] Údaje týkajúce sa cudzincov zadržaných v súvislosti s nelegálnym prekročením vonkajších hraníc, ktorí neboli vrátení naspäť. Tieto údaje (odtlačky všetkých 10 prstov) sa odosielajú len na účely evidencie, aby sa mohli porovnať s údajmi žiadateľov o azyl, ktoré boli následne odoslané centrálnej jednotke. Tieto údaje sa uchovávajú 2 roky s výnimkou prípadov, keď sú okamžite vymazané, ak príslušná osoba získa povolenie na pobyt, opustí územie členského štátu alebo získa štátne občianstvo niektorého z členských štátov.

[14] „Každý členský štát v súlade so zárukami ustanovenými v Európskom dohovore o ľudských právach a v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa bezodkladne odoberie odtlačky všetkých prstov každého cudzinca vo veku aspoň 14 rokov zadržaného príslušnými orgánmi v súvislosti s nezákonným prekročením pozemných, vzdušných alebo vodných hraníc príslušného členského štátu pochádzajúceho z tretej krajiny, ktorý nebol vrátený späť.“

[15] A porovnávanie údajov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zadržaní v súvislosti s nelegálnym pobytom na území členského štátu, s odtlačkami prstov žiadateľov o azyl, ktoré boli odobrané skôr.

[16] Údaje týkajúce sa cudzincov, ktorí sa nelegálne zdržiavali na území členského štátu. Tieto údaje sa neuchovávajú a porovnávajú s údajmi týkajúcimi sa žiadateľov o azyl, ktoré sú vedené v centrálnej databáze. Odosielanie tejto kategórie údajov nie je pre členské štáty povinné.

[17] Článok 11: „(...) Vo všeobecnosti existujú dôvody kontrolovať, či cudzinec v minulosti podal žiadosť o azyl v inom členskom štáte, ak: a) cudzinec vyhlási, že podal žiadosť o azyl, avšak neuvedie členský štát, v ktorom tak učinil b) cudzinec nežiada o azyl, ale namieta voči vráteniu späť do svojej krajiny pôvodu tvrdením, že by sa ocitol v nebezpečenstve, alebo c) cudzinec sa inak snaží zabrániť vráteniu späť do svojej krajiny pôvodu tým, že sa odmieta podieľať na zistení svojej totožnosti, najmä tým, že sa nepreukazuje dokladmi totožnosti alebo sa preukazuje sfalšovanými dokladmi totožnosti.“

[18] Štatistické údaje týkajúce sa miestnych zhôd uvedené v tabuľkách nemusia nevyhnutne zodpovedať výsledkom zhôd, ktoré zaslala centrálna jednotka a zaznamenali členské štáty. Dôvodom je skutočnosť, že členské štáty nevyužívajú vždy možnosť stanovenú v článku 4 ods. 4, na základe ktorej sa vyžaduje, aby centrálna jednotka porovnala údaje s ich vlastnými údajmi, ktoré sú už uložené v centrálnej databáze. Aj keď členské štáty túto možnosť nevyužívajú, centrálna jednotka musí z technických dôvodov vždy vykonať porovnanie so všetkými údajmi (vnútroštátnymi a zahraničnými) uloženými v centrálnej databáze. Hoci by v týchto konkrétnych prípadoch existovala zhoda s vnútroštátnymi údajmi, v centrálnej jednotke by bol zaznamenaný výsledok „bez zhody“, pretože členský štát nepožiadal o porovnanie odoslaných údajov s jeho vlastnými údajmi.

[19] Ročný priemer oneskorení pri odosielaní jednej kategórie údajov členským štátom s najhoršími výsledkami.

[20] V prípade tzv. chybnej zhody štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o azyl v členskom štáte A, kde mu príslušné orgány odoberú odtlačky prstov. Zatiaľ čo tieto odtlačky prstov čakajú na odoslanie do centrálnej jednotky (transakcia „kategórie 1“), tá istá osoba sa môže presunúť do iného členského štátu B a opätovne tam požiadať o azyl . Ak členský štát B odošle odtlačky prstov ako prvý, odtlačky prstov zaslané členským štátom A budú zaregistrované v centrálnej databáze neskôr ako odtlačky prstov zaslané členským štátom B. Výsledkom bude zhoda údajov zaslaných členským štátom B s údajmi zaslanými členským štátom A. Za zodpovedný bude teda určený členský štát B namiesto členského štátu A, kde bola žiadosť o azyl predložená ako prvá.

[21] V prípade tzv. premeškanej zhody je štátny príslušník tretej krajiny zadržaný v súvislosti s nelegálnym prekročením hraníc a príslušný orgán členského štátu A, na ktorého územie vstúpil, mu odoberie odtlačky prstov. Zatiaľ čo tieto odtlačky prstov čakajú na odoslanie do centrálnej jednotky (transakcia „kategórie 2“), tá istá osoba sa môže presunúť do iného členského štátu B a podať tam žiadosť o azyl . Pri tejto príležitosti mu príslušné orgány členského štátu B odoberú odtlačky prstov. Ak členský štát B zašle odtlačky prstov (transakcia „kategórie 1“) ako prvý, centrálna jednotka zaregistruje najskôr transakciu „kategórie 1“ a za vybavenie žiadosti bude namiesto členského štátu A zodpovedný členský štát B. Ak budú údaje týkajúce sa transakcie „kategórie 2“ doručené neskôr, k zhode nedôjde, keďže údaje „kategórie 2“ nebudú k dispozícii na porovnanie.