Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010DC0086

    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Medzinárodná politika v oblasti klímy po konferencii v Kodani Nutnosť okamžitého konania v záujme oživenia celosvetového úsilia o ochranu klímy {SEK(2010) 261}

    /* KOM/2010/0086 v konečnom znení */

    52010DC0086




    [pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

    Brusel, 9.3.2010

    KOM(2010) 86 v konečnom znení

    OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

    Medzinárodná politika v oblasti klímy po konferencii v Kodani Nutnosť okamžitého konania v záujme oživenia celosvetového úsilia o ochranu klímy

    {SEK(2010) 261}

    OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

    Medzinárodná politika v oblasti klímy po konferencii v Kodani Nutnosť okamžitého konania v záujme oživenia celosvetového úsilia o ochranu klímy

    1. KľÚčOVÉ POSOLSTVÁ

    Ambície EÚ v oblasti boja proti zmene klímy mali od počiatku aj medzinárodný rozmer. S cieľom zabrániť najhorším dôsledkom zmeny klímy sa Európa v prvom rade snaží o to, aby sa nárast teploty udržal pod hodnotou 2 ºC. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len koordinovaným medzinárodným úsilím, čo je dôvodom, prečo EÚ vždy výrazne podporovala rokovania v rámci OSN a prečo sa konferencii v Kodani nepodarilo naplniť naše ambície. Čoraz silnejšia podpora Kodanskej dohody však svedčí o tom, že väčšina krajín je odhodlaných urýchlene pristúpiť k prijatiu opatrení na ochranu klímy. Úlohou EÚ je toto odhodlanie využiť a pomôcť pri jeho premene na konkrétne opatrenia. V tomto oznámení sa stanovuje stratégia, ktorá má prispieť k udržaniu dynamiky celosvetového úsilia v boji proti zmene klímy.

    EÚ bola vždy medzi prvými, keď išlo o prijímanie konkrétnych opatrení na ochranu klímy. Je na najlepšej ceste splniť svoje záväzky podľa Kjótskeho protokolu na roky 2008 až 2012 a stanovila si ambiciózne ciele na rok 2020 – okrem iného zníženie svojich emisií skleníkových plynov o 20 % a v prípade vhodných podmienok[1] až o 30 %. Európa je v tejto chvíli pripravená na to, aby sa z celosvetového hľadiska stala regiónom s najmenším podielom na zmene klímy a prešla na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré sa vyznačuje účinným využívaním zdrojov a odolnosťou voči zmene klímy. Táto skutočnosť je spolu s uplatňovaním Kodanskej dohody v praxi najsilnejšou devízou pri presviedčaní partnerov z celého sveta o nutnosti pripojiť sa k tomuto úsiliu.

    Stratégia EÚ do roku 2020 sa v rámci vízie budúcnosti sústredí na udržateľnejší hospodársky rast, vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie energetickej bezpečnosti. Komisia bude teraz pracovať na načrtnutí spôsobu prechodu EÚ na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050. Okrem toho posilní aj odolnosť voči ohrozeniu zmenou klímy a zvýši našu schopnosť predchádzať katastrofám a reagovať na ne.

    Rokovania v rámci OSN majú zásadný význam pri prijímaní celosvetových záväzkov na podporu opatrení na ochranu klímy. Na dosiahnutie tohto cieľa je podstatné využiť rokovania v rámci OSN pri príprave konferencie o zmene klímy v Cancúne s cieľom prevziať politické usmernenia Kodanskej dohody do rokovacích podkladov OSN. Okrem toho je nevyhnutné odstrániť ostávajúce nedostatky a zabezpečiť environmentálnu integritu dohody, ktorá musí v konečnom dôsledku viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov v potrebnom rozsahu. To predpokladá širokú účasť a väčšiu mieru ambícií iných krajín, ako aj vyriešenie prípadných slabých miest, ku ktorým patria napríklad pravidlá zaúčtovania emisií z lesného hospodárstva a spôsob zaobchádzania s nadbytočnými emisiami z obdobia záväzku Kjótskeho protokolu 2008 až 2012. Sem patrí aj vybudovanie robustného a transparentného rámca zúčtovania emisií a výkonnostných kapacít, vytvorenie koordinovaných mechanizmov urýchlenej finančnej pomoci ( fast-start funding ), ako aj príspevok k zabezpečeniu dlhodobých možností financovania na zmierňujúce a adaptačné opatrenia. Okrem toho by sa EÚ mala snažiť, aby sa prepojením kompatibilných systémov jednotlivých krajín a podporou riadneho prechodu z CDM na nové sektorové trhové mechanizmy podarilo dosiahnuť rozvoj medzinárodného trhu s uhlíkom .

    Naším primárnym cieľom je aj naďalej dosiahnutie robustnej a právne záväznej dohody v rámci UNFCCC. V záujme tohto cieľa by sme sa v prvom rade mali sústrediť na to, aby sa na konci roku 2010 v Cancúne prijali vyvážené a konkrétne rozhodnutia zameraných na činy. Tieto rozhodnutia by mali byť čo možno najkomplexnejšie, no vzhľadom na pretrvávajúce nezhody medzi stranami musí byť EÚ pripravená pokračovať vo svojom úsilí tak, aby k prijatiu právne záväznej dohody došlo v roku 2011 v Južnej Afrike. Pred konferenciou v Kodani sa mimoriadne veľký tlak očakávaní prejavil tak, že mnohé krajiny so silnou ekonomikou si vopred stanovili svoje vlastné ciele. Momentálne je potrebné uvažovať o takej stratégii, ktorá uchová túto dynamiku bez ohrozenia primárneho cieľa.

    Preto sa EÚ bude musieť snažiť o zvýšenie svojho vplyvu a pracovať na posilnení dôvery v to, že v Cancúne je možné dojednať medzinárodnú dohodu a dohodnúť sa na preskúmaní konkrétnych opatrení. Je potrebné zamerať našu pozornosť na získavanie podpory rôznych partnerov.

    2. OžIVENIE MEDZINÁRODNÝCH ROKOVANÍ O ZMENE KLÍMY

    2.1. Bilancia po Kodani

    Najdôležitejším výsledkom konferencie o zmene klímy v Kodani, ktorá sa konala v decembri 2009, je odsúhlasenie tzv. Kodanskej dohody reprezentatívnou skupinou 29 predstaviteľov štátov a vlád. V dohode je ukotvený cieľ EÚ obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami[2]. K 31. januáru 2010 majú rozvinuté krajiny oznámiť svoje ciele v oblasti znižovania emisií a rozvojové krajiny zas predložiť svoje opatrenia. Dohoda obsahuje aj základ pre pravidelné monitorovanie, vykazovanie a overovanie ( monitoring, reporting and verification , MRV) týchto opatrení, záväzok vyčlenenia značných prostriedkov na financovanie opatrení na ochranu klímy a súvisiaci inštitucionálny rámec, ako aj usmernenia k riešeniu otázok, ku ktorým patrí napríklad znižovanie emisií z odlesňovania a problémy súvisiace s technológiami a adaptáciou

    Dohoda zďaleka nenaplnila ambíciu EÚ, ktorá spočívala v tom, aby sa v Kodani dosiahla robustná a právne záväzná dohoda, a ktorá bola iba „zobratá na vedomie“ v záveroch konferencie. Vyše 100 informácií, ktoré k dnešnému dňu predložili rozvinuté aj rozvojové krajiny[3] (z toho mnohé z nich sa týkajú cieľov alebo opatrení) svedčí o tom, že dohoda sa teší širokej a narastajúcej podpore. Vyplýva z nich jednoznačné rozhodnutie väčšiny krajín o okamžitom zintenzívnení úsilia v boji proti zmene klímy.

    Na konferencii v Kodani sa takisto dosiahol dôležitý pokrok pri rokovaniach o širokom spektre iných otázok. Výsledkom sú návrhy rozhodnutí a rokovacích podkladov[4]. Spolu so samotnou dohodou predstavujú základ pre ďalšie kroky, a to rovnako pri rokovaniach (kde ide momentálne o začlenenie politických usmernení dohody do rokovacích podkladov UNFCCC) a pri okamžitom vykonávaní viacerých opatrení.

    2.2. Plány do budúcnosti

    EÚ by mala pokračovať v úsilí o dosiahnutie robustnej a účinnej medzinárodnej dohody. Právne záväzná dohoda v rámci UNFCCC ostáva v zásade aj naďalej jej cieľom. Na dosiahnutie takejto dohody by EÚ mala zmeniť ťažisko svojho úsilia. Mala by získať dôveru tým, že bude hneď reagovať na súrnu potrebu konkrétnych opatrení, ako aj tým, že bude pracovať na tom, aby sa na konferencii v Cancúne dosiahli konkrétne výsledky. To si vyžaduje široko poňaté úsilie, ako aj intenzívnejšie bilaterálne rozhovory.

    2.2.1. Rokovania v rámci OSN

    Tohoročná konferencia sa má uskutočniť v decembri v Cancúne a koncom roka 2011 sa má konať ďalšia konferencia v Južnej Afrike. V rámci príprav na konferenciu v Cancúne sa zorganizuje viacero prípravných stretnutí, okrem iného zo strany Mexika a Nemecka.

    Na stretnutiach v apríli a júni, ktoré sa uskutočnia v Bonne, by sa mal určiť plán ďalších krokov v rámci rokovaní . Mali by sa nadviazať rokovania zamerané na začlenenie politických usmernení Kodanskej dohody do rôznych rokovacích podkladov, ktoré vznikli počas konferencie v Kodani. Na týchto stretnutiach by sa mali označiť slabé miesta súčasných rokovacích podkladov, ako napríklad otázka monitorovania, vykazovania a overovania, ku ktorej dohoda obsahuje dôležité politické usmernenia. Pozornosť by sa mala venovať aj otázkam, ktoré sa do dohody nedostali, ako napríklad rozvoj medzinárodného trhu s uhlíkom, znižovanie emisií z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy prostredníctvom ICAO a IMO, poľnohospodárstvo a zníženie množstva hydrofluórouhľovodíkov. Najdôležitejším aspektom stretnutia v Bonne by malo byť začlenenie cieľov rozvinutých krajín a opatrení rozvojových krajín predložených podľa dohody do oficiálnych rokovaní v rámci OSN.

    Cieľom, ktorý si EÚ stanoví pre konferenciu v Cancúne, by teda malo byť prijatie komplexných a vyvážených rozhodnutí o zakotvení Kodanskej dohody do rokovaní v rámci OSN a o riešení slabých miest. Malo by sa tiež dospieť k formálnemu rozhodnutiu o zaradení cieľov rozvinutých krajín a registrácií opatrení rozvojových krajín vrátane metodiky ich vykazovania. Všetky rozhodnutia by malo „zastrešiť“ jedno rozhodnutie, ktoré bude predstavovať celkový politický rámec. Výsledok konferencie v Cancúne musí predovšetkým priniesť rovnováhu medzi otázkami, ktoré sú dôležité pre rozvinuté a pre rozvojové krajiny.

    EÚ je síce pripravená prijať v Cancúne robustnú a právne záväznú dohodu, no z existujúcich zásadných rozporov vyplýva, že je potrebné počítať s možnosťou postupnejšej koncepcie. V rámci daného scenára by konkrétne rozhodnutia v Cancúne stále predstavovali vhodný základ na to, aby sa v Južnej Afrike v roku 2011 dospelo k plnohodnotnému právnemu rámcu. Je dôležité vychádzať z dosiahnutého pokroku a udržať súčasnú ochotu konať bez ohrozenia základného cieľa.

    2.2.2. Oslovenie tretích krajín

    Rokovania v Kodani jasne preukázali, že pokrok v rámci OSN závisí od ochoty krajín konať. Na zabezpečenie podpory rokovaní v rámci OSN je nevyhnutný aktívny program EÚ na zvýšenie informovanosti. Jeho cieľom bude dosiahnuť lepšie pochopenie postojov, obáv a očakávaní našich partnerov v kľúčových otázkach a názorne vysvetliť, čo EÚ očakáva od dohody z hľadiska ambícií, komplexnosti a environmentálnej integrity. Bude sa usilovať podporovať o to, aby sa okamžite pristúpilo k opatreniam vyplývajúcim z Kodanskej dohody a aby sa uľahčila konvergencia rozhodnutí zameraných na opatrenia, ktoré sa majú prijať v Cancúne. To by malo poskytnúť aj neoceniteľné príležitosti na zintenzívnenie bilaterálnych rozhovorov o vývoji v oblasti ochrany klímy v rámci jednotlivých štátov a na podporu EÚ pre vnútroštátne opatrenia. Komisia osloví tretie krajiny v úzkej spolupráci s Radou a jej predsedníctvom.

    Únia a jej členské štáty by mali pokračovať v rokovaniach v rámci OSN. Vďaka posilnenej úlohe Komisie bude môcť EÚ navonok vystupovať ako jeden celok. Na základe skúsenosti z Kodane je potrebné začať diskusiu o najlepších spôsoboch zvýšenia účinnosti a vplyvu EÚ pri medzinárodných rokovaniach.

    Okrem toho by Komisia poskytovala motiváciu a pomáhala Európskemu parlamentu pri spolupráci s členmi parlamentov najdôležitejších partnerských krajín.

    Je potrebné túto činnosť vyvíjať na všetkých úrovniach a osloviť všetky dôležité zainteresované strany. Na rok 2010 sú naplánované bilaterálne aj multilaterálne stretnutia vrátane niekoľkých samitov a ministerských konferencií. Okrem toho sa budú konať regionálne a ad hoc stretnutia, aby sa zabezpečilo oslovenie všetkých regiónov sveta vrátane ohrozených krajín, a aby EÚ dokázala lepšie pochopiť ich problémy a ambície. Je nevyhnutné, aby partneri pri neformálnych a formálnych, prebiehajúcich aj nových rozhovoroch v rámci prípravy konferencie v Cancúne a pri bezodkladnom plnení Kodanskej dohody naďalej označovali kľúčové otázky a možnosti dosiahnutia kompromisu pri rokovaniach. Komisia sa bude na tejto činnosti aktívne podieľať za pomoci delegácií Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť. Bude pri tom úzko spolupracovať s mexickým a juhoafrickým predsedníctvom konferencií v rokoch 2010 a 2011.

    Je však potrebné zdôrazniť, že na ďalší pokrok je potrebná ochota všetkých strán. V opačnom prípade ostane Kodanská dohoda, ktorá predstavuje najnižší spoločný menovateľ, jedinou možnou dohodou.

    2.2.3. Environmentálna integrita

    Výsledkom dohody zameranej na boj proti zmene klímy musia byť zníženia potrebné na to, aby sa celosvetové emisie skleníkových plynov ocitli na úrovni zodpovedajúcej cieľu Kodanskej dohody, ktorý spočíva v udržaní nárastu teploty pod hodnotou 2 °C. Rokovania v rámci OSN sa síce naďalej opierajú predovšetkým o Kjótsky protokol, no bude potrebné odstrániť jeho hlavné nedostatky – rozsah pôsobnosti a slabé miesta.

    - Cieľ udržania nárastu teploty pod hranicou 2 °C nie je možné dosiahnuť len na základe súčasnej štruktúry Kjótskeho protokolu. Protokol sa vzťahuje len na 30 % súčasných emisií. Tento cieľ sa dá dosiahnuť iba s príspevkom USA a hlavných emitentov z rozvojových krajín (ako je Brazília, Čína, India, Južná Kórea, Mexiko a Južná Afrika, ktoré patria medzi 15 najväčších emitentov). EÚ prevzala v rámci Kjótskeho protokolu veľkú zodpovednosť, a je na najlepšej ceste dodržať svoje záväzky na obdobie rokov 2008 až 2012. Ostatné krajiny by mali tento príklad nasledovať. Úsilie rozvojových krajín sa samozrejme bude líšiť v závislosti od ich zodpovednosti a schopnosti a môže si vyžadovať pomoc.

    - Kjótsky protokol navyše vykazuje vážne nedostatky, ktoré ohrozujú environmentálnu integritu dohody. Súčasné prísľuby rozvinutých krajín obsahujú zníženie emisií do roku 2020 od približne 13,2 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 (dolná hranica) po približne 17,8 % (horná hranica). Tieto hodnoty nepostačujú na splnenie cieľa udržania nárastu teploty pod hodnotou 2 °C, ktorý si zo strany rozvinutých krajín vyžaduje zníženie v rozsahu od 25 do 40 %. Ďalšie dve slabé miesta by však mohli skutočné výsledky ešte zhoršiť:

    - Prenos nadbytočných emisií (jednotky prideleného množstva podľa Kjótskeho protokolu alebo AAU) z obdobia záväzku Kjótskeho protokolu 2008 až 2012 do ďalších období záväzku . Vzhľadom na pokles emisií, ktorý možno do veľkej miery pripísať reštrukturalizácii priemyslu na počiatku 90. rokov 20. storočia, znamená referenčná hodnota roku 1990, že vyše 10 miliárd ton jednotiek emisií skleníkových plynov ostatne podľa všetkého v období záväzku 2008 až 2012 nevyužitých, a to najmä v Rusku a na Ukrajine. Pokiaľ by sa ďalej uplatňoval iba Kjótsky protokol, znamenalo by to prenos tohto „nadbytku“ do ďalších období, čo by sa negatívne prejavilo na skutočnom znížení emisií. V dôsledku úplného prenosu týchto jednotiek do druhého obdobia záväzku by došlo k oslabeniu stanovených cieľov rozvinutých krajín o približne 6,8 % v porovnaní s rokom 1990, čo znamená zníženie z 13,2 % na 6,4 % v prípade krajín predstavujúcich dolnú hranicu prísľubov, resp. zo 17,8 % na 11 % v prípade krajín predstavujúcich hornú hranicu prísľubov.

    - Pravidlá zúčtovania emisií z využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) v prípade rozvinutých krajín: Hoci EÚ nemá problémy so splnením týchto požiadaviek, ide o otázku, ktorá je z environmentálneho hľadiska mimoriadne dôležitá pre tie krajiny mimo EÚ, ktoré sú silne orientované na lesné hospodárstvo. Ak by sme sa naďalej pridŕžali súčasných pravidiel podľa Kjótskeho protokolu, došlo by k oslabeniu súčasných prísľubov zníženia emisií. Znamenalo by to, že zníženie možno vykázať aj bez dodatočných opatrení, čo z hľadiska životného prostredia nepredstavuje žiaden prínos. V extrémnom prípade by pravidlá vykazovania emisií z LULUCF mohli oslabiť skutočnú mieru ambícií rozvinutých krajín až o ďalších 9 % v porovnaní s rokom 1990. To by znamenalo, že v prípade prísľubov na dolnej hranici by sa v skutočnosti povolil nárast emisií rozvinutých krajín o 2,6 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V prípade prísľubov na hornej hranici by sa v porovnaní s rokom 1990 dosiahlo zníženie emisií o iba 2 %.

    Európsky parlament vo svojom nedávnom rozhodnutí po konferencii v Kodani výslovne upozornil na existenciu týchto nedostatkov, ako aj na to, že je potrebné zabrániť tomu, aby ohrozili environmentálnu integritu[5].

    Komisia posúdi výhody a nevýhody alternatívnych právnych foriem, vrátane druhého obdobia záväzku Kjótskeho protokolu.

    Dôsledky nedostatkov Kjótskeho protokolu

    (nadbytočné AAU a pravidlá zúčtovania emisií z LULUCF)

    na prísľuby zníženia emisií rozvinutých krajín v roku 2020

    [pic]

    3. KONAť TREBA HNEď

    3.1. Európa v roku 2020: Nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy

    Najpresvedčivejší príklad, ktorý môže EÚ poskytnúť, sú konkrétne a rozhodné opatrenia zamerané na vytvorenie regiónu s najmenším podielom na zmene klímy. Je to v jej vlastnom záujme. V stratégii EÚ do roku 2020 sa udržateľný rast (podpora ekologickejšej a konkurencieschopnejšej ekonomiky s účinnejším využívaním zdrojov) uvádza ako priorita, ktorá predstavuje stredobod vízie budúcnosti Európy vyznačujúcej sa účinnejším využívaním zdrojov prostredníctvom vytvárania nových „zelených“ pracovných miest a zvýšením energetickej účinnosti a bezpečnosti.

    Komisia vypracuje plán prechodu EÚ na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 v záujme dosiahnutia schváleného cieľa na zníženie emisií EÚ o 80 až 95 % v rámci príspevku rozvinutých krajín k zníženiu celosvetových emisií do roku 2050 o aspoň 50 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990[6]. EÚ sa zaviazala znížiť do roku 2020 emisie o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a v prípade priaznivých podmienok dokonca o 30 %. V rámci prípravy júnového zasadnutia Európskej rady preto Komisia vykoná analýzu, v ktorej preskúma, aké praktické opatrenia by boli potrebné na realizáciu zníženia o 30 %. Následne vykoná analýzu dlhodobých „medzníkov“ do roka 2050 vrátane scenárov potrebných z hľadiska miery ambícii na rok 2030 s prihliadnutím na príspevky hlavných sektorov zodpovedných za emisie, ku ktorým patrí jednak výroba a spotreba energie a jednak doprava. Navyše vypracuje pre tieto sektory primerané stratégie, ktoré budú v súlade so stratégiou EÚ na rok 2020. Ich zámerom bude dospieť k rozumným riešeniam, ktoré budú prínosom nielen z hľadiska zmeny klímy, ale aj z hľadiska energetickej bezpečnosti a vytvárania pracovných miest v rámci našej snahy o hospodárstvo s čo možno najnižšími emisiami CO2.

    Takéto poňatie problematiky sa nezaobíde bez silného dôrazu na politiky zamerané na urýchlenie inovácií a včasné zavádzanie nových technológií a infraštruktúr do praxe, čím sa zabezpečí konkurencieschopnosť európskych spoločností v kľúčových sektoroch budúcnosti (ku ktorým patrí energetická účinnosť, ekologické vozidlá, inteligentné gridy, sekvestrácia oxidu uhličitého ( carbon capture and storage , CCS), energia z obnoviteľných zdrojov). Bude vychádzať z koncepcií, vďaka ktorým sa uchovávajú a podporujú silné a odolné ekosystémy.

    Komisia okrem toho na základe výsledku konferencie v Kodani a v súlade s termínom schváleným v smernici o EÚ ETS zanalyzuje situáciu energeticky náročných sektorov pre prípad presunu emisií CO2.

    3.2. Vykonávanie Kodanskej dohody

    3.2.1. Dosiahnutie cieľa udržania nárastu teploty ako 2 %: ciele a opatrenia

    Výsledky konferencie v Kodani a široká podpora Kodanskej dohody svedčia o tom, že väčšina krajín má politickú vôľu začať konať ihneď. Najväčší úspech konferencie v Kodani predstavuje skutočnosť, že do konca januára 2010 predložili svoje ciele a opatrenia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov rozvinuté a rozvojové krajiny, ktoré sú zodpovedné za viac ako 80 % celosvetových emisií skleníkových plynov[7].

    Ochota konať je teda zrejmá, no celková miera ambícií doteraz predložených cieľov a opatrení sa dá posúdiť len ťažko. Z optimistických posúdení celkových hospodárskych cieľov a zmierňujúcich opatrení vyplýva, že obmedzenie globálneho nárastu teploty na hodnotu pod 2 ºC je ešte stále realizovateľné. Podľa pesimistickejších posúdení je táto možnosť čoraz menej pravdepodobná.

    Aj v prípade odstránenia vyššie uvedených nedostatkov by ciele navrhované rozvinutými krajinami, a to aj v prípade ambicióznejších podmienených prísľubov, nepostačovali na zníženie emisií o 25 až 40 %, ktoré je podľa IPCC potrebné dosiahnuť do roku 2020, ak sa má nárast teploty udržať pod hodnotou 2 °C. Okrem toho k dnešnému dňu prijala právne predpisy potrebné na dosiahnutia cieľa zníženia na rok 2020 iba EÚ. V ostatných rozvinutých krajinách sa tieto právne predpisy nachádzajú ešte len štádiu diskusie.

    To, že rozvojové krajiny predložili svoje opatrenia, predstavuje nebývalý krok vpred. Tak ako predtým však panuje veľká neistota ohľadom skutočne potrebných opatrení, ich časového harmonogramu a o ich súvise s zaužívanou porovnateľnou referenčnou hodnotou znížení od roku 1990.

    Vzhľadom na to, že je k dispozícii široké spektrum prísľubov cieľov a opatrení, by sa rokovania mali teraz sústrediť na spresnenie týchto prísľubov, diskusiu o celkovej miere ich ambícií a o spôsoboch, akým by sa tieto ambície mohli ďalej posilniť. To by malo byť prioritou rokovaní v rámci OSN.

    3.2.2. Vybudovanie robustného a transparentného rámca vykazovania emisií a výkonnostných kapacít

    K najproblematickejším predmetom rokovaní v Kodani patrilo monitorovanie, vykazovanie a overovanie ( monitoring, reporting and verification , MRV). Kľúčom na získanie vzájomnej dôvery a preukázanie účinnosti a primeranosti cieľov a opatrení je transparentnosť. Dohovor o zmene klímy a jeho Kjótsky protokol predstavujú základné normy MRV prostredníctvom národných hlásení a inventárov. Podľa Kodanskej dohody sa má tento systém posilniť. To by mala byť jedna z priorít pri práci na začlenení kompromisov Kodanskej dohody do rokovaní v rámci OSN.

    Transparentnosť by sa však nemala obmedziť len na vykazovanie emisií. V konečnom dôsledku je podstatné najmä to, ako sa jednotlivým krajinám bude dariť realizovať svoje ciele alebo opatrenia. Ako sme už spomenuli, majú na skutočný rozsah konania obrovský vplyv pravidlá zúčtovania emisií. Robustné, transparentné a predvídateľné pravidlá zúčtovania emisií, na základe ktorých je možné posúdiť pokrok jednotlivých krajín, sú nevyhnutnosťou.

    Komisia navrhuje, aby sa medzičasom vytvorili regionálne programy budovania kapacít pre zainteresované rozvojové krajiny, ktoré im pomôžu pri budovaní kapacít monitorovania, vykazovania a overovania emisií vrátane inventárov emisií.

    3.2.3. Vytvorenie koordinovaných mechanizmov urýchlenej finančnej pomoci

    Kodanská dohoda počíta na obdobie rokov 2010 až 2012 s finančnými prostriedkami vo výške 30 miliárd USD na urýchlenú finančnú pomoc rozvojovým krajinám s tým, že sa majú vyvážene rozdeliť medzi zmierňujúce a adaptačné opatrenia. Na zasadnutí Európskej rady v decembri bol príspevok EÚ a jej členských štátov na obdobie rokov 2010 až 2012 stanovený na 2,4 miliardy EUR ročne. Rýchle splnenie tohto záväzku EÚ je zásadné jednak v záujme dôveryhodnosti EÚ a jednak z dôvodu súrnej potreby zlepšenia kapacity mnohých rozvojových krajín, pokiaľ ide o navrhovanie a realizáciu stratégie na ochranu klímy, ktorej súčasťou sú adaptačné a zmierňujúce opatrenia a technická spolupráca.

    EÚ musí spolupracovať s ostatnými darcami a prijímateľmi, aby sa zabezpečila koordinovaná realizácia urýchlenej finančnej pomoci dohodnutej v Kodani.

    Urýchlené opatrenia by sa mohli vzťahovať napríklad na budovanie kapacít na začlenenie adaptačných opatrení do stratégií rozvoja a boja proti chudobe, ako aj na realizáciu pilotných a súrnych adaptačných opatrení uvedených v národných akčných plánoch; budovanie kapacít v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy, t. j. stratégie rozvoja na dosiahnutie nízkych emisií, zmierňujúce opatrenia vhodné pre jednotlivé krajiny a monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií; budovanie kapacít a pilotné projekty so zameraním na mechanizmy trhu s uhlíkom pokrývajúce celý sektor; preventívne a pilotné projekty na znižovanie emisií z odlesňovania rozvojových krajín a budovanie kapacít a pilotné projekty v oblasti technickej spolupráce. Je potrebné, aby urýchlená finančná pomoc cielene smerovala do rôznych regiónov sveta v záujme účinného budovala kapacít stratégie na ochranu klímy, splnenia potrieb a konkrétnych návrhov rozvojových krajín a dosiahnutia environmentálnych výsledkov tam, kde je to najviac potrebné[8].

    V záujme účinnosti a aby nedošlo k zdržaniu ambicióznych opatrení, musí urýchlená finančná pomoc vychádzať z existujúcich iniciatív a zohľadňovať ich. Podstatná časť urýchlenej finančnej pomoci EÚ sa bude realizovať prostredníctvom existujúcich iniciatív[9], bilaterálnych kanálov, najmä vlastných programov rozvojovej spolupráce členských štátov alebo prostredníctvom medzinárodných inštitúcií. Iniciatívy EÚ môžu vychádzať z existujúcich iniciatív alebo sa môžu zamerať na nové potreby ako MRV a stratégie rozvoja s nízkymi emisiami. Komisia a jednotlivé členské štáty by v závislosti od svojich priorít v oblasti financovania a priorít príslušných partnerských krajín mali prevziať iniciatívu v konkrétnych krajinách alebo regiónoch a v súvislosti s konkrétnymi témami.

    EÚ bude musieť konzekventne a účinne konať a podávať správy o svojej činnosti, vyhýbať sa duplicite a optimalizovať efekt súčinnosti. Koordinácia úsilia EÚ bude mať zásadný význam. Komisia je pripravená prevziať úlohu uľahčovania a koordinovania plnenia záväzku EÚ v oblasti poskytovania urýchlenej finančnej pomoci a navrhuje:

    1. spolupracovať s Radou ECOFIN za pomoci príslušných zoskupení Rady v záujme koordinovania a monitorovania urýchlenej finančnej pomoci EÚ;

    2. vytvoriť spoločný program EÚ na budovanie regionálnych kapacít (napríklad na stratégie rozvoja s nízkymi emisiami a adaptačné stratégie) v záujme zhromaždenia a prerozdelenia finančných prostriedkov EÚ, ktorý bude dopĺňať existujúce programy EÚ v oblasti poskytovania finančnej pomoci. Na tomto programe by sa mohli priamo podieľať krajiny, ktoré majú záujem o budovanie kapacít, napríklad prostredníctvom dohôd o partnerstve ( twinning arrangements );

    3. zabezpečiť transparentnosť prostredníctvom predkladania polročných správ o pokroku dosiahnutom pri plnení záväzku EÚ v oblasti urýchlenej finančnej pomoci, pričom prvá správa by mala byť k dispozícii na zasadnutí UNFCCC, ktoré sa bude konať v Bonne v júni 2010.

    3.2.4. Zabezpečenie dlhodobých finančných prostriedkov

    V Kodanskej dohode sa EÚ a ostatné rozvinuté krajiny zaviazali, že do roku 2020 budú spoločne vyčleňovať 100 miliárd USD (73 miliárd EUR) ročne na zmierňujúce a adaptačné opatrenia v rozvojových krajinách. Tieto finančné prostriedky by mohli pochádzať z rôznorodých zdrojov:

    - Ak sa riadne vybuduje medzinárodný trh s uhlíkom, bude do rozvojových krajín prúdiť čoraz viac finančných prostriedkov. V roku 2020 by mohlo ísť až o 38 miliárd EUR ročne. EÚ ETS už dnes zabezpečuje rozvojovým krajinám prostredníctvom svojej podpory CDM značné finančné prostriedky a od roku 2013 budú na základe právnych predpisov EÚ k dispozícii ďalšie. Okrem toho sa členské štáty zaviazali, že od roku 2013 vyčlenia na tieto účely časť svojich ziskov z aukcií v rámci EÚ ETS.

    - Medzinárodná letecká a námorná doprava, a to ideálne prostredníctvom celosvetových nástrojov[10], ktoré môžu predstavovať dôležitý zdroj inovačného financovania, pričom by vychádzali z existujúceho záväzku v rámci EÚ ETS, podľa ktorého sa všetky príjmy z aukcií kvót pre leteckú dopravu majú používať na opatrenia na ochranu klímy.

    - Medzinárodné verejné financovanie vo výške od 22 do 50 miliárd ročne do roku 2020. EÚ by mala poskytnúť primeraný príspevok. Po roku 2012 bude EÚ poskytovať jediný globálny príspevok EÚ[11].

    Budúca Skupina OSN na vysokej úrovni pre financie a Poradná skupina na vysokej úrovni pre financovanie opatrení na ochranu klímy by mali preskúmať, ako možno tieto zdroje účinne využiť na financovanie budúcich opatrení na ochranu klímy, pričom finančné prostriedky z verejných zdrojov treba sústrediť na oblasti, ktoré nemôže adekvátne financovať súkromný sektor, alebo na mobilizáciu súkromných investícií. Aj v Kodani odsúhlasený „ekofond na ochranu klímy“ potrebuje cielený mandát, aby účinne doplnil existujúce iniciatívy.

    Riadenie budúcej medzinárodnej finančnej architektúry by malo byť transparentné, umožňovať účinné monitorovanie a malo by byť v súlade s odsúhlasenými normami účinnosti pomoci. Je potrebný úplne transparentný systém podávania správ, ktorý bude využívať rozsiahly súbor štatistík vychádzajúcich zo systému OECD-DAC. Vďaka tomu sa zabezpečí súčinnosť opatrení na ochranu klímy s úsilím boja proti chudobe, ako aj so snahou o uskutočnenie rozvojových cieľov tisícročia.

    Medzinárodný rozmer dlhodobého financovania je len jednou časťou veľkého celku. Pri kontakte s rozvojovými krajinami, najmä hospodársky vyspelejšími rozvojovými krajinami, musí byť jasné, že aj ony musia prispieť k celkovému úsiliu, okrem iného tým, že sa zapoja do zmysluplných zmierňujúcich opatrení a zabezpečia transparentnosť pri ich realizácii.

    3.3. Cesta k medzinárodnému trhu s uhlíkom

    Dobre fungujúci trh s uhlíkom je základným predpokladom zabezpečenia investícií do nízkouhlíkových projektov a splnenia celosvetových cieľov v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy nákladovo efektívnym spôsobom. Okrem toho môžu vďaka nemu vzniknúť finančné prostriedky pre rozvojové krajiny. Medzinárodný trh s uhlíkom by sa mal vybudovať prepojením kompatibilných vnútroštátnych systémov obchodovania s emisiami a stanovovania ich stropov (systémy typu „cap-and-trade“). Toto úsilie má za cieľ vybudovať do roku 2015 trh pre krajiny OECD a do roku 2020 ešte rozsiahlejší trh. Vzhľadom na pokrok zo strany USA, Japonska a Austrálie by časť iniciatív na oslovovanie tretích krajín mala byť orientovaná na tieto krajiny.

    Ako prechodný krok na ceste k vybudovaniu (multisektorových) systémov typu „cap-and-trade“ – a to najmä v hospodársky vyspelejších rozvojových krajinách – navrhla EÚ nové sektorové mechanizmy trhu s uhlíkom. Pomocou týchto mechanizmov by sa mohol vyslať rozsiahlejší signál o cenách a mohlo by vzniknúť viac finančných prostriedkov. Okrem toho môžu prispieť k zabezpečeniu príspevku rozvojových krajín na zmierňujúce opatrenia tým, že sa ako kredit započítajú ambiciózne prahové hranice emisií, ktoré sú pod hranicou plánovaných emisií, čím sa získa čistý prínos z hľadiska zmierňovania dôsledkov zmeny klímy.

    Mechanizmus čistého rozvoja ( Clean Development Mechanism , CDM) bude navyše pokračovať aj po roku 2012. Je však potrebné podrobiť ho reforme v záujme zlepšenia jeho environmentálnej integrity, účinnosti, efektívnosti a riadenia. Postupne by sa mal čoraz viac zameriavať na najmenej rozvinuté krajiny. V záujme bezproblémového prechodu z projektového mechanizmu na celosektorový systém by mala EÚ nájsť spoločnú reč s USA a ďalšími krajinami, ktoré používajú systém typu „cap-and-trade“ a koordinovaným spôsobom vytvárajú dopyt po kompenzačných kreditoch.

    Hlavným cieľom konferencie v Cancúne by malo byť ukotvenie vylepšených a nových mechanizmov trhu s uhlíkom ako prostriedku na dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a na prísun finančných prostriedkov do rozvojových krajín. Okrem toho by mala poskytnúť základ na vytvorenie nových celosektorových mechanizmov. V posledných rokoch sa však rokovania o trhových mechanizmoch stali terčom ostrej kritiky mnohých rozvojových krajín, ktoré spochybňovali, či sa takýto cieľ dá realizovať v rámci UNFCCC.

    EÚ by preto mala využiť súčasné právne predpisy EÚ ETS[12] na stimuláciu rozvoja celosektorových mechanizmov trhu s uhlíkom a na podporu reformy CDM. Na tieto účely Komisia bude:

    4. spolupracovať so zainteresovanými rozvinutými krajinami na budovaní sektorových mechanizmov, ktorých kredity by sa dali používať v rámci EÚ ETS, na vznikajúcom trhu OECD, ako aj v rámci Rozhodnutia o spoločnom úsilí, ktorého súčasťou sú záväzky členských štátov v oblasti zníženia emisií, a

    5. v závislosti od pokroku pri budovaní celosektorových mechanizmov pripravovať a navrhovať prísne opatrenia na zlepšenie kvalitatívnych požiadaviek pre kredity z projektových mechanizmov.

    4. ZÁVER

    V tomto oznámení sa bilancujú niektoré skúsenosti po konferencii v Kodani, ktorej sa síce nepodarilo naplniť pôvodné ambície, no napriek tomu predstavuje dôkaz zásadnej a širokej podpory postupnej snahy o riešenie otázky zmeny klímy. Oznámenie navyše uvádza kroky, ktoré treba podniknúť v krátkodobom až strednodobom horizonte, a vysiela zásadný signál o tom, že Komisia je aj naďalej odhodlaná zabezpečiť, aby na celom svete došlo k prijatiu opatrení, ktoré zodpovedajú vážnosti globálnych zmien, ktoré sú pred nami.

    [1] V záveroch zo svojho zasadnutia v dňoch 10. – 11. decembra 2009 Európska rada uvádza, že v rámci celosvetovej komplexnej dohody na obdobie po roku 2012 EÚ opätovne potvrdzuje, že je za istých okolností ochotná zaviazať sa znížiť do roku 2020 svoje emisie o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, pokiaľ sa ostatné krajiny zaviažu k porovnateľným zníženiam emisií a rozvojové krajiny prispejú zodpovedajúcim spôsobom v závislosti od svojej zodpovednosti a schopnosti.

    [2] Dohoda dokonca vyzýva k zváženiu posilnenia dlhodobého cieľa, okrem iného aj v súvislosti s nárastom teploty o 1,5 °C.

    [3] Prehľad doterajších predložených informácií možno nájsť v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto oznámeniu a okrem toho sa online nachádza tu: http://www.unfccc.int

    [4] Rôzne návrhy rozhodnutí a rokovacích podkladov sa nachádzajú v správe CoP-16 a CMP-6. Online sa nachádzajú tu: http://www.unfccc.int

    [5] Rozhodnutie bolo prijaté v stredu 10. februára a možno ho nájsť tu: http://www.europarl.europa.eu.

    [6] V záveroch zo zasadnutia Európskej rady v dňoch 29. – 30. októbra 2009 sa uvádza: „Európska rada vyzýva všetky strany, aby prijali cieľ 2 °C a dohodli sa na celosvetovom znížení emisií o najmenej 50 % a v rámci tohto celosvetového zníženia emisií na súhrnnom znížení emisií rozvinutých krajín o najmenej 80 – 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990;; takéto ciele by mali slúžiť na stanovenie ambícií a ako meradlo pre strednodobé ciele, ktoré by podliehali pravidelnému vedeckému preskúmaniu. Európska rada podporuje cieľ EÚ redukovať v kontexte nevyhnutných znížení podľa medzinárodného panelu IPCC zo strany rozvinutých krajín ako celku emisie do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.“

    [7] Prehľad doposiaľ predložených cieľov a opatrení sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tomuto oznámeniu.

    [8] Podľa Kodanskej dohody sa adaptačné opatrenia budú prioritne financovať v najohrozenejších rozvojových krajinách, ako sú najmenej rozvinuté krajiny ( least developed countries , LDC), malé ostrovné rozvojové štáty ( small island developing states , SIDS) a Afrika.

    [9] Okrem iného prostredníctvom globálnej aliancie proti zmene klímy ( Global Climate Change Alliance , GCCA).

    [10] Rada ECOFIN, 9. jún 2009 a KOM(2009) 475/3.

    [11] Porovnaj KOM(2009) 475/3.

    [12] Články 11a ods. 5 a 11a ods. 9 smernice 2009/29/ES o EÚ ETS a článok 5 ods. 2 rozhodnutia 406/2009/ES.

    Top