52009DC0111

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 12.3.2009

KOM(2009) 111 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo

{SEK( 2009) 268}{SEK(2009) 269}{SEK(2009) 270}

1. ÚVOD

Európska únia potvrdila v decembri 2008 opätovne svoj záväzok[1] týkajúci sa splnenia cieľov v oblasti úspor energie a emisií uhlíka do roku 2020 a zdôraznila, že je naliehavo potrebné zintenzívniť úsilie o zvýšenie energetickej účinnosti[2]. Energetická účinnosť je hlavným prvkom úsilia Únie o riešenie problémov v oblasti energetickej bezpečnosti a zmeny klímy[3]. Vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a pokles európskeho hospodárstva sa zvyšovanie účinnosti v oblasti energetiky a zdrojov stalo ešte dôležitejším.

Preorientovanie technologických inovácií na výzvy v oblasti energeticky účinného a nízkouhlíkového rastu pomôže Európe prekonať hospodársku krízu trvalo udržateľnejším spôsobom. Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú známe tým, že majú vyššiu kapacitu úspory energie v rámci celého hospodárstva a potenciál vyvolávať rýchle a zásadné zmeny vo všetkých oblastiach spoločnosti, verejnej správy a priemyslu.

V súčasnosti je potrebný politický rámec, ktorý začlení IKT priamo do snáh o riešenie kríz, ktorým dnes čelíme. Európa má príležitosť zaujať vedúce postavenie pri tvorbe takéhoto rámca a stojí pred úlohou využiť ju. V rámci príprav na konferenciu OSN o zmene klímy, ktorá rozhodne o ďalších krokoch v súvislosti s Kjótskym protokolom, sa IKT zaoberajú aj viaceré medzinárodné organizácie vrátane OECD[4].

Toto oznámenie predstavuje súbor ambicióznych opatrení, ktoré sa zameriavajú na to, čo je možné dosiahnuť z krátkodobého hľadiska v odvetví IKT a prostredníctvom úplného využívania možností IKT na vytváranie priaznivých podmienok vo všetkých oblastiach spoločnosti a hospodárstva. Je podkladom odporúčania, ktoré prijme Komisia v druhej polovici roka 2009. V odporúčaní budú stanovené úlohy, ciele a harmonogram, aby mohli zainteresované strany z oblasti priemyslu a členské štáty v tomto zmysle rýchlejšie napredovať.

2. AKÚ ÚLOHU MÔžU IKT ZOHRÁVAť?

Možnosti IKT na zvyšovanie energetickej účinnosti sa všeobecne uznávajú[5],[6]. Ak však nebudú prijaté osobitné politické opatrenia na koordináciu roztrieštených snáh a na podnecovanie činnosti, tieto možnosti sa v časovom rámci na dosahovanie cieľov do roku 2020 pravdepodobne nevyužijú. IKT majú prispieť dvoma spôsobmi:

IKT vytvárajú priaznivé podmienky

IKT môžu umožniť zvýšenie energetickej účinnosti prostredníctvom zníženia množstva energie potrebného na poskytnutie danej služby:

- Monitorovaním a priamou reguláciou spotreby energie môžu IKT umožniť zvýšenie účinnosti v odvetviach, ktoré využívajú najviac energie. Z najnovších štúdií vyplýva, že tieto možnosti sa dajú využiť na zníženie spotreby energie v EÚ v budovách až o 17 % a na zníženie emisií uhlíka v dopravnej logistike až o 27 %[7].

- Poskytovaním nástrojov na energeticky účinnejšie modely obchodovania, pracovné postupy a životné štýly, napr. aplikácie elektronického obchodovania, práce na diaľku, elektronickej verejnej správy a modernejších technológií spolupráce môžu IKT znížiť dopyt po energii a ďalších materiálnych zdrojoch.

- Poskytovaním inovačných technológií môžu IKT znížiť nehospodárnu spotrebu energie; polovodičové svetelné zdroje sú dobrým príkladom. Nové riešenia v oblasti informatiky, napr. thin client[8], grid computing (spájanie počítačov, ktoré navzájom zdieľajú vlastné zdroje) a technológie virtualizácie sú prísľubom obmedzenia nadbytočných kapacít súčasných systémov.

IKT umožňujú kvantifikáciu

IKT môžu poskytovať kvantitatívny základ koncepcie, realizácie a vyhodnotenia energeticky účinných stratégií.

- Pri inteligentnom meraní sa využívajú možnosti IKT na vyčísľovanie spotreby energie a na poskytovanie náležitých informácií spotrebiteľom. Keď spotrebitelia pochopia, čo je príčinou neúčinnosti, môžu konať tak, aby ju obmedzili alebo úplne odstránili. Z testov inteligentných meračov v EÚ vyplýva, že poskytovanie informácií spotrebiteľom o ich aktuálnej spotrebe energie môže viesť k jej zníženiu až o 10 %[9].

- IKT môžu tiež riešiť ťažkosti v oblasti merania celkovej energetickej účinnosti na systémovej[10] úrovni : softvérové nástroje môžu poskytovať informácie a údaje o tom, ako lepšie konfigurovať rôzne prvky systému s cieľom optimalizovať jeho celkovú energetickú účinnosť ekonomickejším spôsobom. Vzhľadom na naliehavú potrebu navrhovania a plánovania, ktoré zohľadňujú energetické a environmentálne potreby, používanie týchto softvérových nástrojov sa bude rozširovať z malých do komplexnejších systémov vrátane prímestských oblastí a miest.

Už len existencia cieľov do roku 2020 je dôvodom toho, že presné a overiteľné vyčísľovanie spotreby energie nadobúda rozhodujúci význam. Odvetvie IKT je schopné najlepšie zo všetkých zvládnuť túto veľmi dôležitú úlohu, a okrem toho poskytnúť riešenia a nástroje na podporu ostatných odvetví, ktoré sa snažia o to isté.

3. ČO NAJLEPšIE VYUžITIE IKT: VÝZVY A MOžNOSTI KONANIA

Komisia vykonala rozsiahly zber a analýzu údajov[11] s cieľom posúdiť potenciálnu úlohu IKT pri pomoci členským štátom v plnení cieľov do roku 2020. Zistenia odhalili viaceré výzvy a umožnili stanoviť hlavné smery činnosti.

Identifikácia výziev

Používanie zariadení v oblasti IKT na poskytovanie služieb zodpovedá za približne 1,75 % emisií uhlíka v Európe; ďalších 0,25 % emisií uhlíka pochádza z výroby IKT a spotrebnej elektroniky. S rozširujúcou sa škálou a čoraz väčším rozšírením IKT sa zvyšuje ich celková spotreba energie[12].

Ostatné oblasti hospodárstva a spoločnosti zodpovedajú za zostávajúcich 98 % emisií uhlíka. Práve tu sa očakáva, že možnosti IKT v oblasti vytvárania priaznivých podmienok najviac prispejú k znižovaniu emisií – podľa niektorých správ až o 15 % do roku 2020[13] – ako aj k úspore nákladov.

Niektoré spoločnosti v oblasti IKT sa zaviazali plniť ciele týkajúce sa úspory energie a znižovania emisií[14]. Ciele a harmonogramy, ktoré sú často ambiciózne, sa podstatne líšia a v tomto odvetví neexistuje takmer žiadna spoločná základňa, prostredníctvom ktorej by bolo možné presne určiť, kde sa nachádzajú možnosti zvyšovania účinnosti a na čo by sa malo zamerať úsilie. Okrem toho kvantitatívne údaje týkajúce sa dosiahnutého a prostredníctvom IKT dosiahnuteľného úžitku si často odporujú[15]. Následné ťažkosti pri porovnávaní riešení v oblasti úspor energie, najmä na systémovej úrovni, môžu brániť ich prijatiu.

Odstránenie týchto rozporov si vyžiada harmonizovanú metodiku merania a vyčísľovania energetickej účinnosti. Týmto sa zase zabezpečia spoľahlivé údaje na koncipovanie, realizáciu a vyhodnotenie energeticky úsporných stratégií.

Potreba konať

Pokiaľ nebude existovať v celom odvetví IKT systematickejšia koncepcia merania a vyčísľovania energetickej účinnosti jeho vlastných procesov, je veľké riziko, že skutočné výhody IKT budú prehliadané alebo mylne chápané.

Ak nebudú k dispozícii prostriedky, ktorými budú môcť spotrebitelia, či už jednotlivci, podniky alebo verejné orgány overiť a porovnať potenciálne energeticky úsporné stratégie, ktoré ponúkajú IKT, a ich rentabilitu, existuje veľmi reálna hrozba, že tzv. greenwashing (klamlivé uvádzanie nepravdivých údajov o ekologickosti výrobkov)[16] získa podiel na trhu na úkor riešení, ktoré poskytujú skutočné výhody.

Na podporu právoplatnosti, transparentnosti a skutočného pokroku pri používaní IKT na zvyšovanie energetickej účinnosti je jednoznačne potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých vychádzajúce zo spoločných spôsobov merania energetickej účinnosti – najmä v rámci komplexnejších systémov – a zo spoločného chápania záväzkov, cieľov a metodiky.

Na tento účel má Komisia v úmysle vydať odporúčanie, v ktorom budú stanovené opatrenia, ktoré pripravia pôdu na to, aby mohli IKT merateľným a overiteľným spôsobom prispievať k zvyšovaniu energetickej účinnosti a k znižovaniu emisií v celom hospodárstve a spoločnosti. Tieto opatrenia budú rozdelené podľa týchto troch oblastí činnosti:

- Po prvé odvetvie IKT bude vyzvané, aby si vytýčilo ciele a dosiahlo kolektívnu dohodu o metodike merania, ktorá sa bude zameriavať na presnosť, transparentnosť a overiteľnosť spotreby energie a emisií uhlíka vo vlastných procesoch, a to na úrovni spoločností, ako aj odvetvia.

- Po druhé budú podnietené pracovné partnerstvá medzi odvetvím IKT a ďalšími odvetviami, ktoré využívajú najviac energie, s cieľom zistiť, kde a akým spôsobom by sa mohli IKT podieľať na zvyšovaní účinnosti a znižovaní emisií v týchto odvetviach a tak urýchľovať tvorbu nástrojov na posudzovanie a optimalizáciu energetickej účinnosti na porovnateľnom základe.

- Po tretie členské štáty by sa mali vyzvať, aby umožnili používanie nástrojov IKT v celej EÚ, ktoré by mohli spôsobiť zmenu v správaní spotrebiteľov, podnikov a spoločenstiev a zároveň podnietiť zvýšenie dopytu po inovačných riešeniach v oblasti IKT na optimalizáciu energetickej účinnosti vlastných činností.

4. VšEOBECNÉ VÝCHODISKÁ ODPORÚčANIA

4.1. Obmedzovanie energetickej a uhlíkovej stopy IKT

V celom odvetví IKT je zamestnaných 6,6 milióna ľudí v 27 členských štátoch EÚ. IKT zvyšujú inovačnú kapacitu všetkých odvetví a ich príspevok k celkovému rastu produktivity je viac ako 40 %[17].

IKT sú v súčasnosti integrálnou súčasťou takmer všetkých oblastí európskeho hospodárstva. Ako výsledok úspechu IKT predstavuje používanie produktov a služieb v oblasti IKT približne 7,8 % spotreby elektrickej energie v EÚ a do roku 2020 by sa toto množstvo mohlo zvýšiť na 10,5 %[18].

Na riešenie otázky zvýšenej spotreby v dôsledku čoraz častejšieho používania produktov v oblasti IKT je určených viacero už existujúcich právnych nástrojov. Na základe smernice o ekodizajne výrobkov využívajúcich energiu[19] budú stanovené minimálne požiadavky na spotrebu energie produktov, akými sú externé zdroje napájania a počítače. Nariadenie o programe Energy Star[20] udeľuje značku Energy Star produktom s najlepšími vlastnosťami na trhu a vyžaduje od členských štátov, aby v rámci verejného obstarávania kancelárskej techniky uplatňovali náročné kritériá týkajúce sa energetickej účinnosti.

Ostatné opatrenia, akým je napr. nariadenie o environmentálnej značke[21], dopĺňajú tento rámec zabezpečovaním neustáleho zdokonaľovania produktov v oblasti IKT počas ich celej životnosti vrátane energetickej účinnosti. Akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku[22] vytvára integrovaný a komplexný rámec ďalšieho rozvoja a posilňovania realizácie uvedených opatrení. Okrem toho sa v právnych predpisoch EÚ ustanovuje znižovanie vplyvu zariadení na konci životnosti v oblasti IKT na životné prostredie[23].

Odvetvie IKT má nevyužitý potenciál pri orientovaní sa na systémové zlepšenia a ďalšom znižovaní spotreby energie v rámci vlastných procesov (vrátane prevádzky, výroby, poskytovania služieb a dodávateľského reťazca). Ak by toto odvetvie pristupovalo k monitorovaniu a meraniu spotreby energie v každej fáze jednotlivých procesov systematickejšie, mohlo by získať overiteľné a porovnateľné údaje, ktoré by umožňovali odhaliť možnosti zlepšenia a hľadať a realizovať riešenia.

Odvetvie IKT by sa malo vyzvať, aby sa kolektívne zúčastňovalo na procese sebazdokonaľovania prostredníctvom schválenia spoločnej metodiky a spoločných nástrojov merania s cieľom získať údaje o svojej energetickej účinnosti, stanoviť reálne ciele a porovnať dosiahnutý pokrok. Takéto snahy by mali náležite zohľadňovať celé obdobie životnosti a súvisiaci vplyv na životné prostredie. Odvetvie IKT by malo byť príkladom a bude sa podnecovať k tomu, aby sa zaviazalo dosiahnuť ambiciózne ciele vo vzťahu k európskym cieľom stanoveným do roku 2020. Takéto úsilie bude okrem výhod v oblasti životného prostredia a vynaložených nákladov viesť k inovačným postupom, ktoré sa môžu uplatňovať aj v ostatných odvetviach.

Odporúčanie sa zameria na budovy a odvetvie výstavby a na dopravnú logistiku vzhľadom na ich relatívne veľký podiel na celkovej spotrebe energie a na prebiehajúce snahy Komisie a členských štátov v týchto odvetviach.

4.1.1. Budovy a odvetvie výstavby

Na budovy pripadá približne 40 % konečného využitia energie v EÚ, z čoho viac ako 50 % tvorí elektrická energia. Toto odvetvie má značný nevyužitý potenciál ekonomických úspor energie, ktorý by v prípade jeho využitia znamenal zníženie celkovej spotreby energie v EÚ do roku 2020 o 11 %[24].

Na základe smernice o ekodizajne výrobkov využívajúcich energiu sa prijímajú vykonávacie opatrenia stanovujúce požiadavky na energetickú účinnosť a ekologickosť produktov v oblasti IKT, ktoré sa používajú v budovách a v odvetví výstavby. IKT môžu prispieť k ďalšiemu využitiu tohto potenciálu prostredníctvom používania systémov správy budov a hospodárenia s energiou, inteligentných technológií merania, polovodičových svetelných zdrojov a systémov regulácie osvetlenia, inteligentných snímačov a optimalizačného softvéru. Vzhľadom na to, že mnoho rozličných faktorov vrátane materiálov a technológií a ich rôzne potenciálne kompromisy prispievajú k energetickej účinnosti, je obzvlášť žiaduce dospieť k systematickému chápaniu energetickej hospodárnosti budov. Komisia navrhuje, aby sa ako súčasť plánu obnovy prijatého v novembri 2008[25] uzatvárali partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom ďalšieho rozvoja a demonštrácie zelených technológií a energeticky účinných systémov a materiálov v budovách, s cieľom radikálne znížiť ich spotrebu energie a množstvo emisií uhlíka.

Navrhnuté prepracovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov zavádza všeobecný rámec metodiky výpočtu ich energetickej hospodárnosti. Uplatnenie tejto smernice umožní získať veľké množstvo informácií o skladbe stavebného fondu v celej Európe[26].

Takéto informácie tvoria užitočnú základňu pre odvetvie výstavby a stavebníctva, ako aj pre tvorcov politík. Ponúkajú tiež možnosti na vývoj softvérových aplikácií a nástrojov určených na dodržiavanie smernice o energetickej hospodárnosti budov .

Odvetvie IKT bude vyzvané, aby spolupracovalo s odvetvím výstavby a stavebníctva s cieľom určiť oblasti, v ktorých je možné maximalizovať vplyv a ekonomickosť IKT, a špecifikovať požiadavky. Mali by spolu podporovať aj interoperabilitu audítorských nástrojov a systémov správy budov a hospodárenia s energiou s cieľom dospieť k systémovému chápaniu energetickej hospodárnosti budov.

Je možné prekročiť všeobecný metodický rámec uvedený v uvedenej smernici a dohodnúť sa na spoločnej metodike uvádzania údajov. Potom by sa mohli IKT používať v celej EÚ na zber, zhromažďovanie a porovnávacie analýzy na podporu porovnávania výsledkov a hodnotenia politiky.

4.1.2. Racionalizácia spotreby energie v súvislosti s dopravou prostredníctvom logistiky

Na dopravné systémy pripadá približne 26 % konečného využitia energie v EÚ. Je mnoho možností na zvýšenie energetickej účinnosti a na racionalizáciu, najmä prostredníctvom logistiky.

V rámci Akčného plánu pre logistiku nákladnej dopravy[27] sa zavádza viacero opatrení, ktorými sa rozšíri úloha logistiky pri racionalizácii dopravy a obmedzovaní jej vplyvu na životné prostredie. Osobitné opatrenia v rámci akčného plánu pre inteligentné dopravné systémy (IDS)[28] sa zameriavajú na zavádzanie IDS na podporu presunu na iné druhy dopravy, najmä v koridoroch nákladnej dopravy, a prostredníctvom poskytovania multimodálneho plánovania ciest v osobnej doprave na umožnenie značného zníženia dopravných zápch.

Opatrenia v oblasti eFreight (elektronického riadenia prepravy tovaru) a inteligentných dopravných systémov (IDS) zdôrazňujú význam nástrojov v oblasti IKT na dosiahnutie týchto cieľov. Plán obnovy z novembra 2008 zahŕňa uzatváranie partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom vytvoriť širokú škálu technológií a inteligentných energetických infraštruktúr v oblasti dopravy.

Odvetvie IKT by malo spolupracovať s odvetvím dopravnej logistiky, aby sa využili možnosti kvalitnejších a obsiahlejších informácií uvedených v akčnom pláne[29]. Podniky, ktorých fungovanie závisí od nákladnej dopravy, by mali mať k dispozícii zmysluplné informácie o spotrebe energie a emisiách uhlíka v nákladnej doprave.

Keďže takéto informácie sa stanú dostupné vďaka širšiemu využívaniu IDS, je dôležité, aby sa zberali, uvádzali a zhromažďovali štandardizovaným spôsobom a aby k nim mali prístup všetci potenciálni užívatelia: počnúc jednotlivými osobami a podnikmi využívajúcimi nákladnú dopravu až po verejnú správu a tvorcov politík.

4.2. Podpora trvalej zmeny správania spotrebiteľov, podnikov a spoločenstiev

4.2.1. Konečné využitie energie

Prostredníctvom inteligentného merania sa dá umožniť obojstranný tok informácií v reálnom čase medzi prevádzkovateľmi siete, dodávateľmi a spotrebiteľmi energie, ktorý umožní všetkým stranám regulovať a kontrolovať vlastnú spotrebu energie a súvisiace náklady. Umožní sa tým aj montáž regulačných obvodov na diaľkové ovládanie zariadení. Tento spôsob využívania inteligentného merania bude prínosom pre prevádzkovateľov sietí a dodávateľov energie, ako aj pre spotrebiteľov.

Inteligentné merače sú zdrojom presnejších informácií o spotrebiteľskom dopyte, ktoré zase môžu využiť prevádzkovatelia na lepšiu správu svojich sietí a tak znížiť straty. Môžu tiež umožniť využívanie mechanizmu prispôsobovania sa dopytu na znižovanie dopytu v čase špičky a tak zabrániť zbytočným investíciám do dodatočných kapacít. Dodávatelia môžu okrem toho použiť tieto informácie na stanovenie taríf, ktoré zohľadnia rozličné náklady na energiu spotrebovanú v rôznych časových intervaloch.

Inteligentné merače môžu poskytovať spotrebiteľom komplexné informácie o ich spotrebe energie a o nákladoch na ňu[30], čo im umožní skutočne využiť výhody vnútorného trhu s energiou. Z výsledkov skúšok v teréne vo viacerých členských štátoch vyplýva, že zavedenie inteligentného merania môže znížiť spotrebu energie až o 10 %[31] v závislosti od kontextu a kvality informácií poskytnutých spotrebiteľovi.

Inteligentné meranie sa však vždy nerealizuje týmto spôsobom; jednosmerný tok informácií smerom k dodávateľom alebo prevádzkovateľom sietí sa stáva bežným. Vzhľadom na vysoké počiatočné investičné náklady a očakávanú 10 až 15 ročnú životnosť meracích riešení sú prvoradé dohoda členských štátov na minimálnej úrovni funkčnosti inteligentného merania, aby mali všetci spotrebitelia rovnaké možnosti bez ohľadu na to, kde žijú a kto je poskytovateľom služieb, a zabezpečenie interoperability.

Členské štáty by sa mali vyzvať, aby sa dohodli na minimálnych špecifikáciách týkajúcich sa funkčnosti inteligentného merania pre celú EÚ, ktoré umožnia prevádzkovateľom sietí, dodávateľom a najmä aj spotrebiteľom efektívne regulovať ich potrebu dodávok energie a používať riešenia v oblasti IKT po ich sprístupnení na automatizované hospodárenie s energiou. Z hľadiska funkčnosti si to bude vyžadovať obojstranný tok informácií v reálnom čase a umožnenie montáže nových regulačných obvodov. Tieto špecifikácie by boli zlučiteľné s mandátom na štandardizáciu meračov spotreby udeleným nedávno Komisiou[32].

Inteligentné meranie je iba prvým krokom na ceste k inteligentným rozvodným sieťam elektrickej energie. Napokon inteligentné siete by mali uľahčovať nielen lepšiu reguláciu spotreby energie, ale aj integráciu alternatívnych a obnoviteľných zdrojov energie v oveľa širšom meradle, ako je možné v súčasnosti, s pozitívnym vplyvom na energetickú bezpečnosť a na životné prostredie.

4.2.2. Vedúca úloha členských štátov

Verejné orgány majú k dispozícii celý rad nástrojov na podnecovanie nízkouhlíkového energeticky účinného správania v rámci svojich spoločenstiev vrátane oprávnenia na tvorbu a realizáciu politiky v oblasti výstavby a plánovania, intervencie prostredníctvom verejného obstarávania na vytváranie dopytu , začatia realizácie programov v oblasti inovácií , podpory pilotných programov a osvedčených postupov . Majú tiež prostriedky na to, aby mohli priamo ovplyvniť svoju vlastnú spotrebu energie.

Členské štáty, ústredné, regionálne a miestne orgány by sa mali vyzvať, aby sa ujali vedenia pri podnecovaní dopytu po inovačných riešeniach založených na IKT, ktoré im pomôžu zahrnúť energetickú účinnosť do všetkých aspektov poskytovania služieb a riadenia infraštruktúry, plánovania miest a tvorby politiky. Používanie vyspelých nástrojov na optimalizáciu softvéru v kombinácii so spoľahlivými údajmi bude nevyhnutné na účinné prijímanie rozhodnutí.

V rámci politiky súdržnosti na obdobie 2007 – 2013 je vyčlenených približne 86 miliárd EUR na investície do výskumu a vývoja a do inovácií, čoho súčasťou je používanie IKT a technologický rozvoj. Členské štáty sú podnecované k tomu, aby využívali tieto finančné prostriedky na podporu vývoja riešení v oblasti IKT, prostredníctvom ktorých sa zvýši energetická účinnosť.

4.3 ĎALšIE KROKY

Začnú sa viesť verejné konzultácie, ktoré zaistia, aby Komisia a všetky zúčastnené strany rovnako chápali problémy, ktoré treba riešiť, a navrhované riešenia. Komisia by sa v záujme transparentnosti a dosiahnutia skutočného a merateľného pokroku chcela uistiť, že očakávania, požiadavky a záväzky budú vychádzať z jednotného vnímania veci.

V nadväznosti na tieto verejné konzultácie je prijatie odporúčania naplánované na druhú polovicu roka 2009.

5. ÚLOHA EURÓPSKEJ KOMISIE

Podpora vykonávania odporúčaných opatrení

Po uverejnení tohto oznámenia vyzve Komisia zástupcov jednotlivých odvetví, v prípade potreby prostredníctvom príslušných odvetvových združení, aby vytvorili pracovnú štruktúru na dosiahnutie vytýčených cieľov.

Komisia preskúma aj možnosť vytvorenia európskeho internetového portálu ako otvorenej informačnej a komunikačnej platformy, prostredníctvom ktorej by si mohli verejné, ako aj súkromné zúčastnené strany vymieňať osvedčené postupy, skúsenosti, informácie a údaje, ktorá by mohla slúžiť na urýchlenie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov.

Komisia v spolupráci s Výborom regiónov pripravuje praktickú príručku pre regionálne a miestne orgány o zvyšovaní energetickej účinnosti prostredníctvom inovatívneho využívania IKT.

Komisia sa snaží aj o podporu príspevku iniciatívy ICT21EE[33] k Dohovoru starostov s cieľom podnietiť a podporiť mestá a obce vo využívaní IKT na znižovanie množstva emisií.

Podpora výskumu a vývoja

V roku 2007 bola osobitná téma IKT pre energetickú účinnosť zahrnutá do prioritnej oblasti IKT v rámci 7. rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7). Zameriava sa na riešenia týkajúce sa elektrickej rozvodnej siete (inteligentnej siete), budov a dopravy a výskumu a vývoja v oblasti polovodičových svetelných zdrojov. Pilotné projekty v rovnakých oblastiach podporuje program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Aj Komisia financuje energeticky účinné IKT [34].

Investície sa musia ďalej orientovať na tie oblasti výskumu, ktoré môžu byť najviac prospešné z hľadiska energetickej účinnosti a zníženia množstva emisií uhlíka. Vzhľadom na to bude čoraz dôležitejšie vyvíjať úsilie na medziodvetvovej a multidisciplinárnej úrovni vo väčšom meradle. Plán obnovy, ktorý navrhla Komisia v novembri 2008, zahŕňa takéto snahy vo forme verejno-súkromných partnerstiev v rámci výskumu a vývoja v odvetví výstavby, automobilového priemyslu a výroby.

V rámci politiky súdržnosti sa okrem toho financujú viaceré projekty na podporu využívania IKT na zvyšovanie energetickej účinnosti a zvyšovania energetickej účinnosti produktov a služieb v oblasti IKT. V súvislosti s plánom obnovy podnikla Komisia kroky na urýchlenie realizácie programov v rámci politiky súdržnosti a na ďalšie rozšírenie možností financovania projektov v oblasti energetickej účinnosti.

Podpora inovácií

Mnoho aplikácií a riešení v oblasti IKT, ktoré pomôžu Európe v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, bude založených na softvérových inováciách. V EÚ existuje zhruba pol milióna softvérových spoločností. Tieto spoločnosti zamestnávajúce zvyčajne 3 až 7 osôb majú jednu z najvyšších úrovní produktivity a rentabilnosti zo všetkých odvetví hospodárstva[35].

V uvedenej praktickej príručke pre regionálne a miestne orgány budú stanovené spôsoby využívania IKT v rámci plánov v oblasti zmeny klímy zo strany verejnej správy[36]. Zároveň v nej budú uvedené spôsoby využívania kohéznych fondov na podporu obchodných partnerstiev s cieľom vývoja inovačných aplikácií v oblasti IKT, a praktické opatrenia na podporu synergie medzi výskumom, ktorý podporuje Komisia, a financovaním inovácií.

Ďalší impulz by mali vyslať tzv. znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) za podpory Európskeho inovačného a technologického inštitútu (ETI)[37]. Prvá výzva pre ZIS sa týka troch prioritných tém: zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, trvalo udržateľná energetika a informačná a komunikačná spoločnosť v budúcnosti.

Plán obnovy, ktorý navrhla Komisia v novembri 2008, zahŕňa vysoký rozpočtový príspevok na poskytovanie vysokorýchlostných širokopásmových služieb v celej Európe. Nadväzujúce oznámenie ide ešte o krok ďalej a špecifikuje, na ktoré oblasti by sa mali investície do energetiky a vysokorýchlostných širokopásmových služieb zamerať[38]. Malo by to prispieť k širšiemu používaniu IKT na reagovanie na výzvy v oblasti klímy a energetiky a ponúknuť možnosti na prepojenie spoločenstiev s inovačnými podnikmi v rámci celej Európy.

Navrhnuté opatrenia nemajú žiaden vplyv na rozpočet Spoločenstva.

6. HODNOTENIE A MONITOROVANIE

Opatrenia, ktoré majú byť navrhnuté v odporúčaní Komisie, sa týkajú príspevku odvetvia IKT a IKT samotných k dosahovaniu cieľov stanovených do roku 2020. V roku 2012 sa uskutoční preskúmanie; výsledky sa uverejnia a v prípade potreby budú súčasťou podkladových materiálov k následným krokom.

Zoznam zamýšľaných opatrení spolu s medzníkmi, cieľmi a harmonogramami je zhrnutý v tejto tabuľke:

aktér/opatrenie | medzník/informovanie | lehota |

odvetvie IKT | listy odvetvia IKT obsahujúce informáciu o zámeroch | do 6 mesiacov od prijatia |

ciele a podrobné plány | koniec roka 2010 |

správy o pokroku | každoročne |

odvetvie IKT s odvetvím výstavby a stavebníctva | dostupnosť požiadaviek na riešenia v oblasti IKT správa o pokroku | koniec roka 2012 |

odvetvie IKT s odvetvím logistiky | dostupnosť údajov o spotrebe energie a emisiách uhlíka správa o pokroku | koniec roka 2012 |

členské štáty |

spoločné špecifikácie týkajúce sa fungovania inteligentného merania | koniec roka 2012 |

stratégie plánovania miest zohľadňujúce energetickú účinnosť a emisie uhlíka | koniec roka 2010 |

správy o pokroku | každoročne |

7. ZÁVERY

Európa si do roku 2020 vytýčila ambiciózne ciele: úspora 20 % spotreby primárnej energie[39], zníženie množstva emisií skleníkových plynov o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľnej energie na 20 %. Zvýšená energetická účinnosť je kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov.

Aj keď sa prijímajú a uplatňujú právne predpisy, z údajov vyplýva, že k úsporám energie nedochádza dostatočne rýchlo. Z najnovších správ vyplýva, že prostredníctvom súčasných opatrení, ak sa uplatnia v plnej miere, sa do roku 2020 dosiahnu úspory energie približne o 13 %[40]. Predstavuje to značný úspech, no je to ešte príliš málo v porovnaní s tým, čo treba.

Sú nevyužité možnosti na doplnenie existujúcich opatrení súborom špecifických opatrení na prekonanie prekážok a využitie všetkých možností IKT na to, aby bolo možné využívať energiu účinnejším spôsobom. Cieľom navrhnutého politického rámca je dať nový impulz existujúcim regulačným a iným opatreniam v oblasti energetickej účinnosti a tak prispieť k dosahovaniu cieľov stanovených do roku 2020 prostredníctvom:

- zvýšenia energetickej účinnosti IKT;

- využívania IKT na zvýšenie energetickej účinnosti v rámci ostatných systémov a infraštruktúr využívajúcich energiu, ktoré sú oporou nášho hospodárstva;

- využívania IKT na poskytovanie kvantitatívneho základu koncepcie, realizácie a vyhodnotenia energeticky účinných stratégií;

- vyzvania členských štátov, aby podnecovali inovácie, zavádzali IKT a informovali o nich a tak umožňovali zvýšiť energetickú účinnosť;

- prehlbovania spolupráce medzi všetkými súkromnými a verejnými subjektmi s cieľom získať čo najväčší úžitok z využívania IKT na zvyšovanie energetickej účinnosti.

Verejné konzultácie, ktoré sa začnú, budú príležitosťou pre Komisiu a všetky zúčastnené strany na zaistenie spoločného chápania predmetných problémov a spôsobu ich riešenia.

Aby sa dosiahol skutočný pokrok, je potrebná aktívna účasť na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Preto je vecou Rady, Európskeho parlamentu a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych tvorcov politík, aby potvrdili svoje pevné odhodlanie zamerať sa na hlavné smery činnosti uvedené v tomto oznámení.

[1] Rada Európskej únie, závery predsedníctva 7224/1/07, 4. máj 2007.

[2] Rada Európskej únie, závery predsedníctva 17271/08, 12. december 2008.

[3] KOM(2006) 545; KOM(2008) 30.

[4] Konferencia OECD s názvom IKT, životné prostredie a zmena klímy, Kodaň, máj 2009.

[5] KOM(2008)772.

[6] KOM(2008)241 — toto oznámenie zohľadňuje stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a iniciatívne uznesenie Európskeho parlamentu.

[7] Bio Intelligence Impacts of Information and Communication Technologies on Energy Efficiency. (Vplyv informačných a komunikačných technológií na energetickú účinnosť.)

Smart 2020: Enabling the low-carbon economy in the information age. (Umožnenie nízkouhlíkového hospodárstva v informačnom veku.)

[8] Počítače bez pevných diskov; spracovanie údajov prebieha prevažne na centrálnych serveroch.

[9] Report on Methodology for Estimating Energy Savings (Správa o metodike odhadovania úspor energie), ESMA, marec 2008.

[10] Systém v tejto súvislosti pozostáva z mnohých subjektov spotrebúvajúcich energiu, napr. výpočtové strediská, budovy, továrne a mestá.

[11] Výsledky verejných konzultácií o informačných a komunikačných technológiách umožňujúcich energetickú účinnosť; správa poradnej skupiny ad hoc o IKT pre energetickú účinnosť.

[12] Správa Smart 2020.

[13] Štúdia Bio Intelligence.

[14] Správa Smart 2020.

[15] Príkladom toho sú rozdiely v údajoch uvedených v štúdii Bio Intelligence a správe Smart 2020.

[16] Pozri napr. The six sins of greenwashing (Šesť hriechov greenwashingu): www.terrachoice.com/files/6_ sins .pdf.

[17] Van Ark: EU KLEMS: Growth and Productivity Accounts (Údaje o raste a produktivite), 2007.

[18] Štúdia Bio Intelligence.

[19] Smernica 2005/32/ES

[20] Nariadenie (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008

[21] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 (Ú. v. ES L 237, 20.9.2000, s. 1).

[22] KOM(2008) 397.

[23] Smernica 2002/95/ES a smernica 2002/96/ES

[24] KOM(2008) 780.

[25] KOM(2008) 800.

[26] Smernica 2002/91/ES; www.buildingsplatform.org.

[27] KOM(2007) 607.

[28] KOM(2008) 886.

[29] KOM(2007) 607.

[30] Toto je jedna z tém, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v rámci občianskeho energetického fóra.

[31] Report on Methodology for Estimating Energy Savings (Správa o metodike odhadovania úspor energie), ESMA, marec 2008.

[32] Mandát pre CEN, CENELEC a ETSI na štandardizáciu v oblasti meracích nástrojov s cieľom vytvoriť otvorenú štruktúru pre merače spotreby zahrnujúcu komunikačné protokoly umožňujúce interoperabilitu.

[33] ec.europa.eu/energy/sustainable/ covenant _ mayors _en.htm; Projekt programu pre konkurencieschopnosť a inováciu č.: 225024 ICT21EE.

[34] Celkovo je na tieto iniciatívy vyčlenených vyše 400 mil. EUR.

[35] Eurostat 2007.

[36] CdR 254/2008 fin.

[37] http://ec.europa.eu/eit

[38] KOM(2009) 36.

[39] Rada Európskej únie, závery predsedníctva z 8./9. marca 2007 (7224/1/07).

[40] KOM(2008) 772.