52008PC0676

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.10.2008

KOM(2008) 676 v konečnom znení

2008/0200 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o Varovnej informačnej sieti kritickej infraštruktúry (CIWIN) {SEC(2008) 2701}{SEC(2008) 2702}

(predložená Komisiou)

DÔVODOV Á SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2004 požiadala Komisiu, aby vypracovala celkovú stratégiu ochrany kritickej infraštruktúry. Komisia prijala 20. októbra 2004 oznámenie o ochrane najdôležitejšej infraštruktúry v boji proti terorizmu, v ktorom predložila návrhy možných opatrení v Európe na zvýšenie úrovne prevencie teroristických útokov proti kritickej infraštruktúre, pripravenosti a reakcie na ne. Závery Rady o „Prevencii, pripravenosti a reakcii na teroristické útoky“ a „Program solidarity EÚ o dôsledkoch teroristických hrozieb a útokov“ prijatý Radou v decembri 2004 podporili zámer Komisie navrhnúť Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (European Programme for Critical Infrastructure Protection – EPCIP) a vyjadrili súhlas s vytvorením Varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (Critical Infrastructure Warning Information Network – CIWIN).

Komisia navrhla v decembri 2006 smernicu o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry (EKI) a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu. Komisia súčasne vydala oznámenie o EPCIP. Tieto dokumenty spolu ustanovujú rámec na ochranu infraštruktúry v EÚ. V uvedenom oznámení sa stanovuje horizontálny rámec na ochranu kritickej infraštruktúry v EÚ s vysvetlením, ako by sa mohol realizovať EPCIP (vrátane CIWIN).

Iniciatíva CIWIN je súčasťou EPCIP, ktorá sa konkrétnejšie zaoberá procesom vzájomného poskytovania informácií medzi členskými štátmi EÚ a systémom informačných technológií na podporu tohto procesu.

Všeobecný kontext

Bezpečnosť a hospodárstvo Európskej únie, ako aj blahobyt jej občanov závisia od určitej infraštruktúry a služieb, ktoré poskytuje. Pre EÚ a jej členské štáty sú rozhodujúce napríklad telekomunikačné a energetické siete, finančné služby a dopravné systémy, zdravotné služby a poskytovanie zdravotne vyhovujúcej pitnej vody a potravín. Zničenie alebo poškodenie infraštruktúry poskytujúcej základné služby na jednej strane, a neprimeraná reakcia na tento druh udalostí na strane druhej, by mohli mať za následok straty na ľudských životoch, majetkové ujmy a stratu dôvery verejnosti v EÚ. Zložitá vzájomná prepojenosť znamená, že konkrétna udalosť môže mať kaskádový efekt na ďalšie odvetvia a oblasti života, ktoré nie sú bezprostredne a prirodzene prepojené. Tento druh vzájomnej prepojenosti nie je dostatočne preskúmaný a výsledkom môže byť nedostatočná ochrana kritickej infraštruktúry a nedostatočná bezpečnosť občanov EÚ.

Kritická infraštruktúra v Európskej únii je v súčasnosti vystavená meniacej sa spleti ochranných opatrení a povinností, pričom horizontálne sa neuplatňujú minimálne normy. Niektoré členské štáty už výrazne pokročili v procese identifikácie svojej vnútroštátnej kritickej infraštruktúry, nariadili prísne ochranné opatrenia a majú k dispozícii mnoho rôznych postupov a štruktúr na zabezpečenie jej ochrany. Iné členské štáty len začínajú s týmto procesom a mohli by mať značný prospech z prístupu k osvedčeným postupom, napríklad k metodike posúdenia rizika. Tento problém možno identifikovať z geografického hľadiska (t. j. medzi členskými štátmi) a zo sektorového hľadiska (t. j. medzi rôznymi sektormi ochrany kritickej infraštruktúry (ďalej len „OKI“)).

Riešenie problematiky výmeny informácií medzi členskými štátmi je veľmi zložitá oblasť, ktorá si vyžaduje uvážený prístup. Je dôležité zabrániť duplikácii činností, ktorá vyplýva z nedostatočných informácií o podobných situáciách v iných členských štátoch – informácie o osvedčených postupoch v jednom členskom štáte by mohli napríklad zabrániť nákladom na vypracovanie podobných postupov v iných členských štátoch.

Ďalej je tu obava z výmeny citlivých informácií medzi zainteresovanými stranami. Ak sa informácie majú vymieňať efektívne, musí sa vytvoriť prostredie dôvery a pružnosti.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

V súčasnosti neexistujú v EÚ žiadne ustanovenia o výmene informácií a varovaní v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry, hoci Komisia navrhla v roku 2006 smernicu o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry (EKI) a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu (KOM(2006) 787 v konečnom znení). Komisia súčasne vydala oznámenie o EPCIP (KOM (2006) 786 v konečnom znení). Rada dosiahla v júni 2008 politickú dohodu o uvedenej smernici a jej prijatie je plánované na druhú polovicu roku 2008.

V EÚ ďalej existuje mnoho odvetvových systémov rýchleho varovania (Rapid Alert Systems – RAS). Hlavným rozdielom medzi CIWIN a existujúcimi RAS je medziodvetvová povaha CIWIN. Žiadny z existujúcich RAS neposkytuje v súčasnosti horizontálnu a medziodvetvovú funkciu, ktorá by bola dostupná širšiemu okruhu zainteresovaných strán (príslušným vnútroštátnym organizáciám pôsobiacim v oblasti OKI a ministerstvám atď.) a nielen havarijným službám:

- rozhodnutie Rady o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracované znenie) (2007/779/ES, Euratom);

- rozhodnutie Rady o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie, ktorým sa ustanovujú naliehavé rádiologické informácie Spoločenstva (87/600/Euratom);

- smernica Rady 82/894/EHS z 21. decembra 1982 týkajúca sa hlásenia nákaz zvierat v Spoločenstve (82/894/EHS);

- smernica Rady o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny do Spoločenstva (2000/29/ES);

- rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení (2119/98/ES);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (2001/95/ES);

- nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (178/2002);

- rozhodnutie Komisie o rozvoji integrovaného počítačového veterinárneho systému známeho ako Traces (2003/623/ES);

- rozhodnutie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (2006/25/ES, Euratom).

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi EÚ

Tento návrh je v úplnom súlade s cieľmi EÚ a osobitne s cieľom „zachovávať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a prevencie a boja proti zločinnosti”.

Je v súlade s ostatnými politikami, keďže jeho cieľom nie je nahradiť existujúce opatrenia, ale doplniť ich na účel ochrany európskej kritickej infraštruktúry (ďalej len „EKI“).

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

O CIWIN sa konzultovalo so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami prostredníctvom konzultácií k EPCIP a v rámci týchto konzultácií. Tie sa uskutočnili prostredníctvom:

- Zelenej knihy o EPCIP prijatej 17. novembra 2005, s ukončením obdobia konzultácií 15. januára 2006. Oficiálne odpovede na konzultácie poskytlo dvadsaťdva členských štátov. Pripomienky zaslalo aj približne 100 zástupcov súkromného sektora. Odpovede vo všeobecnosti podporovali myšlienku vytvoriť CIWIN;

- viacerých neformálnych zasadnutí kontaktných miest OKI členských štátov, ktoré usporiadala Komisia (december 2005, február 2006, december 2006, november 2007, február 2008, marec 2008);

- štúdie o vytvorení varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN), ktorú dokončil v januári 2008 externý dodávateľ – Unisys. Dodávateľ uskutočnil ako súčasť štúdie pohovory o CIWIN vo všetkých 27 členských štátoch;

- neoficiálnych zasadnutí so zástupcami súkromného sektora. Mnoho neoficiálnych zasadnutí sa uskutočnilo so zástupcami súkromných podnikov, ako aj priemyselných zväzov.

Zhrnutie reakcií a spôsob ich zohľadnenia

Hoci Zelená kniha o EPCIP mala širšiu pôsobnosť a zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie, vyjadrili stanovisko k mnohým aspektom EPCIP (napr. k cieľu a hlavným zásadám EPCIP, ku opatreniam na implementáciu atď.), časť z nej sa sústredila aj na CIWIN.

Odpovede na Zelenú knihu o EPCIP a prebiehajúce diskusie so všetkými zainteresovanými stranami mali výrazný vplyv na formovanie návrhu týkajúceho sa CIWIN. Členské štáty nemali zo začiatku jednotný názor na zriadenie CIWIN. Niektoré ju podporovali ako mnohoúrovňový komunikačný/varovný systém s dvoma odlišnými funkciami: systémom rýchleho varovania a elektronickým fórom na výmenu názorov na OKI a osvedčených postupov. Viacero členských štátov však uprednostňovalo obmedzenie CIWIN na jej úlohu fóra, alebo na RAS spájajúci členské štáty s Komisiou. V čase konzultácií boli dva členské štáty proti systému CIWIN. Keďže názory sa líšili, o tejto záležitosti sa diskutovalo s členskými štátmi na pravidelných zasadnutiach kontaktných miest ochrany kritickej infraštruktúry. Konečná koncepcia CIWIN je výsledkom týchto diskusií.

Získavanie a využívanie odborných poznatkov

Príslušné vedecké/odborné oblasti

Odborné poznatky boli získané prostredníctvom mnohých zasadnutí a seminárov usporiadaných v rokoch 2006, 2007 a 2008, ako aj prostredníctvom procesu konzultácií k Zelenej knihe o EPCIP. Informácie sa získali od všetkých zainteresovaných strán.

Použitá metodika

Komisia zadala v marci 2006 zákazku, ktorá zahŕňala štúdiu uskutočniteľnosti CIWIN, s cieľom zbierať informácie o osvedčených postupoch v oblasti OKI a uskutočniť pohovory s odborníkmi v členských štátoch o požiadavkách na CIWIN ako na sieť výmeny informácií aj systém rýchleho varovania, pri zohľadnení existujúcich infraštruktúr a sietí na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.

Ďalším cieľom bolo zriadiť spoločnú platformu na výmenu informácií týkajúcich sa OKI.

Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Všetky členské štáty EÚ.

Zhrnutie prijatých a použitých odporúčaní

Neboli predložené zmienky o existencii potenciálne závažných rizík s nezvratnými dôsledkami.

Spôsoby uverejnenia odborných odporúčaní

Prostredníctvom príloh k posúdeniu vplyvu.

Posúdenie vplyvu

Dohoda o prijatí osobitného návrhu týkajúceho sa CIWIN sa už dosiahla v rámci balíka EPCIP, konkrétne v oznámení Komisie o EPCIP. V posúdení vplyvu sa stanovilo päť možností politiky:

Možnosť 1: Možnosť bez zmeny politiky. V rámci tejto možnosti by sa na európskej úrovni neprijalo žiadne prierezové opatrenie a ponechalo by sa na členských štátoch, aby túto záležitosť riešili individuálne.

Možnosť 2: CIWIN ako zdokonalenie existujúcich RAS. V rámci tejto možnosti (ktorá by si vyžadovala funkčnú revíziu existujúcej IT architektúry, ako aj úpravy jej právneho základu) by úlohou CIWIN bolo zabezpečiť interoperabilitu existujúcich RAS a sprístupniť ich pre rôzne útvary na úrovni EÚ a na ministerstvách členských štátov. Keďže by sa to vzťahovalo len na funkciu rýchleho varovania, akýkoľvek krok na pridanie platformy na výmenu informácií a osvedčených postupov by si vyžadoval zásadnú revíziu existujúcich RAS náročnú na zdroje.

Možnosť 3: CIWIN ako otvorená platforma na (nezabezpečenú) výmenu informácií týkajúcich sa OKI. Táto možnosť by si vyžadovala IT nástroj, ktorý by bol prístupný pre širokú verejnosť a fungoval by ako bežné internetové stránky. To by určite pomohlo zvýšiť informovanosť o OKI v Európe a rozšíriť priamu výmenu informácií medzi zainteresovanými stranami. Keďže by však vlastník informácií, ktorý by ich vkladal na stránky, nikdy nevedel, kto je konečný používateľ, množstvo odoslaných informácií by bolo značne obmedzené.

Možnosť 4: CIWIN ako zabezpečený dobrovoľný viacúrovňový komunikačný/varovný systém s dvoma rôznymi funkciami: systémom rýchleho varovania a elektronickým fórom na výmenu myšlienok a osvedčených postupov týkajúcich sa OKI . V rámci tejto možnosti by sa CIWIN zriadil ako nástroj IT schopný uchovávať a prenášať citlivé informácie až po úroveň utajenia UE RESTREINT. Tento systém by mal dve hlavné funkcie: 1) zabezpečené fórum na výmenu informácií s veľkým dôrazom na výmenu osvedčených postupov, dialóg a budovanie dôvery na úrovni EÚ; 2) systém rýchleho varovania pre kritickú infraštruktúru. Členské štáty by mohli voľne používať celý systém, jednu alebo druhú funkciu alebo žiadnu z nich.

Možnosť 5: CIWIN ako povinný viacúrovňový komunikačný/varovný systém s dvoma rôznymi funkciami: systémom rýchleho varovania a elektronickým fórom na výmenu myšlienok a osvedčených postupov týkajúcich sa OKI. V rámci tejto možnosti by CIWIN predstavoval povinný systém a každý členský štát by bol povinný pravidelne poskytovať a aktualizovať príslušné informácie.

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu uvedené v programe práce. Možnosť 4 – CIWIN ako zabezpečený dobrovoľný/výberový viacúrovňový komunikačný/varovný systém s dvoma rôznymi funkciami: systémom rýchleho varovania a elektronickým fórom na výmenu myšlienok a osvedčených postupov týkajúcich sa OKI — jasne ukázala najvýhodnejší pomer medzi výhodami a nedostatkami. V rámci tejto možnosti by CIWIN poskytovala zabezpečené prostredie na výmenu informácií, výrazne by prispela k vytváraniu dôvery medzi zainteresovanými stranami a umožnila by výmenu varovaní.

Kópia posúdenia vplyvu CIWIN je pripojená.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaných opatrení

Cieľom navrhovaného opatrenia je pomôcť členským štátom vymieňať si informácie o spoločných hrozbách, zraniteľných miestach a vhodných opatreniach a stratégiách na zmiernenie rizika na účel podpory ochrany kritickej infraštruktúry.

Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nepatrí do výhradnej právomoci Spoločenstva.

Členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť ciele návrhu z týchto dôvodov:

Zásada subsidiarity je dodržaná, pretože opatrenia vyplývajúce z tohto návrhu nemožno uskutočniť na úrovni jednotlivých členských štátov EÚ, a musia byť preto prijaté na úrovni EÚ.

Hoci je každý členský štát zodpovedný za ochranu kritickej infraštruktúry patriacej do jeho pôsobnosti, cezhraničnú platformu zahŕňajúcu celú EÚ, ktorá by zabezpečila dostupnosť informácií pre všetky členské štáty, ktoré by mohli mať z nich prospech, možno nepochybne vytvoriť len na úrovni EÚ.

Ciele tohto návrhu sa lepšie dosiahnu opatrením na úrovni Spoločenstva z týchto dôvodov:

Žiadny členský štát nemôže sám zabezpečiť celoeurópsku výmenu informácií ani výmenu rýchlych varovaní. Preto je jasné, že práca na úrovni EÚ poskytuje pridanú hodnotu v podobe koordinácie informácií, ktoré už môžu byť dostupné, ale nie sú poskytované iným subjektom.

Len európsky prístup môže zabezpečiť, aby sa členským štátom, ktoré chcú poskytovať a prijímať informácie, dostalo rovnaké zaobchádzanie, aby sa pri spolupráci nediskriminovali členské štáty z geografického hľadiska a aby sa informácie skutočne dostali k adresátom, ktorí ich chcú dostávať.

Medzi európskou interdisciplinárnou spoluprácou a národnou bezpečnosťou a ochranou existuje priama väzba. V súčasnom svete, pre ktorý sú príznačné cezhraničné vzájomné prepojenosti jednotlivých odvetví, a to tak z geografického, ako aj z medziodvetvového hľadiska, môžu členské štáty poskytovať služby iným členským štátom alebo môžu mať vplyv na poskytovanie služieb v iných členských štátoch. Existuje riziko, že jeden členský štát utrpí ujmu v dôsledku toho, že iný štát primerane neochránil infraštruktúru na svojom území.

Rastie počet infraštruktúr európskych rozmerov, čo znamená, že nepostačuje výlučne vnútroštátny prístup. Existuje jasná potreba zaoberať sa širokým okruhom hrozieb, ktoré môžu mať vplyv na kritickú infraštruktúru Európy.

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Návrh neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie základných cieľov spolupráce členských štátov v tejto oblasti, najmä s ohľadom na ochotu členských štátov zapojiť sa. Členským štátom, ktoré sa nechcú zapojiť do CIWIN, umožňuje navrhované opatrenie, aby sa rozhodli pre neúčasť v systéme.

CIWIN nebude mať – v porovnaní so svojimi výhodami – výrazný priamy finančný vplyv na rozpočet členských štátov ani na rozpočet EÚ. Napríklad, náklady na údržbu tohto systému by predstavovali približne 550 000 EUR ročne, pričom náklady na odstránenie nehôd, ktorým by CIWIN mohol potenciálne zabrániť, alebo ktoré by mohol obmedziť, sú oveľa vyššie.

Výber nástrojov

Navrhované nástroje: rozhodnutie Rady.

Iné prostriedky by neboli primerané z tohto dôvodu:

Na to, aby sa prototyp CIWIN stal úplne funkčný a dostupný pre všetky členské štáty EÚ, je potrebný právny základ. Keďže predmet, ktorým sa tento právny nástroj zaoberá, je špecifický a nemá všeobecnú pôsobnosť, rozhodnutie Rady je najvhodnejšie na dosiahnutie tohto cieľa, a súčasne zaväzuje používateľov systému (členské štáty a Komisiu), aby zachovávali potenciálnu dôvernosť vymieňaných informácií.

VPLYV NA ROZPOčET

Odhadovaný vplyv na rozpočet je uvedený v priloženom finančnom výkaze. Pri implementácii tohto rozhodnutia bude hrať úlohu program „Terorizmus a iné bezpečnostné riziká – prevencia, pripravenosť a riadenie následkov” na obdobie rokov 2007 – 2013.

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE

Simulácia, pilotná fáza a prechodné obdobie

Tento návrh mal alebo bude mať simuláciu alebo pilotnú fázu.

Doložka o preskúmaní/revízii/ukončení platnosti

Návrh obsahuje doložku o preskúmaní.

Návrh obsahuje doložku o revízii.

2008/0200 (CNS)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o Varovnej informačnej sieti kritickej infraštruktúry (CIWIN)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 203,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

keďže:

(1) Závery Rady o „Prevencii, pripravenosti a reakcii na teroristické útoky“ a „Program solidarity EÚ o dôsledkochteroristických hrozieb a útokov“ prijatý Radou v decembri 2004 podporilizámer Komisie navrhnúť Európsky program na ochranu kritickejinfraštruktúry a vyjadrili súhlas so zriadením CIWIN Komisiou[3]

(2) Komisia prijala v novembri 2005 Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP), v ktorej sa stanovili možnosti politiky, ako by mohla Komisia zriadiť EPCIP a CIWIN. Výsledky konzultácií k zelenej knihe potvrdili záujem väčšiny členských štátov o zriadenie CIWIN.

(3) Komisia prijala v decembri 2006 oznámenie o EPCIP[4], v ktorom sa oznámilo, že CIWIN sa zriadi na základe osobitného návrhu Komisie a bude predstavovať platformu na bezpečnú výmenu osvedčených postupov.

(4) Viaceré mimoriadne udalosti týkajúce sa kritickej infraštruktúry v Európe, napríklad výpadok prúdu v Európe v roku 2006, ukázali potrebu lepšej a efektívnejšej výmeny informácií s cieľom zabrániť mimoriadnej udalosti alebo obmedziť jej rozsah.

(5) Je vhodné zriadiť informačný systém, ktorý umožní členským štátom a Komisii vymieňať si informácie a varovania v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry (ďalej len „OKI“), zlepšiť ich dialóg o OKI a prispievať k podpore integrácie a lepšej koordinácie vnútroštátne rozptýlených a fragmentovaných výskumných programov zameraných na OKI.

(6) CIWIN by mala prispieť k zlepšeniu OKI v EÚ poskytnutím informačného systému, ktorý by mohol uľahčiť spoluprácu členských štátov, a ponúknuť efektívnu a rýchlu alternatívu k časovo náročným metódam vyhľadávania informácií o kritických infraštruktúrach v Spoločenstve.

(7) CIWIN by mala najmä stimulovať rozvoj vhodných prostriedkov zameraných na uľahčenie výmeny osvedčených postupov, ako aj byť prostriedkom na bezpečný prenos varovaní a informácií o bezprostredných hrozbách.

(8) CIWIN by mala brániť duplicite činností a prihliadať na osobitné charakteristiky, odborné znalosti, riešenia a oblasti pôsobnosti každého z existujúcich odvetvových systémov rýchleho varovania (RAS).

(9) Komisia rozvinula v priebehu rokov schopnosť operatívne pomáhať pri reakcii na široký okruh naliehavých situácií, a to prostredníctvom viacerých RAS, ktoré majú špecifický odvetvový charakter a sú určené pre špecializované útvary na úrovni EÚ. Existujúce RAS však neposkytujú takú funkciu OKI, ktorá by bola prístupná širšiemu okruhu zainteresovaných strán, než sú odvetvové orgány alebo havarijné služby.

(10) Vzájomná závislosť kritickej infraštruktúry v členských štátoch a odlišné úrovne OKI v členských štátoch naznačujú, že vytvorenie horizontálneho a medziodvetvového nástroja Spoločenstva na výmenu informácií a varovaní týkajúcich sa OKI by zvýšilo bezpečnosť občanov.

(11) S ohľadom na budúcu dostupnosť komunikačnej siete transeurópskych telematických služieb medzi orgánmi štátnej správy (S-TESTA) alebo akejkoľvek inej zabezpečenej siete prevádzkovanej Komisiou by Komisia mala rozhodnúť o najvhodnejšej technologickej platforme pre CIWIN a vyžadovať, aby koncoví používatelia spĺňali technické požiadavky stanovené Komisiou.

(12) Proces vzájomného poskytovania informácií o OKI medzi príslušnými zainteresovanými stranami si vyžaduje vzťah dôvery, aby nedošlo k zverejneniu chránených alebo citlivých informácií, ktoré boli poskytnuté dobrovoľne, a aby citlivé údaje boli primerane chránené.

(13) Prístup k CIWIN by mal byť obmedzený na oprávnených používateľov v súlade so stanovenými podmienkami, postupmi a bezpečnostnými opatreniami. Kým prístup používateľov v členských štátoch by mal byť obmedzený na príslušné vnútroštátne orgány, prístup na úrovni Komisie by mal byť obmedzený na príslušné útvary.

(14) Všetky náklady vyplývajúce z prevádzky CIWIN na úrovni Spoločenstva by mali byť uhradené zo zdrojov Spoločenstva a/alebo z príslušných programov Spoločenstva.

(15) Všetky náklady vyplývajúce z prevádzky CIWIN na vnútroštátnej úrovni by mali financovať členské štáty samotné, ak postupy Spoločenstva neustanovujú inak.

(16) Keďže ciele zamýšľaných opatrení, a to bezpečnú a rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, a vzhľadom na vplyvy stanovených opatrení ich preto možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(17) Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje zabezpečený informačný, komunikačný a varovný systém – Varovná informačná sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN) – s cieľom pomáhať členským štátom vymieňať si informácie o spoločných hrozbách, zraniteľných miestach a vhodných opatreniach a stratégiách na zmiernenie rizík v súvislosti s OKI.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účel tohto rozhodnutia platí toto vymedzenie pojmov:

„Kritická infraštruktúra“ sú aktíva, systémy alebo ich časti nachádzajúce sa v členských štátoch, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, bezpečnosti, ochrany, hospodárskeho alebo spoločenského blahobytu ľudí, a ktorých narušenie alebo zničenie by malo závažný vplyv v členskom štáte ako dôsledok nezachovania týchto funkcií.

„Účastnícky členský štát“ je členský štát, ktorý podpísal s Komisiou memorandum o porozumení.

„Výkonný orgán CIWIN“ je kontaktné miesto CIWIN v príslušnom členskom štáte alebo v Komisii, ktoré zabezpečuje primerané využívanie CIWIN a dodržiavanie usmernení pre používateľa v príslušnom členskom štáte alebo Komisii.

„Hrozba“ je akýkoľvek náznak, okolnosť alebo udalosť, ktoré by mohli narušiť alebo zničiť kritickú infraštruktúru alebo jej prvok.

Článok 3 Účasť

Účasť v CIWIN a jej využívanie sú dostupné všetkým členským štátom. Účasť v CIWIN je podmienená podpisom memoranda o porozumení, ktoré obsahuje technické a bezpečnostné požiadavky uplatňované na CIWIN a informácie o miestach, ktoré sa majú pripojiť k CIWIN.

Článok 4 Funkcie

1. CIWIN pozostáva z týchto dvoch funkcií:

2. elektronické fórum pre OKI určené na výmenu informácií;

3. funkcia rýchleho varovania, ktorá umožní zúčastneným členským štátom a Komisii zverejniť varovania o bezprostredných rizikách a hrozbách pre kritickú infraštruktúru.

4. Elektronické fórum tvoria stále oblasti a dynamické oblasti.

Stále oblasti sú zahrnuté do systému trvale. Hoci ich obsah možno upravovať, nesmú sa odstrániť, premenovať ani pridávať nové oblasti. Príloha I obsahuje zoznam stálych oblastí.

Dynamické oblasti sa vytvoria na požiadanie a slúžia na konkrétny účel. Ich existencia sa skončí po splnení ich pôvodného účelu. Príloha II obsahuje zoznam dynamických oblastí, ktoré sa majú vytvoriť po zriadení CIWIN.

Článok 5 Úloha členských štátov

5. Zúčastnené členské štáty vymenujú výkonný orgán CIWIN a oznámia ho Komisii. Výkonný orgán CIWIN zodpovedá za poskytnutie alebo zamietnutie prístupových práv k CIWIN v príslušnom členskom štáte.

6. Zúčastnené členské štáty poskytujú prístup k CIWIN v súlade s usmerneniami prijatými Komisiou.

7. Zúčastnené členské štáty poskytujú a pravidelne aktualizujú príslušné informácie o OKI, ktoré sú predmetom spoločného záujmu EÚ.

Článok 6 Úloha Komisie

8. Komisia zodpovedá za:

9. technický rozvoj a riadenie CIWIN vrátane jej IT štruktúry a prvkov na výmenu informácií;

10. stanovenie usmernení o podmienkach používania systému vrátane ochrany dôverných informácií, prenosu, uchovávania, registrácie a vymazávania informácií. Komisia stanoví aj podmienky a postupy poskytovania úplného alebo výberového prístupu k CIWIN.

11. Komisia vymenuje výkonný orgán CIWIN zodpovedný za poskytovanie alebo zamietanie prístupových práv k CIWIN na úrovni Komisie.

12. Komisia poskytuje a pravidelne aktualizuje príslušné informácie o OKI, ktoré sú predmetom spoločného záujmu EÚ.

Článok 7 Zabezpečenie ochrany

13. CIWIN sa zriaďuje ako zabezpečený systém podliehajúci utajeniu, ktorý je schopný spracovávať informácie až po stupeň utajenia RESTREINT UE.

Komisia rozhodne o najvhodnejšej technologickej platforme pre CIWIN a používatelia splnia technické požiadavky stanovené Komisiou.

Stupeň zabezpečenia ochrany CIWIN sa podľa potreby zvýši.

14. Práva používateľov na prístup k dokumentom sa udeľujú na základe „opodstatnenej potreby informovanosti“ a musia byť vždy v súlade s osobitnými pokynmi autora na ochranu a šírenie dokumentu.

15. Členské štáty a Komisia prijmú potrebné bezpečnostné opatrenia:

16. na zabránenie prístupu ktorejkoľvek neoprávnenej osoby k CIWIN;

17. na zaručenie toho, aby oprávnené osoby mali pri používaní CIWIN prístup len k údajom, ktoré patria do oblasti ich právomoci;

18. na zabránenie tomu, aby informácie o systéme čítali, kopírovali, upravovali alebo vymazávali neoprávnené osoby.

19. Poskytnutie informácií do CIWIN nemá vplyv na vlastníctvo príslušných informácií. Oprávnení používatelia nesú výhradnú zodpovednosť za informácie, ktoré poskytnú, a zabezpečia, aby ich obsah bol úplne v súlade s existujúcimi právnymi predpismi Spoločenstva a jednotlivých krajín.

Článok 8 Usmernenia pre používateľa

Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje usmernenia pre používateľa, ktoré obsahujú úplné údaje o funkciách a úlohách CIWIN.

Článok 9 Náklady

Náklady vynaložené v súvislosti s prevádzkou, údržbou a fungovaním CIWIN na centrálnej úrovni sa uhrádzajú z rozpočtu Spoločenstva. Náklady v súvislosti s prístupom používateľov k CIWIN v zúčastnených členských štátoch uhrádzajú zúčastnené členské štáty.

Článok 10 Preskúmanie

Komisia preskúma a hodnotí činnosť CIWIN každé tri roky a predkladá pravidelné správy členským štátom.

V prvej správe, ktorá sa predloží do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia, sa predovšetkým určia tie prvky siete Spoločenstva, ktoré by sa mali zlepšiť alebo upraviť. Správa obsahuje aj návrhy, ktoré Komisia považuje za potrebné na zmenu a doplnenie alebo úpravu tohto rozhodnutia.

Článok 11 Dátum uplatňovania

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. januára 2009.

Článok 12 Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

STÁLE OBLASTI CIWIN

Stále oblasti uvedené v článku 4 sa skladajú z týchto oblastí:

20. Oblasti členských štátov, ktoré každému zúčastnenému členskému štátu umožňujú vytvoriť na portáli CIWIN svoju vlastnú oblasť. Za organizáciu, správu a obsah tejto oblasti budú niesť výhradnú zodpovednosť členské štáty. Táto oblasť bude prístupná výhradne používateľom z príslušného členského štátu.

21. Odvetvové oblasti s 11 samostatnými odvetviami: chemický priemysel, energetika, financie, potraviny, zdravotníctvo, IKT, odvetvie jadrového palivového cyklu, výskumné zariadenia, vesmír, doprava a voda. Existovať bude aj medziodvetvová podoblasť pre všeobecné témy a záležitosti, ktoré majú význam pre viaceré odvetvia.

22. Oblasť výkonného orgánu CIWIN, ktorá slúži ako platforma na strategickú koordináciu a spoluprácu a je určená na podporu a zlepšenie spolupráce a komunikácie, pokiaľ ide o ochranu kritickej infraštruktúry. Táto oblasť bude prístupná len výkonnému orgánu CIWIN.

23. Oblasť vonkajšej spolupráce EÚ zameraná na zvýšenie informovanosti o vonkajšej spolupráci v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a o normách ochrany kritickej infraštruktúry mimo EÚ.

24. Adresár kontaktov na uľahčenie vyhľadávania kontaktných údajov o ostatných používateľoch CIWIN alebo odborníkoch na ochranu kritickej infraštruktúry.

PRÍLOHA II

DYNAMICKÉ OBLASTI CIWIN

Dynamické oblasti uvedené v článku 4 tvoria tieto oblasti:

25. Oblasť pracovných skupín odborníkov na poskytovanie podpory pre prácu skupín odborníkov na OKI.

26. Oblasť projektov obsahujúca informácie o projektoch financovaných Komisiou.

27. Oblasti varovaní, ktoré môžu byť vytvorené v prípade spustenia varovania v RAS, a budú predstavovať komunikačný kanál počas činností týkajúcich sa OKI.

28. Zvláštna tematická oblasť zameraná na konkrétne témy.

29. LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Rozhodnutie Rady o Varovnej informačnej sieti kritickej infraštruktúry (CIWIN)

2. RÁMEC ABM / ABB

Činnosť 18.05: Bezpečnosť a ochrana slobôd

Cieľ 2: Ochrana kritickej infraštruktúry

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)) vrátane ich názvov :

Rozpočtová položka: 18.050800

Položka: Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Od roku 2009

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

18.050800 | Nepovinné | Dif.[5] | NIE | NIE | NIE | 3A |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | Spolu |

Prevádzkové výdavky[6] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 0,95 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 3,15 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,95 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 3,15 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[7] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0,95 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 3,15 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0,95 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 0,55 | 3,15 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[8] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,585 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,075 |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | a+c+d+e | 1,082 | 0,682 | 0,682 | 0,682 | 3,81 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 1,082 | 0,682 | 0,682 | 0,682 | 3,81 |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[9] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

( Návrh nemá finančný vplyv na príjmy

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci zamestnaní na plný pracovný čas (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov) – pozri podrobné informácie v bode 8.2.1.

Ročné požiadavky | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Počet ľudských zdrojov spolu | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Osobitným cieľom CIWIN je umožniť koordináciu a spoluprácu týkajúcu sa informácií o ochrane kritickej infraštruktúry na úrovni EÚ. Čo je najdôležitejšie, mala by zaručiť zabezpečenú a štruktúrovanú výmenu informácií, a tým umožniť jej používateľom rýchlo a efektívne sa dozvedieť o osvedčených postupoch v iných členských štátoch EÚ a umožniť členským štátom používať systém rýchleho varovania týkajúci sa OKI.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Hoci každý členský štát zodpovedá za ochranu kritickej infraštruktúry patriacej do jeho pôsobnosti, cezhraničnú platformu na výmenu informácií zahŕňajúcu celú EÚ, ktorá zabezpečí, aby informácie boli dostupné všetkým členským štátom, ktoré by z nich mohli mať prospech, možno nepochybne vytvoriť len na úrovni EÚ. Žiadny členský štát nemôže sám zabezpečiť celoeurópsku výmenu informácií ani výmenu rýchlych varovaní. Preto je jasné, že práca na úrovni EÚ poskytuje pridanú hodnotu v podobe koordinácie informácií, ktoré už môžu byť dostupné, ale nie sú poskytované iným subjektom. Jedine prístup na európskej úrovni môže zabezpečiť, aby sa s členskými štátmi, ktoré chcú poskytovať a dostávať informácie, zaobchádzalo rovnako, aby sa pri spolupráci nediskriminovali členské štáty z geografického hľadiska a aby informácie skutočne dostali adresáti, ktorí ich chcú dostávať.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Osobitným cieľom CIWIN je stimulovať rozvoj vhodných opatrení zameraných na uľahčenie výmeny osvedčených postupov, ako aj byť prostriedkom na zabezpečený prenos varovaní a informácií o bezprostredných hrozbách. Tento systém by mal zabezpečiť, aby správni ľudia mali správne informácie v pravý čas.

Zriadenie CIWIN bolo stanovené už v oznámení o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry a CIWIN samotná ako nástroj IT je jedným z operatívnych cieľov EPCIP. Operatívny (pod)cieľ, ktorý má CIWIN dosiahnuť, však možno stanoviť takto:

- poskytnúť nástroj IT, ktorý uľahčí spoluprácu členských štátov v oblasti OKI, poskytne efektívnu a rýchlu alternatívu často časovo náročných metód vyhľadávania informácií a poskytne členským štátom možnosť priamo komunikovať a poskytovať informácie, ktoré považujú za dôležité.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

( Centralizované hospodárenie

( priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Na posúdenie pokroku dosiahnutého prostredníctvom siete CIWIN by sa mali použiť tieto ukazovatele pokroku:

- počet členských štátov zúčastnených v systéme CIWIN (najmenej 20 členských štátov by ho malo používať pravidelne, aby sa systém považoval za úspešný);

- úroveň utajenia vymieňaných informácií (členské štáty poskytujú len neutajované informácie, alebo poskytujú aj utajované informácie);

- používajú skupiny odborníkov na OKI sieť CIWIN ako hlavný nástroj na výmenu stanovísk v záujme dosahovania svojich cieľov (napr. definovanie kritérií na určenie kritickej infraštruktúry v osobitných odvetviach)?

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

Po skončení skúšobného obdobia (pilotný projekt CIWIN) v roku 2009 zašle Komisia krátke dotazníky orgánom členských štátov na posúdenie ich spokojnosti so systémom a na overenie toho, či systém prispieva k splneniu všeobecných cieľov iniciatívy týkajúcej sa CIWIN (a na návrhy možných nových funkcií alebo vypustenie funkcií, ktoré nefungujú dobre).

Okrem toho sa urobilo posúdenie vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Hlavný prostriedok monitorovania a hodnotenia by mal byť zameraný na zásadu „spokojnosti zákazníka“.

- Komisia by potom mala každé 3 roky preskúmať systém fungovania. Komisia založí svoje skúmanie na stanoviskách členských štátov získaných na pravidelných zasadnutiach kontaktných miest na ochranu kritickej infraštruktúry.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

CIWIN sa bude posudzovať na základe ukazovateľov uvedených v bode 6.1. po prvých 3 rokoch od jej zriadenia.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Ochrana finančných záujmov Spoločenstva a boj proti podvodom a porušeniam predpisov predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.

Za administratívne monitorovanie zmlúv a platieb bude zodpovedať príslušný útvar Komisie. Nad každou z operácií financovaných na základe tohto rozhodnutia budú vo všetkých fázach projektového cyklu vykonávať dohľad príslušné útvary Komisie. Pri dohľade sa budú zohľadňovať zmluvné záväzky, ako aj zásady analýzy nákladov a prínosov a správneho finančného hospodárenia.

Okrem toho sa v každej dohode alebo zmluve uzatvorenej na základe tohto rozhodnutia výslovne ustanoví monitorovanie výdavkov povolených v rámci projektov/programov a správneho vykonávania činností, ako aj uplatňovanie finančnej kontroly Komisiou vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a auditov vykonávaných Dvorom audítorov, v prípade potreby na mieste. V každej dohode alebo zmluve sa ustanoví oprávnenie Komisie (OLAF) na vykonávanie kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi.

Osobitná pozornosť sa bude venovať povahe výdavku (oprávnenosť výdavkov), dodržiavaniu rozpočtov (skutočné výdavky) a overeniu sprievodných informácií a príslušnej dokumentácie (preukázanie výdavkov).

8. PODROBNOSTI O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

(18) (19) Úradníci alebo dočasní zamestnanci[11] (XX 01 01) | (20) AD | (21) 0,5 | (22) 0,5 | (23) 0,5 | (24) 0,5 | (25) 0,5 |

AST | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 |

Zamestnanci financovaní[12] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[13] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

Hlavná úloha pracovníkov Komisie sa sústredí na úlohu správcu CIWIN. Pracovníci Komisie budú preto zodpovední za konfiguráciu riešenia; budú vybavovať žiadosti o vytvorenie dynamických oblastí a budú zodpovední za vytváranie dynamických oblastí a za odstránenie nepoužívaných alebo zrušených oblastí. Úloha správcu bude vyhradená Komisii.

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR na rok n.

( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia)

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

- intra muros |

- extra muros |

Technická a administratívna pomoc spolu | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0, 117 | 0, 117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) spolu | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

Pozri bod 8.2.1. |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 |

Neuvádza sa |

2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | 0,01 | 0,01 | 0,01 | 0,01 | 0,01 | 0,05 |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | 0,005 | 0,005 | 0,005 | 0,005 | 0,005 | 0,025 |

XX 01 02 11 03 — Výbory[15] | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa | Neuvádza sa |

Administratívne náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,015 | 0,075 |

Výpočet - Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

Neuvádza sa |

[1] Ú. v. EÚ C , , s. .

[2] Ú. v. EÚ C , , s. .

[3] 14894/04.

[4] KOM (2006) 786 v konečnom znení.

[5] Diferencované rozpočtové prostriedky.

[6] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[7] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[8] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01 okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[9] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[10] Ako je uvedené v oddiele 5.3

[11] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[12] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[13] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[14] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[15] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.